Pestovanie rakytníka rešetliakového: Všestranný ker plný zdravia

Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je opadavý ker, ktorý si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu pozornosť medzi pestovateľmi i milovníkmi zdravého životného štýlu. Tento pozoruhodný ker, pochádzajúci pôvodne z Ruska a ázijských oblastí, je nielen dekoratívnym prvkom záhrady, ale predovšetkým zdrojom mimoriadne cenných plodov. Drobné plody sú skutočnou pokladnicou vitamínov, minerálov a ďalších biologicky aktívnych látok, ktoré priaznivo pôsobia na ľudský organizmus. Rakytník patrí medzi menej známe ovocné stromy, no vďaka jeho prednostiam je veľmi zaujímavou rastlinou na pestovanie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať.

Rakytník rešetliakový, s jeho žiarivo oranžovými plodmi, predstavuje skutočný poklad pre každú záhradu. Tento odolný ker, nazývaný aj "citrónovník severu", ponúka nielen dekoratívny prvok, ale predovšetkým bohatý zdroj vitamínov a zdraviu prospešných látok. Je mimoriadne odolná proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Rakytník je nenáročná rastlina, ktorá nie je náchylná ani na choroby a škodcov, takže je viac menej bezúdržbová.

Čo je rakytník a prečo je taký dobrý pre zdravie?

Rakytník je ovocný ker, ktorý disponuje sladkokyslými plodmi žltej farby. Aj keď mnohí z nás poznajú rakytník ako prísadu viacerých čajov, poznáte jeho reálnu chuť? Vďaka vysokým hladinám antioxidantov a vitamínov, najmä vitamínu C, je toto ovocie priam výživovou bombou. Rakytník rešetliakový je doslova nabitý vitamínmi, minerálmi a množstvom ďalších prospešných látok. Okrem toho má zaujímavú, sviežu chuť a ponúka celý rad spôsobov spracovania. Rakytník sa nazýva superpotravinou, pretože jeho plody - malé oranžové bobule - obsahujú viac ako 190 biologicky aktívnych látok. Má vysoký podiel vitamínu C, obsahuje vitamíny skupiny B, provitamín A, tokoferoly, vitamín D a A, beta-karotén. Táto zázračná rastlina obsahuje viac vitamínu C než pomaranče. V 100 g rakytníka je až 400 mg vitamínu C (odporúčaná denná dávka je 100 mg), pričom 100 g pomaranča obsahuje 53 mg vitamínu C. Rakytník má antioxidačné, protizápalové a čistiace vlastnosti. Okrem toho priaznivo pôsobí na posilnenie imunitného systému a je cytoprotektívny, teda má schopnosť ochraňovať bunky. 100 g plodov rakytníka má 52 kcal, 8 g sacharidov, 6 g tukov, 2 g bielkovín a 3 g vlákniny.

Rôzne časti rakytníka sa už po stáročia používajú v tradičnej ázijskej a európskej medicíne na liečbu rôznych chorôb. Vedecké štúdie odhalili, že rakytník obsahuje široké spektrum bioaktívnych látok vrátanie vitamínov (A,C,E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín) a minerálov. Vďaka týmto bioaktávnym látkam je rakytník cenným doplnkom pri liečbe rôznych ochorení no aj pri prevencii a zdravej výžive.

Vlastnosti a výhody pestovania

Rakytník je mimoriadne nenáročný na starostlivosť, čo ho robí obľúbeným aj medzi menej skúsenými pestovateľmi. Je mimoriadne odolná proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Rakytník je veľmi nenáročná rastlina na pestovanie a na to, aby prosperovala a bola produktívna potrebuje v podstate len slnečné stanovisko a priepustnú pôdu. Vďaka symbióze s baktériami, ktoré fixujú dusík, dokáže rakytník rásť i v piesočnatých a málo úrodných pôdach. Preferuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápnika. Nevyhovujú mu ťažké, ílovité a príliš vlhké pôdy, kde by mohlo dochádzať k hnitiu koreňov. Rakytník je veľmi nenáročná rastlina na pestovanie. Má pozoruhodnú znášanlivosť voči suchu, samozrejme, to neznamená, že ho máme nechať suchý - najmä nie počas kvitnutia a plodenia. Rakytník je pomerne odolný voči väčšine chorôb a škodcov, čo ho robí ideálnou rastlinou pre ekologické záhrady. Ak sa však objavia vošky alebo iní škodcovia, môžete použiť prírodné insekticídy, ako je neemový olej alebo domáce mydlové roztoky. Prevencia chorôb: Pravidelná kontrola rastlín a dostatočná cirkulácia vzduchu medzi výhonkami znižujú riziko vzniku plesní alebo iných chorôb.

