Kvet Bršlenu: Krása Nenápadných Detailov a Symbolika "Biskupských Čiapok"
Diskusia k fotografii často odhalí zaujímavé postrehy. "Pekný a zaujímavý kvet," napísal jeden z diskutujúcich, na čo sa ozval ďalší: "pekný nález aj foto." Tieto komentáre naznačujú, že aj drobné detaily v prírode dokážu vzbudiť pozornosť a obdiv.
Priznám sa, že kvietok bršlenu som si nikdy nevšimla a pritom je skoro taký zaujímavý ako jeho plody - tzv. biskupské čiapky. Tieto nenápadné kvety, ktoré sa na rastline objavujú, majú svoje čaro, rovnako ako aj ich názov odkazujúci na cirkevný symbol.
Autor fotografie, Marta Everlingová, zachytila tieto kvety dňa 3. apríla 2014 v lokalite Bratislava - Devínska Kobyla. Cestou z Waitovho lomu na Sandberg rástlo niekoľko kríkov bršlenu, vysokých asi 2 metre. Veľkosť kvetu je približne 0,5 cm. Identifikáciu vykonal Jiří Valíček (Valda).
Všeobecné informácie o pestovaní trvaliek
Trvalky sú všeobecne nenáročné na pestovanie, rastú takmer v každej pôde a potešia svoju rôznorodosťou. Výsadba by mala prebiehať na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou celú plochu zrýľujeme do hĺbky rýľa a starostlivo odstránime všetky korene burín. Následne sa plocha posype vrstvou asi 5 cm rašelinového vlhkého mulču a jemne zapracuje hrabľami.
Rastliny by sa nemali pred sadením vystavovať slnku alebo vetru. Korene sa skrátia nožom na polovicu. Rastliny v kontajneroch alebo s rašelinovými balmi je potrebné najprv ponoriť do vody, kým sa celý bal nasiakne. Rastliny sa správne rozdelia a sadia ručne (pomocou lopatky), pričom sa nesadia príliš hlboko. Dokonca aj spodné olistenie vyžaduje svetlo a nemalo by prísť do kontaktu so zemou. Státie na vopred pripravenej ploche nám uľahčí drevená podložka. Po zasadení rastliny dobre zalejeme kropiacou krhlou a pôdu prikryjeme asi 2 cm vrstvou rašeliny.
Zavlažovanie a zimná ochrana
V obdobiach sucha napomáha zavlažovanie lepšiemu rastu a bohatšiemu kvitnutiu. V zimnom období môže byť vhodné ľahké prikrytie čečinou.
Pestovanie na balkóne
Kvitnúce trvalky sa môžu pestovať aj v nádobách alebo hrantíkoch na balkóne či terase. Základným pravidlom je, že čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Odporúčaná veľkosť črepníka je obsah od 10 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka sa dáva 5 cm vrstva štrku pre lepšiu drenáž. Vrstva sa zakryje rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Použije sa zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny v pomere 1:1. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.
Hnojenie a zavlažovanie v nádobách
V nádobách je vhodné použiť univerzálne hnojivo Tisíckvet. Hnojením docielite pevný rast, nádherné farby a robustné rastliny. Rastliny vysadené v nádobe potrebujú veľa vody, zvyčajne sa zalievajú denne.
Zimná ochrana v nádobách
Nádoby s trvalkami sa postavia tesne vedľa seba na chránené miesto. Počas silných mrazov sa nádoby prikryjú rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka, pretože mráz znižuje vlhkosť pôdy, a preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Ochrana rastlín a rez
Rastliny nevyžadujú špecifickú ochranu. Ako pri ostatných rastlinách, môžu sa vyskytnúť vošky, na ich likvidáciu existujú zodpovedajúce prostriedky. Odkvitnuté kvetenstvo sa v priebehu leta priebežne odstriháva. V neskorej jeseni sa trvalky odstrihnú 3 - 5 cm nad zemou, okrem tých, ktoré majú zimné zelené olistenie, alebo ktorých plody sú aj v zime okrasné.
Svätá pokrývka hlavy: Klerické klobúky a ich význam
"Solideo" - Symbol a jeho význam
Text sa tiež dotýka pojmu "solideo," ktoré pôvodne používali rehoľníci ako ochranu v zime na vyholené koliesko na temene hlavy. Dnes sa používa skôr ako znak hodnosti duchovných podľa farieb. Solideo kňaz alebo biskup nosia spolu s reverendou pri bežnom nosení a pri svätej omši, avšak nie na celú omšu, len pri bohoslužbe slova. Po modlitbe nad darmi sa solideo dáva dole ako prejav pokory a úcty k samotnému Bohu. Kňazi môžu nosiť solideo pod biretom a biskupi aj pod mitrou. Farby solidea sú špecifické: kňaz nosí čierne, biskupi fialové, kardináli červené a pápež biele.
Melchitský gréckokatolícky patriarcha Gregor III. Mitra (lat. Pôvodne to bola ceremoniálna vlnená čelenka, s ktorou boli v starovekom Grécku zobrazované niektoré bohyne (napr. V 10. storočí sa začala užívať ako pokrývka hlavy kresťanských biskupov a opátov. Raná kresťanská mitra mala tvar zaoblenej čiapky z vlneného súkna s podšívkou z ľanového plátna a s dvoma našitými vlnenými pruhmi voľne visiacimi na chrbát, v 12. storočí ešte s dvomi oblými výstupkami. Počas vrcholného stredoveku sa tvar menil od rovnostranného trojuholníka k stále vyššiemu trojuholníku rovnoramennému. Po reformácii sa mitra stala insígniou rímskokatolíckeho biskupa, biskupi anglikánskej cirkvi a severských a pobaltských luteránskych cirkví si mitru taktiež ponechali. Väčšina ostatných protestantských cirkví mitru prestala používať. Mitru tiež používajú starokatolícki biskupi. Infulovať znamená prepožičať právo nosiť mitru; mimo biskupov mali toto právo aj niektorí ďalší významní cirkevní hodnostári, ako opáti, kapitulní prepošti alebo arcidekani[2]. Infularius je označenie posluhujúceho (miništranta) pri kresťanských obradoch, ktorého úlohou je držať mitru v čase, keď ju cirkevný hodnostár práve nemá na hlave. Ak slúži bohoslužbu, po sňatí mitry má biskup na hlave solideo čiže pileolus. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi má mitra podobu uzatvorenej koruny a nemá žiadne visiace pruhy. Mitru nosia biskupi a niektorí kňazi, ktorí dostali toto právo ako vyznamenanie (tzv. mitroforní kňazi). Symbolizuje vysokú dôstojnosť a duchovnú moc nositeľa, zároveň je aj symbolom Kristovej tŕňovej koruny.[3] Pri niektorých bohoslužbách si biskup namiesto mitry dáva kamilavku so závojom (tzv.
tags: #biskupska #ciapka #kvet