Pestovanie rajčín vo fóliovníku: Kompletný sprievodca

Výber skleníka alebo fóliovníka už máte za sebou? Postavili ste si svoj skleník či fóliovník a teraz premýšľate, ako pestovať vo fóliovníku? Predstavujete si, že zbierate vlastné doma vypestované ovocie a zeleninu, ale neviete, kde začať? Hľadáte rady pre začiatočníkov ako pestovať v skleníku? Potom Vám naša poradňa prináša práve to, čo hľadáte.

Sadenie do fóliovníka nemusí byť vôbec zložité, stačí kúpiť správne priesady a hnojivo na priesady, pár našich rád na pestovanie zeleniny a o pár mesiacov budete plnohodnotný záhradkár. Skúšanie a chyby sú základnou zložkou procesu učenia a trpezlivosť je skutočne mocným kľúčom. Pomocou manuálu “kompletný sprievodca pestovaním vo fóliovníku” nielen pre začiatočníkov zistíte, ako efektívne fóliovník využiť. Tento sprievodca obsahuje rady kedy a ako pestovať zeleninu vo fóliovníku a poskytne vám základné zásady pre správne sadenie rastlín.

Uvedomujeme si, že vám asi hlavou víri množstvo otázok ako pestovať paradajky, ako pestovať papriku alebo ako pestovať uhorky. Nezúfajte. Pestovanie v skleníku môže byť pre začiatočníkov, ale aj skúsených záhradkárov celkom zábavné, no skôr ako si vyberiete rastliny, ktoré si chcete vypestovať, preskúmajte a zistite, aké podmienky, teploty a vlhkosť budú vaše rastliny potrebovať na to, aby prekvitali. Je to kľúčový krok na dosiahnutie úspechu vašich plánov.

Čo môžete pestovať vo fóliovníku? Odpoveď je jednoduchá: Doslova všetko. Niektoré rastliny však prosperujú lepšie ako iné. Zásady pestovania zeleniny vám pomôžu využiť potenciál fóliovníka v čo najväčšej miere. Využite všetky zariadenia i príslušenstvo k fóliovníku a získate množstvo spôsobov, ako využiť váš záhradný skleník, parenisko či fóliovník. Prevedieme vás v tomto manuáli o skleníkovom pestovaní pre začiatočníkov. Nebudete čeliť ťažkostiam - vrátane tých v súvislosti s teplotou, hmyzom, vodou, výživou, priestorom, svetlom, vzduchom a pôdou. Ak je pre vás pestovanie novinkou, nepostupujte príliš agresívne. Postupujte krok za krokom.

Príprava pôdy a výsev

Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok. Začnite teda so semenami, aj keď fóliovník ešte nemáte postavený. Sadiť semienka by ste mali začať už v januári, ale nebojte sa, ak pri čítaní tohto článku je pokročilejší mesiac. Prvý bod je jasný, ale čo ak chcete pestovať skôr? Pestovatelia a záhradkári profíci uprednostňujú výsev semiačok na tzv. chránené miesto. Chránené miesto je pôda prekrytá ochrannou fóliou. Ak sa aj tak bojíte o tieto semiačka, vhodnou voľbou bude práve fóliovník, ktorý poskytne kontrolu nad sadenicami.

Tretí bod je predpestovanie priesad, ktoré sa umiestňujú na tzv. pestovateľské tácky. Ak ste si vybrali viacero typov zeleniny na sadenie, nekupujte zeminu podľa druhu rastlín, ale viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu. Zavlažovanie priesad je dôležité. Vyberte si takú nádobu, ktorá má zo spodu diery (otvory). Semená na klíčenie zväčša potrebujú 16 až 20 °C. Teplotu cca 20 až 23 °C vyžadujú skôr letničky. Ak ste v pestovaní noví, vyrobte si menovky pre vaše sadeničky, aby ste pri rozmiestňovaní do fóliovníka im vedeli dať správne miesto. Vysievať (výsadba) by ste mali do hĺbky podľa veľkosti daného semienka. Drobné a malé semienka vysievajte rovnomerne a na povrch. Pri zalievaní ich zakryte servítkou, aby ste ich nevyplavili. Napr. okrasné trávy, trvalky. Menej je viac. Určite nechcete, aby vaše rastlinky bojovali medzi sebou.