Rakytník má aj svoje nevýhody. Plody rakytníka sú veľmi kyslé, a preto sa viac ako na priamy konzum používajú na prípravu džemov, džúsov, čajov a ako prísada do rôznych jedál. Zber plodov je kvôli tŕňom a ich malej veľkosti a mäkkosti náročnejší.

Výsadba a starostlivosť

Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá rastlina, takže na úrodu plodov je potrebná samičia aj samčia rastlina. Pre úspešné opelenie a následnú tvorbu plodov je potrebné vysadiť aspoň jeden samčí ker k niekoľkým samičím. Jeden samčí jedinec dokáže efektívne opeliť až osem samičích rastlín. Pri výsadbe je optimálne umiestniť samčí ker tak, aby prevládajúce vetry pomáhali prenášať peľ k samičím rastlinám. V praxi sa väčšinou vysádza viac (6 až 8 samičích rastlín) na jednu samčiu rastlinu v tesnej blízkosti, keďže rakytník sa opeľuje vetrom. Sadenie rakytníka sa nelíši od výsadby iných ovocných stromov a krov, je však potrebné myslieť na to že je nevyhnutné zasadiť samčiu aj samičiu rastlinu v tesnej blízkosť kvôli opeľovaniu. Výhodné je ak sa na väčšom priestore vysadí jedna samčia rastlina a okolo nej 6 rôznych odrôd samičích (plodiacich) rastlín.

Najvhodnejším termínom pre výsadbu je jeseň alebo skorá jar, keď je pôda dostatočne vlhká. Rakytník vysádzame do jamy s priemerom a hĺbkou približne 50 cm, pričom koreňový krčok by mal byť v úrovni pôdy alebo mierne nad ňou. Sadenice rakytníka sú dostupné väčšinou v kontajnerovanej forme, takže je ich možné vysádzať počas celého roka okrem zimy a vrcholu leta. Pri sadení je potrebné vyhĺbiť výsadbovú jamu, ktorá je dva krát hlbšia a širšia ako je koreňový bal rakytníka. Ak je pôda zhutnená, je ju potrebné skypriť ešte do väčšej hĺbky. Úroveň pôdy po výsadbe by mala byť rovnaká ako úroveň substrátu vo výsadbovom kontajneri. Po výsadbe je potrebné rakytník pravidelne zalievať počas niekoľkých týždňov pokiaľ rastlina poriadne nezakorení. V prvom roku po výsadbe je dôležité zabezpečiť dostatočnú závlahu, najmä počas suchých období. Akonáhle sa rastlina dobre zakorení, stáva sa veľmi odolnou voči suchu. Hnojenie nie je zvyčajne potrebné, keďže rakytník dokáže vďaka symbiotickým baktériám získavať dusík zo vzduchu. Príliš vysoké dávky dusíkatých hnojív môžu dokonca znižovať mrazuvzdornosť rastliny.

Rakytník nepotrebuje pravidelný rez na to, aby prinášal úrodu, no každopádne by sa mali odstraňovať poškodené a slabé konáre, prípadne je možné rezom tvarovať rastlinu do žiadanej podoby (kompaktný ker alebo nižší strom). Keďže rakytník plodí na jednoročnom dreve, ak odstrihnete koncové konáriky, pripravíte sa o budúcoročnú úrodu a preto sa zvyčajne strihá len 1/3 z koncových konárov. Rez nie je nevyhnutný, ale môže pomôcť udržať kompaktný tvar kra a uľahčiť zber plodov.

Rozmnožovanie

Výhodou rakytníka je, že nepotrebuje byť navrúbľovaný na podpník a tak je možné túto rastlinu jednoducho rozmnožovať. Najpraktickejším spôsobom, ako rozmnožiť rakytník je jeho množenie pomocou odrezkov, takže ak máte v okolí niekoho, kto pestuje túto rastlinu, stačí ho požiadať o zopár odrezkov. Odrezky rakytníka je najvhodnejšie odobrať počas vegetačného spánku rastliny (skorá jar), prípadne odrezky s listami počas jari a skorého leta. Rezom odoberáme mladé výhonky z minuloročného rastu dlhé cca 15 cm a následne ich zapichneme do substrátu v interiéri a pôdu udržiavame vlhkú. Po zhruba 8. Rakytník občas vyháňa aj koreňové výhonky, ktoré majú ešte väčšiu pravdepodobnosť prijatia.

