Pestovanie paradajok a paprík: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu
Objavte kvalitné semená paradajok pre vašu záhradu, skleník či balkón. V našej ponuke nájdete kríčkové aj kolíkové odrody, vhodné na pestovanie v rôznych podmienkach. Pestovanie paradajok zo semien vám umožní vychutnať si skutočnú, plnú chuť domácich plodov bez chémie. Vybrať si treba kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa. Zamerajte sa na odrody, ktoré sú vhodné pre vaše podnebie a rastové podmienky.
Výsev paradajok a paprík
S predpestovaním semien paprík začíname už vo februári. Semienka sadíme do ľahkého substrátu, ktorý by mal byť vždy preparený. Hĺbka výsevu je približne 0,3 - 0,5 cm. Pokiaľ chceme klíčenie urýchliť, je možné nechať osivo 24 hodín pred výsevom namočené. Dôležité je dbať pri klíčení na dostatok svetla a tepla. Papriky potrebujú teplotu okolo 28 °C, pričom nesmie byť nižšia než 22 °C. Vhodným miestom na pestovanie však nie sú radiátory a okenné parapety.
Pred výsadbou paradajok môžete semienka namočiť do vody na predklíčenie. Záhradnícky substrát na výsev je skvelá voľba pri zakladaní sadeníc. Alebo môžete použiť dobre vyzretý preosiaty kompost. Na predpestovanie priesad zvolíme zakoreňovače, pareniská, taktiež môžeme použiť tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Nádobky si naplníme substrátom takmer po okraj. Vložíme aspoň 2 semienka (pre prípad, keby nám jedno nevyklíčilo) a prikryjeme tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačíme. Semienka jemne zalejte odstátou vodou. Takto pripravené budúce sadenice umiestnime na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa veľmi nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C. Ak chceme predísť padaniu klíčiacich rastlín, treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť.
Pestovanie sadeníc
Keď majú rastlinky paradajok vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín. Prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky (sadenicový panel, paletka od vajíčok). Udržiavame pôdnu vlhkosť, ale nie premokrenie.
Presádzanie a výsadba
Rastliny paprík presádzame na vonkajší záhon v dobe, keď už nehrozia ranné mrazy, t.j. približne v druhej polovici mája. Stanovisko musí byť chránené pred vetrom a slnečné. Papriky sú náročné na organickú hmotu a živiny, je preto vhodné do pripravenej zeminy primiešať hnoj, ideálne kravský. Rastlinám doprajte dostatočnú zálievku, ale nie prílišné premokrenie.
Keď sú sadenice paradajok dostatočne veľké, môžeme ich vysadiť von do záhrady alebo do väčších nádob, ak to vonkajšie podmienky dovolia. Dobre vypestovaná sadenica má silnú stonku, väčšinou už má prvé súkvetia, a má pevný koreňový bal. Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.
Sadenice paprík sadíme do priepustnej pôdy, obohatenej o kompost. Pôdu pre výsadbou dobre skypríme, sadenice sadíme 40 - 60 cm od seba, závisí to od danej odrody. Koreňový bal vložíme do dostatočne veľkej jamy tak, aby bol niekoľko centimetrov pod úroveň pôdy. Môžeme pridať mykoríznu hubu, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav rastliny a výnosnosť úrody. Pôdu prihrnieme a zalejeme vodou.
Starostlivosť o rajčiny a papriky
Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Pridať môžeme aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku. Ku kolíkovým odrodám nezabudneme dať opory. Jednotlivé sadenice priviažeme k oporám, predídeme tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov. Ak treba, vylomíme aj prvé zálistky. Plody tak skôr a lepšie dozrejú. Vysadené sadenice dobre polejeme. Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody. Nepolievame na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrne, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.
Paprika je náročná na vodu, preto papriku polievame pravidelne, radšej väčším množstvom vody 2 - 3 krát do týždňa. Prihnojovanie paprík je pre túto rastlinu veľmi dôležité. Hnojiť by sme mali každé 3 - 4 týždne hnojivami na papriku, aby sme doplnili potrebné živiny.
