Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní papriky
Paprika patrí jednoznačne k najobľúbenejším letným zeleninám, ktorú konzumujeme nielen surovú, ale aj v tradičných jedlách, ako je lečo či plnená paprika. Ak papriky bežne nepestujete, ale darí sa vám pestovať paradajky, je pravdepodobné, že rovnako úspešní budete aj s paprikami.
Na úvod môžeme spomenúť, že paprika je spolu s paradajkami a uhorkami najpestovanejšou plodovou zeleninou v našich podmienkach, čím myslím všeobecne československé podnebné pásmo. Navyše, najmä v posledných cca 10 - 15 rokoch sa toto pásmo klimaticky mení a možnosť pestovania teplomilných zelenín sa rozširuje aj do oblastí, kde to predtým nebolo možné. Pri paprike je potrebné dodržať pár základných pravidiel pre výsev, predpestovanie sadeníc, ich výsadbu a samotné pestovanie je už iba o bežnej starostlivosti zavŕšenej radosťou z úrody.
Výsev semien a predpestovanie sadeníc
Je známe, že papriky sú teplomilné a sadenice vysádzame až potom, ako pominie riziko mrazov, zvyčajne po 15. máji. Keď si chcete sami dopestovať sadenice paprík v interiéri, môžete začať s výsevom semien už v zime, najneskôr však do prvej polovice marca, pretože papriky majú pomerne dlhé vegetačné obdobie. Semienka paprík sa všeobecne vysievajú približne 10 týždňov pred predpokladaným termínom výsadby na záhon alebo do skleníka.
Výsevný substrát
Na výsev potrebujete kvalitný výsevný substrát s jemnou štruktúrou, nízkym obsahom živín a pH 6 - 8, čo je štandardná hodnota dnes dostupných výsevných substrátov pre zeleninu. Po výseve hrantík alebo výsevnú misku dobre prevlhčite, avšak úplne nepremokrite. Odporúčame ich zakryť priehľadnou fóliou až do vzídenia semien, čo je približne do 14 dní. Avšak papriky čili s vyšším obsahom kapsaicínu alebo aj staršie osivo môžu klíčiť až 30 dní. Odporúčané teploty pre vzchádzanie sú okolo 25 °C, pričom nejde o izbovú teplotu miestnosti s výsevom, ale odporúčanú teplotu substrátu, pretože tá sa môže podľa uloženia v miestnosti značne líšiť.
Pokiaľ sa rozhodnete pre pôdu zo záhrady, je vhodné ju aspoň zmiešať s kvalitným substrátom. Pôdu zo záhrady predtým dezinfikujte, aby sa zabránilo šíreniu chorôb a škodcov. Kombinácia vlastnej zeminy so substrátom už dáva väčší zmysel pri pikírovaní, čiže rozsádzaní do menších kvetináčov alebo téglikov s objemom napríklad 200 ml a viac. Aj tu platí odporúčanie dezinfekcie pôdy.
Riziká vlastného osiva
Takto si osivo bežne uchovávali naše babičky z dôvodu horšej dostupnosti odrôd aj osiva. Dnes je však ponuka odrôd na trhu dostatočne široká, takže každý si vyberie podľa svojich potrieb a predstáv. Pri semienkach odložených z domácich paprík si nie sme istí ani klíčivosťou, ani zdravotným stavom osiva, pretože mnohé z chorôb sa na rastlinách vyskytujú skryto a môžu sa významne prejaviť až v ďalšom roku pestovania. Ide najmä o karanténne vírusové a bakteriálne choroby paprík i paradajok, ktoré následne pretrvávajú na pozemku niekoľko rokov a môžu sa šíriť ďalej do okolia.
A čo semienka z čerstvých paprík zakúpených v potravinách? Na internete niektorí záhradkári tvrdia, že im „zafungovali“ dobre. Vo väčšine prípadov ide o hybridné odrody, kde už môže dochádzať k degradácii následných generácií. Keď nie v prvom roku, tak s vyššou pravdepodobnosťou v nasledujúcich rokoch. Navyše ide o kultúry z iných podnebných pásiem, takže aj ich rast v našich podmienkach sa môže líšiť.
Najlepší spôsob, ako začať pestovať semienka papriky v interiéri (alebo exteriéri)! 🌶️🫑
Starostlivosť o výsevy
Dôležité je udržiavanie primerane vlhkého substrátu, dostatku svetla a teploty. Len čo osivo vyklíči, môžeme odstrániť priehľadnú fóliu. Čakáme, až sa celkom vyvinú obidva klíčne lístky. Počas tohto obdobia je vhodné primerané rosenie vodou jemným postrekom. Zaistíme tiež maximum svetla a postupne zmiernime zálievku, aby sa rastlinky nevyťahovali do výšky. Tiež môžeme znížiť teplotu presunutím výsevných nádob od kúrenia na parapet. Pokiaľ používame vyhrievacie rohože pod výsevnými nádobami, upravíme parametre dodatočného ohrevu na teplotu 20 °C v noci a 25 °C vo dne. Dobrou pomôckou je aj dodatočné osvetlenie pomocou LED pestovateľských svetiel s rozmedzím svetelného spektra 450 - 650 nm.
