Pestovanie pšenice ozimnej: Komplexný sprievodca od výberu odrody po zber
Pšenica patrí v podmienkach Slovenska k najvýznamnejším obilninám. Každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc ha, pričom v štruktúre osevu jednoznačne prevažuje pšenica ozimná. Podľa údajov ŠÚ SR napr. v roku 2020 predstavovala celková zberová plocha pšenice 387-tisíc ha, z toho 96,4 % tvorila plocha pšenice ozimnej a pšenica jarná bola zberaná len zo zvyšných 3,6 % osiatych plôch. Dôvodom takého nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase).
Pšenica ozimná zabezpečuje okrem iných pozitívnych faktorov aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad plus 5 stupňov Celzia. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Výber odrody a jej význam
Súčasná odrodová ponuka v kolekcii ozimnej pšenice je veľmi široká a je preto možné povedať, že každý pestovateľ si nájde odrodu podľa svojich špecifických podmienok, požiadaviek a preferencií. Vo väčšine prípadov je dôraz kladený na kvalitatívne parametre odrody, teda ak ide o odrodu potravinársku alebo kŕmnu. Podľa úrovne dosiahnutých parametrov kvality zrna je samozrejme závislá aj cena, za ktorú sa bude produkt predávať.
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.
- IS RUBICON: skorá, bezostinatá s veľmi vysokým úrodovým potenciálom. Vyznačuje sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTZ.
- IS CARRIER: stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu.
- IS SPIRELLA: spĺňa požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
- IS DIMENZIO: univerzálna a veľmi spoľahlivá odroda, vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska.
- IS LAUDIS: ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí.
- IS FORTIDUR: spĺňa parametre, ktoré očakáva každý pestovateľ od tvrdých ozimných pšeníc. Je stredne neskorá, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, čo ju predurčuje na výrobu tých najkvalitnejších cestovín.
Zaradenie v osevnom postupe a predplodiny
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny).
Dobré predplodiny by mali aj dostatočne potláčať buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv). Zanechať v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny hnojené organickými hnojivami - pôda je po nich v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).
Na úrody majú pozitívne účinky najmä strukoviny, vrátane strukovinoobilných miešaniek. Olejniny, najmä mak a ozimná repka, nechávajú pôdu v dobrom stave a v starej pôdnej sile, zvlášť ak boli hnojené organicky. Vhodnou predplodinou pre ozimnú pšenicu je aj lucerna siata, a to predovšetkým kvôli množstvu a kvalite pozberových zvyškov, ktoré zanechá v pôde, aj pre fixáciu vzdušného dusíka hrčkotvornými baktériami. Postupne uvoľňovaný dusík z pozberových zvyškov je dobre využívaný hlavne v období tvorby zrna.
Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž výška úrody je ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1). Treba dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %).
Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim.
Príprava pôdy a sejba
V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Uvedený postup bol uplatnený aj vo vzťahu k technológii pestovania pšenice ozimnej.
Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz pracovného procesu na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov.
Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy.
Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej.
Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Klíčenie zrna môžu obmedziť hrudy s priemerom viac ako 5 cm. Negatívne môže pôsobiť aj pôda pripravená príliš na jemno. V takejto pôde môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám.
Jedným z rozhodujúcich agrotechnických úkonov, ktorý sa v značnej miere podieľa na úspešnom pestovaní pšenice, je správne vykonaná sejba. Jedná sa o jednu z najťažších a najdôležitejších disciplín v rastlinnej výrobe. V agroklimatických podmienkach Slovenska môžeme za optimálny agrotechnický termín sejby považovať obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od poľnohospodárskej výrobnej oblasti.
Z dôvodu klimatických zmien prinášajúcich dlhšiu a teplejšiu jeseň sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov.
Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Treba mať však na pamäti, že hĺbka sejby by nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti. Hovorí sa, že každým centimetrom hĺbky strácame jednu jesennú odnož.
Už dlhšie neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami. Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo výsevky umožňuje znižovať až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha. Moderné technológie sú dnes založené na výrazne inom výsevku, než aký bol doteraz bežný. Výsevné normy sú často o tretinu až polovinu nižšie a pohybujú sa okolo 120 - 150 kg/ha.
DTS 6 - Sejba pšenice priamo do strniska pšenice - Land Technologies s.r.o.
Výživa a hnojenie
Racionálna výživa plodín všeobecne vyžaduje vytvoriť vhodnými agrotechnickými opatreniami podmienky pre zaistenie vyrovnaného príjmu živín v daných agroekologických podmienkach. Pravidelné jarné hnojenie ozimných obilnín patrí ku každoročným prácam našich poľnohospodárov. Posilňuje porasty po zimnom období, kedy bola vegetácia utlmená a príjem živín bol na veľmi nízkej úrovni. Hnojíme vtedy, keď sa oteplí natoľko (aj pri veľmi miernej zime), že je na porastoch pozorovateľný vegetačný pohyb.
