Pestovanie maku: Od výsevu po zber

Mak patrí medzi tradičné a cenené rastliny, ktoré v minulosti zohrávali významnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve. Mak, patriaci do čeľade makovitých (Papaveraceae) a rodu Papaver, je nielen dekoratívnou rastlinou, ktorá okúzli svojimi kvetmi, ale aj cennou plodinou pre chutné a výživné semená. Kultúrny mak (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, využívanými už našimi prababičkami, a zároveň obsahuje množstvo minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Semená maku bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy.

Okrasný mak, známy pod latinským názvom Papaver, je obľúbená kvitnúca rastlina, ktorá svojimi veľkolepými kvetmi oživí každú záhradu. Táto rastlina patrí do čeľade makovité (Papaveraceae) a je známa svojimi jemnými, hodvábnymi lupienkami a nápadnými farbami od červenej cez oranžovú až po bielu. Okrasné maky sa pestujú najmä pre svoje dekoratívne kvety, ktoré kvitnú v lete, a pre svoju nenáročnú starostlivosť. Rod Papaver zahŕňa množstvo druhov a kultivarov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a nárokmi na pestovanie. Okrasné maky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú a sú vhodné aj pre začiatočníkov. Okrasný mak (Papaver sommiferum) patrí k najkrajším kvitnúcim letničkám. Čím skôr sa vyseje, tým rýchlejšie rozkvitne. Skorší jarný výsev tiež podporí vyšší rast a bohatšie olistenie. Najkrajšie sú plnokveté formy okrasného maku, pričom v predaji sú obvykle zmesi osív rôznych kultivarov. Zaujímavý je aj menej pestovaný mak premenlivý (Papaver commutatum) a predovšetkým jeho kultivar Lady Bird. Kvety tohto maku sú už na pohľad netradičné, červené, s nápadnými čiernymi škvrnami. Na rozdiel od vyššie uvedeného maku siateho sú však kvety tohto druhu menšie. Je ich ale na jednej rastline mnoho a tak pôsobí záhon s týmito makmi počas kvitnutia mimoriadne pôvabne. Mak východný (Papaver orientale) je veľmi obľúbenou trvácnou rastlinou, ktorá vďaka veľkým výrazným kvetom (rôznych farieb) vynikne aj ako solitér. Je nenáročný na pestovanie, darí sa mu na slnečnom stanovišti v priepustnej pôde obohatenej o vápnik. Dobre znáša i sucho. Kvitne od mája do júla. Zarily. PestovanieRastliny maku východného dorastajú do výšky okolo jedného metra, no nájdu sa aj vyššie odrody. Sú pomerne mohutné, preto ich môžete pestovať ako solitéry, no pri dostatku miesta krásne vyniknú aj vo väčších skupinách. Po odkvitnutí sa zo záhona vytratia nielen kvety, ale zatiahnu aj listy, preto ich treba kombinovať s druhmi, ktoré medzery po nich zaplnia. Vhodné sú napríklad drobnokveté odrody ľubovníkov (Hypericum), tavoľník japonský (Spirea japonica), bradavec (Caryopteris), perovskia (Perovskia), ale aj trvalky, ktoré v čase kvitnutia maku východného ešte len pučia (neskoré odrody rozchodníkov, floxov) či nižšie druhy tráv.Na pestovanie vyberte slnečné stanovište s priepustnou pôdou, odrody s kvetmi tmavších odtieňov ocenia polotieň. Na dobrý vývin rastlín je dôležitý dostatok vápnika. Vytrvalé druhy makov nemajú rady presádzanie.

Podmienky pestovania

Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.

Pri pestovaní maku je základom veľkovýrobnej produkcie vytvorenie porastu s optimálnymi parametrami. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti, nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou. Obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí do čeľade makovitých. Mak je využívaný už niekoľko tisíc rokov - prvýkrát sa najskôr pestoval už v 6. tisícročí pred nl. v oblasti Stredomoria a o tisíc rokov neskôr v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia (napr. Egypťania využívali ópia ako sedatíva). V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na našom území sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. Mak je jednoročná rastlina 30-150 cm vysoká, lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom, semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté. Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii bez hnojív, dobre zásobené humusom a živinami, ale nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Pestujeme ho v pôdach pre plodiny 2.

Výsev a starostlivosť

Časový rámec: mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín.

Spôsob sejby: osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Drobné osivo sa vysieva priamo na miesto, ideálne v období keď je vlhkejšie a prší. Nie je dobré ak klíčiace rastliny zasychajú. Počas slnečného a suchšieho počasia preto treba plochu s klíčiacimi aj mladými rastlinami zavlažovať. Priesady sa nerozsádzajú, obvykle sa totiž neujmú. Dôležité je však preriediť príliš husté výsevy, vďaka čomu rastliny majú viac miesta na vývoja budú pôsobiť mohutnejšie.

Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.

Výživa maku

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka, 0,11 kg bóru, 0,20 kg zinku a 0,34 kg mangánu.

Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.

Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín. Dusík zohráva pri pestovaní maku rozhodujúcu úlohu. Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS. Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek. Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek. Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek. Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu. Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.

Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Ochrana proti chorobám a škodcom

S narastaním pestovateľských plôch maku jarného, a v ostatných rokoch aj maku ozimného, narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Pri maku, okrem morenia osiva pred sejbou, existuje aj priama ochrana proti chorobám. Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby. Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách je pleseň maková. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Prvá sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktoré je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, hustý povlak mycélia na spodnej strane listov, ich stáčanie nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov znižujú stupeň napadnutia touto chorobou.

Často sa vyskytujúcou chorobou v maku je helmintosporióza, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú. Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo a druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín, hlavne mrlíka a lobody. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochrane proti škodcom a fungicídnom ošetrení.

Ďalšími patogénmi, ktoré ohrozujú porasty maku sú bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov v porastoch maku. Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu. Je to čas invázie krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.

V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia.

Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú. Vnútrajšok býva napadnutý plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.

Pleseň maková: ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny.

Rastliny najčastejšie trpia plesňou makovou - napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Plesni môžeme predísť, pokiaľ budeme mak vysievať na rovnaký záhon aspoň s trojročným odstupom. Zo škodcov sa vyskytuje najčastejšie voška maková - silný porast odolá škodcovi, no napadnuté rastliny však pri jednotení odstránime. Vyskytnúť sa môže aj krytonosec makovicový a žĺbatka.

Zákonné podmienky pestovania

Aké sú zákonné podmienky pestovania maku siateho? V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.

Zber a využitie

Jedinou ochranou je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé). Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemenime, kým sú mäkké.

Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou.

Ekonomický aspekt

Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé. Dokazuje to nárast plôch maku na Slovensku v rokoch 2019 a 2020. Maku sa darí na území Slovenska skoro všade. Je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. K tomu, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha je potrebné mať na 1 m2 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, celkovo 2,2 - 2,5 g. Základom pre to sú poznatky a tie sa odvíjajú od biológie a nárokov maku. Súčasné nové odrody, vyšľachtené na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré bude mať toto pracovisko v ponuke osív na sejbu v roku 2021, svojimi parametrami tieto požiadavky spĺňajú.

V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje tým, že dochádza k zákazu používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody.

tags: #pestovanie #rastlin #cermak

Populárne príspevky:

• Kompletný sprievodca k dvojročným jablaniam
• Informácie o Margarétke
• História fialky záhradnej
• Viac o Ibišteku čínskom
• Lesné jahody od semienka