Máte vyššie zhrnuté body zabezpečené a chcete ísť na ďalší krok? Ďalšia časť sa bude venovať už konkrétnemu pestovaniu vo fóliovníku. Priesada, ktorá vyrástla, bude mať klíčne lístky (zväčša dva) a prvé pravé listy. Vtedy je čas priesadu prikírovať pomocou rozsádzacieho kolíka alebo aj zahroteného drievka.

Kontrola prostredia vo fóliovníku

Veľmi dôležité je spomenúť, že fóliovník sám o sebe poskytuje perfektné podmienky pre život vašej zeleniny, či bylín. Nie je podmienkou, aby ste vo fóliovníku mali vytvorené chodníčky a hlinu v hriadkach. Niektorí záhradkári využívajú sadbovače alebo regále či stoly, na ktorých sú samotné kvetináče, či nádoby, kde pestujete vašu zeleninu. Polievajte vodou z konvičky alebo krhličky.

Jedným z najväčších benefitov pestovania rastlín vo fóliovníku je kontrola teploty. Fóliovník vytvára mikroklima, ktoré je ideálne pre rastliny. V závislosti od typu rastlín, ktoré pestujete, môžete prispôsobiť teplotu fóliovníka. To môže byť veľmi užitočné v prípade, ak sa rozhodnete pestovať rastliny, ktoré nie sú prirodzene vhodné pre vaše podnebie. Okrem teploty je dôležité mať aj kontrolu nad vlhkosťou vo fóliovníku. Rastliny potrebujú dostatok vlhkosti pre rast a vývoj. V prípade, že sa vám zdá, že je v fóliovníku priveľa vlhkosti, môžete jednoducho otvoriť dvere alebo okná a umožniť prechod vzduchu.

Rastliny reagujú iným spôsobom na intenzitu a rozsah svetla. S rozvojom a rastom počtu listov rastie i dopyt po svetle. Väčšina svetla, ktoré využívajú rastliny, je vo viditeľnej svetelnej škále. Červené a modré svetlo sú vlnové dĺžky svetla, ktoré sa najviac používajú pri fotosyntéze. Sú to zložky bieleho svetla alebo slnečného svetla. V lete a na konci jari by ste mali mať dostatok svetla na klíčivosť a rast rastlín. Doplnenie svetiel na pestovanie je najlepšou alternatívou, ak žijete na severe a máte len niekoľko hodín zimného slnečného svetla. Použitie svetla na pestovanie predlžuje denného obdobie, čo je skutočne veľmi prospešné. Fluorescenčné osvetlenie sa bežne používa v skleníkoch jednoducho vtedy, keď je dostupné iba slabé prirodzené svetlo.

Nie každá rastlina chce rovnaký objem alebo frekvenciu vody. Nadmerné alebo nedostatočné zavlažovanie môže spôsobiť rastlinám problémy. Stáva sa to, keď sa zavlažuje príliš často, a pôda nemá možnosť uschnúť. Ak tomu chcete predísť, môžete nainštalovať systém na odkvapkávanie, ktorý sa môže využiť na reguláciu väčších alebo menších tokov vody priamo do nádob alebo na rovnom podklade. Overte požiadavky na zavlažovanie každej pestovanej rastliny. Nezabúdajte, že práve korene vyžadujú prístup k vode a nie listy. Postrekovanie listov je nesprávnym použitím vody a môže zvýšiť rozsah ochorenia.

Regály sú výborným riešením pre malé skleníky/fóliovníky. Ventilátory môžu slúžiť na rôzne účely vo vnútri uzavretej konštrukcie. Malé ventilátory pomáhajú pri problémoch s chorobami a škodcami tým, že vysušia prebytočnú vlhkosť alebo kondenzáciu. Jednoduchý teplomer môže byť malou položkou, ale je nepochybne jedným z najkritickejších, pokiaľ ide o pestovanie. Požiadavka regulovať denné svetlo, ktoré sa dostáva do skleníka je správne dosiahnutá použitím tieňovania.

