Pestovanie ozimnej pšenice: od sejby po ochranu

Pšenica patrí v podmienkach Slovenska k najvýznamnejším obilninám. Každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc ha, pričom v štruktúre osevu jednoznačne prevažuje pšenica ozimná. Dôvodom takéhoto nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase).

Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby. Výsledkom je potom vyššia produkčná schopnosť, v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín. Pšenica ozimná zabezpečuje okrem iných pozitívnych faktorov aj vytvorenie primeraného pokryvu pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.

Pšenica zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín a predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž výška úrody je ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice. Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti je zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1). Treba dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %).

Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Pšenicu ozimnú vysievame najčastejšie koncom septembra a v októbri (podľa nadmorskej výšky, čím vyššie, tým skôr).

Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby sme mali k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy. V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde. Väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty. Táto podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy. Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvňovaný len počasím.

Pre porovnanie: náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady.

V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Uvedený postup bol uplatnený aj v vzťahu k technológii pestovania pšenice ozimnej.

Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz pracovného procesu na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov.

V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, od hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií v rámci zvolených pracovných postupov sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní vlastností pôdy aj na stabilite a výške dosahovaných úrod.

V praxi je známe, že z hľadiska spotreby energie aj času práce je práve orba rozhodujúcou operáciou tzv. konvenčných technológií prípravy pôdy. Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej.

Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny (ak nie všetkých) pestovateľov poľných plodín. Čoraz viac sa preto rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi. Zároveň ide o náradia, ktoré umožňujú dosahovať nižšiu spotrebu energie a hlavne času pri vykonávaní pracovných operácií. Stále častejšie sa totiž stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní.

Čo všetko potrebujete vedieť pred prípravou pôdy pre oziminy? Hoci pri príprave pôdy pre oziminy platia určité spoločné pravidlá, nie je to celkom univerzálny proces, ktorý je možné plošne aplikovať na každý typ pôdy. Samotný spôsob prípravy je závislý od pestovanej predplodiny, zaburinenia a celkového stavu pôdy. Zohľadniť je preto potrebné aj to, aký charakter malo jarné a letné obdobie, teda najmä miera zrážok a či plodiny neboli napadnuté škodcami.

Základnou požiadavkou pri správnom obrábaní pôdy pod pšenicu ozimnú je dostatočne uľahnutá pôda. Táto požiadavka môže mnohým poľnohospodárom spôsobovať vrásky na čele, a to práve z časového hľadiska. Medzi orbou a sejbou by totiž mal byť ponechaný dostatočný čas na to, aby pôda stihla uľahnúť. V závislosti od stavu pôdy, vlahy a pestovanej predplodiny to môže trvať približne 4 až 6 týždňov. V prípade, ak je dostatok vlahy, je možné toto obdobie skrátiť na 2 až 4 týždne. Je teda zrejmé, že príprava pôdy na oziminy nemusí ani na rovnakých poliach každý rok prebiehať úplne rovnakým spôsobom. Kľúčové pre úspešnú prípravu je naplánovanie celého procesu obrábania pôdy tak, aby pšenica ozimná stihla vzísť, zakoreniť sa, odnožiť sa a následne bola schopná prezimovať. Dôraz je teda potrebné venovať vytvoreniu plytkej orby, tzv. podmietky a následne príprave osivového lôžka.

Čas na vytvorenie podmietky prichádza spravidla čo najskôr po zbere predplodiny, čo prispieva k šetreniu pôdnej vlahy. Pri podmietke, ktorej podstatou je tzv. plytká orba má dôjsť k prerušeniu pôdnej kapilarity, čím sa zabraňuje zbytočnému odparovaniu vody. Tá sa zadržiava v podpovrchovej vrstve pôdy a vďaka tomu dochádza k rýchlejšiemu klíčeniu zapravených semien burín ale aj výmrvu semien ďalších rastlín, čo neskôr napomáha k efektívnemu odburineniu pôdy. Zvlášť veľkú pozornosť sa podmietke oplatí venovať vtedy, ak sú predplodinami napríklad strukoviny, obilniny ale napríklad aj veľmi rozšírená repka olejná. Podmietka teda vytvára priaznivé podmienky na vyklíčenie zvyškov semien zberanej plodiny a vyklíčenie semien burín.

