Komplexný sprievodca pestovaním rastlín v skleníku
Pestovanie v skleníku prináša neobmedzené možnosti a umožňuje vám tešiť sa z vlastnej úrody takmer po celý rok. Vďaka decentnej konštrukcii skleníka môžete regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu, čo chráni rastliny pred nepriaznivým počasím, ako sú silné dažde, mrazy alebo veľké teplotné rozdiely. Táto kontrola nad klimatickými podmienkami často prináša väčšiu úrodu v porovnaní s pestovaním na otvorenom poli a zároveň umožňuje lepšiu kontrolu nad škodcami a chorobami.
Na čo potrebujeme skleník a aké typy existujú?
Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade, pretože chráni pred dažďom, vetrom a snehom, čím sa pestovaniu darí často podstatne lepšie ako vonku. Výsadba je navyše možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody. Pomocou skleníka môžete zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako paprika, rajčiaky a baklažán. V zime môžu navyše kvetináčové rastliny prezimovať v skleníku.
Existujú rôzne typy skleníkov. Najprv rozlišujeme medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami: môžete si vybrať voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, altánok.
Skleníky sú často robustnejšie a trvanlivejšie ako fóliovníky a môžu byť vhodné na dlhodobé a intenzívne pestovanie. Často poskytujú lepšiu termoreguláciu a ochranu pred vetrom a dažďom. Fóliovníky sú zväčša menej nákladné a jednoduchšie na výstavbu a údržbu ako skleníky. Zvážte preto svoje konkrétne potreby a požiadavky, ako napríklad typ rastlín, ktoré chcete pestovať, veľkosť plochy, ktorú máte k dispozícii, a vaše rozpočtové možnosti.
Ako postaviť skleník a pripraviť pôdu
Záhradný skleník je vhodné orientovať tak, aby slnko svietilo čo najdlhšie na širšiu stranu. Najlepšie je, ak je zároveň chránený zo severnej strany proti chladu a vetru, napr. budovou alebo primerane vysokou výsadbou. Výhodou pri ochrane pred nízkymi teplotami na jar je napr. polykarbonátový skleník. Vzduchové komôrky v polykarbonáte spomaľujú prestup chladu do vnútra.
Na to, aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné vedieť, ako pripraviť skleník na jar. Základom je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne ak máte možnosť použiť vyzretý maštaľný hnoj, zapracujete na jeseň do pôdy v skleníku. Skontrolujete skleník a opravte prípadné poškodenia.
Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov.
Čo pestovať v skleníku?
Na pestovanie v skleníku je mimoriadne vhodná kapustovitá a listová zelenina, ako šalát a kaleráb, ako aj ľuľkovité rastliny, ako rajčiak, baklažán a paprika. Ale aj bylinky, ako napríklad bazalka a žerucha, ale aj uhorky sa dajú krásne vypestovať pod sklom. Okrem zeleniny sa v skleníkoch dá pestovať aj ovocie, ako sú napríklad jahody, maliny, citrusové plody a ďalšie druhy ovocia. Skleníky sú tiež ideálnym miestom pre pestovanie kvetov, ako sú napríklad orchidey, ruže, fuchsie, begónie a iné druhy kvetov. Skleníky môžu byť tiež výborným miestom pre pestovanie byliniek, ako sú napríklad bazalka, tymian, rozmarín, mäta a iné druhy bylín.
V skleníku nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzdorné a majú dlhé vegetačné obdobie. Je to kvôli tomu, že skleník urýchľuje rast rastlín. Ak by ste do skleníka nasadili rastliny, ktoré potrebujú príliš dlhý čas na dozrievanie, zbytočne by ste prišli o možnosť bohatšej úrody. Medzi takéto rastliny patrí napríklad karfiol, či koreňová zelenina ako je petržlen a zeler. Z toho vyplýva, že pestovať v skleníku je najlepšie na to vyšľachtené rastliny, ktoré dokážu zúročiť výhody skleníka - najmä to, že urýchľuje dozrievanie. V praxi to znamená, že ako prvé môžete do skleníka vysadiť rastliny ako je reďkovka, mrkva, šalát či kaleráb. Po ich zozbieraní prichádza rad na papriku, uhorky, paradajky či fazuľu.
