Piešťany: Perla kúpeľníctva a jej tradičný kvet

Slovenské liečebné kúpele Piešťany sú už viac ako 100 rokov jednými z popredných európskych kúpeľov špecializovaných na liečbu reumatizmu, rehabilitáciu pohybového aparátu a nervového systému. Piešťany, ležiace na západnom Slovensku, sú obľúbeným kúpeľným mestom známym svojimi termálnymi kúpeľmi a kúpeľnými procedúrami.

Právom sú jedným z vyhľadávaných centier liečby reumatizmu, za čo vďačia miestnym kúpeľom a Národnému centru reumatických chorôb. Keď sa povie Piešťany, mnohým ľuďom okamžite prídu na myseľ ich slávne kúpele. Táto oáza pokoja a relaxu sa nachádza na Kúpeľnom ostrove, zasadenom do nádherného parku plného jazierok s leknami, fontán a sôch.

Je to ideálne miesto na prechádzky a oddych, ktoré návštevníkov napĺňa pokojom. Okrem vynikajúcich liečebných procedúr ponúkajú Piešťany množstvo ďalších atrakcií, zážitkov a zaujímavostí, ktoré stojí za to zažiť a navštíviť.

História piešťanských kúpeľov

Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia siaha až do najstarších čias. Horúcu termálnu vodu vyhľadávali ako ľudia, tak aj zvieratá. Pred približne 80 000 rokmi sa v Piešťanoch nachádzali prvé ľudské osídlenia. Archeológovia odkryli stopy pravekých osídlení, ktoré potvrdzujú, že už v tej do dobe boli horúce pramene v tomto úrodnom údolí atraktívne. Napríklad z Moravan neďaleko Piešťan pochádza slávna Moravianska venuša. Liečivé pramene boli prvýkrát písomne spomenuté v roku 1549, ale využívali sa už v stredoveku. Hovorí sa napríklad o návšteve kráľa Mateja Korvína.

História piešťanských kúpeľov sa začala písať v roku 1113, kedy sa objavila v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. prvá písomná zmienka o Piešťanoch. V priebehu storočí vlastnili Piešťany rôzne šľachtické rody, či priamo spadali pod kráľovský majetok. Čo sa týka piešťanského bahna a liečivých prameňov, tie sa spomínajú po prvý raz písomne v roku 1549.

Na liečebné účely využívali termálne vody už Gréci a Rimania, pričom dobu rímsku by sme mohli nazvať obdobím rozkvetu kúpeľníctva. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia informácia z diel Plínia a Galena o využití bahna ako liečebného prostriedku. Na tradície Grékov a Rimanov nadviazal včasný stredovek s ďalšou koncentráciou osídlenia v blízkosti termálnych a minerálnych prameňov.

Popri empirickej liečbe na základe získaných skúseností sa začali v druhej polovici 16. storočia objavovať aj odborné rady lekárov o spôsoboch aplikácie piešťanských termálnych vôd a liečivého bahna. Jednou z prvých takýchto odborných rád uviedol v roku 1571 Johann Crato de Craftheim, osobný lekár troch cisárov, Ferdinanda I., Maximiliána II. a Rudolfa II., vo svojom diele "Päť kníh lekárskych rád", kde odporúčal, aby celá liečebná kúra trvala mesiac alebo 40 dní.

Najkrajší a najucelenejší obraz o piešťanských liečivých prameňoch a kúpeľoch v polovici 17. storočia zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej básni "Saluberrimae Pistinienses Thermae ad fluvium Vagum..." (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele ležiace pri rieke Váhu...) v roku 1642. V odborných kruhoch sa začínal už na začiatku 18. storočia prejavovať nebývalý záujem o termálne a minerálne pramene, o ich chemické zloženie, liečivé vlastnosti, ako aj o ich racionálne využitie na liečebné účely.

Odborný, dalo by sa povedať už "balneoekologický a balneografický" výklad o piešťanských kúpeľoch podal Justus Ján Torkoš v spise "Náčrt o piešťanských kúpeľoch" (Schediasma de thermis Postheniensibus) v roku 1745. Na tie časy modernými metódami urobil rozbor termálnych vôd a liečivého bahna, dôkladne ich charakterizoval a opísal ich vlastnosti, navrhol ich indikačné zameranie a odporúčal najvhodnejšie metódy liečby. Z ostatnej literatúry o Piešťanoch prvej polovici 17. storočia nemožno nespomenúť aspoň F. E. Kúpele Piešťany 18. až 19.

