Kompletný sprievodca pestovaním reďkovky a cibule: Od výsevu po zber

Pestovanie vlastnej zeleniny prináša radosť z čerstvých plodov a je skvelým koníčkom. V tomto článku sa podrobne pozrieme na pestovanie dvoch obľúbených druhov zeleniny - reďkovky a cibule. Dozviete sa všetko potrebné od výberu odrôd, cez prípravu pôdy, výsev, starostlivosť až po zber a uskladnenie.

Pestovanie reďkovky

Reďkovka (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je obľúbená koreňová zelenina z čeľade kapustovitých, ktorá sa vyznačuje svojou rýchlosťou rastu a štipľavou chuťou. Je ideálna na pestovanie v záhrade aj v nádobách a vďaka krátkemu rastovému cyklu môžete úrodu zbierať už za niekoľko týždňov. Je rýchlo rastúca a chutná zelenina, ktorá je ideálna pre začiatočníkov aj skúsených záhradkárov. Je to koreňová zelenina patriaca do čeľade Brassicaceae. Táto chrumkavá zeleninka je súčasťou mnohých šalátov, ktoré sú pre Európu typické, hoci sa teraz pestuje vo všetkých častiach sveta.

Druhy a odrody reďkovky

Reďkovky sa vyskytujú v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách. U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou.

• Červená reďkovka: Najčastejšie pestovaný druh reďkovky s okrúhlymi, červenými koreňmi.
• Čierna reďkovka: Má tmavú šupku a výraznejšiu, štipľavú chuť.
• Ružová a fialová reďkovka: Dekoratívne druhy, ktoré majú jemnejšiu chuť a krásne farebné korene.
• Reďkovka typu „Watermelon“: Tento druh má zelenú alebo bielu vonkajšiu vrstvu a krásne ružovo-červené vnútro.

Niektoré osvedčené odrody zahŕňajú:

• Sora: Rýchlo rastúca odroda, vhodná na jarný i jesenný výsev.
• Ria: Skorá odroda vhodná na rýchlenie.
• Viola: Odroda vhodná na celoročné poľné pestovanie.
• Zlata: Poloraná odroda na poľné pestovanie od jari do jesene. Má žltý povrch a bielu dužinu, je veľmi šťavnatá, s ostrejšou chuťou.
• Duo: Veľmi skorá odroda s červenobielou guľovitou buľvičkou, odolná proti vyšepkaniu.
• Granát: Odroda vhodná na rýchlenie aj na rané pestovanie vo voľnej pôde.
• Ilka: Skorá až poloskorá odroda. Plody intenzívne, červené okrúhle, odolné proti pukaniu, a preto sa dá odroda pestovať aj neskôr na jar na zber v lete.
• Maslová obria: Neskorá, bohato olistená odroda s karmínovo červenými buľvičkami maslovej chuti.
• Rampouch: Skorá odroda s bielymi vretenovito valcovitými buľvičkami. Dužina ľadovo biela, krehká, odolná proti vyšepkaniu.
• Saxa: Veľmi skorá odroda s guľovitými svietivo červenými buľvičkami maslovej chuti.
• Slavia: Odroda reďkoviek z polovice červená a z polovice biela.
• Věra: Odroda so svietivo červenou guľovitou buľvičkou.

Príprava pôdy a stanovišťa pre reďkovky

Reďkovka preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň. Táto jednoročná rastlina je však náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa. Reďkovky majú rady pôdu bohatú na živiny, najlepšie s prídavkom kompostu alebo organického hnojiva. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Pôda musí byť humózna, dobre zásobená živinami. Reďkovkám sa darí vo voľnej, dobre odvodnenej pôde bohatej na organické látky. Je užitočné, ak má pôda menej kameňov alebo nie je kamenistá vôbec.

Reďkovka nepotrebuje silné hnojenie. Používajte organické hnojivá alebo kompost, aby ste zabezpečili dostatok živín pre rast reďkoviek. Vyhni sa prehnanému používaniu dusíkatých hnojív, pretože to môže spôsobiť nadmerný rast lístia na úkor vývoja koreňov. V osevnom postupe sa zaraďuje do druhej trate (sledu). Táto zelenina nebude v pôde čerstvo vyhnojenej, hoci dokonale vyzretým hnojom prosperovať. Veľkým rizikom sú aj drôtovce, pre ktoré je obľúbenou pochúťkou a pôda prehnojená hnojom ideálnym životným priestorom.

