Pestovanie tropických a subtropických rastlín v piesočnatej pôde

Mnohí z nás po konzumácii atraktívneho ovocia, ktoré sme si kúpili v obchode, nájdu v jeho vnútri semienka. Tieto malé poklady nás často lákajú k tomu, aby sme ich vysiali a dopestovali si tak vlastnú, možno aj exotickú rastlinu. S tajnou nádejou, že raz na nej vyrastú plody, ktoré si budeme môcť sami oberať. Pestovanie tropických rastlín v domácich podmienkach však býva náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Najčastejšími príčinami neúspechu sú nedostatok svetla a nevhodné rozmery nádob, ktoré neposkytujú koreňom dostatok priestoru.

Piesočnatá pôda, ktorá sa vyskytuje najmä na Záhorí a v niektorých oblastiach južného Slovenska, nemusí byť na prvý pohľad ideálna pre pestovanie. Je ľahká, rýchlo prepúšťa vodu a zdá sa byť chudobná na živiny. Avšak, jej skvelá vzdušnosť a priepustnosť umožňujú ľahký prístup vody a kyslíka ku koreňom rastlín. Práca s ňou je navyše jednoduchá za každého počasia. Na druhej strane, živiny sa z nej rýchlo vyplavujú, preto je dôležité ju pravidelne prihnojovať alebo kombinovať s humusom či ílom, ktoré lepšie zadržiavajú potrebné látky.

Aj napriek týmto vlastnostiam existujú druhy zeleniny, ktoré si s piesočnatou pôdou poradia bez problémov a dokonca sa im v nej výborne darí.

Ovocné rastliny v piesočnatej pôde

Niektoré ovocné rastliny sa dokážu prispôsobiť aj piesočnatejším pôdam. Medzi také patria najmä jablone, mandle, vinič hroznorodý a samozrejme jahody.

Mango

Mango je typická tropická rastlina, ktorá potrebuje priemernú teplotu 25 - 30 °C, pričom vydrží aj teploty do 45 °C. Najnižšia teplota by však nemala klesnúť pod 10 °C. Vyžaduje priame slnko. V byte ho možno pestovať ako dekoratívnu rastlinu, ktorej veľkosť usmerňujeme rezom. Semenáčiky môžu začať rodiť od 7. roku, no v bytových podmienkach to nie je pravdepodobné.

Rozmnožovanie: Mango rozmnožujeme semenami, ktoré vysievame hneď po vybratí z plodov. Dužinu zo semien odstránime pod tečúcou vodou a očistené semená vložíme do substrátu tenkým koncom nahor. Prikryjeme ich tenkou vrstvou substrátu, dôkladne polejeme a celý črepník obalíme fóliou.

Podmienky: Klíčenie vyžaduje teplotu 25 - 28 °C a substrát musíme udržiavať vlhký. Klíčenie semena môže trvať aj niekoľko mesiacov. Len čo sa objaví výhonok, odstránime fóliu. Mango nie je náročné na pôdu, ale neznáša vápenitú zeminu.

Pepino

Pepino je ovocná rastlina pestovaná pre jej aromatické a šťavnaté plody, chuťovo podobné cukrovému melónu. Atraktívny vzhľad a rýchly vývin plodov z neho robia obľúbenú okrasnú rastlinu. Vytvára trvácny ker, ktorý narastie až do výšky 80 cm. Kvety má podobné kvetom zemiakov. Bohato rodí už v prvom roku pestovania i v menších nádobách. Plod je vajcovitý, dorastá do dĺžky 12 cm a po dozretí je sýto-žltý s priečnymi nepravidelnými fialovými pruhmi.

