Pestovanie rakytníka v kvetináči: Oranžový poklad pre zdravie a krásu

Rakytník, často nazývaný "superpotravina", je populárny ovocný krík známy svojimi zdravotnými benefitmi. Bohatý na vitamín C a antioxidanty, rakytník je ideálny pre tých, ktorí chcú v záhrade pestovať niečo zdravé a prospešné. Najmä v jesennom období príde vhod každý pomocník v boji proti únave či prechladnutiu. Na posilnenie imunity preto často siahneme po citrusoch, ktoré sú známe vysokým obsahom vitamínu C. Čo by ste však povedali na ovocie, ktoré je ešte účinnejšie? Rakytník rešetliakový je doslova nabitý vitamínmi, minerálmi a množstvom ďalších prospešných látok. Okrem toho má zaujímavú, sviežu chuť a ponúka celý rad spôsobov spracovania.

Pestovanie rakytníka rešetliakového nie je zložité, stačí poznať jeho základné potreby. Ide o nenáročný a odolný ker, ktorý sa výborne uplatní ako úžitková aj dekoratívna drevina v záhradách či na menších pozemkoch. Darí sa mu aj v zimných záhradách alebo na balkónoch. Vďaka niekoľkým jednoduchým krokom je pestovanie rakytníka vhodné aj pre začiatočníkov.

Druhy rakytníka a ich vlastnosti

• Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides): Najbežnejší a najpestovanejší druh rakytníka, ktorý sa používa na výrobu štiav, olejov a kozmetických výrobkov. Plody obsahujú vysoké množstvo vitamínu C, karotenoidov a antioxidantov.
• Rakytník tibetský (Hippophae tibetana): Tento druh sa vyskytuje najmä v Tibete a Himalájach.
• Rakytník čínsky (Hippophae sinensis): Tento druh sa pestuje v Číne a jeho plody sú o niečo väčšie ako u bežného rakytníka.

Ako pestovať rakytník: Základné princípy

Základom úspešného pestovania je správne umiestnenie rastliny. Najskôr sa treba rozhodnúť, či budete rakytník pestovať na záhrade vo voľnej pôde, alebo v kvetináči na balkóne.

1. Slnečné miesto

Rakytník je svetlomilná rastlina, ktorá miluje slnečné miesta. Pre maximálnu úrodu vysaďte rakytník na miesto, kde bude mať prístup k priamemu slnku počas väčšiny dňa. Umiestňujeme na slnečné stanovisko, najlepšie do záveternej strany z dôvodu možnosti opadania plodov. Dobre odoláva suchu aj teplu, darí sa mu aj vo vlhkom, nie trvalom podmáčanom prostredí.

2. Priepustná pôda

Rakytník preferuje piesočnaté alebo hlinité pôdy, ktoré sú dobre priepustné. Vyhnite sa ťažkým, ílovitým pôdam, kde voda stagnuje, pretože rakytník je citlivý na premočenie koreňov. Tomuto rozvetvenému kru prospieva pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou, čo môžeme z časti zabezpečiť častým kyprením pôdy. Pôda by mala byť priepustná a môžete do nej pridať kompost. No aj bez neho sa bude rakytníku dariť.

3. Dvojdomosť rakytníka

Rakytník je dvojdomá rastlina, čo znamená, že potrebujete samčí a samičie rastliny pre úspešné plodenie. Pre opelenie a získanie plodov potrebujete vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Sú vetrom opelivé, teda ak výsadba bude v smere prevládajúceho vetra, je to len výhoda. Zvyčajne stačí jeden samčí krík na opeľovanie niekoľkých samičích (1 samčí na 4-6 samičích). V bežnej záhrade stačí jedna samčia a 2 samičie dreviny.

Rozdiely sú patrné najmä počas rašenia a kvitnutia. Samčí ker má viditeľné a veľké, zložené púčiky pripomínajúce šišku cédra, odstupujúce od výhonku. Samičí rakytník má menšie, oválne a k vetvičke pritisnuté púčiky s 2 šupinami. Kvet je nenápadný a bez peľníc. Po opelení z neho vyrastú typické oranžové bobule. Zo samčích sú najznámejšie opeľovače K+ a Pollmix. Samičích je oveľa viac, konkrétne kultivary nájdete nižšie.

