Komplexný sprievodca pestovaním pšenice obyčajnej: Od výsevu po zber

Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete, pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. V podmienkach Slovenska patrí k najvýznamnejším obilninám a každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc hektárov. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť. Pšenica sa delí na niekoľko druhov na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu.

Typy pšenice a ich charakteristiky

Pšenica sa vo svete pestuje v rôznych prostrediach a klimatických zónach v troch základných formách:

• Jarná pšenica: Pestuje sa na jar a zberá sa v neskorom lete. Je však možné ju vysievať na jeseň v krajinách s miernymi zimami, napríklad v južnej Ázii, severnej Afrike, na Strednom východe. Vo svete stále prevažujú jarné formy pšenice.
• Ozimná pšenica: Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta. Na Slovensku jednoznačne prevažuje pšenica ozimná, tvoriac 96,4 % celkovej zberovej plochy. Dôvodom je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov.
• Fakultatívna (presievková) pšenica: Má silnú fotosenzitivitu a čiastočnú citlivosť na jarovizáciu. Všeobecne majú presievkové pšenice nižšiu mrazuvzdornosť než pšenice ozimné, rýchly rast na jar a skoršie klasenie.

Z hľadiska kvality zrna rozlišujeme:

• Tvrdá pšenica (Triticum durum): Má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
• Mäkká pšenica (Triticum aestivum): Je najrozšírenejší druh a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky.
• Špalda (Triticum spelta): Starodávna forma pšenice, známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty.
• Pšenica dvojzrnka: Táto stará odroda je geneticky odlišná od špaldy a moderných odrôd. Pochádza z Iránu, Iraku, Jordánska, Sýrie a Palestíny. Je nenáročná, schopná zaobísť sa bez priemyselných hnojív a pesticídov a má vysokú nutričnú hodnotu.

Fázy pestovateľského postupu

V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy:

1. Fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby
2. Fáza ošetrovania počas vegetácie
3. Fáza zberu a pozberového spracovania

1. Predsejbová príprava pôdy a sejba

Oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov je fázou pracovného procesu, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby. Pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov. Pestovatelia sa čoraz viac rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi.

Požiadavky na pôdu

Pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny. Pred výsevom je dôležité pôdu hlboko prekypriť, aby sa zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom.

Technológie obrábania pôdy

V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, od hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy.

• Konvenčné technológie: Orba je rozhodujúcou operáciou z hľadiska spotreby energie aj času práce.
• Minimalizácia: Z ekonomického hľadiska je vždy efektívnejšie povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy.

Predplodiny

Pšenica zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Optimálne predplodiny pre pšenicu jarnú sú väčšinou neskoro zberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Pokiaľ musíme ísť po obilnine, tak najvhodnejšou z hľadiska fytopatologického je ovos.

Čas a hĺbka sejby

Pestovanie pšenice je možné aj v menšom meradle, či už v záhrade alebo na poli. Dôležité je sadiť semiačka určené na to ročné obdobie, v ktorom chcete sadiť.

• Ozimná pšenica: Vysieva sa na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra (podľa nadmorskej výšky, čím vyššie, tým skôr). V agroklimatických podmienkach Slovenska môžeme za optimálny agrotechnický termín sejby považovať obdobie od 15. septembra do 25. októbra. Hĺbka sejby je 2-4 cm, avšak z dôvodu nedostatku vlahy sa odporúča hĺbku zvýšiť, ale nemala by presiahnuť 5-6 cm.
• Jarná pšenica: Vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám. Seje sa hneď, ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári). Optimálna hĺbka sejby je 20-40 mm. Vhodné obdobie na výsev trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už musíme rátať so znížením úrody.

Výsevok

Už dlhšie neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami.

• Ozimná pšenica: V minulosti boli optimálne výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha. Odporúčaný výsevok je 400-450 klíčivých zŕn/m2, t.j. 180-220 kg/ha. Pri oneskorenom siati je vhodné zvýšiť základný výsevok o poistnú dávku 10-15 %.
• Jarná pšenica: Výsevy sa pohybujú od 4-5 mil. klíčivých zŕn podľa pestovateľskej oblasti, termínu sejby a podľa technológie pestovania.

Výživa a hnojenie

Pšenica je náročná na živiny. Pred výsevom sa do pôdy zapracuje hnojivo bohaté na dusík, fosfor a draslík. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Znižovanie dávok dusíka môže spôsobiť problémy s úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality.