Príprava podmietky má aj ďalší význam z pohľadu zapravenia hnojív či pesticídov. Predsejbovým plytkým kyprením dochádza zároveň drobeniu a utuženiu pôdy. Čoraz častejšie sa poľnohospodári v špecifických prípadoch snažia šetriť čas a náklady spojením predsejbovej prípravy so sejbou samotnou. Ak popritom zvládnete odburinenie, umožňuje to typ pôdy a aktuálne podmienky, spojenie jednotlivých procesov prinesie úsporu nákladov, času a tiež pôdnej vlahy. Práve šetrenie pôdnou vlahou má veľký význam najmä po suchom letnom období, ktoré sú na našom území stále častejšie.

Ďalším dôležitým procesom v rámci prípravy pôdy pre oziminy je príprava osivového lôžka, ktoré má zásadný vplyv na to, ako bude vyzerať následný zber úrody. Osivové lôžko má spravidla podobu uľahnutej resp. utlačenej pôdy, ktoré poskytuje vysiatemu osivu dostatok vody a vytvára ideálne prostredie pre rast koreňov plodiny a tiež klíčenie. Z tohto pohľadu je ideálne, ak sú v rámci pôdy vytvorené dve vrstvy s rozdielnymi vlastnosťami. Správne pripravené osivové lôžko spoznáme podľa mierne utuženej vrstvy pôdy, na ktorej je uložené samotné osivo, ktoré je následne zahrnuté kyprou vrstvou pôdy. Týmto spôsobom zabezpečíte pre osivo dostatok vlahy z kapilárnej vody, o ktoré sa postará utužená vrstva pôdy. Vrchná, rovnomerne kyprá vrstva pôdy zasa zabezpečí, aby malo osivo prístup k vzduchu a vytvorené vhodné podmienky na vzchádzanie. Platí, že osivové lôžko by malo byť o 10 - 20mm hlbšie, ako je hĺbka samotnej sejby. Napríklad, pri už spomínanej pšenici ozimnej je hĺbka sejby približne 40 až 60 mm.

Ak zanedbáte dôkladnú prípravu osivového lôžka, negatívne sa to odrazí pri zbere úrody. Pri zanedbaní niektorého z pracovných postupov bude vzchádzavosť ako aj celá úroda nižšia. Kvalitné založenie oziminového porastu popri znížení energetickej a časovej náročnosti je pre mnohých poľnohospodárov veľkou výzvou.

Pšenicu sejeme do hĺbky 30 - 40 mm. Bežná vzdialenosť riadkov je 100 - 125 mm. Pri širších riadkoch 170 - 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať.

Výsevok ozimnej pšenice je 400 - 450 klíčivých zŕn/m2, t.j. 180 - 220 kg.ha-1. Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť. Odporúča sa využívať miestne skúsenosti a zvyklosti. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15%. Ak sú porasty na jar príliš riedke, je príčinou obvykle nedostatok dusíkatej výživy a len zriedka nízky výsevok. Pri použití preskladneného osiva je nutné preskúšať klíčivosť.

Už dlhšie neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami. Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo výsevky umožňuje znižovať až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha.

Normálny čas výsevu je od začiatku do konca októbra, často aj neskoršie. V závislosti od miestnych podmienok, odrody a dátumu výsevu sa hustota osiatia pohybuje v rozsahu 250 - 450 zŕn/m². Pri týchto podmienkach dokonca s očakávanou mierou odnožovania sa môže požadovaný počet stebiel s klasmi pohybovať od 450 do 600 na m², berúc do úvahy odrody „typu klasu“ (najlepšie hlbšie) a typy hustoty zásob (najlepšie vyššie).

Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Treba mať však na pamäti, že hĺbka sejby by nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož.

Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Klíčenie zrna môžu obmedziť hrudy s priemerom viac ako 5 cm. Negatívne môže pôsobiť aj pôda pripravená príliš na jemno. V takejto pôde môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám.

V agroklimatických podmienkach Slovenska môžeme za optimálny agrotechnický termín sejby považovať obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Z dôvodu klimatických zmien prinášajúcich dlhšiu a teplejšiu jeseň sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov.

