Pestovanie rastlín v skleníku: Kompletný sprievodca
Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade. Keďže chráni pred dažďom, vetrom a snehom, darí sa pestovaniu často podstatne lepšie ako vonku. Okrem toho môžete pomocou skleníka zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako paprika, rajčiaky a baklažán. V zime môžu navyše kvetináčové rastliny prezimovať v skleníku.
Skleník ponúka nekonečné možnosti pestovania celého spektra plodín. Od zeleniny a byliniek, cez niektoré tropické ovocie až po kvetiny. Či je už skleník veľký alebo malý, v každom prípade je potrebné ho dôkladne usporiadať. Ideálne podmienky na pestovanie, ktoré skleníky a fóliovníky poskytujú, vyzývajú na pestovanie mnohých rastlín. Rôzne druhy plodín, zeleniny či kvetín majú síce tiež rôzne požiadavky na starostlivosť a rast, to však nebráni ich súbežnému pestovaniu.
Aké typy skleníkov existujú?
Najprv rozlišujeme medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami: Môžete si vybrať voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, altánok.
Čo môžem pestovať v skleníku?
Na pestovanie v skleníku je mimoriadne vhodná kapustovitá a listová zelenina, ako šalát a kaleráb, ako aj ľuľkovité rastliny, ako rajčiak, baklažán a paprika. Ale aj bylinky, ako napríklad bazalka a žerucha, ale aj uhorky sa dajú krásne vypestovať pod sklom. Zoznam rastlín vhodných na pestovanie v skleníku by bol skutočne dlhý. Paradajky - od kríčkových, cez cherry, až po obrie, tzv. plán.
Výsadba v skleníku
V závislosti od druhu zeleniny a podľa toho, či máte v záhrade vyhrievaný alebo nevyhrievaný skleník, môžete s výsadbou začať v rôznych časoch. Pritom platí: Rastliny s najdlhším časom zrenia by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia je pritom významná priama výsadba do skleníka - k tomu patrí napríklad reďkev červená a šalát. Pri druhoch zeleniny s dlhšou dobou klíčenia sa najprv odporúča predkultivácia a až potom pestovanie v skleníku. Tak je tomu napríklad v prípade rajčiakov, papriky a čili. Predkultivujte si zeleninu napríklad na parapete v hliníkových alebo plastových kvetináčoch alebo v miniskleníku.
Pestovanie šalátových uhoriek v skleníku: Šalátová uhorka sa sadí do predpripravenej pôdy, ktorá je obohatená o kompost či hnoj. Uhorky sa vyznačujú tým, že potrebujú na svoj rast dosť priestoru, preto by ste ich nemali sadiť na husto. Ideálne je zasadiť na 1 m2 najviac 3 uhorky. Uhorky potrebujú na svoj rast vysokú vlhkosť vzduchu. Počas horúcich letných dní sa môže ľahko stať, že im nebude dostačujúca zálievka z večera, či z rána. Dôležité je pri pestovaní odstraňovať suché listy či poškodené plody. Uhorky pestované v skleníku je taktiež potrebné chrániť pred spálením.
Pestovanie papriky v skleníku: Paprika je jednou z potravín, ktoré sú pre náš organizmus mimoriadne osožné. Je veľkým zdrojom vitamínu E, ktorý sa nazýva aj vitamín mladosti. Kto by si doma nechcel vypestovať takýto zdravý zázrak? Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m2 sa vojde okolo 8 ks paprík. Papriky sadíme koncom apríla a prvé plody sa začnú ukazovať už začiatkom júna. Papriky potrebujú veľa vody a tým myslíme naozaj veľa. Paprika taktiež potrebuje teplo, ktoré mimoriadne ovplyvňuje jej rast.
Pestovanie rajčín v skleníku: Medzi ďalšiu mimoriadne obľúbenú zeleninu, ktorú radi pestujeme v skleníkoch patrí práve paradajka. Predpestované priesady sadíme do skleníka cca koncom apríla. Dátum zasadenia sa musí odvíjať aj od vonkajších teplôt. Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m2, pokiaľ sadíte kolíkové rajčiny. Rajčiny si buď predpestujeme zo semienok alebo sadíme do zeme už hotové priesady. Pokiaľ ste si dopestovali priesady doma v skleníku, môžete ich zasadiť rovno do zeme. Sadenice sadíme do vyhĺbenej jamy tak, aby na povrchu zostala cca 2 cm vysoká rastlina. Ako sme už spomínali aj predtým, paradajky v skleníku potrebujú dostatočné teplo, keďže sú to teplomilné rastliny. Paradajky rastú do výšky, preto je vhodné im zabezpečiť oporu k rastu. Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor.
Pestovanie reďkovky v skleníku: Ďalšia rastlina vhodná na bežné dopestovanie v skleníku je reďkovka. Sadenie reďkovky sa v skleníku robí už začiatkom februára. Riadiť sa však zasa treba aj podľa počasia. Reďkovky zvládajú menej tepla, no stále potrebujú na svoj rast slnko. Taktiež je dôležité reďkovky pravidelne polievať. Polievame ich tak, aby neboli preliate, no taktiež nemôžu mať úplne suchú zem.
Pestovanie šalátu v skleníku: Šalát je jednou z najuniverzálnejších rastlín pestovaných v skleníku. Šalát sa sadí do zeme po tom, čo prejdú aj posledné jarné mrazy. V skleníku by malo byť cez deň od 10 do 20 °C. Šalát potrebuje k svojmu rastu celodenné svetlo.
Jak vybrat skleník?