Samotná výživa v jarnom období je závislá od viacerých faktorov. Okrem zaradenia v osevnom postupe sú to poveternostné podmienky prostredia, obsah živín v pôde a stav porastov po prezimovaní. Ak hnojíme dusíkom, musíme mať na pamäti niekoľko zásad, ktoré by sme mali dodržiavať. Pri aplikácii dusíka je nutné najprv správne stanoviť celkovú dávku a druh hnojiva, ďalej dobu aplikácie a v neposlednom rade spôsob aplikácie. Pri samotnej aplikácii N je potrebné vychádzať zo známej zásady, že dusíkaté hnojivo je dôležité aplikovať vtedy, keď ho rastliny potrebujú a sú schopné ho prijať a využiť na tvorbu fytomasy.
Do obdobia steblovania prijme pšenica z celkového množstva približne 41 % N, 18 % do klasenia, 12 % do kvitnutia a zostávajúcich 29 % N do plného dozretia. Z týchto čísel vidieť, že najvyšší príjem N je v období od konca odnožovania do konca kvitnutia, t. j. v jarnom období. Je to zároveň aj obdobie s najvyššou intenzitou mineralizácie organickej hmoty v pôde.
Regeneračné hnojenie
Regeneračné hnojenie je prvým jarným zásahom v porastoch ozimín a považuje sa za najvýznamnejšie prihnojenie. Jeho cieľom je zlepšenie kondičného stavu prezimovaných porastov a podporenie tvorby a rastu odnoží. Malo by mu predchádzať dôkladné zhodnotenie stavu prezimovaných porastov. Optimalizácia dávky dusíka na regeneračné prihnojenie vychádza z momentálnej zásoby anorganického dusíka v pôde (v profile do 0,3 m) a dohnojuje sa na hladinu 80 kg N/ha.
Týmto doplnením dusíka v pôde, za predpokladu jeho 50% využiteľnosti, poskytneme porastom ozimnej pšenice dostatok dusíkatej výživy do konca odnožovania, kedy začíname s produkčným hnojením. Čím rýchlejší je nástup jarnej vegetácie rastlín, a čím rýchlejšie sa prehrieva pôda, tým efektívnejšie pôsobí dusičnanová forma dusíka v aplikovaných hnojivách.
Pre dusíkatú výživu je vhodnou formou kombinácia rýchlo pôsobiaceho dusičnanového dusíka (NO3-) a pozvoľnejšie pôsobiaceho amónneho dusíka (NH4+). Túto požiadavku spĺňajú z hnojív liadok amónny s vápencom (LAV) alebo s dolomitom (LAD). Vhodné je aj hnojivo DASA 26/13, t. j. podvojná soľ dusičnanu amónneho so síranom amónnym. Použitie kvapalných dusíkatých hnojív na regeneračné hnojenie sa neodporúča, pretože v tomto období sa často vyskytujú jarné ranné mrazy. Tieto poškodzujú vo väčšej miere po aplikovaní kvapalných hnojív oslabené porasty ozimnej pšenice po zimnom období.
Produkčné hnojenie
Je to druhé jarné prihnojenie ozimnej pšenice a je vykonávané už v období s vyššími teplotami. Činnosť mikroorganizmov v pôde je vysoká, s čím súvisí aj vyššia mineralizácia organickej hmoty s dosiahnutím jarného maxima. V tomto období má porast pšenice najvyššie požiadavky na dusík. Pri jeho nedostatku tak dochádza ku zníženiu úrody, ako aj jej kvality.
Pri určení dávky dusíka na produkčné prihnojenie je potrebné brať do úvahy obsah Nan v pôde (v prípade produkčného aj kvalitatívneho hnojenia z vrstvy do 0,6 m), ako aj obsah N vo fytomase, resp. kombináciu oboch údajov. V poľnohospodárskej praxi má široké uplatnenie metóda, ktorá je založená na hodnotení stavu N výživy na základe obsahu dusíka v nadzemnej fytomase pšenice a hmotnosti sušiny 100 rastlín. Metóda umožňuje priebežne hodnotiť stav N a P výživy počas celého obdobia vegetácie, eliminuje zrieďovací efekt a zohľadňuje ekologické riziká.
Najvhodnejšími hnojivami na produkčné hnojenie sú LAV, roztok močoviny alebo kvapalný DAM 390, ktorý je vhodný hlavne v arídnejších podmienkach. Poľnohospodári často aplikujú DAM 390 neriedený v dávke 100-150 l/ha, výhodou použitia DAMu 390 je možnosť spoločnej aplikácie s pesticídmi (herbicíd, fungicíd, resp. insekticíd).
Kvalitatívne hnojenie
Kvalitatívne hnojenie dusíkom vytvára predpoklady pre dosiahnutie zodpovedajúcich kvalitatívnych parametrov zrna (obsah bielkovín, mokrého lepku) s pozitívnym vplyvom na pekárske parametre (zlepšenie napučiavania pšeničných bielkovín). Najvhodnejší termín pre tento zásah je rastová fáza tesne pred, príp. po odkvitnutí. Dodanie dusíka v tomto období podporuje jeho presun z vegetatívnych častí rastliny do zrna. Okrem obsahu Nan v pôde treba prihliadať aj na obsah N v rastlinách. Vhodným hnojivom pre kvalitatívne hnojenie je LAV alebo DAM 390. Pri hnojení LAV za suchého počasia hrozí možné riziko nízkej využiteľnosti dodaného N v hnojive, spojené s vysokými stratami.
