Pestovanie raže na Slovensku: História, benefity a moderné využitie
Raž, obilnina z čeľade lipnicovitých, má na území Slovenska dlhú históriu pestovania, ktorá siaha až pred príchod Slovanov. Táto ozimná obilnina nie je náročná na pôdu, čo z nej v minulosti urobilo hlavné chlebové obilie v rámci tradičného systému trojpoľného hospodárenia.
V 16. až 18. storočí podporovali pestovanie raže na Slovensku nielen pôdno-klimatické podmienky, ale aj výhodné ekonomické faktory, ako boli vysoké ceny raže a dopyt zo strany armády. Tieto okolnosti viedli k zvýšenému záujmu o jej pestovanie aj na šľachtických veľkostatkoch. Na hospodárstvach poddaných sa v tom čase ako chlebové obilie často pestovala aj tzv. súraž alebo suržica, čo bola miešanina raže a pšenice.
Nástup intenzívnejších foriem poľnohospodárstva v 19. storočí a konkurencia uhorskej pšenice na trhu spôsobili pokles osevnej plochy raže, najmä na veľkostatkoch. Kým v sezóne 1869 - 1870 sa jej na Slovensku zasialo 313 801 hektárov, v sezóne 1909 - 1910 to bolo už len 202 700 hektárov.
Raž ako nástroj v modernej agrotechnike
Výskum v posledných rokoch potvrdzuje, že raž siata je účinným nástrojom na potlačenie burín v systémoch, ako je napríklad kukurica-sója, a to bez negatívneho vplyvu na úrodu sóje. Ako ozimná krycia plodina prežíva zimu a na jar vytvára veľké množstvo biomasy. Táto biomasa po uložení na povrch pôdy tvorí mulč, ktorý obmedzuje dopad svetla na pôdu, znižuje teplotné výkyvy a fyzicky bráni vzchádzaniu burín.
Poľné pokusy preukázali, že na približne 50 % zníženie rastu burín, ako sú napríklad láskavce, je potrebných približne 2,8 tony suchej biomasy raže na hektár. Toto množstvo oslabuje vzídené buriny, ktoré síce vyklíčia, ale rastú pomalšie a dosahujú menšiu biomasu. Na dosiahnutie približne 50 % redukcie samotného vzchádzania, teda zníženia počtu burín, ktoré prerazia povrch pôdy cez mulč, je však potrebných približne 5,0 tony na hektár.
Celkovo to potvrdzuje, že účinné potlačenie burín nastáva pri biomase raže v rozsahu 4 - 5 ton na hektár. Nižšie množstvá raže najmä spomaľujú rast už vzídených burín, zatiaľ čo vyššie množstvá dokážu výrazne obmedziť samotné vzchádzanie a tým aj celkový počet burín v poraste. Kľúčom k optimalizácii tohto systému je správne načasovanie likvidácie raže. Najlepšie výsledky boli dosiahnuté pri ukončení porastu raže v štádiu vzídenia sóje, čím sa podarilo maximalizovať biomasu bez negatívneho vplyvu na hustotu a úrodu sóje.
Výskum zároveň vyvrátil obavy, že mulč z raže môže znižovať účinnosť preemergentných pôdnych herbicídov. Aj keď raž časť prípravku zachytí, následné zrážky ho spoľahlivo splavia do pôdy, takže skoré potlačenie burín nebolo oslabené. Raž siata tak predstavuje významný prvok integrovaného manažmentu burín v sóji.
V apríli sa preberá mínerka pórová, dajte na ňu pozor! Inak prídete o cibuľu
Výhody pestovania raže v modernom poľnohospodárstve
Zberová plocha raže na Slovensku za posledné roky mierne rastie. Pravdou je, že na ľahších pôdach a v suchších rokoch môže raž ponúknuť až o 16 % vyšší výnos z hektára ako pšenica. Mohutný koreňový systém raže jej v porovnaní s pšenicou umožňuje využívať vlahu aj živiny o 30 % lepšie.
Spotreba potravinárskej a kŕmnej raže na Slovensku síce mierne klesá, na druhej strane stúpa využitie raže na priemyselné účely, najmä ako zdroj bioenergie. Obzvlášť pestovateľsky atraktívne sú odrody, ktoré vytvárajú veľa nadzemnej hmoty.
Moderné pollen plus hybridy raže, teda vyšľachtené hybridy s vylepšenou opeľovacou schopnosťou, už nie je potrebné miešať s populačnou ražou. Hybridné raže prekonávajú populačnú v úrode aj o 15 - 20 %. Odrody hybridnej raže rastú rýchlejšie, a tak už koncom apríla je možné zberať prvú úrodu biomasy, ktorá v tomto období obsahuje najviac bielkovín (až 19 %).
Celé rastliny hybridnej raže sa zberajú v mliečnej zrelosti, pri 30 - 35 % obsahu sušiny. V súčasných klimatických podmienkach nie je vylúčené, že sa podarí zobrať aj dve úrody za rok. Prípadne je možné po zbere zelenej raže zasiať do strniska skoršie hybridy kukurice s FAO pod 180 alebo cirok.
Až 140 cm vysoké rastliny hybridnej raže poskytujú vysoký výnos sušiny, okolo 12 ton z hektára, a ich výhodou sú aj nízke výrobné náklady na meter kubický metánu. Zvyšujú výnosnosť bioplynu, hlavne spolu s kukuričnou silážou.
Nutričné a kulinárske využitie raže
V krajinách s rozšírenou živočíšnou výrobou sa zrno raže používa ako kvalitné vysokoenergetické krmivo pre ošípané a hovädzí dobytok. Raž má optimálne zloženie esenciálnych aminokyselín a najvyšší podiel esenciálnej aminokyseliny lyzínu spomedzi všetkých obilnín.