Výsev reďkovky

Reďkovky môžu byť vysievané priamo do záhrady od skorej jari až do jesene. Najlepšie je začať s výsevom už 4-6 týždňov pred posledným mrazom na jar. Reďkovku môžete vysievať už skoro na jar, keď sa pôda trochu zahreje, zvyčajne od marca. Skoré odrody je možné vysievať do teplého pareniska už vo februári, čím ich rýchlime na zber v druhej polovici marca. Do studeného pareniska ich vysievame v polovici marca. Výsev na záhony do voľnej pôdy vykonávame od marca do polovice júna.

Reďkovku vysievame plytko a riedko. Semená vysievaj do hĺbky 1-2 cm a medzi jednotlivými semenami nechávaj rozostupy aspoň 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast. Do riadkov vzdialených od seba 10-15 cm. Reďkovku nesejte príliš na husto, aby ste sa následným pretŕhaním zbytočne nepripravili o rastliny.

V letnom období reďkovky nevysievame, aj keď niekedy na vlhšom mieste v polotieni a častejšie zavlažované môžu prosperovať a do kvetu vybiehať až oneskorene. Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, volíme ale tie správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu.

Starostlivosť o reďkovky

• Zavlažovanie: Reďkovky potrebujú pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby sa zabezpečil správny vývoj koreňov. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť, že reďkovky budú drevnaté, horké alebo prasknú. Pri nedostatku vody sú buľvičky pretiahnuté, mäkké, nepríjemnej pálčivej chuti. Tajomstvom je striedme pravidelné zavlažovanie.
• Mulčovanie: Reďkovku mulčujte hnojivom obohateným dreveným popolom. Udržiava to otravné koreňové červy v dostatočnej vzdialenosti a zároveň pomáha udržiavať správnu vlhkosť pôdy, ktorá je základným znakom dokonalej reďkovky.
• Prerieďovanie: Termín „prerieďovanie rastlín“ znamená odstránenie nadbytočných rastlín z porastu, zachováte optimálny počet. Ak sa rastliny nepreriedia, môžete očakávať, že vašu úrodu budú tvoriť len scvrknuté, nejedlé, zlé korene.
• Ochrana pred škodcami a chorobami: Reďkovky môžu byť napadnuté slimákmi, voškami a rôznymi druhmi hmyzu. Použi organické pesticídy alebo prírodné prostriedky na ochranu rastlín, ako sú mydlové roztoky alebo pasce na slimáky. Podľa niektorých pestovateľov funguje, ak vzchádzajúce rastliny reďkovky a ich bezprostredné okolie posypete drevným popolom. Toto opatrenie musíte po každom daždi zopakovať. Okrem udržania vlahy ochráni reďkovku aj pred nenásytnými skočkami. Pri pestovaní reďkoviek sa prakticky nevyskytujú žiadne choroby. Prevencia chorôb: Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňuj buriny, aby si znížil riziko plesňových ochorení.

Zber reďkovky

Reďkovky sú pripravené na zber zvyčajne 3-4 týždne po výseve, keď dosiahnu veľkosť 2-4 cm v priemere. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr. Zistíte to tak, že spozorujete značný kus hlavičky trčiaci zo zeme. Ak potrebujete väčšie reďkvičky, jednoducho ich nechajte rásť ešte desať dní. Nenechávajte ich však dlhšie. Ak budete váhať príliš dlho, vytvorí sa hviezdica s dutým stredom a nebude ani dobre chutiť.

Zberaj reďkovky postupne, aby si mal neustále čerstvú úrodu. Ak ich necháš v pôde príliš dlho, môžu drevnatieť alebo prasknúť. Prerastené reďkovky mäknú alebo naopak drevnatejú. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú.

Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou. Listy sú tiež vhodné na konzumáciu, ale nechajte niekoľko listov pre plodinu, aby mohla ďalej rásť.