Na čo by ste mali dbať pred pestovaním
Niekedy je menej viac! Pokiaľ ide o váš skleník, mali by ste zelenine nechať dostatok miesta. Pre zdravé rastliny a následne dobrú úrodu je okrem toho významná aj pôda. Mala by byť bez porastov, prekyprená a mala by obsahovať živiny podľa príslušného druhu zeleniny. Na to môžete k pôde pridať vlastný kompost, močovku z pŕhľavy alebo hnojivo. Ak ste si miesto dobre rozdelili a pripravili ste si pôdu, môžete začať.
Správne usporiadanie skleníka
Rozvrhnutie a správne usporiadanie skleníka sú kľúčom k bohatej úrode. Či už ste začiatočník alebo skúsený záhradník, vysádzanie rastlín v skleníku môže byť niekedy trochu hlavolam. Vytvorte si jednoduchý plán - výsadbu jednotlivých druhov rastlín aj podobu a usporiadanie skleníka si zakreslite do plánu. A ako teda sklenený alebo polykarbonátový skleník usporiadať? Riaďte sa vždy jeho celkovou rozlohou. Mini skleník na balkón bude vyžadovať iné usporiadanie v porovnaní s veľkým záhradným skleníkom. Tu býva najpraktickejším tvarom záhonov písmeno "U". Získate tak dva dlhé záhony, jeden kratší a v priestore medzi záhonmi cestičku. To vám umožní rozdeliť rastliny podľa ich špecifických požiadaviek na pestovanie.
Zohľadnite veľkosť rastlín: Pri plánovaní tiež myslite na veľkosť jednotlivých rastlín. Rastliny, ktoré potrebujú viac priestoru, sa zvyčajne vysádzajú na okraj skleníka. Menšie rastliny, ktoré potrebujú menej miesta, umiestňujte bližšie k stredu. Paradajky napríklad vyžadujú dostatok vzduchu a priestoru, preto ich umiestnite blízko vchodu či oknám skleníka. Šalátové uhorky si vyžadujú veľa priestoru na rast, preto ich vysaďte samostatne, bez tesne susediacich rastlín. Ak vám po vysadení všetkých rastlín v skleníku zostane priestor, môžete ho vyplniť bylinkami, ako sú pažítka, bazalka či šalvia. Priestor pri strope skleníka môže byť využitý na zavesenie kvetináčov alebo organizérov na záhradné náradie.
Dobrí a zlí susedia v skleníku
Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba: Paprika a rajčiak napríklad nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre. Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Preto bude najlepšie, ak si urobíte plán, na základe ktorého by ste vo vašom skleníku chceli vysievať, a ako si plodiny usporiadate, aby ste mali skutočne dobrú úrodu. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.
Rastliny, ktoré potrebujú viac slnečného svetla, umiestnite na južnú stranu skleníka. Niektoré rastliny majú podobné nároky na množstvo vody a živín, preto ich umiestnite k sebe. Napríklad paradajky a bazalka si vzájomne prospievajú, pretože bazalka môže pomôcť odháňať škodcov paradajok a zvýrazniť ich chuť. Koriander môže pomôcť chrániť pred škodcami uhorky, a petržlen zase podporuje rast papriky. Na druhej strane, niektoré rastliny si konkurujú o vodu a živiny, ako napríklad uhorky a reďkvičky, preto by ste ich mali sadiť ďalej od seba. Brokolica môže negatívne ovplyvniť rast paradajok, podobne ako zemiaky ovplyvňujú rast papriky. Uhorka nie je kamarátkou paradajok. Taktiež neodporúčame sadiť v jednom skleníku s uhorkami zemiaky. Tie sú pri nich náchylnejšie na pleseň zemiakovú. Uhorky si majú čo povedať napríklad s fazuľou, hráškom či slnečnicou. Slnečnica je do skleníka príliš veľká, no fazuľa či hrášok sa do skleníka pekne vojdú. Tá ochraňuje uhorky pred škodcami. Šalát sa výborne znesie s jahodami, šalátovými uhorkami, s mrkvou aj reďkovkami.
Starostlivosť o rastliny v skleníku
Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň. Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota: Ak napríklad nasadíte rastlinu, ktorá neznesie mráz, a zrazu je teplota predsa len nižšia ako 5°C, môžete v núdzovom prípade dočasne trochu zahriať aj nevyhrievaný skleník pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami, prípadne môžete rastlinky na ochranu pred mrazom pokryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte však v každom prípade na dostatočné protipožiarne opatrenia a vetranie. Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie.
Zalievanie: Zalievať budeme musieť niekedy až dvakrát denne.
Vetranie: Dôležité je aj vetranie.
Hnojenie: Na prvý pohľad sa môže zdať, že paprika a paradajky potrebujú rovnaké podmienky. Okrem toho sú rajčiny vyššie ako papriky. Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor.
Ochrana pred škodcami a chorobami: Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie.
Zber úrody v skleníku
Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu. Skleník predĺži záhradnícku sezónu na celý rok. Ak ho však vybavíme vhodnými technológiami, môžeme v ňom pestovať rastliny počas celého roka. Na pestovanie počas zimy sa okrem vykurovacích systémov zíde aj LED osvetlenie, ktoré rastlinám predĺži deň.
Počas leta si budeme naplno užívať úrodu teplomilnej plodovej zeleniny. Nezabúdame na ochranu pred slnkom. Ak je skleník z číreho skla, včas aplikujeme vápenný náter. Aj keď sa blíži koniec hlavnej záhradníckej sezóny, stále budeme zbierať plodovú alebo listovú zeleninu. Ak budeme vnútri počas zimy udržiavať teplotu okolo 10 °C, väčšinu z týchto rastlín (ako olivovník, figovník, oleander, durman, bugenvileu či fuksiu) tu môžeme nechať až do jari.
tags: #pestovanie #rastlin #v #sklennikoch