Pestovanie paradajok vo fóliovníku

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny, ktoré sa vo fóliovníku pestujú. Vďaka vyšším teplotám a ochrane pred dažďom a vetrom môžete očakávať bohatú úrodu. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca s predpestovaním.

Výsadba paradajok

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme.

Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Polievanie a starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Vylamovanie zálistkov

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Choroby a škodcovia paradajok

Pestovanie paradajok vo fóliovníku si vyžaduje starostlivú ochranu proti rôznym škodcom a chorobám. Tieto malé hmyzie škodce sa živia cicaním rastlinných štiav. Spôsobujú žltnutie listov a deformácie. Odporúča sa použiť insekticídne mydlo proti voškám.

Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok.

Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou.

Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami.

Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok.

Pri výbere odrôd paradajok zvoľte tie, ktoré sú odolné voči plesniam a iným chorobám. Niektoré odporúčané odrody sú napríklad Roterno, Larma, Matina, Atlanta. Zvoľte odrody vhodné pre podnebie a teploty vo vašej oblasti. Ak máte teplejšie a suchšie leto, hodia sa skôr odrody ako je Maranello. Ak chcete paradajky najmä na varenie, zvoľte odrody s mäsitými plodmi ako je Bohemia. Na šaláty sa hodia skôr odrody s malými plodmi ako je Piccolo.

Odrody paradajok vhodné do fóliovníka

Medzi rastliny, ktorým sa vo fóliovníku obzvlášť darí, patria napríklad rôzne druhy paradajok - cherry, tyčkové aj kríčkové. Kombinovanie odrôd rajčín je vhodné skôr z dôvodu odrodovej variability.

Vysoké odrody sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody so stredne veľkými plodmi majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi. Kríčkové odrody (nízke) medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté).

Pestovanie čiernych cherry paradajok

Vysoko úrodná paradajka, typu cherry je vhodná na pestovanie v záhrade i vo fóliovníku. Stredne vysoké rastliny tvoria dlhé strapce malých, sladkých, guľatých plodov, ktoré majú netradičné tmavé fialovo-hnedé, hnedé, zeleno-hnedé až mahagónové sfarbenie. Množstvo slnečného svitu počas vegetácie určuje konečné vyfarbenie plodov, ktoré môže byť až takmer čierne. Zbierajú sa celé srapce rajčiakov, počas vegetácie priebežne dorastajú. Plody tvaru čerešne dosahujú veľkosť 2,5-3 cm a hmotnosť 10-20 g. Rastlina potrebuje oporu. Vyštipovanie nepravých výhonkov nie je nutné.

Čierne paradajky sú výnimočné vyššou ako bežnou prítomnosťou antokyanov - látok, ktoré patria medzi flavonoidy a v prípade čiernych paradajok spôsobujú onú tmavú farbu. Farba závisí od kyslosti. Antokyany v šupke pritom nijako neovplyvňujú chuť plodov, samotná ich prítomnosť je ale pozitívna. Predstavujú prevenciu voči kardiovaskulárnym chorobám, rakovine alebo stareckej demencii, pričom mechanizmus pôsobenia týchto látok na človeka doteraz čaká na presné vysvetlenie. Podľa mnohých vedcov a výživových špecialistov je vplyv antokyanov na človeka takmer zázračný.

Antokyány sa nachádzajú v šupke čiernych paradajok ale aj vo všetkých oranžových, červených, modrých a tmavomodrých druhoch zeleniny aj ovocia, respektíve vo všetkých druhoch ovocia a zeleniny s výrazným sfarbením. Všeobecne pritom platí, že najvyššie koncentrácie antokyanov sú v drobnejších plodoch. Najviac je tak týchto látok obsiahnutých v čiernom ríbezlí, čučoriedkach, baze, morušiach, v čerešniach, slivkách alebo červenej kapuste. Tým sa z konzumácie tejto obľúbenej zeleniny stáva ešte o niečo lepšia voľba, najmä pre pánov, pretože paradajky sú všeobecne známe ako jeden z najvýznamnejších spôsob prevencie voči rakovine prostaty.