Rozmnožovanie, výsadba a pestovanie: Najvhodnejšie je vegetatívne rozmnožovanie vrcholovými, asi 8 cm dlhými odrezkami. Pepino vyžaduje ľahkú až stredne ťažkú, dobre vyhnojenú zeminu. Používame zmes ornice, rozloženého maštaľného hnoja a piesku v pomere 3 : 2 : 1. Na vyľahčenie zmesi pridávame listovku, zotletú slamu alebo perlit. Nedostatok maštaľného hnoja možno nahradiť kompostom alebo biohumusom. Od veľkosti nádoby a kvality zeminy závisí aj množstvo a chuť plodov. Osvedčili sa 5 až 20 l nádoby. Pepino kvitne každé 2 mesiace, a tak prináša 2 až 3 úrody za rok. Z jedného kra zberáme priemerne 10 - 30 plodov. Čas od kvitnutia po dozretie plodov je pomerne krátky, 8 až 10 týždňov. Pestovanie vo voľnej pôde sa neosvedčilo, pretože rastline bujne rastie nadzemná časť a odďaľuje sa nasadzovanie plodov. Pepino je náročné na svetlo, vyžaduje priame slnko a dobre znáša slnečný úpal. Ak je trvalo zatienené, zhadzuje kvety. Rastliny umiestnené vonku opelia včely, hmyz aj vietor. V uzavretom priestore je potrebné miernou vibráciou rastliny alebo fúkaním vzduchu na kvety preniesť peľ z vyššie položených kvetov na nižšie, pretože kvety sú cudzoopelivé. Rastliny rastú pri teplote nad 10 °C, ale počas vývinu plodov sú náročné na teplotu ako rajčiaky. Počas letných horúcich dní ich zalievame ráno a večer odstátou vodou. Prihnojujeme každých 10 dní, a to vykvaseným kravincom alebo priemyselnými hnojivami.

Choroby a škodcovia: Na pepino útočí viacero škodcov. Skoro na jar sú to vošky, ktoré sa v tomto období liahnu. V suchom prostredí sa na rastlinách vyskytujú roztočce. Vo vlhkom prostredí sa zasa zvyknú objavovať molice, ktoré často odolávajú aj chemickým postrekom. Výhodou pestovania v nádobách je, že škodcovia rastliny tak často nenapádajú.

Prezimovanie: Hoci je pepino trváca rastlina, v praxi sa pestuje asi 2 - 3 roky a v našich klimatických podmienkach ju treba prezimovať. Na jeseň, keď už vonkajšia teplota klesá na 0 °C, prenesieme rastliny do skleníka. Pepino môže prezimovať aj v bytovej teplote. Pôdu udržiavame mierne vlhkú. Do jari všetky rastliny zhodia listy, čo je pre ne prirodzené. V januári rastliny zrežeme na 2 - 3 púčiky.

Hurmikaki (Ebenovník rajčiakový)

Ebenovník je opadavý strom, ktorý sa pestuje takmer v každej subtropickej krajine. Na rozdiel od iných subtropických rastlín sa u neho vyvinula mrazuvzdornosť. Dá sa voľne pestovať aj u nás bez toho, aby sme ho museli na zimu prenášať do bytu. Vydrží pokles teploty v zime až do -20 °C. Odporúčame ho však na zimu prikryť.

Rozmnožovanie: Rastlinu rozmnožujeme semenami, ktoré sa tvoria v strede plodu. Semená (býva ich 2 až 5) musíme pred výsevom stratifikovať v chladničke. Potom ich vysievame (najlepšie vo februári - v marci) do substrátu bohatého na živiny do hĺbky 4 - 5 cm. Klíčenie trvá asi 1 mesiac a rastlina spočiatku rastie veľmi pomaly.

Podmienky: Ebenovník (hurmikaki) by sme mali pestovať 3 - 4 roky v črepníku a až potom vysadiť do voľnej pôdy v záhrade. Je náročný na teplo, svetlo a zavlažovanie, pretože pri nedostatku vlahy okamžite vädne.

Úroda: Plody pripomínajúce rajčiaky dozrievajú na jeseň. Vtedy značne zmäknú a strácajú trpkosť. Farba je oranžová a červenkastá. Semenáčiky rodia v 5 až 10 roku svojho života. Aby sme urýchlili nástup rodivosti, musíme ebenovník zaštepiť.

Kávovník

Kávovník je nízky, vždyzelený ker, ktorý môžeme s úspechom pestovať aj v našich bytoch.

Rozmnožovanie: Skúsenejší záhradkári si môžu sadenice dopestovať sami zo semien. Semená musíme stratifikovať v chladničke. Potom ich vysievame do substrátu do hĺbky 1,5 až 2 cm. V optimálnych podmienkach vyklíčia asi za 5 týždňov. Semenáčik rastie pomaly. Umiestnime ho na mierne zatienené miesto, na priamom slnku nesmie byť.

Podmienky rastu: Cez leto môžeme rastliny preniesť na balkón alebo do záhrady, na miesto, ktoré je chránené pred vetrom a priamym slnečným žiarením. Mladé rastlinky presádzame každý rok do humóznej pôdy s mierne kyslou reakciou. V lete ich polievame výdatnejšie a dbáme, aby koreňový bal nepreschol. Od apríla do augusta pridávame do zálievky hnojivo, bez obsahu vápnika. V zime kávovník pestujeme na svetlejšom mieste, pri teplote asi 19 °C, a zálievku obmedzíme na minimum.