4. Rozostupy medzi kríkmi

Rastliny vysádzajte s rozostupom 2 až 3 metre, aby mali dostatok priestoru na rozvetvenie a prístup k svetlu a vzduchu. Rozostupy medzi jednotlivými drevinami by mali byť dodržané na 2 m. Dosahujú výšku 2-4 m, teda jeho výsadbu dobre zvážte. Pri výsadbe nechajte priestor aspoň 2 - 3 metre medzi jednotlivými rastlinami, keďže dorastajú do výšky 3-5 m. Koreňový systém je široký, takže nemusíte presádzať často.

5. Obohatenie pôdy pred výsadbou

Pred výsadbou prekyprite pôdu a pridajte kompost alebo organické hnojivo, aby ste podporili zakorenenie a rast. Výsadba sa začína vhodne zvoleným druhom rakytníka, pričom sa vo všeobecnosti predávajú rastliny vo veku 2-3 roky. Vysádza sa na jar od konca marca do polovice novembra do vopred pripravenej pôdy.

6. Zálievka a hnojenie

Mladé rastliny potrebujú pravidelnú zálievku, aby sa dobre zakorenili, najmä počas prvých dvoch rokov po výsadbe. Mladé kríky zalievajte pravidelne, aby pôda nevyschla. Zálievka je nutná tesne po jeho výsadbe a nastávajúcich týždňoch. Rakytník nevyžaduje časté hnojenie. Ak však chceme obohatiť nastávajúcu úrodu, je dobré vedieť, že práve fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac. Najlepšie sa fosfor ujíma pri prvotnom sadení, kedy sa sadenica rakytníka rýchlo adaptuje na dané prostredie. Na jar možno na rakytník použiť štandardné dusíkaté hnojivá. Nie je to však povinné, pretože kultúra je schopná sama viazať dusík zo vzdušného kyslíka.

7. Rez rakytníka

Rez rakytníka sa odporúča najmä po zbere plodov. Odstráňte staré, poškodené alebo prehustené výhonky, aby ste podporili nový rast a zlepšili cirkuláciu vzduchu medzi vetvami. Pravidelný rez pomáha udržať rastliny zdravé a produktívne. Ak pri zbere odrežete s plodmi aj konáre, budúci rok bude úroda nižšia. Je dobré vedieť, že pri rakytníku vykonávame rez len do 3 ročného dreva, nikdy nezasahujeme do starších častí, ktoré sú pre rakytník nosné.

8. Odolnosť voči chorobám a škodcom

Rakytník je pomerne odolný voči väčšine chorôb a škodcov, čo ho robí ideálnou rastlinou pre ekologické záhrady. Škodcovia predstavujú pre rakytník ochorenie, ktoré prichádza zvyčajne vo forme hubových ochorení. Druhú priečku zastávajú známe vošky, ktoré sa rýchlo premnožia a napadnú aj iné rastliny. V oboch prípadoch reaguje vhodným postrekom, pričom sa prísne riadime dávkovaním. Prevencia chorôb: Pravidelná kontrola rastlín a dostatočná cirkulácia vzduchu medzi výhonkami znižujú riziko vzniku plesní alebo iných chorôb.

Zber a spracovanie plodov

Rakytník začne plodiť približne 3 až 4 roky po výsadbe. Plody rakytníka dozrievajú koncom leta, zvyčajne v auguste až septembri, mnohé až od októbra do novembra. Plody sú drobné, kyslé, ale plné vitamínov. Nevýhodou je, že sa zle oberajú. Majú krátke stopky, po silnejšom stlačení sa rozpučia a šťava vytečie. Kry majú aj ostré tŕne, aj kvôli tomu je manipulácia s plodmi ťažšia.