Ďalej o piešťanských kúpeľoch sa zmieňuje prof. Johann von Crantz, hlavný balneograf Rakúska - Uhorska v roku 1777. Po prvý raz sa o kúpeľnej budove zmieňuje Karl Gottlieb von Windisch v roku 1780 a druhá drevená budova sa spomína v drobnom básnickom dielku o Piešťanoch od grófa Jozefa Gvadányiho zo Skalice z roku 1787.

V roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec spolu s Piešťanmi Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Prvé kúpeľné domy začali v Piešťanoch vznikať koncom 18. storočia a prvé kúpeľné budovy boli vystavané v roku 1778. V roku 1809 navštívil kúpele vládny radca a profesor Porchaska, ktorý po návrate do Viedne prikázal slobodnému pánovi von Jacquinovi a jeho asistentovi budúcemu profesorovi Scholzovi, aby podľa vtedajších vedeckých hľadísk urobili chemický rozbor piešťanskej vody a bahna. Tento bol vydaný v publikácii "Niektoré správy a postrehy o piešťanských teplých kúpeľoch v Nitrianskom komitáte Uhorského kráľovstva", z roku 1809.

V roku 1813 ich vážne poškodili povodne, v roku 1820 boli prestavané, rozšírené a doplnené o rozsiahly park. Liečebné kúpele začali fungovať v roku 1830. Po vážnom poškodení ich prestavali v klasicistickom slohu a pribudol aj piešťanský kúpeľný park. V tomto období vybudovali aj Napoleonské kúpele.

Prvý záznam o exporte piešťanského bahna je z roku 1817 od prof. Viedenskej lekárskej fakulty E. W. Walicha, ktorý osobne presvedčil saskotešínskeho vojvodu Alberta o jeho liečivej účinnosti. Prelomom v kúpeľnej liečbe bola istotne práca lekára F. E. Scherera "Horúce pramene a kúpele v Piešťanoch v Uhorsku", z roku 1837, v ktorej opísal všeobecné a špecifické účinky horúcich piešťanských kúpeľov a bahna v závislosti od druhu, teploty, dĺžky trvania kúpeľnej procedúry, ale predovšetkým od zdravotného stavu pacienta, jeho telesnej zdatnosti, veku, pohlavia, nálady atď. Tento opis mal lekárom vymedziť okruh chorôb, ktoré sú na liečbu indikované, a ktoré kontraindikované.

Ďalšou odbornou prácou bola vynikajúca balneografia MUDr. Dávida Wachtla "Uhorské kúpele a minerálne žriedla". Snáď najdôležitejšou informáciou v jeho práci bola plánovaná výstavba ochrannej hrádze pred ničivými záplavami Váhu. Okrem vybudovania ochrannej hrádze, bočné rameno Váhu vyúsťovalo hlavného riečiska, čím sa vytvoril kúpeľný ostrov. Nemenej dôležitou bola knižočka kúpeľného lekára Adalberta Wagnera "Liečivé žriedla Piešťan v Uhorsku". Opisuje novú budovu kúpeľov, ktorá bola ukončená na jar roku 1859. Novotou po výstavbe bazénových kúpeľov bolo, že bahno na liečebné zábaly a obklady sa už viac neťažilo z dna bahnísk, ako to bývalo zvykom predtým, ale čerpalo sa zo zrecieho bazénu, ktorý súčasne postavili východne od hlavného prameňa. Z jeho práce môžeme usudzovať, že technológia spracovania bahna na bahenné zábaly bola stanovená v tomto období a s malými obmenami pretrváva dodnes. Roky 1857 - 1865 možno právom označiť za obdobie druhého rozkvetu kúpeľov Piešťany, nakoľko v tomto období tu bola intenzívna investičná činnosť.

Éra rodiny Winterovcov

Najväčší rozmach kúpeľov v Piešťanoch nastal potom ako si kúpele prenajala od Erdődyovcov rodina Winterovcov v roku 1889 za 30 000 zlatých ročne. Rodina Winterovcov zmenila charakter kúpeľného mesta Piešťan na nepoznanie a stali sa z nich svetoznáme kúpele na liečbu ochorení pohybového ústrojenstva.