Spôsob pestovania: Zaštipovaním vrcholu a konárov podporujeme rozkonárenie, zahustenie koruny, regulujeme výšku rastliny a podporujeme aj tvorbu kvetov. Rastliny začínajú kvitnúť asi v štvrtom až piatom roku. Plody dozrievajú približne za 5 až 9 mesiacov, vyrastajú husto nakopené na krátkych, hrubých stopkách. V zrelosti sú oranžovo-červené, majú oválny tvar a sú obalené lesklou šupkou. Musíme dávať pozor na hnilobu koreňov, ktorá vzniká najmä pri premokrení.

Karambola (Egrešovec oblý)

Je to vždyzelený, hustý, nízky ker. Nepárno perovité listy podobné na agát sa na noc alebo pri dotyku zatvárajú smerom k sebe. Kvety v červených súkvetiach vyrastajú na mladých konároch a len z malej časti z nich sa vyvinú plody.

Pestovanie: Karambola je veľmi pekná dekoratívna rastlina a aj pri pestovaní v byte môže dorásť na krásny stromček. Je to tropická rastlina, preto potrebuje v lete teplotu 30 °C a v zime nad 18 °C. Neznáša mráz.

Rozmnožovanie: Rozmnožujeme ju semenami, ktoré sa tvoria v plode. Vysievame ich hneď, len čo ich vyberieme z plodu. Zemina musí byť bohatá na živiny - najlepšia je zmes rašeliny, kompostu a piesku. Semená vyklíčia asi za 2 až 3 týždne. Semenáčiky môžeme v lete premiestniť von do polotieňa. Karambola kvitne dvakrát do roka - v zime a začiatkom leta. Semenáčiky nevyžadujú štepenie a mali by začať rodiť po 3 až 5 rokoch. V zime ich umiestnime na miesto s dostatkom svetla a teplotou okolo 20 °C. Plody sú dlhé, vajcovitého tvaru s pozdĺžnymi zárezmi.

Ananásovník

Z vrcholovej ružice kúpeného plodu ananásovníka si môžeme dopestovať celú rastlinu.

Rozmnožovanie: Ružicu vylomíme z plodu, odstránime zvyšok dužiny a ranu zasypeme práškovým dreveným uhlím. Holý hlúbik dáme na suché miesto, kým ranka nezaschne. Tento spôsob získavania nových sadencov je pomerne úspešný. Stáva sa však, že ružica po odlomení a ošetrení začne rýchlo vädnúť a schnúť. Takáto ružica je pre ďalšie pestovanie nevhodná - po vysadení by aj tak rýchlo zhnila.

Zakoreňovanie ružice: Substrát z rašeliny a piesku v pomere 1 : 1 si pripravíme do malého črepníka. Len čo rezná rana zaschne, ružicu mierne vtlačíme do substrátu, ktorý mierne navlhčíme. Črepník vložíme do igelitového vrecúška a postavíme na svetlé a teplé miesto, najlepšie nad radiátor.

Vysádzanie sadenca: Keď má sadenec dostatočne vyvinutý koreňový systém, ostrým nožom ho od zvyšku ružice odrežeme a opatrne zasadíme do malého črepníka. Ananásovník vyžaduje kyslú pôdu.

Pestovanie: Ananásovník v našich bytových podmienkach dobre rastie, pokiaľ mu zabezpečíme pravidelné ošetrovanie. Počas vegetačného obdobia ho pravidelne zavlažujeme a rosíme listy. Prihnojujeme bežnými organickými alebo priemyselnými hnojivami. Rastlina prezimuje pri teplote 10 až 16 °C, takmer bez zálievky. V lete je optimálna teplota 20 až 26 °C - pri teplote 16 °C rastlina zastavuje rast.

