Pestovanie paradajok pod strieškou: Ako zabezpečiť bohatú úrodu
Pestovanie paradajok patrí k najobľúbenejším záhradníckym činnostiam. Či už máte k dispozícii veľkú záhradu, balkón alebo terasu, s trochou starostlivosti sa môžete tešiť z úrody chutných a voňavých plodov. Aby bolo pestovanie úspešné, je potrebné dodržať niekoľko základných pravidiel, pričom umiestnenie pod strieškou môže výrazne prispieť k zdraviu a prosperite rastlín.
Výber vhodných odrôd a priesad
Nie všetky odrody paradajok sa rovnako hodia na pestovanie v nádobách alebo pod strieškou. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Nízka odroda je napríklad „Miniboy“, ktorá je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napríklad Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté), ktoré sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa tiež dajú pestovať v črepníku, avšak vyžadujú oporu.
Dôležité je zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien a neskôr si vyberte len tie najsilnejšie rastliny.
Správne stanovište a výsadba
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak nie ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu, pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché.
Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna, keď už nehrozia jarné mrazy. Veľkou výhodou pestovania paradajok v nádobách je to, že ich môžeme podľa potreby presúvať a zabezpečiť rastlinám ideálne podmienky. Pre jednu rastlinu potrebujete nádobu, ktorá má objem aspoň 25 - 30 litrov, ale ani väčšia nie je na škodu. Naplňte kvetináč kvalitnou zeminou a skontrolujte, či má nádoba dobrý odtok na prebytočnú vodu. Na dno nádoby vložte dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody.
Pri výsadbe sadenice paradajok odstráňte pár spodných listov a urobte dostatočne hlbokú jamku. Rastlinu zasaďte tak, aby bola v zemi až po prvé lístky. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene, čo zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí zostať stále nad úrovňou pôdy, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.
Zavlažovanie a hnojenie
Obsah vlhkosti v pôde je jednou z najväčších výziev pri pestovaní paradajok v kvetináčoch. Ak pôda rýchlo vysychá, zvážte použitie prípravkov na zadržiavanie vody, samozavlažovacej nádoby alebo každý deň kontrolujte vlhkosť pôdy. Veľmi dobrou alternatívou je použitie mykorhíznych húb, ktoré spolunažívajú s rastlinou v jej koreňovom systéme a pomáhajú udržiavať vodu a výživné látky v blízkosti koreňov.
Paradajky sú náročné na vodu. Potrebujú každodennú zálievku, najmä v lete. Najlepšie je zavlažovať rastliny ráno, aby bola zabezpečená dostatočná vlhkosť po celý deň. Je dôležité zalievať priamo na pôdu a zabrániť zvlhčovaniu listov, pretože pri premokrených listoch často dochádza k vzniku plesní. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Príliš veľa vody by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov rastliny.
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou živín. Keď sa sadia do nádob, vyžadujú si hnojenie asi každé dva týždne. Uistite sa, že rastliny zásobujete základnými živinami, ktoré potrebujú - dusíkom, fosforom a draslíkom. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá, napríklad skvasený a zriedený hydinový trus.
Zaujímavosťou je, že talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu. Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
Starostlivosť a podpora rastu
Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 metrov. Preto pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky.
Dôležitým krokom v rámci pestovania je zaštipovanie, nazývané aj vylamovanie zálistkov. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. Zálistky je potrebné pravidelne odstraňovať - najlepšie vylamovať, kým sú čo najmenšie. Toto sa však týka iba tyčkových odrôd. Paradajky kríčkových odrôd kvitnú a plodia predovšetkým na krátkych postranných výhonoch, ktoré sa preto nevylamujú.
Ak sa k vašej rastline len ťažko dostanú prirodzené opeľovače, pomôžte si štetcom a rastlinky opeľte sami. Pre tento účel je tiež dobré pri paradajkách pestovať kvety, ktoré lákajú čmeliaky.
Fatálna chyba pri paradajkách: Bez tohto triku len zbytočne strácate čas
Ochrana pred chorobami a škodcami
Paradajky sú bohužiaľ náchylné na hubové ochorenia. Pri prvých náznakoch, ktoré sa prejavujú predovšetkým za daždivého počasia, je potrebné odstraňovať a likvidovať napadnuté časti. Účinnou prevenciou je pestovanie paradajok pod strieškou či pri južnej stene domu, kde na ne neprší. Neprší ani v skleníku, avšak musí v ňom dostatočne prúdiť čerstvý vzduch, inak sa v ňom pleseň ľahko rozvinie. Rastliny pri zálievke nikdy nekropte na listy, to hubovej nákaze vytvára ideálne podmienky. Ak je rastlina príliš husto olistená, spodné listy otrhajte, aby ju ovieval čerstvý vzduch.
Z hubových ochorení je najznámejšia fytoftóra zemiaková, preto ich netreba pestovať v blízkosti zemiakov. Závlahová voda nesmie zvlhčovať listy ani plody. Fytoftóra sa prejavuje tvorbou hnedých škvŕn na listoch aj plodoch. Na ochranu paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Medzi ďalšie časté choroby a škodcov patria:
- Bakteriálna bodkovitosť: prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami na listoch, stonkách a plodoch.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: napáda listy a vňať, vedie k nižšej úrode.
- Kladospóriová škvrnitosť: listová huba šíriaca sa od spodných listov, spôsobuje žlté a hnedé škvrny.
- Hniloba špičiek plodov: spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou v období dozrievania.
- Slnečný úpal: poškodenie stoniek a plodov intenzívnym slnečným žiarením.
- Strapka západná, pásavka zemiaková, molica skleníková, vošky: rôzny hmyz, ktorý cicia rastlinné šťavy a prenáša choroby.
Ak sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, nepostrekujte ich. Jedovaté chemické látky sa totiž nemôžu vyplaviť do hlbších vrstiev ako v pôde, čo znamená, že by vám zostali v substráte črepníka a dostávali by sa postupne do rajčín a ich plodov.
Zber a spracovanie úrody
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.
Surové paradajky sú veľmi chutné, pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov. Po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k paradajkovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín. Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní.
tags: #pestovanie #rajcin #pod #strieskou