Prihnojovať by sme mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami, ktoré sú určené pre paradajky. Vďaka svojmu zloženiu hnojivá dodávajú potrebné živiny rastlinám vo vyváženom pomere.
Odolnosť a výnosnosť
Paprika Granova je veľmi úrodná pôdna odroda, ktorá vytvára veľké, hrubostenné plody typu blok s hmotnosťou približne 220 g. Plodí veľké plody, typického kvadratického tvaru. Papriky dozrievajú do sýtočervenej farby, majú silnú stenu a sú veľmi...
VITALPAPRIKA F1 (SM TANT) - kolekcia VRÚBĽUJ S NAMI - podnož na vrúbľovanie paprík s mohutnejším koreňovým systémom - medzidruhový kríženec Capsicum annuum L. x Capsicum chinense Jacq. Je vysoko tolerantný voči Fytoftorovaj hnilobe papriky (Phytopthora capsici) a PMMV...
Odrody paprík
Paprika Roberta F1 - Capsicum annuum - semená papriky - 6 ks
Paprika Baby Bell červená - Capsicum annuum - semená papriky - 8 ks
Paprika Zulu - Capsicum annuum - semená papriky - 10 ks. Paprika Zulu patrí medzi sladké papriky. Farba odrody je čierna. Je to veľmi výnosná odroda, vhodná na priamu konzumáciu, na tepelné spracovanie (grilovanie), či na zaváranie.
BIO paprika Korosko - Capsicum annuum - bio semená papriky - 6 ks
Paprika Lubega Mini Orange F1 - Capsicum annuum - semená papriky - 5 ks
Paprika Bendigo F1 - Capsicum annuum - semená papriky - 5 ks. Bendigo F1 je sladká paprika so štipkou ostrosti. Vytvárajú väčší počet...
Paprika Terrazzi F1 - Capsicum annuum - semená papriky - 6 ks
BIO Paprika Sweet Chocolate - Capsicum annuum - bio semená papriky - 7 ks
BIO Paprika Flynn F1 - Capsicum annuum - bio semená papriky - 6 ks
BIO paprika Sweet Dreams - Capsicum annuum - bio semená papriky - 10 ks
BIO paprika Palladio F1 - Capsicum annuum - bio semená papriky - 5 ks. Palaplast s.a. Rastlina dorastá do výšky 80-100 cm a je veľmi výnosná. Papriky sa...
Paprika Amy - Capsicum annuum - predaj semien papriky - 50 ks
Quedlinburg California Wonder: Protáhle alebo hranaté, dužnaté plody. Čas na sadenie papriky je na jar, ale papriku dopestujete aj na balkóne alebo dokonca v byte. Vnútri poslúži aj ako zaujímavá dekoratívna rastlina.
Pestovanie papriky na balkóne a v byte
Pestovanie papriky zvládnu aj začiatočníci v záhradníčení. Budete si musieť dať pozor na pravidelnú zálievku a hnojenie. Papriku úspešne dopestujete aj na balkóne v kvetináči alebo vo vreci od substrátu. Malé odrody paprík, ako čili, sa stanú ozdobou vášho okna, trebárs v kuchyni alebo obývačke. S vysievaním semienok papriky a predpestovaním vlastných sadeníc začnite vo februári a skončite v druhej tretine tohto mesiaca. Semienka vysejte do substrátu a dajte ich na teplé miesto. Len čo mladé planty vzídu, preneste ich na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet na južnej strane, kde neprefukuje. Priesady papriky sa lepšie ujmú a budú odolnejšie, ak ich začnete otužovať, keď teplota vonku vystúpi nad 10 °C. Na začiatok stačí pár hodín v garáži, na balkóne alebo na inom chránenom mieste. Papriku na záhony alebo aj do kvetináčov na balkón je lepšie vysádzať z už predpestovaných priesad. Vyberte im slnečné a vzdušné miesto. Dariť sa im bude tam, kde predtým rástli strukoviny, tekvice, koreňová zelenina či kukurica. Priesady papriky vysádzajte von v druhej polovici mája, aby im neuškodili prípadné neskoré mrazy alebo nízke nočné teploty. Papriky vysádzajte vo vzdialenosti 40 - 60 cm od seba. Do jamky pridajte lopatku kompostu, zalejte vodou a zasaďte po dve paprikové priesady. Paprika si potrpí na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Rastliny polievajte ku koreňom a v čase sucha myslite na to, že jedna rastlina papriky potrebuje asi 4 litre vody. Voda na polievanie by mala byť odstáta a teplá približne ako pôda. Pre lepšie využitie závlahy je