Pestovanie cibule

Cibuľa kuchynská (Allium cepa) je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára v zemi sukňovitú, guľatú alebo plocho guľatú cibuľu. Na spodku má podcibulie, z ktorého vyrastajú dužinaté korienky. Listy sú trubicovité. V druhom roku vyrastá z trsu listov dutá byľ s guľatým okolíkom belavých kvietkov. Plod je tobolka, ktorá obsahuje čierne hranaté semená. Cibuľa je základom takmer každej kuchyne.

Okrem kuchynskej cibule patrí medzi cibuľové zeleniny aj pór, cesnak, pažítka, zimná cibuľa a šalotka.

Príprava pôdy a stanovišťa pre cibuľu

Cibuľa vyžaduje slnečnú a teplú polohu. Mladé rastlinky nie sú citlivé na chlad a vlhko, no dospelá cibuľa vo vlhku zle vyzrieva. Vyžaduje stredne ťažké pôdy a neznáša kyslú reakciu pôdy. Pôda: Cibuľa potrebuje ľahkú, dobre priepustnú pôdu, bohato zásobenú živinami. Cibuľa absolútne neznáša ťažkú ílovitú pôdu, v ktorej sa korene doslova dusia. Ak máte v záhrade takýto typ zeme, musíte ju mechanicky odľahčiť.

Do riadkov pridajte bohatú zmes jemného piesku a rašeliny. Poriadne tieto zložky premiešajte s pôvodnou zeminou, aby ste vytvorili nadýchanú a priepustnú štruktúru. Rastlina potrebuje mierne zásaditú pôdu pre svoj optimálny metabolizmus. Ak sú vaše pôdy kyslé, musíte na jeseň alebo na jar aplikovať dolomitovú múčku pre deoxidáciu. Cibuľu zaraďujeme do druhej trate.

Pôdu na jeseň hlboko zrýľujeme. Na jar ju pripravíme tak, aby sa zadržalo čo najviac vlahy. Tesne pred sejbou ľahko povalcujeme. V pôdach chudobných na vápno aplikujeme na jeseň 250 g haseného vápna na 1 m² a pohnojíme 40 g Thomasovej múčky na 1 m².

Spôsoby pestovania cibule

Pri výbere spôsobu pestovania cibule máte dve možnosti - zo semien alebo zo sadzačky. Ideálne je skombinovať oboje - do jednej časti záhonu dať semienka a do druhej sadzačky.

Pestovanie zo semien

Semená vysievame čo najskôr, už v marci, do riadkov vzdialených 30 cm od seba. Semená vysievame od marca do polovice apríla. Cibuľa klíči už pri teplotách okolo 2 °C, takže sa nemusíme báť ani skorého výsevu. Semená sejeme do riadkov vzdialených minimálne 25 cm, do hĺbky asi 2 - 3 cm. Pred sejbou pomiešame so semenom značkovaciu rastlinu, najlepšie šalát alebo reďkovku. Na 1 m² sa vysieva 0,6 - 1 g semena. Semeno môžeme namáčať alebo jarovizovať. Sejeme plytko a po sejbe ľahko povalcujeme.

Inteligentné pestovanie s využitím značkovacích rastlín: Tieto plodiny vzídu oveľa rýchlejšie ako samotná cibuľa. Vďaka nim presne uvidíte, kde sa nachádzajú vaše riadky, a môžete ničiť burinu skôr, ako cibuľa vôbec vystrčí hlavu. Ušetríte si tým hodiny namáhavej ručnej pletia.

Pestovanie zo sadzačky

Sadzačky sú predpestované malé cibule, ktoré sa vysádzajú priamo do záhonu. Rastú rýchlejšie a dávajú skorú úrodu, sú však citlivejšie na mráz. Sadzačky sadíme od druhej polovice marca až do mája. Pred výsadbou ich odporúčame niekoľko dní otužovať na chladnejšom mieste. Stačí ich umiestniť na chladnejšie miesto a prekryť napríklad vrecovinou alebo ľahkým plátnom.

Sadzačku pestujeme na ľahších, vyčerpaných pozemkoch. Vysievame v apríli až máji alebo od septembra do novembra, nepretrhávame a cibuľu nevyťahujeme, len plejeme. Sadíme ich v nasledujúcom roku ručne do brázdičiek v sponu 30 × 8 cm na pole, vyznačené značkovačom brázdičiek hlbokých 10 - 12 cm. Pri sadení sa cibuľka zatlačí do brázdičky tak, aby hrot bol zarovno s povrchom pôdy. Brázdička sa zahrnie doskou a pozemok sa povalcuje. Na 1 m² potrebujeme asi 42 kusov cibuliek. Cibule sadíme do hĺbky tak, aby vrchol mierne vytŕčal zo zeme.