Ľudovít Winter, narodený 1. novembra 1870 v Šahách a zomrel 15. septembra 1968 v Piešťanoch, sa aktívne podieľal na prestavbe kúpeľov a podnietil výstavbu dovtedy najluxusnejšieho hotela na Slovensku - Thermie Palace. Zároveň sa podieľal aj vo zveľaďovaní samotného mesta Piešťany. Po znárodnení kúpeľov v roku 1948 žil v ústraní a chudobe.

Počas éry rodiny Winterovcov bol na Kúpeľnom ostrove postavený Hotel Thermia Palace, prvý luxusný hotel na Slovensku a jeho kúpeľný dom Irma (1912). Neskôr bol postavený aj kúpeľný Hotel Pro Patria (1916). Hotel Excelsior (dnešný Hotel Jalta) bol otvorený v centre mesta v roku 1930. Počas tohto obdobia bol položený aj základný kameň pre Balneologické múzeum.

Do Piešťan boli pozvaní mladí a talentovaní lekári, ktorí zaviedli inovatívne spôsoby liečby, čím prispeli k vynikajúcej medzinárodnej reputácii liečebných kúpeľov. Winterovci tiež priniesli do malého kúpeľného strediska šmrnc a kultúrny život. Prvé golfové ihrisko na Slovensku a legendárny bazén Eva boli postavené priamo na Kúpeľnom ostrove. Piešťany sa stali centrom významných golfových turnajov, medzinárodných tenisových súťaží a šachových majstrovstiev, ale tiež koncertov, výstav, tanečných súťaží a motoristických pretekov.

Bronzová socha človeka, ktorý láme svoju barlu, sa stala ikonou kúpeľného strediska. Sochu dnes možno obdivovať na Kolonádovom moste. Po druhej svetovej vojne došlo k zoštátneniu kúpeľov. Nasledoval ďalší komplex liečebných domov Grand a Splendid, ktorý vystavili v rokoch 1970 - 1971. V rokoch 1979 - 1980 vybudovali hotel Esplanade. Komplex bol postavený v neofunkcionalistickej architektúre.

Prírodné liečivé zdroje

Prírodným klenotom piešťanských kúpeľov je výnimočná sírna termálna voda, ktorá pramení z hĺbky až 2000 metrov pod povrchom. Liečivá voda vyviera z desiatich termálnych prameňov, obsahujúcich sírovodík a 1500 mg minerálnych látok na liter, s teplotou 67 až 69 °C. Miestne liečivé bahno získava svoje účinné vlastnosti práve z tejto vody a pred využitím na terapeutické účely sa necháva zrieť po dobu jedného roka.

Tieto pramene sú účinné pri liečbe reumatizmu, ochorení pohybového aparátu a nervových porúch. Dnešný spôsob aplikácie bahna, ako aj sled podávania procedúr, vypracovali ďalší piešťanskí lekári Dr. Eduard Weisz, ktorý v Piešťanoch pôsobil od roku 1893 v Robotníckom špitáli. Publikoval výsledky svojich pozorovaní v popredných európskych lekárskych časopisoch a roku 1912 vydal monografiu "Fyzikálna terapia kĺbových chorôb". Spočiatku sám a neskôr so svojim zaťom Dr. Ladislavom Schmidtom uverejnili okolo 150 prác v odborných časopisoch. Dr. Schmidt bol spoluzakladateľom Medzinárodnej ligy proti reumatizmu a ako jediný z českých a slovenských lekárov bol jej čestným členom.

V roku 1922 prichádza do Piešťan prof. Dr. Eduard Cmunt. Do roku 1939 pracoval v kúpeľných sezónach v Piešťanoch. V tom čase tu vykonávalo prax okolo 18 lekárov, ktorí v spolupráci s riaditeľstvom kúpeľov propagovali Piešťany účasťami na zahraničných kongresoch, prednáškami a experimentálnymi prácami. Každý sa snažil publikovaním článkov v lekárskych i denných domácich a zahraničných časopisoch upozorňovať na liečebnú hodnotu termálnej vody a bahna. Nemožno tiež opomenúť významného balneológa prof. Ota Hynie, ktorý v roku 1933 v Prahe vydal knižku o významných náleziskách bahien v Európe "Geológia a významné náleziská bahien v Európe". V špeciálnej časti podrobne popisuje nielen termálne pramene, ale aj piešťanské bahno. Z novších autorov je treba vyzdvihnúť prof. MUDr. J. Hensela a spol. v roku 1977 v knihe "Minerálne vody Slovenska, balneografia a krenografia".