výhodnejšie polievať ráno. Už pôda, do ktorej budete papriky sadiť, by mala byť dostatočne humusná. Dva týždne pred vysádzaním pohnojte pôdu síranom amónnym a počas vegetácie hnojte liadkovým hnojivom. Nasadenie prvých kvetov mladú papriku vyčerpáva, keďže energiu venuje práve kvetom a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina zmocnie a neskôr bude mať viac kvalitných plodov. Papriky zberajte tak, ako dozrievajú, podporíte tým tvorbu nových plodov. Papriky, pestované v skleníkoch a fóliovníkoch, dozrievajú skôr. Teplo im nevadí, navyše sú chránené pred hubovými ochoreniami z daždivého počasia. Podobne ako rajčiny, aj papriky sú vďačné rastliny na balkónovú záhradku. Na dno dostatočne veľkej nádoby, v ktorej budete papriku pestovať, dajte drenáž z kamienkov, keramzitu alebo polystyrénu, cez ktorú bude odtekať prebytočná voda. Na ňu položte netkanú fóliu, aby substrát neprepadal do drenáže a na ňu nasypte aspoň 20 cm substrátu, vhodného na pestovanie papriky. Papriku vysaďte a zalievajte odstátou vodou. Papriky dopestujete aj vo vreci, hoci aj od substrátu. Do veľkého vreca umiestnite dve rastliny. Rožky vreca odstrihnite, nebude sa v ňom držať voda a zároveň bude mať prebytočná voda kadiaľ vytekať.
🧺🌶️ PAPRIKY V NÁDOBÁCH! Vlastní papriky BEZ ZAHRADY! Výsadba paprik do nádob
Odrody na pestovanie paradajok v kvetináči
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči. Nech už sa rozhodnete pre akékoľvek paradajky, je dôležité zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny.
Niektoré rastliny paradajok sú väčšie, iné nerastú príliš husto. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie zodpovedá vašim potrebám.
Správny kvetináč
Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna. Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.
Paradajky zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko. Rastliny sa tak lepšie zakorenia. Štepené paradajky zasaďte vyššie.
Správne stanovište pre paradajky
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Správne hnojenie paradajok v kvetináči
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.
Paradajky rastú rýchlo a potrebujú dostatok vody. Preto ich vždy včas zalejte.
Morská soľ pre aromatickejšie paradajky
Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Pestovaniu priesad sa venuje takmer polstoročie a v aktuálnej ponuke má približne 40 druhov zeleninových priesad. “Najradšej mám začiatočníkov. Sú to veľmi milí a príjemní ľudia, ktorí ma vnímavo počúvajú a pýtajú sa. Môžem im poradiť a má to dobrú odozvu. Potom mi napíšu alebo zavolajú, že sa im darí a sú šťastní. Ako vám funguje vaše domáce trhovisko? Predaj z dvora si obľúbili nielen moji zákazníci, ale aj ja. Má to viacero výhod. Na trhovisku sa ma zvykli pýtať, odkiaľ mám priesady. Tu, na mojom dvore na Štrkovej 18 v Krásnej, vidia skleníky a fóliovníky, čiže obavy z dovážaných sadeníc sa ihneď pominú. Hlavne moji stáli zákazníci vedia, že predávam len pravé odrody z domácej produkcie a keď chcú vysokú paradajku, dostanú naozaj vysokú. Keď cherry, tak cherry. Keď kríčkovú, nestane sa im, že im vyrastie dvojmetrová vysoká paradajka. Na to sa môžu spoľahnúť. Veľkou výhodou takisto je aj to, že keď sa mi určitý tovar na trhovisku minul a ľudia ho ďalej pýtali, nemal som ho, museli ho teda kúpiť inde. Potom mi volali, že to nebolo ako odo mňa. Tu na dvore, keď sa niečo minie, veľmi rýchlo to doplním. Prídu si ku mne až autom, všetko si pohodlne naložia a odchádzajú. Kedy treba priesady kupovať a na čo by si mal dať človek pri výbere rastlín na trhovisku pozor? Čo je podstatné? Je vysoká priesada lepšia ako nízka? Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny. Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra.