Semená čiernych cherry paradajok zasejte do malých kvetináčov alebo klíčnikov, jemne prikryte a zalejte vodou a položte na parapet pri teplote 20 - 25 °C. Táto vyššia teplota je potrebná pre paradajky, baklažány, papriku. Najlepšie výsledky dosiahnete naštartovaním týchto zeleninových semien vo vyhrievanom rozmnožovači semien alebo skleníku. V závislosti od pestovateľských podmienok klíčia semená v priebehu 8 až 20 dní a úspech klíčenia závisí od vlhkosti a teploty.

Akonáhle sadenice majú 2 páry pravých listov, vysadia sa do jednotlivých malých kvetináčov, neskôr, ak rýchlo rastú a sú veľké, bude potrebné ich opäť presádzať. Dbajte na to, aby sa listy paradajok neprekrývali, aby zostal dostatočný priestor na cirkuláciu vzduchu, tým mladé krehké rastliny rajčiaka skôr odolajú akýchkoľvek chorobám. Rastliny čiernych paradajok vysádzajte od polovice mája až začiatkom júna, pretože najdôležitejšie je, aby vo vašej oblasti nehrozilo riziko mrazu, alebo ich udržiavajte v skleníku, foliových tuneloch, v kultivačnom vaku, alebo v bohatej a vlhkej pôde.

Podporte vyvíjajúcu sa stonku kolíkom počas jeho rastu. Rastliny budú potrebovať nejaký vodiaci systém, na ktorom dorastú. Odstránenie vedľajších výhonkov sa musí vykonať od začiatku vegetačného obdobia, akonáhle rastliny majú 2-3 páry pravých listov, ktoré produkujú vedľajšie výhonky. Ak pestujete čierne cherry paradajky, obmedzením rastliny na jednu hlavnú stonku je bežné záhradnícke pravidlo. Zastavte rast rastlín tak, že odštipnete vrch rastliny, keď vytvorí cez 4-5 krov, ak ich pestujete vonku, alebo ak sa vytvorilo 6-7 krovov a rastliny prerástli nad oporu.

Keď začnú žltnúť spodné listy, mali by sa odstrániť, to uľahčí dozrievanie ovocia a zlepší sa pohyb vzduchu okolo rastlín. Budete zbožňovať tieto čerešňové paradajky s čiernym povrchom, ktoré vyzerajú exoticky, a majú tmavo červenú dužinu a komplexnú, mimoriadne sladkú a šťavnatú chuť.

Ďalšie plodiny vhodné do fóliovníka

Fóliovník je ideálnym riešením pre každého záhradkára, ktorý chce maximalizovať úrodu a pestovať plodiny aj mimo bežnej záhradkárskej sezóny. Vďaka kontrolovaným podmienkam v ňom môžete pestovať plodiny, ktoré by vonku nemali šancu prežiť.

Papriky sú teplomilné rastliny, ktoré si v klasickej záhrade vyžadujú dlhú sezónu. Uhorky sa vo fóliovníku cítia ako doma. Milujú teplo, vlhkosť a stabilné prostredie. Jahody vo fóliovníku dozrievajú oveľa skôr, a to už v apríli. Môžete si ich vypestovať bez pesticídov a ochutnať vlastné, sladké plody. Reďkovky patria medzi najrýchlejšie rastúce plodiny, ktoré si môžete vo fóliovníku vypestovať. Šalát je skvelá plodina na pestovanie vo fóliovníku, pretože rastie rýchlo a nepotrebuje špeciálne podmienky. Špenát je výživná plodina, ktorú môžete pestovať na jar aj na jeseň.