Vylúčiť riziko popálenia posledných dvoch listov, ktoré sú pre dosiahnutie požadovanej úrody najdôležitejšie, možno aplikáciou DAM 390 aplikačnými trubicami postrekovača pod listy do riadkov.
Účinné využívanie dusíka plodinami vyžaduje, aby boli k dispozícii aj optimálne prístupné množstvá iných živín, najmä P, K a S. Tak napríklad v priemere každý kilogram síry, ktorý plodina potrebuje, ale nedokáže prijať, zníži príjem dusíka o 15 kg. A tak dusík, ktorý nie je prijatý porastom, zostáva v pôde a môže sa stratiť napr. dôsledkom splavenia, vyplavenia.
Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom
Počas vegetácie to môže byť až 10 - 15 vstupov, zameraných na ochranu voči chorobám, škodcom a burinám, na výživu a reguláciu rastu. To všetko s ohľadom na odrodové vlastnosti, ktoré môžu byť vzájomne značne odlišné v skorosti, dynamike rastu, náchylnosti alebo tolerancii k chorobám, zimuvzdornosti a pod. To všetko kladie vysoké nároky na odbornú úroveň rozhodovania.
Jediným pestovateľským zásahom, ktorý nie je vzťahovaný k odrode, je použitie herbicídov. Ich aplikácia je v súčasnosti orientovaná z 80 % na jesennú aplikáciu, zvyšná časť je vykonávaná na jar. Jesenné potláčanie burín má nespornú výhodu v tom, že pri jarných regeneračných aplikáciách dusíka už buriny neodčerpávajú významnú časť z jeho dávky. Pre jesenné aplikácie je v ostatných rokoch dostatok možností. Kľúčovou zostáva v ostatných rokoch aj zvyšujúca sa rezistencia burín k niektorým skupinám účinných látok.
Po odznení škodlivého rozvoja pôvodcu plesne snežnej (Monographella nivalis), ktorá je po regeneračnom prihnojení a následnom obnovení vegetácie za zvýšenej teploty potláčaná v škodlivosti, je čas na posúdenie potreby prvého ochranného zásahu proti chorobám. Ide o komplex chorôb napádajúcich bázu stebla, ktoré sa pri rade odrôd budú prekrývať so zásahom proti múčnatke (Blumeria graminis, syn. Erysiphe graminis f. sp. Tritici). Z chorôb bázy stebla je najnebezpečnejší steblolam (Tapesia yallundae syn. Cercosporella herpotrichoides). Problematické je to predovšetkým vtedy, ak bola predplodina pšenica, kedy sa riziko napadnutia neúmerne zvyšuje. Ukazovateľom pre ošetrenie je podiel rastlín so zahnednutými bázami, ktorý by nemal presiahnuť 25 %.
Najzložitejším rozhodnutím z pohľadu termínu aplikácie a dávky je správne určenie fungicídnej ochrany proti listovým škvrnitostiam, kde dominantným patogénom je pôvodca septória pšenicová. Odrody v rôznej miere rýchlejšie alebo pomalšie podliehajú napadnutiu, ale plná rezistencia nie je pri žiadnej odrode k dispozícii. A tak je potrebné dodržiavať jedno kľúčové pravidlo: ošetriť fungicídmi vtedy, ak je dostatok zrážok a v poraste je po viac dní po sebe vysoká vlhkosť listov. V roku 2013 sme napr. pre zabezpečenie plnej fungicídnej ochrany v priebehu stĺpkovania boli nútení použiť dve fungicídne aplikácie, lebo daždivý mesiac máj vytváral predpoklad vysokého poškodenia listov chorobami.
Iná situácia nastáva pri rozhodovaní o poslednom fungicídnom ošetrení - pri ochrane klasov. V tomto prípade je ťažké predpovedať, aká bude škodlivosť choroby, pritom sa už ale nedá spätne fuzária zastaviť. Je to jediný zákrok, ktorý je potrebné vykonať v súvislosti so špecifickou rastovou fázou - v plnom klasení až začiatku kvitnutia. V súvislosti s fungicídnou ochranou zostávajú stále kľúčovou otázkou odrody. Úrodový potenciál odrôd, ako dokazujú presné pokusy, sa približuje k 15 t/ha. Jeho naplnenie je možné iba pri vytvorení optimálnych podmienok - zdravého a fungujúceho fotosyntetického aparátu rastliny a porastu s optimálnou štruktúrou, teda hustotou a počtom zŕn v klase. To všetko, ale iba v prípade priaznivého priebehu počasia, znamená šancu uspieť.
tags: #pestovanie #psenice #ozimnej