Pri neskorom siati pšenice na jeseň síce menej odnožuje, ale vzhľadom k obtiažnému až nemožnému prihnojeniu dusíkom skoro na jar (jarný deficit dusíka je v ekologickom poľnohospodárstve typický) je odnožovanie na jar resp. udržanie založených odnoží obtiažne, porasty sa ťažko zahusťujú. S oneskoreným siatím sa znižuje zaburinenie, predovšetkým trávovitými burinami (metlica obyčajná). Na ľahkých pôdach, spracovaných i neskôr na jeseň, bráni neskoré siatie pri použití zeleného hnojenia k oziminám nežiadúcou mineralizáciou dusíku na jeseň. Na hlinitých a ílovitých pôdach musia byť výsevné termíny určené s ohľadom na stav pôdy. Príliš vlhká pôda v dobe siatia (prípravy k siatiu) môže byť príčinou nižších výnosov vplyvom utuženia, zhoršenia pôdnej štruktúry ("zamazanie").

Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto hrá pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Ku hnojeniu na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) 10 - 15 t.ha-1 alebo močovku či hnojovicu 10 m3.ha-1 pre udržanie založených odnoží ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používame ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), resp. porastu. I z tohto dôvodu je vhodnejšie využiť behom vegetácie živiny uvoľňované z rozkladajúcej sa predplodiny (ďatelinoviny, strukoviny) či organického hnojenia (zelené hnojenie + slama, hnoj, kompost) zapraveného pred siatím pšenice či dokonca k predplodine. Vzhľadom k rozkladu pozberového zvyšku obilnín (s nedostatkom dusíku, resp. ošetrenie behom vegetácie okrem doby tvorby prvých listov je pšenica veľmi tolerantná k mechanickým zásahom.

V jarnom období sa kladie dôraz na správne určenie dávky a formy dusíkatého hnojiva v rámci regeneračného hnojenia. Rozhodujúce je zabezpečiť množstvo Nmin, podľa toho určíme dávku hnojiva. Napr. v tomto roku v dôsledku miernej zimy je nitrifikácia stále aktívna a dusík nie je väčšinou celkom vyplavený do podorničia, čo vytvára možnosť použiť tak nitrátovú, ako aj amónnu formu dusíka, bez obmedzenia a v plnej dávke.

Ak sú porasty menej odnožené, čo prichádza do úvahy pri neskorom termíne sejby, je možné použiť už v skorej jari aplikáciu CCC v dávke 1,0 - 1,2 l/ha, pre podporu odnožovania. Denná teplota musí byť ale nad 8 °C. Neproduktívne odnožovanie však môže byť na škodu pri odrodách s vysokou odnožovacou schopnosťou.

Po odznení škodlivého rozvoja plesne snežnej (Monographella nivalis), ktorá je po regeneračnom prihnojení a následnom obnovení vegetácie za zvýšenej teploty potláčaná v škodlivosti, je čas na posúdenie potreby prvého ochranného zásahu proti chorobám. Ide o komplex chorôb napádajúcich bázu stebla, ktoré sa pri rade odrôd budú prekrývať so zásahom proti múčnatke (Blumeria graminis, syn. Erysiphe graminis f. sp. Tritici).

Z chorôb bázy stebla je najnebezpečnejší steblolam (Tapesia yallundae syn. Cercosporella herpotrichoides). Problematické je to predovšetkým vtedy, ak bola predplodina pšenica, kedy sa riziko napadnutia neúmerne zvyšuje. Ukazovateľom pre ošetrenie je podiel rastlín so zahnednutými bázami, ktorý by nemal presiahnuť 25 %.

V rýchlom slede potom, väčšinou v období polovice apríla, prichádzajú dve aplikácie tzv. produkčnej dávky dusíka. Vo svojom súčte môžu dosahovať až 150 kg/ha N. Forma je závislá od dostupnej techniky, ale aj počasia. Za sucha dochádza pri pevných hnojivách k vyšším stratám a živiny sa rastlinám nemôžu dostať (suchá jar 2012). Pri skoršej aplikácii je vhodné použiť kvapalné hnojiva DAM, miešateľné s niektorými ďalšími prípravkami, ako je napr. regulátor rastu alebo herbicíd pre jarné ošetrenie. Pozor na nebezpečenstvo popálenia rastlín - listy nesmú byť pri aplikácii vlhké. Popálenie sa prejaví aj pri príliš neskorej aplikácii tohto hnojiva.

