Kompletný sprievodca pestovaním paradajok: Od výsadby až po vylamovanie a zber

Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie činnosti každého záhradkára. Paradajky sú chutné, zdravé a pri správnej starostlivosti dokážu priniesť bohatú úrodu. Aby aj vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť.

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

Výber odrody a príprava na výsadbu

V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Výber odrody je kľúčový, pretože ovplyvňuje potrebu vylamovania zálistkov a celkovú starostlivosť. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktailové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov.

Prehľad odrôd paradajok

• Vysoké odrody (tyčkové): Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Príkladom sú odrody ako 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1.
• Skoré odrody s veľkými plodmi: Napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke): Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).

Priesady a ich výsadba

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.

Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy (v období po troch „zmrznutých“). Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari.

Príprava pôdy

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba.

Zásady pre pevný koreňový systém

Pevný a čo možno najrozsiahlejší koreňový systém je schopný omnoho efektívnejšie využívať živiny z pôdy a premieňať ich na energiu pre rast, kvitnutie a neskôr aj plodenie. Dôležité je, aby v pôde bola sčasti aj stonka rastliny, pretože práve ona neskôr vyženie ďalšie korene a prispeje tak k rozsiahlemu koreňovému systému.

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Pri sadení sa do jamky odporúča dávať aj hrsť rozdrvených vaječných škrupiniek.

Starostlivosť o paradajky

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnené, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník.

Polievanie

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu, ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer.

Častým problémom v lete v rámci zeleniny je stáčanie lístkov na zelenine, ktorá sa pestuje v skleníkoch a fóliovníkoch. Dôvodom je nedostatok vody. Nestačí, že pravidelne niekoľkokrát denne zavlažujete, radšej zalejte viac vody, pretože v dôsledku nedostatku vody rastlina nedokáže prijať niektoré prvky z pôdy ako napr. vápnik. Chýbajúci vápnik môžeme vidieť na skrútených lístkoch, prípadne na škvrnách, ktorý vyzerá ako hubový povlak. Mnohí záhradkári sa to snažia riešiť fungicídmi, hľadajú škodcu, pričom pomoc je jednoduchá. Mnohé ochorenia preferujú vlhkosť a chlad. Ak budete polievať iba ku koreňom rastlín, obmedzíte potenciálny výskyt hubových chorôb.

Hnojenie

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá, napríklad kompost zo záhrady. Generáciami overené hnojivo pre plodovú zeleninu je vo vode skvasený a potom výdatne zriedený hydinový trus. Môžete ho zakúpiť aj ako tekutý koncentrát, ktorý sa pridáva do zálievky. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Paradajky často trpia nedostatkom železa, v dôsledku absencie ktorého dochádza k chloróze - blednutiu / žltnutiu listov rastlín pestovaných na vápnitých pôdach. V takomto prípade odporúčame siahnuť po železitom hnojive Kapka. Snažte sa rajčiaky neprehnojiť dusíkom, ktorý je zodpovedný za tvorbu vegetatívnych častí rastlín. Ak by ste ich ním prehnojili, budete mať viac listov ako plodov.

Opora pre tyčkové odrody

Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Akákoľvek tyč, ku ktorej treba rastliny vyväzovať je nevyhnutnosť. Robte to postupne. Vždy je lepšie, keď stonku vyväzujete v menších rozstupoch. V opačnom prípade môže byť náročné naozaj pekne ju narovnať. Pri uväzovaní rastlín, najlepšie je, používať prírodný motúz hrubý tak akurát, aby sa nezarezával do stoniek rastlín. Takzvaný osmičkový uzol je k rastliny pri vyväzovaní najšetrnejší.

Vylamovanie zálistkov a listov

Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. O zálistkoch sa v sezóne pestovania rajčín hovorí naozaj veľa, no i tak sa nájdu začínajúci záhradkári, ktorí o tejto problematike ešte nepočuli. Keď si rastlinu dobre prezriete, zistíte, že z miesta medzi hlavnou stonkou a listom (v takzvanej pazuche) vyrastá nový výhonok. Vylamovanie zálistkov je jednou z typických činností, ako usmerniť rast paradajok a presmerovať ich energiu do tvorby plodov.

Vylamovanie zálistkov, ktoré rastú v pazuchách hlavných listov, má význam predovšetkým pre tzv. tyčkové alebo kolíkové rajčiny. Celkom iné je to v prípade kríčkových odrôd paradajok, ktoré vyväzovanie ani vylamovanie zálistkov nepotrebujú. Tieto rastliny paradajok sú prirodzene kompaktnejšie a sú geneticky naprogramované tak, aby dosiahli určitú výšku a prestali rásť. Mladé výhonky vylomíte jednoducho - aj pomocou nechtov.

Prečo vylamovať zálistky

• Bočné výhonky porast zbytočne zahusťujú, čo vytvára vhodné podmienky na rozvoj hubových chorôb.
• Plody sú málo osvetlené, horšie dozrievajú.
• Tieto výhonky doslova spotrebúvajú vodu a živiny na úkor plodov.
• Nová stonka súperí o živiny s hlavným kmienkom rastliny.
• Ak necháte výhonky rásť, vaša rastlina môže mať viac plodov, ale paradajky budú menšie a rastlina bude prerastená, čo pri kolíkových paradajkách nie je vhodné.
• Odstraňovanie bočných výhonov vaše rastliny zosilní a budú krajšie.
• Zlepšuje prúdenie vzduchu a pomáha zamedzovať šíreniu chorôb, listy po daždi rýchlejšie schnú, takže sú menej náchylné na plesne a iné neduhy, ktorým sa dobre darí pri dlhodobej vlhkosti.
• Uľahčuje tiež spozorovanie škodcov, ktorí sa ľahko maskujú v hustom poraste listov.

