Pestovanie ozimnej pšenice: Kľúč k úspechu v poľnohospodárstve

Pestovanie ozimných obilnín, predovšetkým pšenice ozimnej, má nezastupiteľné miesto v osevnom postupe každého pestovateľa z množstva dôvodov. Jedným z nich je vyššia produkčná schopnosť, v porovnaní s ich jarnými náprotivkami, vďaka jesennej vlahe a dlhšej vegetačnej dobe. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich úrodnosť a konkurencieschopnosť na trhu s komoditami. Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy, preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby. Výsledkom je potom vyššia produkčná schopnosť, v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín. Pšenica ozimná zabezpečuje okrem iných pozitívnych faktorov vytvára aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.

Pšenica patrí v podmienkach Slovenska k najvýznamnejším obilninám. Každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc ha, pričom v štruktúre osevu jednoznačne prevažuje pšenica ozimná. Podľa údajov ŠÚ SR napr. v roku 2020 predstavovala celková zberová plocha pšenice 387-tisíc ha, z toho 96,4 % tvorila plocha pšenice ozimnej a pšenica jarná bola zberaná len zo zvyšných 3,6 % osiatych plôch. Dôvodom takéhoto nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase). Na druhej strane však podmienky pre kvalitné založenie porastov pšenice ozimnej, ako aj niektorých ďalších ozimín, bývajú často veľmi nepriaznivé ako z hľadiska prípravy pôdy, tak aj z hľadiska termínu sejby.

Kľúčové agrotechnické úkony

Príprava pôdy a sejba

Jedným z rozhodujúcich agrotechnických úkonov, ktorý sa v značnej miere podieľa na úspešnom pestovaní pšenice, je správne vykonaná sejba. Jedná sa o jednu z najťažších a najdôležitejších disciplín v rastlinnej výrobe. Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Klíčenie zrna môžu obmedziť hrudy s priemerom viac ako 5 cm. Negatívne môže pôsobiť aj pôda pripravená príliš na jemno. V takejto pôde môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám. V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, od hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií v rámci zvolených pracovných postupov sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní vlastností pôdy aj na stabilite a výške dosahovaných úrod. V praxi je známe, že z hľadiska spotreby energie aj času práce je práve orba rozhodujúcou operáciou tzv. konvenčných technológií prípravy pôdy. Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej. Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny (ak nie všetkých) pestovateľov poľných plodín. Čoraz viac sa preto rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi. Zároveň ide o náradia, ktoré umožňujú dosahovať nižšiu spotrebu energie a hlavne času pri vykonávaní pracovných operácií. Stále častejšie sa totiž stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní.

Termín sejby

V agroklimatických podmienkach Slovenska môžeme za optimálny agrotechnický termín sejby považovať obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Z dôvodu klimatických zmien prinášajúcich dlhšiu a teplejšiu jeseň sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov. Pšenicu ozimnú vysievame najčastejšie koncom septembra a v októbri (podľa nadmorskej výšky, čím vyššie, tým skôr). Pri neskorom siati pšenice na jeseň síce menej odnožuje, ale vzhľadom k obtiažnému až nemožnému prihnojeniu dusíkom skoro na jar (jarný deficit dusíka je v ekologickom poľnohospodárstve typický) je odnožovanie na jar resp. udržanie založených odnoží obtiažne, porasty sa ťažko zahusťujú. S oneskoreným siatím sa znižuje zaburinenie, predovšetkým trávovitými burinami (metlica obyčajná). Na ľahkých pôdach, spracovaných i neskôr na jeseň, bráni neskoré siatie pri použití zeleného hnojenia k oziminám nežiadúcou mineralizáciou dusíku na jeseň. Na hlinitých a ílovitých pôdach musia byť výsevné termíny určené s ohľadom na stav pôdy. Príliš vlhká pôda v dobe siatia (prípravy k siatiu) môže byť príčinou nižších výnosov vplyvom utuženia, zhoršenia pôdnej štruktúry ("zamazanie"). Taktiež u jarín predčasné spracovanie pôdy môže mať obdobne negatívne účinky.

Hĺbka sejby

Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Treba mať však na pamäti, že hĺbka sejby by nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož.

Výsevok

Už dlhšie neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami. Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo výsevky umožňuje znižovať až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha. Výsevok ozimnej pšenice je 400 - 450 klíčivých zŕn/m2, t.j. 180 - 220 kg.ha-1. Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť. Odporúča sa využívať miestne skúsenosti a zvyklosti. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15%. Ak sú porasty na jar príliš riedke, je príčinou obvykle nedostatok dusíkatej výživy a len zriedka nízky výsevok. Pri použití preskladneného osiva je nutné preskúšať klíčivosť. Moderné technológie sú dnes založené na výrazne inom výsevku, než aký bol doteraz bežný. Výsevné normy sú často o tretinu až polovinu nižšie a pohybujú sa okolo 120 - 150 kg/ha. Príkladom môžu byť hybridné genotypy, ktoré sa na trhu začínajú objavovať, znížený výsevok je ale bežný aj pri štandardných odrodách.