Z našich odrôd sa na toto pestovanie hodia Všetanská, Štutgardská.

Pestovanie z predpestovaného sadiva

V malom sa používa aj pestovanie z predpestovaného sadiva. Semeno vysievame vo februári v teplom parenisku.

Starostlivosť o cibuľu

• Plečkovanie a pretrhávanie: Hneď po vzídení značkovacej rastliny plečkujeme. Celkovo plečkujeme tri až štyrikrát. Vzídené rastliny dvakrát pretrhávame: prvý raz na 3 cm, druhý raz asi o 6 - 8 týždňov po vyklíčení na 10 - 12 cm. Vytrhané cibuľky už môžeme zúžitkovať. Za vegetácie okopávame a plečkujeme.
• Zalievanie: Po výsadbe jemne zalejte, aby pôda obopla korienky.
• Príprava sadzačiek: Cibuľky pred výsadbou vždy namočíme do slanej vody, aby sme ich zbavili neviditeľných zárodkov chorôb. V jednom litri vlažnej vody rozpustite jednu polievkovú lyžicu obyčajnej soli. Cibuľky do tohto roztoku ponorte presne na dve hodiny a nechajte ich odpočívať. Následne ich ošetrite roztokom manganistanu draselného, ktorý pôsobí ako silná dezinfekcia. Na úplný záver ich dôkladne opláchnite čistou vodou, čím ich pripravíte na bezpečný štart v pôde.
• Ochrana a výživa počas rastu: Keď sa objavia prvé zelené výhonky, rastlina prechádza do fázy intenzívneho rastu. Vtedy je ideálny čas na prípravu špeciálneho ochranného roztoku pre listy. Rozpustite dve čajové lyžičky amoniaku vo vedre plnom vody. Na plochu šiestich metrov štvorcových budete potrebovať približne tri takéto vedrá, aby bol účinok dostatočný. Nasledujúci deň po tejto procedúre polievajte záhon už len čistou vodou. Tento postup zabezpečí, že škodcovia sa vašej úrode vyhnú oblúkom a listy budú mať sýtu zelenú farbu. Po desiatich dňoch od prvej aplikácie je nutné tento preventívny proces zopakovať. Tentoraz však namiesto amoniaku použite zmes jednej lyžičky soli na liter vody. Tento striedavý systém vytvára prostredie, v ktorom sa patogény nedokážu adaptovať. Soľ pôsobí ako mechanická bariéra, ktorú mikroorganizmy neznášajú. Po uplynutí ďalších desiatich dní prichádza na rad opäť manganistan draselný. Celý tento cyklus vytvára neprekonateľný štít, ktorý ochráni budúce plody pred predčasným odhnívaním.
• Hnojenie: Cibuľa má mimoriadne rada kvasnicový roztok, ktorý funguje ako biologický urýchľovač. Na jedno vedro vody budeme potrebovať 100 gramov čerstvého droždia. Kvasnicový roztok nechajte aspoň hodinu odstáť na teplom mieste, aby mikroorganizmy začali pracovať. Medzitým záhon s cibuľou zalejte čistou vodou, aby sa pôda prevlhčila. Po hodine aplikujte kvasnicovú vodu priamo k rastlinám. Po ďalšej hodine opäť prelejte riadky obyčajnou vodou, čím živiny spláchnete hlbšie k samotným koreňom. Nikdy pri pestovaní nepoužívajte čerstvý hnoj, ktorý by jemné cibuľky okamžite spálil. Rovnako nebezpečný je aj chlorid draselný, ktorý pôsobí na korene toxicky. Zamerajte sa radšej na fosfor, ktorý je zodpovedný za veľkosť a silu výsledného plodu. Fosfor v správnom pomere zabezpečí, že hlavy budú pevné a odolné. Dostatok tohto prvku v pôde priamo ovplyvňuje schopnosť cibule dlhodobo sa skladovať bez straty kvality. Vyvážená výživa je skrátka kľúčom k plnej komore.
• Spoločné pestovanie: Výsadba cibule vedľa riadku mrkvy je jedným z najlepších príkladov prírodnej spolupráce. Tieto dve plodiny sa vzájomne chránia pred svojimi najväčšími nepriateľmi. Mrkva svojou vôňou mätie cibuľových škodcov a cibuľa naopak odpudzuje hmyz, ktorý napáda korene mrkvy. Ide o čisté bioperie bez nutnosti použitia chémie. Získate tak dvojnásobný úžitok na tej istej ploche. Táto kombinácia je rokmi overená a patrí medzi piliere permakultúrneho záhradkárstva. Priebežne môžete riadky posypať aj štipkou kuchynskej soli. Tento jednoduchý úkon je účinnou ochranou pred kvetárkou cibuľovou, ktorá dokáže zničiť celú úrodu za pár dní.