V modernej kúpeľnej liečbe sa poskytujú okrem prvkov klasickej balneoterapie aj mnohé prostriedky fyzikálnej medicíny, predovšetkým kinezioterapie, ďalej klimatoterapie, dietoterapie a farmakoterapie. K úspešnosti kúpeľnej liečby významnou mierou prispieva aj využitie moderných funkčno-diagnostických metód a zavedenie nových terapeutických programov (obezita, osteoporóza) podľa najnovších vedeckých poznatkov.

Kúpeľný ostrov je komplexom hotelov a rôznych ubytovacích zariadení, ktoré poskytujú rôzne liečebné procedúry. Okrem kúpeľných budov, liečebných domov a hotelov sa tu nachádza aj mini zoo a golfový areál. Prechádzka po Kúpeľnom ostrove, ktorý tvorí akési „mesto v meste“, ponúka spolu s rôznymi sochami a fontánami jedinečnú scenériu.

V blízkosti kúpeľných kúpalísk sa nachádza prameň s liečivou vodou vhodnou na pitie. Obsah minerálov v tejto vode je oveľa vyšší než v bežnej minerálnej vode z obchodu, preto je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie. Odporúča sa piť ju ráno, na obed a večer po 2 dcl pred jedlom a konzumovať ju priamo pri prameni ešte teplú.

Zaujímavosti a pamiatky Piešťan

Každý, kto mesto navštívil, si ho pamätá vďaka soche zlatovlasého muža, ktorý láme barlu - tzv. Barlolamač. Pri vstupe na Kolonádový most môžete obdivovať známu sochu Barlolamača, ktorá symbolizuje uzdravenie, ktoré mnohí návštevníci získali vďaka pobytu v miestnych kúpeľoch. Táto jedinečná bronzová socha je dielom akademického sochára Roberta Kühmayera a na most bola umiestnená v roku 1933. V tomto roku teda oslavuje úctyhodných 90 rokov. Socha je nepochybne najviac fotografovaným objektom v kúpeľnom meste.

Kolonádový most (Sklený most)

Piešťany majú čo ponúknuť aj z historického a architektonického hľadiska. Kolonádový most, tiež známy ako Sklený most, je najdlhším krytým mostom na Slovensku s dĺžkou 141,8 metra, ktorý spája Kúpeľný ostrov s mestom cez rieku Váh. Pozdĺžna stena ho rozdeľuje na severnú a južnú stranu, ktorá slúži aj ako solárium. Tento most je vrcholom funkcionalistickej architektúry a patrí medzi hlavné dominanty a symboly Piešťan. Je určený výhradne pre chodcov a počas celého roka na ňom stretnete kúpeľných hostí, turistov a miestnych obyvateľov na príjemných prechádzkach. Architektom mosta je Emil Belluš a jeho výzdobu zabezpečil národný umelec Martin Benka.

Balneologické múzeum Imricha Wintera

Najznámejšie slovenské kúpeľné mesto Piešťany sa môže pochváliť jedinečným Balneologickým múzeom Imricha Wintera. Toto múzeum vzniklo v roku 1931 vďaka Piešťanskej muzeálnej spoločnosti a rodine Winterovcov. Nachádza sa v budove Kúpeľnej dvorany, známej aj ako Kursalón, v Mestskom parku. Návštevníci tu môžu vidieť expozície venované balneohistórii, minerálnym vodám Slovenska, národopisu a archeológii. Múzeum sa pýši nálezmi zo staršej doby kamennej z Moravian nad Váhom a pohrebiskami zo Stráží. Turisti aj miestni obyvatelia tu nájdu množstvo informácií o histórii mesta. Pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského básnika Ivana Krasku v roku 1976 sprístupnilo Balneologické múzeum Imricha Wintera expozíciu - Pamätnú izbu Ivana Krasku. Táto expozícia je umiestnená v byte, kde básnik strávil svoje posledné roky so svojou manželkou. Ivan Krasko, autor zbierky básní Nox et solitudo, tu žil na sklonku svojho života. V pôvodne zariadenej pracovni a spálni môžu návštevníci spoznať nielen Kraskovu umeleckú tvorbu, ale aj jeho osobný život.