Po nedávnych výskumoch v Dánskom centre pre potraviny a poľnohospodárstvo (DCA) sa hybridná raž rýchlo stáva stabilnou súčasťou výživy ošípaných v Dánsku, Nemecku, Ruskej federácii, Poľsku aj Španielsku. Presadzuje sa už aj v USA a Kanade.
V minulosti bola raž významnou chlebovou obilninou. Táto ozimina má aj dnes svoje opodstatnenie v osevných postupoch, hoci aj s vysokým zastúpením pšenice a kukurice. Ražná múka sa dodnes pridáva do chleba, kde podporuje kysnutie cesta.
Perníkové pečivo je s ražnou výražkovou múkou neodolateľné. Raž sa používa aj v naklíčenej forme, kedy zrnká nadobúdajú sladkú, sviežu chuť i vôňu. Nadobúda význam aj v racionálnej výžive, pretože obsahuje vlákninu, vitamíny skupiny E a B, a tiež veľa minerálnych prvkov (draslík, fosfor, železo, fluór).
Mlyny spracúvajú raž podľa jej fyziologických a kvalitatívnych vlastností, pričom väčšina spracovateľov preferuje kvalitné potravinárske, pôvodom slovenské zrno. Podľa normy STN 46 1100-4 pre potravinársku kvalitu raže, ktorú uplatňuje veľa obchodných spoločností na Slovensku, sú definované dve triedy kvality: A a B. Hybridné raže zo šľachtenia KWS Lochow vynikajú svojimi potravinárskymi parametrami, najmä pádovým číslom, ktoré často dosahuje hodnoty nad 200 sekúnd.
Raž používajú mlyny na výrobu ražných múk, ražných vločiek alebo zmesových múk s pšeničnou či inými múkami. Pre vybrané špecifické výrobky preferujú určité odrody raže.
Pestovanie raže: Odrody, agrotechnika a zber
Raž siata (Secale cereale) je dôležitá obilnina, ktorá sa pestuje na celom svete a je známa svojou odolnosťou voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Využíva sa na výrobu chleba, múky, whisky a tiež ako krmivo pre zvieratá. Pestovanie raže je jednoduché, ak sa dodržiavajú správne postupy.
Raž sa pestuje v rôznych odrodách, ktoré sa líšia najmä podľa obdobia výsevu a účelu použitia:
- Ozimná raž: Pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta.
- Jarná raž: Vysieva sa na jar a zberá sa koncom leta.
- Krmná raž: Tento druh raže sa pestuje špeciálne na krmivo pre dobytok.
- Hybridná raž: Nové hybridné odrody raže sú vyšľachtené pre vyššiu produktivitu a odolnosť voči chorobám.
Pestovanie raže je pomerne jednoduché, ak sa dodržiavajú správne zásady:
- Ozimná a jarná raž: Ozimná raž sa seje na jeseň, zvyčajne od septembra do novembra, aby prezimovala a začala rásť na jar.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená raže sa vysievajú do hĺbky 2-4 cm. Rozostupy medzi riadkami by mali byť približne 15-20 cm, aby mali rastliny dostatok priestoru na rozvoj.
- Slnečné stanovište a priepustná pôda: Raž uprednostňuje slnečné stanovište, no dokáže rásť aj v chudobnejších a menej úrodných pôdach. Pôda by však mala byť dobre priepustná. Raž dokáže rásť aj na ľahších, piesočnatých pôdach, kde iné obilniny môžu mať problém.
- Príprava pôdy: Pred výsevom je dôležité prekypriť pôdu do hĺbky, aby sa zabezpečila dobrá priepustnosť vody a prístup vzduchu ku koreňom.
- Odolnosť voči suchu: Raž je mimoriadne odolná voči suchým podmienkam, čo ju robí ideálnou plodinou pre suchšie oblasti alebo obdobia s obmedzeným množstvom zrážok. Vyhnite sa premočeniu pôdy, pretože to môže spôsobiť problémy s koreňmi a zvýšiť riziko plesňových ochorení.
- Dusíkaté hnojivá: Raž, rovnako ako väčšina obilnín, potrebuje dostatok dusíka, aby rástla silná a vytvorila kvalitné klasy. Pred výsevom je možné do pôdy zapracovať organické hnojivo bohaté na dusík. Použitie organických hnojív, ako je kompost alebo hnoj, je ideálnym spôsobom, ako zabezpečiť rastline dostatok živín bez použitia chemických hnojív.
- Škodcovia a choroby: Raž je odolná plodina, no môže byť napadnutá škodcami, ako sú hlodavce, vošky alebo larvy. Používanie prírodných pesticídov alebo preventívnych opatrení, ako sú sieťky, môže pomôcť znížiť riziko napadnutia. Raž je pomerne odolná voči chorobám, no môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako je hrdza alebo múčnatka.
- Čas zberu: Raž je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú pevné a tvrdé na dotyk. Zvyčajne je to v priebehu leta, po období kvitnutia a dozrievania klasov.
- Sušenie a skladovanie: Po zbere je dôležité raž dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná je možné sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore.
Najlepší čas na výsadbu ozimnej raže je na jeseň, zvyčajne od septembra do novembra. Raž je odolná voči suchu, ale pravidelné zavlažovanie počas tvorby klasov zlepšuje kvalitu úrody. Dusíkaté hnojivá sú najvhodnejšie pre rast raže, pretože podporujú tvorbu zelenej hmoty a klasov.
Raž sa dá pestovať aj v menšom meradle v záhrade. Raž siata je všestranná a odolná obilnina, ktorá si nevyžaduje veľa starostlivosti, ale pri dodržaní uvedených tipov môžete dosiahnuť bohatú úrodu.
tags: #pestovanie #raze #na #slovensku