Výber odrody

V súčasnosti sú medzi pestovateľmi obľúbené také ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom. Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu s osivami veľmi pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre, pričom už dávno neplatí, že sa musí nevyhnutne jednať o elitnú kvalitu, postačuje aj kvalita A. Krmivo vysokej kvality zabezpečí odroda IS RUBICON. Je skorá, bezostinatá s veľmi vysokým úrodovým potenciálom. Vyznačuje sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTZ. Pri hľadaní tej správnej ozimnej pšenice do chladných oblastí by sme mali spozornieť pri odrode IS CARRIER. Je to stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu. Požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality spĺňa odroda IS SPIRELLA. Klasí súčasne so stredne skorými odrodami ozimného jačmeňa. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu. Univerzálnou a veľmi spoľahlivou odrodou je IS DIMENZIO. Táto odroda je vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska. IS LAUDIS je ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí. Odrody ozimných pšeníc IS RUBICON a IS CARRIER disponujú veľkými a vyrovnanými klasmi. Parametre, ktoré očakáva každý pestovateľ od tvrdých ozimných pšeníc, spĺňa odroda IS FORTIDUR. Je stredne neskorá, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, čo ju predurčuje na výrobu tých najkvalitnejších cestovín. Odroda tvrdej ozimnej pšenice IS KARMADUR vytvára klasy s veľkými zrnami. Súčasná odrodová ponuka v kolekcii ozimnej pšenice je veľmi široká a je preto možné povedať, že každý pestovateľ si nájde odrodu podľa svojich špecifických podmienok, požiadaviek a preferencií. Vo väčšine prípadov je dôraz kladený na kvalitatívne parametre odrody, teda ak ide o odrodu potravinársku alebo kŕmnu. Podľa úrovne dosiahnutých parametrov kvality zrna je samozrejme závislá aj cena, za ktorú sa bude produkt predávať. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.

Osevný postup

Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín a predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž výška úrody je ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice. Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti je zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1). Treba dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %). Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby sme mali k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy. V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde. Väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty. Táto podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy. Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvňovaný len počasím. Predplodina patrí medzi tie faktory, ktoré dokážu finálnu úrodu obilnín ovplyvniť vo veľkom rozsahu. Pre ozimné obilniny môžeme za vhodné predplodiny považovať tie, ktoré opúšťajú pôdu skoro a zanechávajú v nej dostatok živín a organickej hmoty vo forme pozberových zvyškov. Za nevhodné možno považovať najmä obilniny rovnakého druhu z dôvodu jednostranného odčerpávania živín a vysokého tlaku chorôb a škodcov. V neposlednom rade sú to aj tie predplodiny, ktoré môžu ohroziť výsev ozimných obilnín v ich agrotechnickom termíne (15.09. - 15.10.).