Prevencia a riešenie problémov pri výsevoch
Padanie klíčnych rastlín je spôsobené komplexom hubových pôdnych patogénov, ktoré sa vyskytujú bežne v pôde, práve preto neodporúčam použitie domácej pôdy na výsevy. Dôležité je zabrániť premokreniu, a tým nedostatku rozpusteného kyslíka v koreňovej zóne, ale aj vysokej vzdušnej vlhkosti a vysokým teplotám spojených s nedostatkom svetla v pestovateľskom prostredí.
Poškodenie môžu spôsobiť aj smútivky, ktorým sa darí práve v prevlhčených substrátoch a šíria sa najčastejšie z izbových rastlín. Vo výsevoch sa objavujú zriedka, ale po prepikírovaní a pestovaní sadeníc už môžu spôsobovať škody. Podobne ako žltá farba ich priťahuje aj vôňa zmesi jablčného octu a vody v pomere 1 : 1 s pár kvapkami mydla v malej miske, ktorú položíme na substrát. Na overenie výskytu lariev je možné použiť aj test so zemiakmi rozkrojenými na polovicu a položenými rezom na substrát alebo tesne pod povrch. Po niekoľkých hodinách alebo na druhý deň skontrolujeme ich výskyt na reze. Môžeme tiež použiť niektorý z aktuálne registrovaných biologických prípravkov, napríklad ENTOMITE-M s obsahom dravého roztoča Stratiolaelaps scimitus.
Pikírovanie a otužovanie
Vzhľadom k priestorovým možnostiam pre výsev a vzchádzanie pri optimálnych teplotách radšej volíme najprv hustejšie výsevy v menších miskách alebo kvetináčoch do riadkov 3 cm od seba a semená ukladáme plytko po 1 cm v riadku do hĺbky 0,5 - 1 cm. Pikírovaním podporíme hlavne vetvenie koreňov a následne bohatší koreňový systém. K jeho benefitom patrí aj spomalenie predčasného rastu a vybiehania. Vyberáme najsilnejšie rastlinky s potenciálom ďalšieho plnohodnotného vývoja. Pikírujeme, keď rastlinky majú plne vyvinuté klíčne lístky, cca 3 - 5 týždeň po výseve. Niekedy sa stretávame aj s názorom o vzájomnej opore dvoch rastlín, ale dnes už túto metódu prehodnocujeme a väčšinou sadíme po jednotlivých rastlinách, podmienkou sú zdravo vyvinuté priesady.
Otužovanie plodín je proces, ktorý pomáha rastlinám vybudovať si dostatočnú imunitu a kondíciu, aby sa lepšie prispôsobili vonkajším klimatickým podmienkam. Otužovanie sadeníc nie je ťažké a je možné s ním začať v interiéri, len čo sa nám rastlinky ujali po pikírovaní a rastú prvé pravé listy. Postupne predlžujeme čas strávený na slnku, ale opatrne, najskôr ich vykladáme do polotieňa až neskôr na slnko, aby nedošlo k slnečnému úpalu mladých sadeníc. Obmedzíme zalievanie, následkom čoho spevnia rastlinné pletivá. Počas studených nocí ich však ešte prenášame späť do miestnosti. Odporúča sa, že na rastúcej priesade je dobré vylomiť prvý kvet z dôvodu, že získame vzápätí viac kvetov a viac úrody.
Výsadba a starostlivosť o papriky
Na prípravu pôdy pred výsadbou stačí iba dobre prekypriť pôdu a vysadiť papriky napríklad ešte medzi dorastajúce šaláty a reďkovky do medziradia. Ak sadíme na voľnú plochu, pri kultivácii môžeme zapraviť kompost alebo granulované hnojivá. Ak hnojíme priamo do výsadbovej jamky, používame kvalitný rozložený kompost a môže byť aj primerané množstvo žihľavovej vňate. Záleží od spôsobu pestovania a zvolenej odrody. Poľné odrody sú väčšinou šľachtené s pevnejšou stonkou a menej rozložitým vetvením, preto sa pri vonkajšom pestovaní s ich oporou primárne nepočíta.
Zálievka a hnojenie
Papriky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich, suchých období. Je dôležité dodržiavať pravidelný režim zálievky, aby bol prevlhčený celý profil koreňového systému. Dôležité je priebežné hnojenie počas obdobia rastu. Môže byť použité organické alebo minerálne hnojivo. Hnojíme radšej v malých dávkach častejšie, napríklad pri zálievke alebo na list. Intenzitu zvýšime pri tvorbe plodov a dopĺňame vápnik, aby sme predišli suchej hnilobe plodov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kontrolujeme aj výskyt škodcov a chorôb. Od prvých fáz už v sadbovačoch sledujeme výskyt vošiek a strapiek, neskôr v čase kvitnutia a počas roka aj roztočcov. Odporúčame použiť biologické prostriedky, ako sú napríklad Rock Efekt, alebo vysádzame k paprikám okrasné rastliny priťahujúce užitočný hmyz.