Kúpalisko s teplými liečivými prameňmi

Na Kúpeľnom ostrove sa nachádza obľúbené kúpalisko s teplými liečivými prameňmi. Vďaka svojej unikátnej architektúre z minulých čias je zaradené medzi kultúrne pamiatky. Kúpalisko zahŕňa tri bazény - 50-metrový plavecký bazén, bazén pre deti a relaxačný bazén. Všetky bazény sú otvorené len počas letnej sezóny. Termálna voda v bazénoch má teplotu 30 stupňov Celzia a priaznivo pôsobí na pohybový aparát. Pre deti je pripravená atrakcia v podobe 10-metrovej šmykľavky.

Parky v Piešťanoch

Významný prírodný fenomén, stvárňujúci podobu Piešťan a život ich obyvateľov, sú parky po oboch stranách Váhu. Po ľavej strane Váhu sa rozprestiera tzv. kúpeľný park, ktorý je v správe Slovenských liečebných kúpeľov, a.s. Z centra mesta je prístupný pešo cez Kolonádový most. Dá sa k nemu dostať aj cez Krajinský most, ktorý však slúži predovšetkým automobilovej doprave. Na pravej strane Váhu sa nachádza mestský park.

Piešťanské parky ležia na miestach, kde sa pôvodne nachádzal tzv. tvrdý lužný les s pestrou druhovou výbavou drevín, ako sú topoľ čierny (Populus nigra), javor poľný (Acer campestre), hrab obyčajný (Carpinus betulus), brest hrabolistý (Ulmus minor), čremcha strapcovitá (Padus avium), dub zimný (Quercus petraea), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia) atď. V podraste je tu častý chránený klokoč perovitý (Staphylea pinnata), bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosus),či drieň obyčajný (Cornus mas). Sprístupnenie kúpeľov širokej verejnosti si vyžiadalo odvodnenie a rekultiváciu priestorov okolo Váhu. Vznikli nové vegetačné podmienky a parkoví architekti museli siahnuť po novej druhovej skladbe drevín a krovín. Snažili sa dosiahnuť, aby park bol zaujímavý a príťažlivý, pričom museli zohľadniť miestne klimatické, mikroklimatické a pôdne pomery. Pri zakladaní parkov udomácnili v Piešťanoch viaceré ázijské a americké dreviny, ktorých druhová pestrosť sa postupne a cieľavedome rozširovala. Väčšine introdukovaných druhov sa v nových podmienkach darí, o čo svedčí skutočnosť, že sa nezriedka dožívajú i 150 rokov.

Kúpeľnému parku sa začala venovať väčšia pozornosť najmä po vybudovaní dvoch reprezentatívnych objektov na ľavej strane Váhu - dnes už neexistujúcich Františkových kúpeľov (1898), a najznámejšieho piešťanského kúpeľného hotela Thermia Palace (1912). Predovšetkým pre návštevníkov a hosťov Thermie bolo treba vytvoriť taký areál zelene a oddychu, ktorý by bol dôstojným pendantom luxusného hotela. Kúpeľný park sa tiahne od Krajinského mosta po golfové ihrisko v severnej časti Kúpeľného ostrova. Z východnej strany ho ohraničuje Obtokové rameno Váhu.