Kvety a plody: Po dosiahnutí výšky 80 cm až 1 m môže ananásovník kvitnúť. Môžeme ho aj donútiť kvitnúť tzv. acetylénovou vodou. Získame ju tak, že rozpustíme 80 g karbidu vápnika v 10 l vody. Karbid vápnika s vodou reaguje búrlivo: keď prestanú tvoriť bubliny, môžeme vodu použiť - nalievame ju do stredu listovej ružice. Po 6 až 8 týždňoch sa v strede ružice vytvorí kvetná os. Termín kvitnutia si zvolíme tak, aby súplodie malo dostatok svetla a tepla na vývin. Keď sa objavia kvetné puky, rastlinu pravidelne zavlažujeme a aplikujeme aj hnojivú zálievku. V listových ružiciach má byť v tomto období vždy voda. Fialové kvety vytvoria súkvetie, kvitnú postupne asi 20 dní a neskôr zrastajú do dužinatého súplodia - ananásu. Ananás dozrieva v zimných mesiacoch - hmotnosť plodu sa podľa teplotných podmienok pohybuje do jedného kilogramu.

Druhotné rozmnožovanie: Ananásovník počas rastu vytvára niekoľko odnoží. Tie po dozretí plodu môžeme tiež použiť na rozmnožovanie. Najkvalitnejšie sú odnože pri zemi, tzv.

Granátové jablko

Granátové jablko je rastlina vhodná do interiéru. Rastie rýchlo a za krátky čas máme peknú rozkonárenú rastlinu.

Rozmnožovanie: Semienko odoberáme len zo zrelého plodu - šupka musí byť červená. Jadierko vyberieme z obalu a odstránime dužinu. Takto očistené jadierko vložíme ihneď do črepníka s výsevným substrátom, prikryjeme asi 1 cm vrstvou a polejeme. Semienka klíčia pri izbovej teplote a potrebujú rovnomernú vlhkosť.

Pestovanie: Punica vyžaduje substrát s podielom rašeliny a piesku. Rastlinu postupne presádzame do väčšieho črepníka. Koncom mája môžeme dať rastlinu von. V období vegetácie ju prihnojujeme.

Zimovanie: Na jeseň, pri prvých nižších teplotách, začínajú rastline opadávať listy. Je mimoriadne odolná proti chladu - znesie teploty až do -10 °C. Po opadaní listov ju na prezimovanie prenesieme do chladnej a tmavej miestnosti. Substrát nesmie preschnúť, ale nesmie byť ani zamokrený. Ak sa na konci zimy objavia púčiky, rastlinu presadíme, zostriháme a postavíme na svetlé miesto.

Rastlinné teráriá

Rastlinné teráriá sa stali populárnou dekoráciou pre milovníkov izbových rastlín a interiérového dizajnu. Tieto uzavreté alebo otvorené malé svety v skle vytvárajú nádherný vizuálny efekt a sú ideálnym riešením pre ľudí s obmedzeným priestorom alebo pre tých, ktorí hľadajú originálny doplnok do interiéru. Rastlinné terárium je malý ekosystém vytvorený v sklenenej nádobe, ktorá môže byť buď uzavretá, alebo otvorená.

1. Na dno nádoby sa ako prvá umiestňuje drenážna vrstva, ktorá zabezpečuje odvod prebytočnej vody.

2. Nad drenážnu vrstvu sa kladie substrát, ktorý by mal byť prispôsobený konkrétnym druhom rastlín. Pre sukulenty a kaktusy je vhodný piesočnatý a dobre priepustný substrát, ktorý zabezpečí, že korene nebudú premočené. Pre tropické a vlhkomilné rastliny je ideálna bohatšia a vlhkejšia zemina.

3. Samotné rastliny sú hlavnou súčasťou terária. V otvorených teráriách sa môžu použiť aj sukulenty a kaktusy, ktoré preferujú suchšie prostredie a nepotrebujú tak vysokú vlhkosť.

4. Poslednou vrstvou, ktorá dotvára estetiku terária je zväčša vrstva kôry.

5. Terárium môžete dotvoriť rôznymi dekoratívnymi prvkami.

Vytvorenie rastlinného terária si vyžaduje len niekoľko krokov a výsledok je úchvatný.

Výber nádoby: Vyberte si sklenenú nádobu, ktorá bude dostatočne veľká na to, aby pojala vaše rastliny a poskytla im dostatok priestoru na rast.

Výber rastlín: Pre uzavreté teráriá sú ideálne rastliny, ktoré obľubujú vlhké prostredie, ako sú napríklad paprade, fittonie alebo iné malé tropické rastliny. Do otvoreného terária sa môžu sadiť rovnaké vlhkomilné rastliny alebo kaktusy a sukulenty, ktoré preferujú sucho a minimálne zalievanie.