Pestovanie hrachu je veľmi jednoduché, najmä v kontrolovanom prostredí. Pestovanie hrachu vo fóliovníku predlžuje obdobie zberu a siatia.

Radi by ste vo svojom fóliovníku vypestovali aj nejaké ovocie? Častou voľbou pestovateľov sa stal vinič, ktorý vďaka svojej mohutnosti poskytuje iným rastlinám tieň.

Fóliovník je praktický prístrešok, ktorý poskytuje väčšiu kontrolu nad teplotou a klímou. Pre svoju maximálnu funkčnosť, spoľahlivosť a konkurencieschopnú cenu sú výbornou alternatívou k tradičným skleníkom. Jeho ľahká konštrukcia a možnosť presúvania zabraňuje rýchlemu odvetrávaniu vody od zeminy. Vždy ideálnu teplotu zabezpečuje veľký objem nahromadeného vzduchu.

Pre lepšie vykurovanie je vhodné využiť teplo vášho domu či chaty. Aby vám dnu preniklo čo najviac svetla, je vhodné umiestniť ho k bielej stene, ktorá bude svetlo odrážať. Fóliovníky ponúkajú svojou pevnou konštrukciou rôzne možnosti na pestovanie vašej obľúbenej zeleniny a ovocia.

Záhradný fóliovník - je ideálny na pestovanie paradajok a prináša mnoho výhod oproti ich pestovaniu vonku. Hlavným dôvodom prečo si zaobstarať záhradný fóliovník je ochrana rastlín pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami - prudkým dažďom, krupobitím či silným vetrom. Ďalšou výhodou je možnosť začať pestovať skoršie ako sa pri jednotlivých odrodách odporúča, vďaka čomu si dokážete predĺžiť sezónu. Kým vonku sa dá sadiť najskôr v máji, v záhradnom fóliovníku môžeme začať sadiť už v marci. V neposlednom rade záhradný fóliovník vytvára priaznivejšie prostredie pre rastliny - teplejšie a sú chránené pred vetrom. Paradajky tak lepšie prospievajú a prinášajú väčšiu úrodu.

Veľkosť záhradného fóliovníka závisí od množstva rastlín, ktoré v ňom chcete pestovať. Pre 5-10 rastlín postačí fóliovník s rozmermi 2 x 3 metre. Záhradné fóliovníky môžu mať kovovú alebo plastovú konštrukciu. Kovové konštrukcie sú stabilnejšie a odolnejšie voči vetru. Plastové konštrukcie sú ľahšie a jednoduchšie na montáž. Záhradné fóliovníky môžu byť z PVC fólie alebo polyetylénu. PVC fólia je lacnejšia, ale menej odolná. Polyetylén je odolnejší voči poškodeniu a má dlhšiu životnosť.

Záhradný fóliovník by mal byť umiestnený na slnečnom a bezveternom mieste. Paradajky potrebujú veľa slnečného svetla na rast a dozrievanie plodov. Ideálne je umiestniť fóliovník na južnej strane záhrady. Záhradný fóliovník je potrebné umiestniť na rovnom povrchu bez tienenia, pretože tieň od stromov alebo budov môže obmedziť prístup k slnečnému svetlu. Je dôležité chrániť záhradný fóliovník pred silným vetrom, pretože ten môže poškodiť konštrukciu a rastliny. Ak je to možné, umiestnite ho za budovu alebo plot, ktorý poskytne zábranu pred vetrom.

Odporúča sa zmes záhradnej zeminy, kompostu a piesku v pomere 2:1:1. Kompost dodá živiny a humus. Pred vysadením paradajok je dôležité pôdu dobre pohnojiť, aby mali rastliny dostatok živín. Použite organické alebo minerálne hnojivo bohaté na dusík, fosfor a draslík. Fosfor podporí kvitnutie a tvorbu plodov. Draslík posilní odolnosť voči suchu a chorobám. Pôdu na dne záhradného fóliovníka mierne podkopnite, aby sa voda nezadržiavala pri koreňoch rastlín.