Zaujímavé dreviny Kúpeľného parku

• Malý parkový priestor za Thermia Palace je významný dominujúcim platanom javorolistým (Platanus x hybrida) /1/s úctyhodnými rozmermi a vekom vyše 120 rokov. Je to kríženec medzi platanom východným (Platanus orientalis),rastúcim na Balkáne a vo východnom Stredomorí, a platanom západným (Platanus occidentalis),rastúcim pôvodne v povodí Mississippi.
• Na hrádzi medzi týmto parkom a Obtokovým ramenom Váhu rastie niekoľko jedincov teplomilnej gledíčie trojtŕňovej (Gleditsia triacanthos)/2/, pôvodom z východnej časti Spojených štátov. Gledíčia nesie na pňoch a konároch dlhé trojklanné tŕne, ktoré sú v rastlinnej ríši ojedinelé.
• V južnom cípe parku nájdeme vzácny javor Grosserov (Acer grosserii)/3/, pôvodný v Japonsku a Číne, so zvláštnou štruktúrou a farbou kôry pňa a výrazným sfarbením listov v jeseni.
• Pred Thermia Palace sa rozprestiera stálezelený park vysadený cypruštekmi Lawsonovými (Chamaecyparis lawsoniana)/4/ v rôznych kultivaroch. Jeho pôvod je Severná Amerika a východná Ázia. Veľmi dobrým znakom tohto cyprušteka, na rozdiel od mnohých iných druhov, je ovisnutá vrcholová vetvička stromu. Cyprušteky rozoznáme od iných podobných druhov, napríklad tuje, podľa drobných guľovitých súplodí a šupinovitých lístkov rôznej striebornej kresby. V tom istom priestore dominujú statné smreky pichľavé (Picea pungens) /5/, ktorých domovom je Colorado. Časté tisy obyčajné (Taxus baccata) v parkoch sú prudko jedovaté, okrem dužiny plodov, a sú pozostatkom z obdobia treťohôr.
• V nike medzi Thermia Palace a liečebňou Irma rastie výnimočný strom, pôvodom z kalifornských hôr - cedrovec zbiehavý (Calocedrus decurrens) /6/, zaradený medzi cédrovité dreviny, avšak s tujovitým habitom.
• Štíhle topole čierne (Populus nigra f. italica) tvoria kostru parku na Kúpeľnom ostrove, nasmerovanú na ruiny jedného z najvyššie položených hradov na Slovensku - Tematína.
• Pri leknových jazierkach objavíme dvojicu ginka dvojlaločného (Ginkgo biloba) /8/, ktorý je jediným druhom starobylého rodu Ginkgo, s vekom viac ako 250 miliónov rokov. Tento výnimočný rastlinný druh pochádza zo strednej Číny, kde sa doteraz zachovala posledná pôvodná rezervácia. Ginko je dvojdomý druh, charakteristický zvláštnymi dvojlaločnými listami, a posledné roky plodiaci sladké, ale páchnuce bobule tvaru marhule. Ide o mimoriadne liečivý druh s protikarcinogénnymi účinkami. Lieči sa ním Alzheimerova choroba, no najmä poruchy prekrvenia končatín a hlavy po mozgových príhodách. V roku 1945, pri zhodení atómovej bomby na Hirošimu, zostalo na námestí ťažko postihnutého mesta neporušené iba ginko. Považuje sa to za vedecky ťažko vysvetliteľný jav. Chemizmus ginka dodnes nie je dostatočne prebádaný.
• Oproti jazierkam nájdeme zvláštnu drevinu - judášovec strukový (Cercis siliquastrum) /9/, rastúci pôvodne vo východnom Stredomorí a na Balkáne. Údajne na tomto druhu stromu mal ukončiť život biblický Judáš. Mimoriadny jav -kauliflória - bol popísaný práve u tohto druhu. Trsy lilavých motýľovitých kvetov, kvitnúcich v máji, vyrastajú priamo z pňa stromu.
• Za judášovcom, smerom k Váhu, rastú dva kríky mimoriadne voňavého kalykantu floridského (Calycanthus floridus)/10/. Tento druh kvitne v máji a pochádza z juhozápadnej časti Spojených štátov amerických.
• Severne od pozície kalykantov rastie solitérna jedľa Nordmannova (Abies nordmanniana) /11/, pôvodom z Kaukazu. Obdivuhodná je jej vitalita pri zmenených klimatických podmienkach. Je stále plodná.
• V parkoch, na jednej i druhej strane Váhu, je častá teplomilná katalpa bignoniovitá (Catalpa bignonioides) /12/, s centrom rozšírenia v Karoline (USA). Strapce orchideovitých kvetov rozkvitajú od polovice júna a v jeseni je strom nápadný dlhými fazuľovitými strukmi.
• Vzácnou drevinou v našich parkoch je paulovnia plstnatá (Paulownia tomentosa) /13/, ktorá nesie názov podľa mena Anny Pavlovny, dcéry ruského cára Pavla I. Druh pochádza z Číny, má ľahké drevo, ktoré sa hodí na výrobu hudobných nástrojov, ale aj sandálov.
• Typická drevina pre stĺporadie Napoleonských kúpeľov, či pergoly, je trúbkovec koreňujúci (Campsis radicans) /14/, najväčšia u nás rastúca liana, má viac ako 100 rokov. Stále vykvitá horcovitými, oranžovými kvetmi na vrchole leta. Veľmi dobre znáša rez a jej vitalita je obdivuhodná - koreňmi ľahko prerazí vrstvou asfaltu. Pochádza z východnej časti Spojených štátov amerických.
• Pri studni Adam Trajan nájdeme krásne jedince ľaliovníka tulipánokvetého (Liriodendron tulipifera) /15/, ktorý má domovinu v oblasti Veľkých jazier na severovýchode USA. Jeho nádherné kvety žltozelených tulipánov roztrúsených po konároch stromu rozkvitajú v polovici mája. Tuhé kožovité, laločnaté listy dotvárajú exotické dekórum stromu.
• Vzácnym druhom kúpeľného parku je neďaleko jazierok kryptoméria japonská (Cryptomeria japonica) /16/.Ide o tzv. japonský céder, prinášajúci nám pozdrav z ďalekých lesov Číny a Japonska. Aj keď jeho pestovanie u nás je na hranici možnosti, dotvára exotiku parku svojím zbierkovým významom.
• Cestou smerom k Balnea centru nájdeme pri pozornej prehliadke parku borovicu himalájsku (Pinus wallichiana) /17/, s nápadne dlhými ovisnutými ihlicami, a pred Balneoterapiou II si treba všimnúť jedince jedle srienistej kolorádskej (Abies concolor) /18/. Tieto druhy tvoria najvzácnejšie ihličnany parku.
• Pri Spoločenskom centre rastie expozícia hamamelov. Ide o hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana), rozkvitajúci začiatkom zimy a hamamel japonský (Hamamelis japonica) /19/, rozkvitajúci začiatkom jari. Sú to zaujímavé druhy s dvojitými okvetnými lístkami.
• Bizarné kvety pagaštanu malokvetého (Aesculus parviflora) /20/ možno vidieť v júni okolo kúpeľného hotela Balnea Esplanade.