Vrstvenie jednotlivých materiálov: Na dno nádoby umiestnite vrstvu piesku a drobných kamienkov, ktoré budú slúžiť ako drenáž.

Umiestnenie rastlín: Opatrne vsaďte rastliny do pripraveného substrátu.

Rastlinné teráriá sú relatívne nenáročné na údržbu, avšak ich starostlivosť závisí od typu terária a použitých rastlín. Terárium umiestnite na miesto s dostatočným množstvom nepriameho svetla. Priame slnečné lúče môžu spôsobiť prehriatie, čo by mohlo rastliny v uzavretom priestore spáliť. Rastliny ako paprade, ktoré preferujú slabšie osvetlenie, môžete pokojne umiestniť aj do polotieňa. Uzavreté teráriá vyžadujú minimálne zalievanie, pretože vďaka svojej uzavretej konštrukcii si udržiavajú vysokú vlhkosť. Otvorené teráriá je potrebné zalievať častejšie, ale vždy dbajte na to, aby substrát nebol príliš mokrý. Aby si terárium zachovalo svoj pekný vzhľad a rastliny boli zdravé, pravidelne odstraňujte suché alebo poškodené časti rastlín. Rastlinné teráriá sú skvelým spôsobom, ako priniesť do svojho domova viac prírody. Ich založenie je jednoduché, starostlivosť minimálna, a preto sú ideálnym riešením nielen pre začiatočníkov, ale aj pre skúsených pestovateľov.

Pestovanie zeleniny v piesočnatej pôde

Piesočnatá pôda, hoci sa na prvý pohľad môže zdať nevhodná, dokáže poskytnúť ideálne podmienky pre niektoré druhy zeleniny. Vďaka svojej priepustnosti a vzdušnosti umožňuje koreňom dobre dýchať a prijímať potrebné živiny, ak je pôda primerane obohatená.

Mrkva

Mrkva je skutočnou milovníčkou piesočnatej pôdy. Obľubuje najmä slnečné miesta, kde sa jej korene môžu slobodne rozvíjať bez prekážok, akými sú kamene alebo hutná hlina. Odborníci odporúčajú pôdu pravidelne prekopávať a zbavovať ju všetkých nežiaducich predmetov. Klíčenie mrkvy je pomalé, preto je nevyhnutná trpezlivosť. Kľúčovým faktorom pre úspešný rast je dôsledné udržiavanie vlhkosti, predovšetkým počas prvých týždňov po výseve.

Cuketa

Cuketa patrí k zeleninám, ktoré rastú prakticky všade. Ak jej zabezpečíte dostatok slnka a výživnú piesočnatú pôdu, odmení vás bohatou úrodou. Jej veľkým nepriateľom sú však škodcovia, preto sa odporúča používať ochranné sieťky. Nezabúdajte na pravidelné a výdatné zalievanie, pretože cuketa je veľmi smädná rastlina.

Paprika

Paprika je obľúbená letná plodina, ktorá sa s obľubou pestuje aj v piesočnatých pôdach. Má rada slnečné stanovište a dobre znáša obdobia sucha a horúčav. Pestovatelia oceňujú jej bohatú úrodu a skvelé nutričné vlastnosti. Ak chcete plody naozaj šťavnaté, mali by ste rastlinky pravidelne zalievať.

Cesnak

Cesnak je známy tým, že veľmi dobre prosperuje práve v piesočnatých pôdach. Aby sa mu však skutočne darilo, je vhodné piesočnatú pôdu obohatiť kompostom alebo organickými hnojivami. Cesnak miluje slnko, preto pri sadení voľte dostatočne slnečné miesto. Rovnaké podmienky platia aj pre pestovanie cibule.

Reďkovka

Ak patríte medzi netrpezlivých pestovateľov, reďkovka je pre vás ideálnou voľbou. Táto drobná zelenina rastie skutočne rýchlo. Je však extrémne citlivá na nedostatok vlahy. Ak zabudnete na pravidelnú zálievku, hrozí, že reďkovky zdrevnatejú. Najchutnejšie a najšťavnatejšie plody získate počas chladnejších období roka, ideálne na jar alebo koncom leta.