• Dusík: Podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Optimálne dávky dusíka pre pšenicu jarnú sa pohybujú medzi 80-120 kg/ha. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg/ha.
• Fosfor: Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20-60 kg/ha. Spotreba fosforu sa predpokladá 5 kg na tonu úrody.
• Draslík: Dávky K by mali byť od 30-80 kg/ha. Spotreba draslíka sa predpokladá 20 kg na tonu úrody.
• Pomer živín: Mal by zodpovedať N:P:K - 1:1:1,5.

V ekologickom poľnohospodárstve je výživa pšenice predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto zohráva pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Na hnojenie na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) 10-15 t/ha alebo močovku či hnojovicu 10 m3/ha pre udržanie založených odnoží, ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne.

2. Ošetrovanie počas vegetácie

Zavlažovanie

Pšenica je pomerne nenáročná na zálievku, no počas obdobia klíčenia a tvorby klasov je dôležité, aby pôda zostala mierne vlhká.

Regulátory rastu

Pre zvýšenie počtu odnoží je možné zvýšiť počet odnoží, ako aj ich vyrovnanosť aplikáciou morforegulátora vo fáze 13-14 BBCH. V intenzívnych podmienkach pri prehustených porastoch, prípadne odrôd s väčšou náchylnosťou k poliehaniu, je možné použiť regulátory rastu na konci odnožovania až na začiatku steblovania (BBCH 23-31).

Ochrana proti chorobám a škodcom

Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice. Aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb prenosných osivom, vždy by malo byť použité certifikované osivo. Najnebezpečnejšie druhy hubových chorôb, ktoré takto môžeme eliminovať, sú snete, septórie a rôzne druhy rodu Fusarium. Použitie certifikovaného osiva nám zaručuje aj pravosť odrodovej čistoty, záruku kvality a klíčivosti osiva. Pokiaľ sa jedná o odolné odrôdy, tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. V niektorých oblastiach, kde sa vo väčšej miere vyskytuje zaburinenie ozimnými burinami (napr. metlička obyčajná), prispieva pestovanie pšenice jarnej namiesto ozimnej k ich regulácii.

Regulácia burín

Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť však pri predpoklade takýchto zásahov musí byť väčšia než 170 mm. Plečkovacie telesá majú byť zavesené na paralelograme a plečka má mať rovnaký pracovný záber ako sejačka.

3. Zber a pozberové spracovanie

Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber. Žatva je obdobie, kedy sa zbiera úroda, ktorá nám vyrástla, teda prichádza obdobie, vďaka ktorému uvidíme, akú máme úrodu a ako sme sa o naše obilniny starali. Žatva prebieha v rôznych intervaloch a je pri nej veľmi dôležité dbať na to, aby sa zbieraná úroda nepoškodila.

Spracovanie po zbere

Po zbere musíš pšenicu dôkladne vysušiť, aby si zabránil vzniku plesní. Zrná pšenice môžeš uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov.

Slovenské odrody pšenice jarnej

Historicky dominovali a dodnes sú na trhu na Slovensku odrody české a nemecké. Prvou slovenskou odrodou pšenice jarnej registrovanou od roku 1955 bola po dlhej dobe odroda IS Jarissa registrovaná v roku 2010 firmou Istropol Solary. V roku 2016 boli registrované 4 slovenské odrody pšenice jarnej pôvodom z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša.

Prehľad vybraných slovenských odrôd pšenice jarnej

Moderné odrody ozimných pšeníc

Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou. Medzi pestovateľmi sú obľúbené také ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom.

• IS RUBICON: Skorá, bezostinatá s veľmi vysokým úrodovým potenciálom. Vyznačuje sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTZ.
• IS CARRIER: Stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu.
• IS SPIRELLA: Spĺňa požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
• IS DIMENZIO: Univerzálna a veľmi spoľahlivá odroda, vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska.
• IS LAUDIS: Ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí.
• IS FORTIDUR: Spĺňa parametre očakávané od tvrdých ozimných pšeníc. Je stredne neskorá, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, čo ju predurčuje na výrobu tých najkvalitnejších cestovín.
• IS KARMADUR: Odroda tvrdej ozimnej pšenice vytvára klasy s veľkými zrnami.

tags: #pestovanie #psenice #obycajnej

Populárne príspevky:

• tradičný kvet Piešťan a jeho história
• tipy pre rozkvitnutú balkónovú oázu
• účinky aloe vera na pleť
• štýlové kvetináče z ratanu
• Symbolika modrej ruže