Už zmienené použitie regulátorov rastu je vstupom, ktorý je zameraný na ochranu proti poliehaniu v čase po vyklasení. Skrátenie stebla je veľmi dôležité práve pri vysokej intenzite výživy. V našich podmienkach sa osvedčilo použitie kombinácie dvoch typov účinnej látky - CCC a trinexapac-ethyl (CCCl 1,5 l/ha + Moddus 0,2 l/ha, Optimus 0,6 l/ha).

Výživárske aplikácie sú zvyčajne ukončené (podľa potreby) dávkou dusíka v tzv. kvalitatívnom prihnojovaní. Pri všetkých aplikáciách je ho možné využiť pre pridanie nedostatkových, alebo pre asimiláciu dôležitých živín - horčíka, medi a zinku. Existuje značná ponuka takýchto dodatkových hnojív, ale aj vysoké cenové rozdiely medzi nimi.

Najzložitejším rozhodnutím z pohľadu termínu aplikácie a dávky je správne určenie fungicídnej ochrany proti listovým škvrnitostiam, kde dominantným patogénom je pôvodca septória pšenicová. Odrody v rôznej miere rýchlejšie alebo pomalšie podliehajú napadnutiu, ale plná rezistencia nie je pri žiadnej odrode k dispozícii. A tak je potrebné dodržiavať jedno kľúčové pravidlo: ošetriť fungicídmi vtedy, ak je dostatok zrážok a v poraste je po viac dní po sebe vysoká vlhkosť listov. V roku 2013 sme napr. pre zabezpečenie plnej fungicídnej ochrany v priebehu stĺpkovania boli nútení použiť dve fungicídne aplikácie, lebo daždivý mesiac máj vytváral predpoklad vysokého poškodenia listov chorobami.

Iná situácia nastáva pri rozhodovaní o poslednom fungicídnom ošetrení - pri ochrane klasov. V tomto prípade je ťažké predpovedať, aká bude škodlivosť choroby, pritom sa už ale nedá spätne fuzária zastaviť. Je to jediný zákrok, ktorý je potrebné vykonať v súvislosti so špecifickou rastovou fázou - v plnom klasení až začiatku kvitnutia.

V súvislosti s fungicídnou ochranou zostávajú stále kľúčovou otázkou odrody. Úrodový potenciál odrôd, ako dokazujú presné pokusy, sa približuje k 15 t/ha. Jeho naplnenie je možné iba pri vytvorení optimálnych podmienok - zdravého a fungujúceho fotosyntetického aparátu rastliny a porastu s optimálnou štruktúrou, teda hustotou a počtom zŕn v klase. To všetko, ale iba v prípade priaznivého priebehu počasia, znamená šancu uspieť.

V súčasnosti sú medzi pestovateľmi obľúbené také ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom.

Krmivo vysokej kvality zabezpečí odroda IS RUBICON. Je skorá, bezostnatá s veľmi vysokým úrodovým potenciálom. Vyznačuje sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTZ.

Pri hľadaní tej správnej ozimnej pšenice do chladných oblastí by sme mali spozornieť pri odrode IS CARRIER. Je to stredne skorá až skorá ostnatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu.

Požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality spĺňa odroda IS SPIRELLA. Klasí súčasne so stredne skorými odrodami ozimného jačmeňa. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.

Univerzálnou a veľmi spoľahlivou odrodou je IS DIMENZIO. Táto odroda je vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska.

IS LAUDIS je ostnatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí.

Parametre, ktoré očakáva každý pestovateľ od tvrdých ozimných pšeníc, spĺňa odroda IS FORTIDUR. Je stredne neskorá, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, čo ju predurčuje na výrobu tých najkvalitnejších cestovín.

Odroda tvrdej ozimnej pšenice IS KARMADUR vytvára klasy s veľkými zrnami.

Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.