Cibuľka, mrkva, šalát v skleníku.
Kompatibilita rastlín v skleníku
Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba: Paprika a rajčiak napríklad nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre. Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Preto bude najlepšie, ak si urobíte plán, na základe ktorého by ste vo vašom skleníku chceli vysievať, a ako si plodiny usporiadate, aby ste mali skutočne dobrú úrodu. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.
Pozrite sa na kompatibilitu niektorých obľúbených rastlín:
- Paradajky: Paradajkám sa darí v teple na dobre vetranom mieste, napr. pri dverách, s pohnojenou pôdou. Vyžadujú časté zalievanie. Vedľa paradajok môžete vysadiť skorú bielu kapustu, listové šaláty, reďkovky, petržlen, ale aj cibuľu, pór alebo melón. Vynechať by ste mali kôpor, fenikel, zemiaky či uhorky. Ak chcete zlepšiť ich chuť, skúste v blízkosti vysadiť bazalku, ktorá navyše aj odpudzuje dotieravé komáre. Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 kolíkové paradajky na 1 m², v prípade menších paradajok sa ich zmestí až 5.
- Uhorky: Uhorky odporúčame pestovať v časti, kde je dostatok svetla a vlhkosti. Sú náročné na zálievku. Na 1 m² vysaďte najviac 3 korene uhorky. Uhorky si majú čo povedať s fazuľou, hráškom či slnečnicou (slnečnica je však do skleníka príliš veľká). Uhorka nie je kamarátkou paradajok, ani zemiakov (kvôli náchylnosti na pleseň zemiakovú).
- Paprika: Paprika je ďalšou rastlinou, ktorá sa dobre darí v skleníkoch. Potrebuje teplé prostredie a dostatok slnečného svetla na rast. Sadíme ju do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m² sa vojde okolo 8 ks paprík. Papriky sadíme koncom apríla a prvé plody sa začnú ukazovať už začiatkom júna. Papriky potrebujú veľa vody a tepla. Neodporúčame pestovať spolu papriky a rajčiny. Paprika je kamarátka najmä s bazalkou a okrou (ibištek jedlý).
- Reďkovky: Sadenie reďkovky sa v skleníku robí už začiatkom februára. Reďkovky zvládajú menej tepla, no stále potrebujú na svoj rast slnko. Taktiež je dôležité reďkovky pravidelne polievať, no nie preliať. Jednotlivé sadenice by mali byť od seba vzdialené približne 5 cm. Redšie posadená reďkovka zvyčajne dorastá rýchlejšie a má krajší tvar. Reďkovky sa neznesú s bylinkou nazývanou Yzop. Kam reďkovku posadiť? Okrem priestoru vedľa paradajok môžete zvoliť miesto vedľa hrášku, jahôd, mrkvy či kapusty.
- Šalát: Šalát je jednou z najuniverzálnejších rastlín pestovaných v skleníku. Sadí sa do zeme po tom, čo prejdú aj posledné jarné mrazy. V skleníku by malo byť cez deň od 10 do 20 °C. Šalát potrebuje k svojmu rastu celodenné svetlo. Šalát sa výborne znesie s jahodami, šalátovými uhorkami, s mrkvou aj reďkovkami.
- Mrkva: Mrkva patrí medzi plodiny, ktoré môžete v skleníku vysievať už počas prvých jarných mesiacov. Zasaďte ju do riadkov vzdialených približne 15 cm. Mrkve sa bude dariť vedľa hrachu, šalátu, špenátu, cibuľky alebo kapusty. Naopak, mrkvu posaďte ďalej od kôpru.
- Špenát: Špenát je odolný aj voči nižším teplotám, nevyžaduje veľa pozornosti ani špeciálne miesto a znesie sa s takmer každou plodinou. Na špenáte je výrazne poznať kvalita pôdy - špenát zo skleníka je pri správnej starostlivosti chutnejší a viac listnatý. Špenát môžete vysadiť vedľa ktorejkoľvek rastliny okrem červenej repy.