Zber a uskladnenie cibule

Cibuľa sa zberá podľa spôsobu pestovania. Cibuľu z priamej sejby zberáme koncom augusta a v septembri; cibuľu z priesad zberáme v polovici augusta. Sadzačkovú cibuľu zberáme najskôr, už v júli. Zberová zrelosť sa pozná podľa pevnosti cibule, typického zafarbenia šupky a vädnutia či zožltnutia vňate. Ak chcete, aby zelenina vydržala v pivnici čo najdlhšie, musíte ju pozberať v optimálnom termíne. Spoľahlivým znakom zrelosti je postupné zasychanie vňate priamo v krčku. Listy najprv žltnú a začínajú prirodzene poliehať k zemi. Keď je polovica vňate v poraste poľahnutá a rastliny majú zatiahnutý kŕčik, zber už neodkladajte.

Pri vyberaní zo zeme buďte opatrní, aby ste nepoškodili spodnú časť plodu. Každý mechanický zásah otvára dvere pre vstup infekcie počas skladovania. Po vybratí zo zeme sa nesnažte plody hneď schovať do debničiek alebo tmavých priestorov. Cibuľa potrebuje poriadny slnečný kúpeľ priamo na záhone. Nechajte ju v radoch na slniečku vyschnúť aspoň niekoľko dní, ak to počasie dovoľuje. Slnko pomáha zatiahnuť vrchné šupky, ktoré vytvoria ochranný obal. Po dôkladnom presušení ju zbavte uschnutej vňate a korienkov. Celú úrodu na záver pretrieďte a na dlhodobé uskladnenie si ponechajte len tie najzdravšie kusy.

Pestovanie ďalších cibuľových zelenín

Pór (Allium ampeloprasum L. subsp.)

Je to otužilá dvojročná zelenina. V zemi má vajcovitú až podlhovastú cibuľu, pokrytú striebristými šupinkami. Z cibule vyrastá oblá byľ, ktorá je naspodku obalená dlhými listovými pošvami. Listy sú ploché, podlhovasté, kopijovité. Kvetná os vyrastá v druhom roku. Na vrchole má okolík belavých alebo ružovkastých kvetov. Plod je tobolka so semenami tvarom a vlastnosťami podobnými semenám cibule. Pór nie je náročný na pôdu ani polohu. Je mrazuvzdorný, znáša aj vlhkejšie pôdy, ale potrebuje dostatok humusu a živín. Môže byť zaradený do prvej pestovateľskej trate. Na jeseň hnojíme bežnou dávkou maštaľného hnoja a pozemok zorieme.

Pór môžeme pestovať dvoma spôsobmi: buď ho vysejeme priamo na pole, alebo sadíme predpestované priesady. Pre veľkoplošné pestovanie sa hodí priama sejba. Sejeme koncom marca až začiatkom apríla do riadkov vzdialených 40 cm. Na 1 m² vysievame 0,8 - 1 g osiva. Aby sme zabránili hustej a nerovnomernej sejbe, pridávame k osivu preosiaty piesok alebo hrubozrnný materiál; niekedy aj špenátové či šalátové semeno. Veľmi dobre účinkuje časté okopávanie na vzdialenosť asi 10 - 12 cm. Pór môžeme zberať aj cez zimu až do jari. Vykopávame ho väčšinou ručne rýľom, vonkajšie listy odstránime. Pri čistení korene skrátime.