Sadenie paradajok a paprík: ako správne postupovať?
Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Kedy je dobré polievať? Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú. Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Je potrebné paprikám odstrániť prvý kvet - budúci plod? Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne?
Alebo siahať po odolnejších odrodách? V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne. Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne. V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.
Pestovanie paradajok tornádo či iných obľúbených odrôd kolíkových paradajok má špecifikum vo vylamovaní bočných výhonkov. Možno nie každý vie, že jeden bočný výhonok na paradajke je iný ako ostatné a práve ten je dobré na rastline ponechať a nevylomiť ho. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Na obrázku je označená oranžovou šípkou. Pozor! Netreba si zamieňať listy s bočnými výhonkami. Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Na obrázku pod textom sú oranžovou šípkou vyznačené všetky bočné výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.
Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.
Čím hnojiť paradajky?
Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.
V súčasnosti je populárne pestovať zeleninu aj v kvetináčoch na terasách či balkónoch. Pestovanie balkónovej zeleniny má veľmi veľa výhod. Samozrejme, výnosy z takého pestovania sú nižšie v porovnaní s klasickým pestovaním na záhrade. Ale má to obrovský prínos pre človeka, zasadiť si niečo na balkóne, keď príde z práce domov. Vyčistí si hlavu, zamestná ruky. Na balkóne sa dajú pestovať okrem klasických paradajok či paprík aj menej tradičné balkónové zeleniny, napríklad zemiaky vo vreciach. Alebo fazuľa, ktorá v lete urobí aj príjemný tieň. Do kvetináčov je možné zasadiť aj kaleráb či hrášok. Netreba toho veľa, pre dobrý pocit stačí aj málo. Je to aj výborná aktivita s deťmi. Sám pestujem balkónovú zeleninu, keď mám chvíľku, niečo si vysadím.
Pestovanie papriky v skleníku
Pestovanie papriky v skleníku je skvelým spôsobom ako využiť miesto pre pestovanie chutnej a veľmi všestrannej zeleniny. Rovnako ako pestovanie inej plodiny, aj pestovanie rajčiakov či papriky má svoje špecifiká, a najmä ak sa jedná o pestovanie v uzavretom priestore. Najprv si musíme uvedomiť, že pestovanie v skleníku a vo voľnej pôde sa predsa len od seba líši. Nie vždy vyhovujúcou skutočnosťou je fakt, že v skleníku sa len zriedka hýbe vzduch, a preto ho musíme často vetrať. Mnoho komplikácií s pestovaním plodín sa vzťahuje práve na nedostatočné vetranie. Pestovanie papriky v skleníku si vyžaduje určité špecifiká, a to rovnako ako aj ostatné plodiny. Ako sme už vyššie zmienili, skleník je uzavretý priestor s limitovanými podmienkami. Primárnou výhodou skleníka je vyššia teplota, vlhkosť a môžeme si teda dovoliť predpestovať sadenice či predĺžiť dobu ich výsadby. Samotné pestovanie papriky v skleníku sa takmer vôbec nelíši od bežného pestovania vo voľnej pôde. Rozdielom je fakt, že sadnice rastú rýchlejšie a podstatne skôr, a to vďaka vyšším teplotám a potrebnému zákrytu proti vetru. Problémom mnohých záhradkárov je však jav, ktorý si mnohí mýlia s chorobou. Opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov je častou komplikáciou pestovania papriky v skleníku, a nie je to žiadne ochorenie. Problémom je nízka vzdušná vlhkosť, ktorá ovplyvňuje nie len papriku ale aj napr. Regulácia plodov však môže mať hneď niekoľko dôvodov, odhliadnuc od nízkej vzdušnej vlhkosti. Problémom môže byť celková nízka teplota, keďže paprika v poriadku znesie aj tzv. vlhké teplo. Ak má však rastlina nasadných veľa plodov, príp. kvetov, takáto regulácia môže byť úplne prirodzená.