Správna výsadba je kľúčom k úspešnej úrode paradajok. Paradajky by mali byť vysadené hlboko tak, aby prvé listy úplne nepresahovali zem. Odporúčaná hĺbka je 5-10 cm. Hlbšie vysadené rastliny lepšie zakoreňujú a sú stabilnejšie. Správna vzdialenosť medzi rastlinami zabezpečí optimálny rast a úrodu. Odporúčaná vzdialenosť je 40-60 cm medzi rastlinami v rade a 60-100 cm medzi radmi. Pri menších vzdialenostiach sa rastliny budú vzájomne tieniť a stláčať.

Paradajky vo fóliovníku potrebujú oporu, aby neležali na zemi. Najvhodnejšie sú kovové tyče či konáre, poprípade špagát natiahnutý medzi konštrukciou fóliovníka. Opora by mala byť nainštalovaná hneď po výsadbe.

Správne polievanie je kľúčom k úspešnému pestovaniu paradajok vo fóliovníku. Množstvo vody na zalievanie závisí od veľkosti fóliovníka, štádia rastu paradajok a aktuálnych poveternostných podmienok. Odporúča sa zalievať často, ale zároveň vyhnúť sa preliatiu. Pôda by mala byť vlhká, nie premočená. V období kvitnutia a rastu plodov je potrebné zvýšiť frekvenciu zalievania. Odporúča sa zalievať každý deň, prípadne obdeň.

Pri pestovaní paradajok vo fóliovníku je dôležité zabezpečiť dostatok živín pre silný rast rastlín a bohatú úrodu. Organické hnojivá ako kompost, maštaľný hnoj alebo rašelina dodajú rastlinám potrebné živiny a zlepšia štruktúru pôdy. Minerálne hnojivá obsahujú dôležité živiny ako dusík, draslík a fosfor. Foliárne hnojivá sa aplikujú rozprašovaním na listy rastlín. Obsahujú stopové prvky ako železo, mangán, zinok či magnézium. Nadmerné hnojenie môže spôsobiť bujný rast rastlín a zníženie kvality plodov.

Pestovanie paradajok vo fóliovníku si vyžaduje starostlivú ochranu proti rôznym škodcom a chorobám. Tieto malé hmyzie škodce sa živia cicaním rastlinných štiav. Spôsobujú žltnutie listov a deformácie. Odporúča sa použiť insekticídne mydlo proti voškám. Molice ohryzujú listy a plody paradajok. Pomôže insekticíd na báze Bacillus thuringiensis. Najčastejšie plesne sú múčnatka zemiaková a fytoftóra. Prejavujú sa škvrnitosťou listov a plodov. Odporúča sa preventívne ošetrovanie prípravkami na báze medi alebo síry. Prejavuje sa žltými škvrnami a mozaičnosťou listov. Vírus prenášajú vošky. Odporúča sa použitie rezistentných odrôd a ničenie vošiek. Dôležitá je preventívna ochrana, včasné rozpoznanie príznakov napadnutia a rýchly zásah. Treba pravidelne kontrolovať rastliny, odstrániť choré časti a v prípade potreby použiť vhodné prípravky.

Keď sa plody paradajok začnú vyfarbovať, je čas na ich zber. Paradajky určené na priame konzumovanie odtrhávajte spolu so stopkou. Pri zbere na uskladnenie alebo spracovanie stopku odstráňte. Pre skladovanie vyberajte iba nepoškodené a zdravé plody bez plesní a hniloby. Umyte ich vlažnou vodou a nechajte osušiť. Skladujte pri teplote 10-15°C a relatívnej vlhkosti vzduchu okolo 85-90%. V takýchto podmienkach vydržia paradajky 2-3 týždne. Vyššia teplota alebo vlhkosť skráti čas skladovania. Nepokladajte viac ako 3-4 vrstvy paradajok na seba. Správny čas zberu a podmienky skladovania sú kľúčom k získaniu maximálnych úrod chutných paradajok.