Zaujímavé dreviny Mestského parku

• Ak prejdeme Kolonádovým mostom na druhú stranu Váhu, ocitneme sa v mestskom parku. Hneď pri moste, pred Kúpeľnou kaplnkou, nájdeme najbohatšiu expozíciu jaseňovca metlinatého (Koelreuteria paniculata) /21/. Tento druh pochádza z Činy, kvitne bohatými metlinami žltých kvetov na vrchole leta, a po odkvete sa vytvárajú dekoratívne plody, akoby lampášiky nesúce jedlú, ale kyslú bobuľku.
• Jazmín nahý (Jasminum nudiflorum) /22/ rozkvitá pri vile Berlin pred vyrašením listov, často už vo februári. Starý perzský názov „jasamin“ znamená „príjemná vôňa“. A tomto prípade ide o pomenovanie skutočne výstižné!
• V okoli Domu umenia nájdeme pozoruhodný dub červený (Quercus rubra), pôvodný v Kanade. Jeho listy sa sfarbujú v jeseni do purpurovo hneda. Pomaly preniká aj do lesných spoločenstiev.
• Severne od Domu umenia je stanovište vzácnych tisovcov dvojradových (Taxodium distichum) /23/. Druh pochádza z močiarov juhovýchodnej časti USA, odkiaľ ho do Európy priviezli už v roku 1640.

Bohatstvo a pestrosť piešťanských parkov si zaslúžia pozornosť z viacerých dôvodov. Prechádzky v príjemnom a zdravom prostredí parkov poskytujú pre návštevníkov kúpeľov, rovnako ako pre obyvateľov mesta, príjemné osvieženie, odpočinok a relax. Oboznámenie sa s najrozmanitejšími drevinami z viacerých kontinentov v tomto nevyhlásenom arboréte zase môže rozšíriť naše poznatky a vedomosti o prírode.

Ďalšie pamiatky a atrakcie

Medzi najznámejšie sakrálne stavby patria napríklad Kaplnka Božského Srdca, kláštorný gotický kostol, klasicistický Kostol sv. Štefana Kráľa. Krásna je aj neogotická Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1897. Klasicistické budovy - Napoleonské kúpele a Balneologické múzeum.

Aktivity v okolí Piešťan

Cyklotrasa okolo Sĺňavy

Máte radi šport? Ak áno, vyrazte na okružnú trasu okolo vodnej nádrže Sĺňava. Príjemný asfaltový povrch široký tri až štyri metre je ideálny na bicyklovanie, korčuľovanie, beh alebo chôdzu. Trasa začína pri Krajinskom moste a vedie po pravej strane Váhu smerom k Lodenici. Po ceste miniete sídlisko Floreát a futbalové ihrisko Makabea. Ďalej budete prechádzať okolo lodenice, potoka Dubová a niekoľkých hotelov. Trasa pokračuje popri známom hniezdisku vtáctva až k hati Drahovce. Po prechode cez hať sa vrátite späť na začiatok. Celková dĺžka trasy je 12 km. Pešo ju zvládnete za približne 4 hodiny, na bicykli za 45 minút.