Odrody a zber plodov

Existuje viac druhov rakytníka, ktoré sa rozlišujú najmä výškou a úrodnosťou. Kríková forma dorastá do približne 60 centimetrov, stromová môže mať aj 5 metrov. Rôzne odrody majú mierne odlišnú chuť. Medzi obľúbené odrody patrí 'Leikora', ktorá je charakteristická vysokou úrodnosťou a veľkými plodmi, 'Hergo' vynikajúca skorým dozrievaním, či 'Botanika' s výnimočne veľkými plodmi a vysokým obsahom cukru. Sirola - skorá odroda s červeno-oranžovými plodmi, jej veľké plody sú sladkokyslé a ľahko sa oberajú. Baltik - stredne skorá odroda so silným rastom (dorastá do 3-4 m) a malými tŕňmi. Lotta - neskorá odroda s veľkými a pomerne sladkými plodmi. Skoré odrody rakytníka dozrievajú už koncom júla a neskoré až v septembri a októbri.

Zber plodov patrí k najnáročnejším aspektom pestovania rakytníka. Drobné oranžové bobule dozrievajú v období od augusta do septembra a sú pevne prichytené na vetviškách. Navyše, ker je často tŕnistý, čo komplikuje ručný zber. Veľkoplodé odrody s dlhšou stopkou a s malým počtom tŕňov je možné oberať aj ručne, no pri bohatej úrode je to časovo náročné. V komerčných sadoch sa preto odstrihávajú celé konáriky aj s plodmi, ktoré sa zmrazia a následne je ich možné ľahko otriasť do nádoby. Takýmto spôsobom však rakytník prichádza aj o budúcoročnú úrodu, keďže rodí na jednoročných výhonoch a preto sa komerčne pestuje v dvojročných rodivých cykloch.

Možnosti spracovania a využitia

Plody rakytníka majú charakteristickú kyslú až trpkú chuť a vysoký obsah oleja. Možno ich spracovať na šťavu, džemy, sirupy, likéry alebo sušiť. Rakytník možno konzumovať aj čerstvý, no jeho chuť je pomerne kyslá. Lisovanie šťavy: Plody rozmixujte alebo rozmačkajte a preceďte cez jemné plátno. Sušenie: Očistené bobule rozložte na sito a sušte pri teplote 40 - 45 °C, aby sa zachoval vitamín C. Usušené plody skladujte na suchom a tmavom mieste, vydržia aj rok. Mrazenie: Najjednoduchší spôsob uchovania - plody zamrazte celé. Rakytníkový olej : Na výrobu rakytníkového oleja budete potrebovať len pár surovín, no výsledok stojí za to. Plody najskôr dôkladne umyte, osušte a rozmixujte. Rozmačkané bobule vložte do sklenenej nádoby a zalejte olivovým, slnečnicovým alebo ľanovým olejom tak, aby boli úplne ponorené. Nádobu uzavrite a nechajte lúhovať 3 - 4 týždne na teplom a tmavom mieste, napríklad v špajzi. Občas ňou zatraste, aby sa olej premiešal. Po vylúhovaní zmes preceďte cez jemné sitko alebo plátno a olej prelejte do tmavej fľaštičky. Ak ho budete skladovať v chladničke, vydrží až jeden rok.

Rakytník nie je len liečivá rastlina, známa po stáročia pre svoje blahodarné účinky, ale aj všestranná surovina do kuchyne. Jeho svieža, mierne kyslastá chuť dodá jedlám jedinečný charakter. Rakytníkový sirup - najznámejšia forma spracovania. Plody povarte s vodou a cukrom, následne rozmixujte a prepasírujte. Ešte horúci sirup nalejte do sterilizovaných fliaš a vzduchotesne uzavrite. Rakytníkový med - zmiešajte šťavu z rakytníka s medom v pomere 1 : 2. Nalejte do čistej sklenenej nádoby, uzavrite a nechajte 3 - 5 dní odležať. Zmes občas premiešajte - časom sa krásne prepojí a zhustne. Rakytníkový čaj - sušené alebo čerstvé bobule zalejte horúcou vodou a doslaďte medom. Marmeláda a džem - kombinácia rakytníka s jablkami alebo hruškami vytvára dokonale vyváženú chuť. Slané recepty - skúste pridať rakytník do omáčok k mäsu alebo do marinád. Rakytník je mimoriadny nielen svojimi účinkami na zdravie, ale aj širokým využitím v kuchyni. Či už si z neho pripravíte sirup, čaj, džem alebo ho využijete pri jesennom pečení, vždy obohatíte jedálniček o poriadnu dávku prírodných vitamínov.

tags: #pestovanie #rakytnika #resetliakoveho

Populárne príspevky:

• Výsadba a starostlivosť o klinček bradatý
• Ako sa starať o Kalanchoe
• Krásna ružová letnička
• Krvavá ruža a nočný tieň
• Kvetinová Krása v Detve Sídlisko