Súčasná odrodová ponuka v kolekcii ozimnej pšenice je veľmi široká a je preto možné povedať, že každý pestovateľ si nájde odrodu podľa svojich špecifických podmienok, požiadaviek a preferencií. Vo väčšine prípadov je dôraz kladený na kvalitatívne parametre odrody, teda ak ide o odrodu potravinársku alebo kŕmnu. Podľa úrovne dosiahnutých parametrov kvality zrna je samozrejme závislá aj cena, za ktorú sa bude produkt predávať.

V roku 2013 bola na Morave dosiahnutá po dlhšom období jedna z najvyšších úrod, súčasne s veľmi dobrými hodnotami kvalitatívnych parametrov zrna. Vegetačné obdobie bolo charakteristické dostatkom zrážok a skôr chladnejším počasím v priebehu stĺpkovania. Obilniny mali veľmi dobrý priebeh odnožovania i formovania kláskov a základov klasu. Naopak konečná fáza dozrievania prebiehala za suchého obdobia bez letných búrok a daždivých periód. Skôr ako došlo k zberu bolo ale potrebné vykonať, resp. správne načasovať celý rad agrotechnických úkonov. Počas vegetácie to môže byť až 10 - 15 vstupov, zameraných na ochranu voči chorobám, škodcom a burinám, na výživu a reguláciu rastu. To všetko s ohľadom na odrodové vlastnosti, ktoré môžu byť vzájomne značne odlišné v skorosti, dynamike rastu, náchylnosti alebo tolerancii k chorobám, zimuvzdornosti a pod. To všetko kladie vysoké nároky na odbornú úroveň rozhodovania.

Jediným pestovateľským zásahom, ktorý nie je vzťahovaný k odrode, je použitie herbicídov. Ich aplikácia je v súčasnosti orientovaná z 80 % na jesennú aplikáciu, zvyšná časť je vykonávaná na jar. Jesenné potláčanie burín má nespornú výhodu v tom, že pri jarných regeneračných aplikáciách dusíka už buriny neodčerpávajú významnú časť z jeho dávky. Pre jesenné aplikácie je v ostatných rokoch dostatok možností. Zima 2013/14 má zatiaľ veľmi mierny priebeh, buriny priebežne rastú a dostávajú sa do vyšších rastových fáz, čo treba zohľadňovať pri prípadnej jarnej aplikácii herbicídov. Podmienkou úspechu väčšiny zásahov proti burinám na jeseň bola dostatočná pôdna vlhkosť a odporúčaná rastová fáza burín z hľadiska ich citlivosti. Kľúčovou zostáva v ostatných rokoch aj zvyšujúca sa rezistencia burín k niektorým skupinám účinných látok.

Ďalšie intenzifikačné vstupy už znalosť vlastností odrody vyžadujú. Moderné technológie sú dnes založené na výrazne inom výsevku, než aký bol doteraz bežný. Výsevné normy sú často o tretinu až polovinu nižšie a pohybujú sa okolo 120 - 150 kg/ha. Príkladom môžu byť hybridné genotypy, ktoré sa na trhu začínajú objavovať, znížený výsevok je ale bežný aj pri štandardných odrodách. Ide napr. o odrody Tobak, Mulan a Potenzial, pri ktorých kvalitná sejba umožňuje zníženie výsevku. Je ale dôležité dbať na to, aby osivo bolo zdravotne celkom v poriadku, tzn. použitie širokospektrálneho moridla a podmienkou je aj sejba v optimálnom termíne.

Stručný prehľad pestovateľskej technológie (okrem fungicídnej ochrany) uvádzame v tabuľke.

Pestovanie pšenice ozimnej je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pozornosť venovanú každej fáze, od výberu odrody a predplodiny, cez prípravu pôdy a sejbu, až po výživu a ochranu počas vegetácie. Správne načasovanie a aplikácia agrotechnických opatrení sú kľúčové pre dosiahnutie vysokých a kvalitných úrod.

tags: #pestovanie #psenice #ozimnej #a #jej #osetrenie

Populárne príspevky:

• GRASS, spol. s r.o. Prešov
• ako vybrať kvety na svadbu
• Všetko o púpave lekárskej
• juka obrovská
• Viac o pestovaní Diviznu