Vyhliadkové plavby po Váhu a Sĺňave

Návštevníci najznámejších slovenských kúpeľov si môžu dopriať aj vyhliadkové plavby po rieke Váh a priehradnom jazere Sĺňava. Kratšia trasa trvá 55 minút, dlhšia 80 minút. Na palube vás privíta príjemný personál, ktorý sa postará o vaše pohodlie a ponúkne vám občerstvenie.

Turistika na Skalku a Marhát

Okolie Piešťan poskytuje aj skvelé možnosti pre turistiku. Nad obcou Hubina sa týči menší vrch Skalka, ktorý je obľúbeným cieľom miestnych obyvateľov na príjemne strávené víkendové dopoludnia. Výstup má približne 1,5 km a vedie po modrej turistickej značke. V okolí Piešťan máme pre vás ďalší tip na príjemnú prechádzku. Bonusom je navyše nádherný výhľad na tri samosprávne kraje - Nitriansky, Trnavský a Bratislavský. Vyberte sa na turistickú rozhľadňu na vrchu Marhát, ktorá je vysoká 17 metrov. Scenéria ponúka pohľad na Považský Inovec, Tribeč, Vtáčnik, Biele Karpaty, Topoľčany, Partizánske, Nováky až po Devín. Marhát je prístupný z obcí Hubina, Bojná, Vozokany, Lipovník alebo Nitrianska Blatnica. Všetky trasy sú kvalitne značené, takže sa nemusíte báť, že by ste sa stratili. Z obce Nitrianska Blatnica, od ktorej je vrchol vzdialený približne 5 km, vedie k rozhľadni aj cyklotrasa.

Park miniatúr v Podolí

Park miniatúr v Podolí je jedinečným turistickým produktom na Slovensku. Táto vonkajšia expozícia v súčasnosti obsahuje vyše 80 modelov hradov, zámkov, kostolíkov, chát, rozhľadní a rodných domov významných osobností. Všetky modely sú vytvorené ako vedecké rekonštrukcie, pričom ich výstavbe predchádzalo dôkladné spracovanie dokumentácie a osadenie v teréne. V expozícii nájdete napríklad Holičský zámok, Čachtický zámok, Hrad Súľov, Červený Kameň, Rotundu sv.

Zoofarma Nový Zéland v Modrovej

Hľadáte ideálne miesto na zábavu s deťmi? Uprostred zelených kopcov západného Slovenska, neďaleko obce Modrová, sa nachádza netradičná zoo. Dopravná značka vás náhle informuje, že ste vstúpili na územie Nového Zélandu. Následne vás ďalšia značka upozorní na „Pozor klokany“. Táto farma, pomenovaná Nový Zéland, bola založená v roku 2005. Zvieratá môžete pozorovať zblízka a na farme sa nachádza aj expozícia venovaná maorskej a novozélandskej kultúre.

Múzeum vojenstva Piešťany

Múzeum sa môže pochváliť bohatým zbierkovým fondom, ktorý dokumentuje históriu vojenstva a vojenské dejiny Slovenska. Jeho poslaním je rozvíjať národné historické povedomie, hrdosť na vlastnú štátnosť a úctu k vojenským tradíciám slovenského národa. Stála expozícia je umiestnená v priestoroch bývalého vojenského letiska, kde sa nachádzajú tri haly. Návštevníci môžu obdivovať viac ako 400 kusov výzbroje, výstroja a techniky, ktoré používala čs. armáda od konca druhej svetovej vojny až do roku 1992.

Dostupnosť

Kúpeľné mesto Piešťany má priaznivú polohu medzi Bratislavou, Nitrou a Trenčínom. Do Kúpeľov Piešťany sa dostanete vlakom aj autobusom. Letisko Piešťany je od Kúpeľného ostrova vzdialené asi 4,5 km, avšak z tohto letiska nelietajú pravidelné, len charterové lety. Z letiska M. R. Štefánika v Bratislave premávajú pravidelné lety.

tags: #tradicny #kvet #piestanskych #kupelov

Populárne príspevky:

• Viac o hádankách s odpoveďou
• realita a mýty o pestovaní kávy
• pestovanie kérie japonskej
• Všetko o pestovaní cibule
• Príbeh Kirké