Vlastnosti piesočnatých pôd

Piesočnaté pôdy sa vyznačujú vysokou kyprosťou, čo uľahčuje ich obrábanie. Na rýľ sa nelepia a nekladú veľký odpor pri rýľovaní. Charakteristická je pre ne nízka tvarovateľnosť a lepivosť, pretože jednotlivé zrná sa ťažko zhlukujú a zlepujú. Ak sa aj vytvoria hrudky, vo vode sa ľahko rozpadávajú. V piesočnatej pôde prevládajú prázdne priestory na vzduch či vodu medzi zrnami. Problémom je nízka schopnosť zadržiavať vodu, ktorá ľahko presakuje alebo sa z nej vyparuje. Počasie v lete však môže spôsobiť, že povrch piesku sa zohreje až do +60 °C, zatiaľ čo tesne pod povrchom je príjemne chladno.

Živiny: Piesočnaté pôdy patria k najchudobnejším typom pôdy s najnižším obsahom živín. Prejavuje sa to najmä nedostatkom fosforu, ale často aj draslíka, horčíka, vápnika a dusíka. Na Záhorí majú tieto pôdy pod borovicovým lesom aj kyslú pôdnu reakciu. Piesočnaté pôdy Podunajskej nížiny zasa obsahujú viac draslíka, no najmä vápnika a horčíka, čo spôsobuje zásaditú pôdnu reakciu. Typická je aj nízka schopnosť udržať väčšie množstvo živín a vody pre rastliny. Z pôdy sa živiny ľahko vyplavujú a môžu ohroziť kvalitu podzemnej vody. Veľmi zle sa tu zadržiavajú organické látky.

Výhody: V piesočnatej pôde sa rastlinné zvyšky rozkladajú rýchlejšie ako v iných typoch. Kyslú reakciu výrazne znížite už malým množstvom vápenatého hnojiva. A čo je najlepšie - v piesočnatých pôdach sa ťažšie uchovávajú zárodky chorôb.

Starostlivosť o piesočnatú pôdu

Nepriaznivé vlastnosti piesočnatej pôdy môžete čiastočne upraviť dôsledným nastielaním. Opakované hnojenie kompostom vylepšuje nielen vododržnosť, ale aj schopnosť pôdy pútať organické látky. Pri vysádzaní ovocných drevín nezabudnite výsadbovú jamu zaplniť hlinitou humóznou zeminou. Najúčinnejšie je však zapracovanie ílu a vrstvové hnojenie kompostom. Výborne sa na to hodí slieň v dávkach 40 až 60 kg na štvorcový meter. Namiesto slieňa môžete použiť aj mletú opuku alebo čadičový tuf. Karbonátové piesky zaílujete najlepšie rybničným bahnom, ílovitými usadeninami vodných nádrží, bentonitom alebo zeolitom. Mletý bentonit a zeolit vylepšuje najmä schopnosť pôdy pútať vodu a živiny prístupné rastlinám.

Rastliny vhodné do piesku

Napriek tomu, že piesočnatá pôda nie je pre všetky rastliny ideálna, existuje mnoho druhov, ktorým sa v nej dobre darí. Medzi ne patria:

Zelenina: Špargľa, ľuľok baklažánový, kôpor voňavý, rasca lúčna, cibuľa zimná, čakanka šalátová, dyňa červená, melón cukrový, hadomor španielsky, pažítka, topinambur, zemiaky.
Ovocné dreviny: Jablone, mandle, vinič hroznorodý a jahody.
Okrasné rastliny: Černuška damascénska, facélia zvončekovitá, hadinec palinový, kochia metlovitá, limonka zohnutá, lobelka drobná, medveďuška hybridná, nemézia žľaznatá, piesočník krídlatý, plamenník striebristý, portulaka veľkokvetá, pyštek dvojúkrojkový, rohatec žltý, slncovka kalifornská, gypsomilka úhľadná, ľan rakúsky, láskavec chvostnatý, lobulária prímorská, papuľka väčšia, psojazyk čínsky, rumanček prímorský, akant mäkký, ježibaba belasá, kokarda rozkošná, mliečnik myrtovitý, rebríček túžobníkový, ruman farbiarsky, kozinec alpínsky, levanduľa širokolistá, lupína hybridná, slamihovka ružová, katalpa nádherná, agát biely.

Tajomstvá záhradníctva v čistom piesku!

Tip: Pieskovanie trávnika po vertikutácii a prevzdušnení je proces, ktorý zlepšuje štruktúru pôdy, podporuje rast trávy a pomáha pri odvodňovaní. Používa sa špeciálny, umytý piesok. Aplikácia piesku je zvlášť prospešná pre ílovité pôdy, ktoré majú tendenciu sa zhutňovať.

tags: #pestovanie #rastlin #v #piesku