Pestovanie papriky v skleníku je skvelým spôsobom ako využiť miesto pre pestovanie chutnej a veľmi všestrannej zeleniny. Rovnako ako pestovanie inej plodiny, aj pestovanie rajčiakov či papriky má svoje špecifiká, a najmä ak sa jedná o pestovanie v uzavretom priestore. Najprv si musíme uvedomiť, že pestovanie v skleníku a vo voľnej pôde sa predsa len od seba líši. Nie vždy vyhovujúcou skutočnosťou je fakt, že v skleníku sa len zriedka hýbe vzduch, a preto ho musíme často vetrať. Mnoho komplikácií s pestovaním plodín sa vzťahuje práve na nedostatočné vetranie.

Pestovanie papriky v skleníku si vyžaduje určité špecifiká, a to rovnako ako aj ostatné plodiny. Ako sme už vyššie zmienili, skleník je uzavretý priestor s limitovanými podmienkami. Primárnou výhodou skleníka je vyššia teplota, vlhkosť a môžeme si teda dovoliť predpestovať sadenice či predĺžiť dobu ich výsadby. Samotné pestovanie papriky v skleníku sa takmer vôbec nelíši od bežného pestovania vo voľnej pôde. Rozdielom je fakt, že sadnice rastú rýchlejšie a podstatne skôr, a to vďaka vyšším teplotám a potrebnému zákrytu proti vetru.

Problémom mnohých záhradkárov je však jav, ktorý si mnohí mýlia s chorobou. Opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov je častou komplikáciou pestovania papriky v skleníku, a nie je to žiadne ochorenie. Problémom je nízka vzdušná vlhkosť, ktorá ovplyvňuje nie len papriku ale aj napr. Regulácia plodov však môže mať hneď niekoľko dôvodov, odhliadnuc od nízkej vzdušnej vlhkosti. Problémom môže byť celková nízka teplota, keďže paprika v poriadku znesie aj tzv. vlhké teplo. Ak má však rastlina nasadných veľa plodov, príp. kvetov, takáto regulácia môže byť úplne prirodzená.

Pestovanie paradajok v skleníku je časté najmä vďaka rýchlemu rastu sadeníc. Rovnako ako pri paprikách, aj pestovanie paradajok sa príliš nelíši (v zmysle ich pestovania v skleníku). Paradajky vysádzame v prednej časti skleníka, a teda tam, kde sa nachádzajú dvere. Paradajky potrebujú vzdušnosť, ktorá taktiež pomáha aj opeľovaniu. Rajčiny sú vo všeobecnosti náchylné na listové choroby, a pri polievaní rastlín v skleníku potrebujeme, aby voda na listoch čo najrýchlejšie vyschla inak riskujeme vznik plesní. Ďalším častým problémom je praskanie plodov a zavinovanie listov. Praskanie plodov je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Problém nastáva vtedy, ak plod začne vplyvom napadnutia rôznych baktérií, hniť. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním. Zavinovanie listov si mnohí pestovatelia mýlia s plesňovým ochorením, avšak pravdou je, že toto zavinovanie listov je spôsobené veľmi vysokou teplotou v skleníku.

Chceli by ste sezónne pestovať ovocie a zeleninu vo svojej záhrade? V tom prípade môže byť tou správnou voľbou, ktorú hľadáte práve záhradný fóliovník. Fóliovník je praktický prístrešok, ktorý poskytuje väčšiu kontrolu nad teplotou a klímou. Záhradný fóliovník je pomocník, ktorý vám pestovanie uľahčí a celý zážitok z úrody umocní. Rozhodnite sa aj vy pre fóliovník a vyberte si z našej ponuky. Nájdete tu rôzne typy, materiály aj rozmery, ktoré môžete prispôsobiť presne na svoje potreby.

tags: #pestovanie #rajcin #vo #foliovniku

Populárne príspevky:

• Pozrite si skvosty prírody v Rakúskych Alpách
• Vlastnosti egreša Hinnonmaki Rot
• Rady, ako zachrániť fikus
• Marhuľa obyčajná
• Liečivé účinky nechtíka