Kedy sadiť do skleníka a ako vysádzať
Vykurovaný vs. nevykurovaný skleník: Ak je váš skleník vykurovaný, vaša sezóna na jeseň skončiť nemusí. Kľúčové je sledovať a udržiavať správnu teplotu a vlhkosť vzduchu. V prípade nevykurovaného skleníka by ste mali začať so sadením na konci februára - začiatkom marca. Iba niekoľkým plodinám sa darí aj v chladnejších mesiacoch. Začnite s rastlinami, ktoré k rastu nevyžadujú vysoké teploty alebo veľa svetla (napr. reďkovka, karotka) a tiež začnite s prvými priesadami. Pozor, priesady majú radi teplo, svetlo aj vlhko, a teda ak môžete, zakryte ich netkanou textíliou.
Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). Ide o najlepšie obdobie, kedy do skleníka sadiť reďkovku, či mrkvu, šalát a kaleráb. Po ich dopestovaní prichádza ten pravý čas, kedy sadiť paradajky, papriky či uhorky. Tieto rastliny vám odporúčame si najskôr predpestovať ako priesady a následne do skleníka vysadiť už malé rastlinky. Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka, nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä počasím.
Výsadba závisí od druhu vysádzanej zeleniny. Každý druh vysádzame do riadkov podľa veľkosti, do ktorej vyrastú. Musíme myslieť na to, že ku každej rastline sa potrebujete dostať pri zbere tak, aby sme nepoškodili ani ju, ani rastliny okolo. Poškodené časti sú totiž často napádané chorobami a škodcami. Rastliny v skleníku udržiavame v bezburinovom stave. Zeleninu sadíme podľa druhu - buď jednotlivo (zeler, kaleráb) alebo po dvojiciach (paprika, paradajka).
Starostlivosť o rastliny v skleníku
Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň.
Polievanie
Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zberať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Využiť môžeme aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín. Polievajte radšej raz za niekoľko dní vyššou dávkou, každodenné zvlhčovanie vrchnej vrstvy pôdy je neefektívne.
Vetranie a teplota
Pravidelné vetranie je pri pestovaní rajčiakov základom. Počas júla a augusta nechajte aj pri nižších teplotách skleník či fóliovník radšej otvorený. Najmä počas veľkých horúčav je v skleníku dôležité vetranie. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota: Ak napríklad nasadíte rastlinu, ktorá neznesie mráz, a zrazu je teplota predsa len nižšia ako 5°C, môžete v núdzovom prípade dočasne trochu zahriať aj nevyhrievaný skleník pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami, prípadne môžete rastlinky na ochranu pred mrazom pokryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte však v každom prípade na dostatočné protipožiarne opatrenia a vetranie.
Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie. Teploty pod 10 °C rajčiakom nesvedčia. Rastliny pri nich zastavujú rast aj vývin plodov. Optimálne teploty sú 18 až 28 °C. Niekoľko stupňov nad optimálnou hranicou rajčiaky bez problémov znesú, no teploty nad 35 °C spôsobia výrazné problémy s dozrievaním a s príjmom vápnika, čo sa môže prejaviť vo forme nepeknej suchej hniloby.
Hnojenie a ochrana pred chorobami
Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie. Pre zdravé rastliny a následne dobrú úrodu je významná aj pôda. Mala by byť bez porastov, prekyprená a mala by obsahovať živiny podľa príslušného druhu zeleniny. Na to môžete k pôde pridať vlastný kompost, močovku z pŕhľavy alebo hnojivo.
Najistejšou prevenciou je pravidelná závlaha, rovnomerná vlhkosť pôdy a vyrovnaná výživa, hlavne neprehnojovanie dusíkom. Už raz poškodené plody nevyliečite, treba ich odstrániť. Základnou príčinou vzniku je nedostatok prijateľného vápnika v pôde. Táto porucha sa však môže objavovať aj na rastlinách rastúcich v pôde s dostatkom vápnika. Vo väčšine prípadov je nedostatok vápnika závislý od (ne)dostatku pôdnej vlahy, nadbytku dusíka, draslíka, horčíka, sodíka a od pH.
Pravidelne vylamujte zálistky v čo najmladšom štádiu vývinu. Veľké rany po neskorom odlomení môžu byť vstupnou bránou pre infekcie. Pravidelne rastliny kontrolujte, či sa na listoch neusídľujú choroby alebo škodce.
Zber úrody v skleníku
Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu.
tags: #pestovanie #racnim #vo #skleniku