Ošetrovanie počas vegetácie

Denná teplota musí byť ale nad 8 °C. Neproduktívne odnožovanie však môže byť na škodu pri odrodách s vysokou odnožovacou schopnosťou, ako sú napr. Po odznení škodlivého rozvoja pôvodcu plesne snežnej (Monographella nivalis), ktorá je po regeneračnom prihnojení a následnom obnovení vegetácie za zvýšenej teploty potláčaná v škodlivosti, je čas na posúdenie potreby prvého ochranného zásahu proti chorobám. Ide o komplex chorôb napádajúcich bázu stebla, ktoré sa pri rade odrôd budú prekrývať so zásahom proti múčnatke (Blumeria graminis, syn. Erysiphe graminis f. sp. Tritici). Z chorôb bázy stebla je najnebezpečnejší steblolam (Tapesia yallundae syn. Cercosporella herpotrichoides. Problematické je to predovšetkým vtedy, ak bola predplodina pšenica, kedy sa riziko napadnutia neúmerne zvyšuje. Ukazovateľom pre ošetrenie je podiel rastlín so zahnednutými bázami, ktorý by nemal presiahnuť 25 %. V rýchlom slede potom, väčšinou v období polovice apríla, prichádzajú dve aplikácie tzv. produkčnej dávky dusíka. Vo svojom súčte môžu dosahovať až 150 kg/ha N. Forma je závislá od dostupnej techniky, ale aj počasia. Za sucha dochádza pri pevných hnojivách k vyšším stratám a živiny sa rastlinám nemôžu dostať (suchá jar 2012). Pri skoršej aplikácii je vhodné použiť kvapalné hnojiva DAM, miešateľné s niektorými ďalšími prípravkami, ako je napr. regulátor rastu alebo herbicíd pre jarné ošetrenie. Pozor na nebezpečenstvo popálenia rastlín - listy nesmú byť pri aplikácii vlhké. Popálenie sa prejaví aj pri príliš neskorej aplikácii tohto hnojiva. Už zmienené použitie regulátorov rastu je vstupom, ktorý je zameraný na ochranu proti poliehaniu v čase po vyklasení. Skrátenie stebla je veľmi dôležité práve pri vysokej intenzite výživy. V našich podmienkach sa osvedčilo použitie kombinácie dvoch typov účinnej látky - CCC a trinexapac-ethyl (CCCl 1,5 l/ha + Moddus 0,2 l/ha, Optimus 0,6 l/ha). Výživárske aplikácie sú zvyčajne ukončené (podľa potreby) dávkou dusíka v tzv. kvalitatívnom prihnojovaní. Pri všetkých aplikáciách je ho možné využiť pre pridanie nedostatkových, alebo pre asimiláciu dôležitých živín - horčíka, medi a zinku. Existuje značná ponuka takýchto dodatkových hnojív, ale aj vysoké cenové rozdiely medzi nimi. Najzložitejším rozhodnutím z pohľadu termínu aplikácie a dávky je správne určenie fungicídnej ochrany proti listovým škvrnitostiam, kde dominantným patogénom je pôvodca septória pšenicová. Odrody v rôznej miere rýchlejšie alebo pomalšie podliehajú napadnutiu, ale plná rezistencia nie je pri žiadnej odrode k dispozícii. A tak je potrebné dodržiavať jedno kľúčové pravidlo : ošetriť fungicídmi vtedy, ak je dostatok zrážok a v poraste je po viac dní po sebe vysoká vlhkosť listov. V roku 2013 sme napr. pre zabezpečenie plnej fungicídnej ochrany v priebehu stĺpkovania boli nútení použiť dve fungicídne aplikácie, lebo daždivý mesiac máj vytváral predpoklad vysokého poškodenia listov chorobami. Iná situácia nastáva pri rozhodovaní o poslednom fungicídnom ošetrení - pri ochrane klasov. V tomto prípade je ťažké predpovedať, aká bude škodlivosť choroby, pritom sa už ale nedá spätne fuzária zastaviť. Je to jediný zákrok, ktorý je potrebné vykonať v súvislosti so špecifickou rastovou fázou - v plnom klasení až začiatku kvitnutia. V súvislosti s fungicídnou ochranou zostávajú stále kľúčovou otázkou odrody. Úrodový potenciál odrôd, ako dokazujú presné pokusy, sa približuje k 15 t/ha. Jeho naplnenie je možné iba pri vytvorení optimálnych podmienok - zdravého a fungujúceho fotosyntetického aparátu rastliny a porastu s optimálnou štruktúrou, teda hustotou a počtom zŕn v klase. To všetko, ale iba v prípade priaznivého priebehu počasia, znamená šancu uspieť. Taký bol na Morave r. Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto hraje pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Ku hnojeniu na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) 10 - 15 t.ha-1 alebo močovku či hnojovicu 10 m3.ha-1 pre udržanie založených odnoží ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používame ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), resp. porastu. I z tohto dôvodu je vhodnejšie využiť behom vegetácie živiny uvoľňovaných z rozkladajúcej sa predplodiny (ďatelinoviny, strukoviny) či organického hnojenia (zelené hnojenie + slama, hnoj, kompost) zapraveného pred siatím pšenice či dokonca k predplodine. Vzhľadom k rozkladu pozberového zvyšku obilnín (s nedostatkom dusíku, resp. ošetrenie behom vegetácie okrem doby tvorby prvých listov je pšenica veľmi tolerantná k mechanickým zásahom. Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Medzitým (vo fázy 1. - 3. listu) sú rastliny obilnín veľmi citlivé na vybránenie. Pri jarinách ma bránenie pred vzídením pre reguláciu burín väčší význam než u ozimín. Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť však pri predpoklade takéhoto zásahu musí byť väčšia než 170 mm. Plečkovacie telesá majú byť zavesené na paralelograme a plečka má mať rovnaký pracovný záber ako sejačka.

Ochrana obilnín s BASF technológiou v praxi - z 💚 k poľnohospodárstvu

Ekonomické aspekty

Vývoju nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, ku ktorým patrí aj pšenica, sú už niekoľko rokov venované informačné publikácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Spracovávané publikácie obsahujú výsledky vybraného súboru poľnohospodárskych podnikov za príslušný rok v triedení podľa výrobných oblastí. Pre porovnanie: náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady. V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Uvedený postup bol uplatnený aj vo vzťahu k technológii pestovania pšenice ozimnej. Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz pracovného procesu na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov.

tags: #pestovanie #psenice #ozimnej #spu #katedra