Ako správne vylamovať zálistky

Vylamovanie zálistkov na paradajkách vykonávajte pravidelne. Zálistky rastúce v pazuchách vylamujte približne vo veľkosti 3 - 5 cm kolmo na smer rastu. Kúsok výhonku ponechajte v pazuche (cca 1 - 2 cm). Ak nejaký výhonok prehliadnete a budete ho chcieť odstrániť neskôr, postupujte opatrne a na pomoc si vezmite ostré a čisté nožnice. Bočný výhonok, ktorý vyštipnete z rastliny rajčiaka, nemusíte hneď vyhodiť do kompostu. Ak je dostatočne veľký, najmä čo sa týka lístkov, je schopný zapustiť korienky a vy si tak môžete dopestovať novú rastlinku. Korienky sa samozrejme nezjavia ihneď, ale až po niekoľkých týždňoch po ponorení do vody.

Odstraňovanie listov

Okrem vylamovania bočných výhonkov musíte rajčiakom pri pravidelnej starostlivosť počas vegetácie odstrániť aj zopár spodných listov. Treba to však robiť rozumne a s mierou. Odstraňujte tie, ktoré sa až príliš dotýkajú pôdy a prekážajú pri polievaní alebo sú viditeľne poškodené. Najspodnejšie a teda najstaršie listy bývajú často až príliš veľké, ovísajú a mnohokrát v dolných partiách rastliny tvoria nepreniknuteľnú džungľu, ktorá bráni pohybu vzduchu a vody, ktorá sa prirodzene odparuje z pôdy. Tým sa vytvárajú vhodné podmienky pre vznik plesne. S čistým svedomím môžete odstrániť spodné listy, ktoré prekážajú pri polievaní a sú často zmáčané a od blata. Práve od nich sa začínajú šíriť nebezpečné hubové ochorenia. Nikdy neodstráňte viac ako ⅓ listovej plochy naraz, inak rastlinu oslabíte.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Pestovanie paradajok môže byť hotová veda. Likvidácia škodcov, riešenie nedostatku vody a rôznych živín... Ak chce záhradkár dosiahnuť prvotriednu úrodu veľkých plodov, nezaobíde sa to bez adekvátneho množstva času, energie a skúseností.

Husté listové porasty sú ideálnym prostredím pre šírenie plesní a vírusových ochorení. Pravidelné olamovanie listov na paradajkách zabezpečí nielen zdravšie prostredie, ale aj lepšiu kontrolu rastu a formovanie rastliny. Ak je rastlina príliš husto olistená, spodné listy otrhajte, aby ju ovieval čerstvý vzduch. Rastliny pri zálievke nikdy nekropte na listy, to hubovej nákaze vytvára ideálne podmienky.

Najčastejšie choroby a ich prevencia

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
2. Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
5. Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov.
6. Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Účinnou prevenciou sú pre naše zdravie i životné prostredie úplne neškodné prípravky zvyšujúce odolnosť voči múčnatke na báze rastlinných olejov - možno ich použiť aj pri prvých náznakoch napadnutí, najlepšie po odstránení listov, ktoré už postihla škvrnitosť.

Boj proti škodcom

Husté listové porasty uľahčujú maskovanie škodcov. Odstraňovanie prebytočných listov a zálistkov preto pomáha aj v boji proti nim. Tu sú niektoré bežné škodce:

• Strapka západná: Drobné bodkovité škvrny a jamky na listoch. Pomôžu modré lepové doštičky, ochranné siete a chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Živí sa listami. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
• Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Chemické ošetrenie treba opakovať 3-krát v intervale 3 - 5 dní.
• Vošky: Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok.

Zber a ukončenie sezóny

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri na okennom parapete, kde sa opiera slnko.

Na konci sezóny je najlepšie zastaviť rozbujneným rastlinám rast zaštipnutím vrcholu stonky. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrejú. Rastlinu môžete donútiť k dozretiu plodov aj miernym šokom. Korene rajčiakov siahajú do hĺbky aj jedného metra a do šírky aj štyridsať centimetrov. Na konci sezóny vyrežte kruh okolo stonky vo vzdialenosti asi päť centimetrov, do hĺbky dvadsať centimetrov. Rastlinu takto vyprovokujete k urýchleniu dozretia posledných plodov.

Pestovanie na balkóne a ďalšie tipy

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp. terasa orientovaná na juh. V záhradníctvach dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).

Pravidelná závlaha je na balkóne kľúč k úspechu. Napriek tomu, že plastové vrece dokáže udržať vlhkosť, substrát v ňom rýchlo stráca vodu. Vždy však pred polievaním skontrolujte, či je zálievka potrebná, aby ste korene „neutopili”. Balkónové rajčiny je vhodné hnojiť biologickými hnojivami a ochrannými prípravkami. Raz za týždeň odporúčame hnojiť do zeme, ďalší týždeň na listy.

V chladnejších oblastiach môžete rajčiaky nastielať. Použiť sa dá netkaná textília alebo kompost či slama. Vysejte k nim aksamietnice, ale nie hocijaké. Na problémy s háďatkami je ideálna aksamietnica rozložitá. Pestujte ju v hojnom počte aspoň tri mesiace a potom ju zaorte.

tags: #pestovanie #rajcin #vylamovanie

Populárne príspevky:

• Objavte rastliny pre slnečné záhrady
• Ako dosiahnuť nádherné kvitnutie ľaliovníka
• ako sa starať o tamarišku
• všetko o pestovaní papriky
• Moderné obrazy do obývačky