Pestovanie paradajok v skleníku
Pestovanie paradajok v skleníku je časté najmä vďaka rýchlemu rastu sadeníc. Rovnako ako pri paprikách, aj pestovanie paradajok sa príliš nelíši (v zmysle ich pestovania v skleníku). Paradajky vysádzame v prednej časti skleníka, a teda tam, kde sa nachádzajú dvere. Paradajky potrebujú vzdušnosť, ktorá taktiež pomáha aj opeľovaniu. Rajčiny sú vo všeobecnosti náchylné na listové choroby, a pri polievaní rastlín v skleníku potrebujeme, aby voda na listoch čo najrýchlejšie vyschla inak riskujeme vznik plesní. Ďalším častým problémom je praskanie plodov a zavinovanie listov. Praskanie plodov je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Problém nastáva vtedy, ak plod začne vplyvom napadnutia rôznych baktérií, hniť. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním.
Zavinovanie listov si mnohí pestovatelia mýlia s plesňovým ochorením, avšak pravdou je, že toto zavinovanie listov je spôsobené veľmi vysokou teplotou v skleníku.
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Pestovanie paradajok a paprík spolu v jednom skleníku
Je pravda, že paradajky a papriky by sa nemali pestovať naraz v jednom skleníku? Tí, čo vás presviedčajú, by mali vedieť prečo. Ale čo poznám majiteľov skleníkov naokolo, tak všetci pestujú všetko. To som nepočula, že by sa nemohli pestovať paradajky a papriky v jednom skleníku. Ja som to tiež niekde zachytila a malo to byť práve vzhľadom na vlhko. Moja 85 ročná mama pestuje už asi 40 rokov v skleníku paradajky, papriky, uhorky hadovky, jahody a priesady stále na tom istom mieste a úrodu má vždy dobrú až výbornú. Pestovať sa môžu, ale tak, ako to už tu bolo napísané majú rôzne nároky na vlhkosť. Podľa toho, čo preferujete.
Sám som vo fóliovníku papriku s rajčiakmi pestoval niekoľko rokov. Problém nie je v tom, že by si tieto rastliny navzájom „škodili“. Odporúčania na to, aby sa spolu nepestovali, vychádzajú z odlišných nárokov týchto plodín. Obe síce potrebujú teplo, rajčiaky sú, ale, citlivejšie na listové choroby a potrebujú pohyb vzduchu, aby listy po poliatí či pri rose čo najrýchlejšie obschli. Paprika znesie aj „vlhké teplo“. Ak preto musíte pestovať rajčiaky a papriku v jednom skleníku, dajte rajčiaky ku vchodu a papriku ďalej do skleníka.
Slabá násada plodov môže byť spôsobená prehusteným porastom. Rajčiaky sú samozrejme vyššie a môžu pri nevhodne zvolenej výsadbe papriku zatieniť. Asi už poznáte, ako vám na záhrade „ide slnko“, papriku dajte preto na južnú stranu, kde bude viac osvetlená a rajčiaky jej nebudú tieniť. Ďalším variantom je nechať papriku spolu s uhorkami hadovkami v skleníku a rajčiaky dať von. Pokiaľ bude také leto ako tento rok, teploty im budú bohato stačiť. Obe plodiny sú samoopelivé, skleník alebo voľný záhon u nich neovplyvňuje nasadzovanie plodov.
tags: #pestovanie #rajcin #a #papriky