Choroby paprík
Paprika spolu s paradajkou, ale aj cibuľou a fazuľou patrí z fytokaranténneho hľadiska medzi rizikové plodiny, ktorými sa môžu prenášať závažné karanténne choroby a škodce. Tým, že žijeme v globalizovanom svete, môže k tomu dochádzať na veľké vzdialenosti. Spomenúť môžeme napríklad bakteriálnu škvrnitosť paradajky a papriky Xanthomonas vesicatoria alebo karanténne Tomato brown rugose fruit virus (ToBRFV), ďalej Tomato leaf curl New Delhi vírus (ToLCNDV) alebo Potato spindle tumber viroid (PSTVd). Toto sú asi najzávažnejšie choroby, a preto je tiež veľmi rizikové objednávanie semienok z neoverených zdrojov zo zahraničia.
Alternatívne spôsoby pestovania
Mulčovanie a polykultúra
Mulčovanie volíme s ohľadom na pôdne podmienky a potrebu kyprenia pôdy okolo rastlín. Pomáha udržiavať vlhkosť pôdy a zabraňuje rastu burín. Dá sa použiť slama, lístie alebo špeciálny mulčovací materiál. V súčasnosti je populárne aj pestovanie v polykultúre. Papriky sú vhodné do polykultúr s mnohými druhmi zeleniny a bylín, napríklad paradajky, cibuľa, cesnak, cukety, fazuľa, reďkovky, mrkva, repa, šalát, špenát, kôpor, petržlen, bazalka a mäta. Na druhej strane sú druhy, ktoré by sme k paprikám nemali sadiť. Takými sú zemiaky, fenikel a brokolica, ktoré im môžu konkurovať v príjme živín a vody a môžu tiež priťahovať škodce a choroby poškodzujúce papriky.
Pestovanie pod čiernou fóliou
A čo kedysi také osvedčené pestovanie pod čiernou fóliou položenou na pôde? Použitie čiernej netkanej textílie v najjužnejších oblastiach veľmi dobre zvážime práve s ohľadom na nadmerné prehrievanie pôdy v lete, na druhej strane nám pomáha udržať vlahu v pôde. Výskyt vysokých teplôt v posledných rokoch spôsobuje na listoch aj na plodoch „popáleniny“. Na zamedzenie slnečného úpalu je dôležitá dostatočná zálievka, neprehnojovanie dusíkom a v neposlednom rade aj výber nových odrôd a hybridov, ktoré sú na zvládnutie súčasných podmienok cielene šľachtené.
Najlepší spôsob, ako začať pestovať semienka papriky v interiéri (alebo exteriéri)! 🌶️🫑
Pestovanie v skleníku alebo fóliovníku
V prípade, že papriku chceme pestovať v skleníku, vo fóliovníku alebo na balkóne, je vhodný termín výsevu už od polovice februára a predpestované sadenice do nich vysádzame už v apríli. Ako prevenciu je možné použiť ochranu mladých rastlín vytvorením nízkeho tunela z bielej netkanej textílie. Pestovanie v krytých podmienkach predlžuje vegetačné obdobie. Pestovanie v skleníku prebieha od apríli a končí podľa jesenného priebehu počasia, v roku 2023 to bolo až na začiatku decembra. Vegetačné obdobie sa predĺžilo o niekoľko mesiacov.
Spomenuli sme základné rozdiely medzi skleníkovými a poľnými paprikami v súvislosti s oporou, takže áno, je potrebné voliť odrodu podľa typu pestovania, pre ktorý je určená. Väčšina moderných poľných odrôd je však pestovateľná aj v skleníku. Napríklad ‘Cynthia F1’, ‘Monanta’, ‘Nela F1’, ‘Timia’, ‘Beja F1’, ‘Zlata’. Naopak, iba niektoré skoré skleníkové odrody nám môžu rásť v teplých oblastiach aj vonku, v takom prípade odporúčam použiť opory proti poliehaniu vo vetre.
V posledných rokoch bývajú v lete veľmi vysoké teploty. Pri vysokých teplotách v lete, najmä v južných oblastiach, viac dbáme na hĺbkovú zálievku. Skleníky môžeme tieniť bielym náterom alebo prekrytím tieniacej textílie. Avšak novšie odrody zvládajú aj skutočné extrémy. Pre správnu násadu plodov a opelenia pri vysokých teplotách je potrebné dostatočné vetranie a primeraná vzdušná vlhkosť.
Zber papriky
Papriky rastú a dozrievajú. Pre citlivý zber je vhodné plody paprík odstrihnúť ostrými nožnicami, ktoré zaistia čistý rez a jeho rýchle zahojenie. V prípade odlamovania je zlom rozstrapkaný a náchylnejší na infekciu.
tags: #pravy #kvet #mam #nehat #v #obale