Pri menšom množstve je najšetrnejší ručný zber - bobule odtrhávajte priamo z konárikov, najlepšie v rukaviciach. Pomôcť si môžete pinzetou alebo malými nožničkami, aby ste nepoškodili vetvičky. Pri väčšej úrode sa často využíva „mraziaca metóda“ - celé konáriky s plodmi sa odstrihnú, vložia do mrazničky a po zamrznutí sa bobule ľahko oklepú. Tento spôsob je rýchly, ale vždy odstrihnite maximálne tretinu konárov, aby sa rastlina mohla regenerovať.

Obsah vitamínov a minerálov

Plody obsahujú množstvo vitamínov (A, C, E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín), minerálov a antioxidantov. Plody sú bohaté hlavne na vitamín C (má ich až 10x viac než citrón), A, E, K a B-komplex. Obsahujú omega mastné kyseliny (3, 6, 7, 9) a flavonoidy.

Spracovanie rakytníka v kuchyni

Rakytník možno konzumovať aj čerstvý, no jeho chuť je pomerne kyslá. Vďaka vysokým hladinám antioxidantov a vitamínov, najmä vitamínu C, je toto ovocie priam výživovou bombou. Jeho priaznivé účinky môžeme využiť nielen v čajoch či zákuskoch, ale aj v podobe džemov či v mrazenej, príp. sušenej, podobe. Ak si dáte prácu a plody ručne zberáte, môžete ich sušiť, vytvoriť šťávu, džem, sirup, med, víno a iné.

• Lisovanie šťavy: Plody rozmixujte alebo rozmačkajte a preceďte cez jemné plátno.
• Sušenie: Očistené bobule rozložte na sito a sušte pri teplote 40 - 45 °C, aby sa zachoval vitamín C. Usušené plody skladujte na suchom a tmavom mieste, vydržia aj rok.
• Mrazenie: Najjednoduchší spôsob uchovania - plody zamrazte celé.
• Rakytníkový olej: Na výrobu rakytníkového oleja budete potrebovať len pár surovín, no výsledok stojí za to. Plody najskôr dôkladne umyte, osušte a rozmixujte. Rozmačkané bobule vložte do sklenenej nádoby a zalejte olivovým, slnečnicovým alebo ľanovým olejom tak, aby boli úplne ponorené. Nádobu uzavrite a nechajte lúhovať 3 - 4 týždne na teplom a tmavom mieste, napríklad v špajzi. Občas ňou zatraste, aby sa olej premiešal. Po vylúhovaní zmes preceďte cez jemné sitko alebo plátno a olej prelejte do tmavej fľaštičky. Ak ho budete skladovať v chladničke, vydrží až jeden rok.
• Rakytníkový sirup: Najznámejšia forma spracovania. Plody povarte s vodou a cukrom, následne rozmixujte a prepasírujte. Ešte horúci sirup nalejte do sterilizovaných fliaš a vzduchotesne uzavrite.
• Rakytníkový med: Zmiešajte šťavu z rakytníka s medom v pomere 1 : 2. Nalejte do čistej sklenenej nádoby, uzavrite a nechajte 3 - 5 dní odležať. Zmes občas premiešajte - časom sa krásne prepojí a zhustne.
• Rakytníkový čaj: Sušené alebo čerstvé bobule zalejte horúcou vodou a doslaďte medom.
• Marmeláda a džem: Kombinácia rakytníka s jablkami alebo hruškami vytvára dokonale vyváženú chuť.
• Slané recepty: Skúste pridať rakytník do omáčok k mäsu alebo do marinád.

Odporúčané odrody

Medzi najzaujímavejšie, staršie a odskúšané odrody rakytníka patria Slniečko, Leikora, Krasavice, medzi novšie a atraktívne Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, či Inja.

tags: #pestovanie #rakytnika #v #kvetinaci

Populárne príspevky:

• Inšpirácie pre kvetinové stolíky
• Kultúrny život v Dolnom Lopašove
• Rastliny, ktoré odpudzujú komáre
• Viac o majestátnom Ľaliovníku
• symbol vianočnej výzdoby