Cesnak (Allium sativum L. subsp.)

Je to trváca zelenina, ktorá má v zemi cibuľu zloženú z niekoľkých jednoduchých cibuliek - strúčikov. Listy sú ploché, stužkovité. Celá rastlina, hlavne však cibuľa, obsahuje štipľavú cesnakovú silicu.

• Cesnak biely: S bielymi sukničkami obaľujúcimi zloženú cibuľu. Tento cesnak nekvitne. Listy má úzke, dlhšie a silno osrienené. Je prispôsobený suchším podmienkam.
• Cesnak fialový: Listy má kratšie, ale širšie a menej osrienené. Tvorí kvetné osi s okolíkmi kvietkov, ktoré kvitnú len zriedkavo. Miesto nich sa tvoria v súkvetí malé pacibuľky, ktoré sa môžu použiť na množenie. Cibule sú väčšie s ťažšími strúčikmi, obalené modrofialovými sukničkami.

Zrelosť sa určuje, keď spodné listy začnú žltnúť. Cesnak potrebuje ľahšie, humózne, kypré a výhrevné hlinitopiesočnaté pôdy v starej hnojivej sile. Neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Poloha má byť chránená a slnečná. V ťažkých a zamokrených pôdach sa cesnaku nedarí. Cesnak nesmieme prehnojovať dusíkom, pretože to negatívne ovplyvňuje jeho kvalitu a trvácnosť. Potrebuje dostatok draslíka a vápnika. Vápnime k predplodine. Pri hlbokej orbe dávame na 1 m² 40 g Thomasovej múčky, 30 g 40% draselnej soli a 30 g síranu amónneho.

Najlepšie je sadiť v septembri až októbri alebo skoro na jar do riadkov vzdialených 30 cm a strúčiky v nich na 10 - 15 cm. Strúčiky sadíme 4 - 5 cm hlboko, podobne ako cibuľu sadzačku. Na 1 m² potrebujeme 50 - 80 g strúčikov, t. j. asi 30 kusov. Závisí to od priemernej veľkosti a odrody. Jarné sadenie, aj keď skoré, nie je také spoľahlivé a úroda býva menšia. Prezimovanie mrazuvzdorných strúčikov v pôde je istejšie než uskladňovanie. Ošetrovanie spočíva v niekoľkonásobnej okopávke a plečkovaní. Pri zbere dbáme na určenie správnej zrelosti cibúľ. Rastliny nenechávame v zemi príliš dlho, aby sa cibule ľahko vyberali. Z jesenného sadenia zberáme koncom júna až v júli, z jarného v auguste.

Pažítka (Allium schoenoprasum L. subsp.)

Pažítka tvorí husté trsy rúrkovitých tmavozelených listov. V druhom roku po vysadení vyrastajú kvetné osi s okolíkmi bledoružových až fialkastých kvietkov. Najlepšie sa darí v ľahkej, hlinitopiesočnatej pôde; poloha nerozhoduje. Pestujeme ju v druhej trati; na jeseň hnojíme primerane 150 - 200 g haseného vápna na 1 m² a na jar pred vysádzaním 40 g superfosfátu, 30 g draselnej soli a 20 - 30 g liadku na 1 m². Pôdu pripravujeme podobne ako pod cibuľu. Na väčších plochách pestujeme pažítku len na rýchlenie, na ktoré sa najlepšie hodí dvojročná pažítka. V prvom roku ju sejeme v apríli do riadkov vzdialených 30 cm. Získané priesady sadíme v nasledujúcom roku vo zväzkoch do sponu 50 × 20 cm a v zime ju rýchlime. Ako jednoročnú ju pestujeme tak, že v marci vysievame do pareniska, v máji sadíme na pozemok a na jeseň je pripravená na rýchlenie.

Zimná cibuľa (Allium fistulosum L.)

Pochádza z planého druhu rastúceho na Sibíri v Altaji. Vytvára trsy valcovitých polocibúľ s bočnými cibuľkami. Je mrazuvzdorná a nenáročná na pôdu; môže zostať na jednom mieste aj niekoľko rokov. Poskytuje od jari do zimy vňať s chuťou podobnou póru. Cibuľky čiastočne nahrádzajú kuchynskú cibuľu.

Šalotka (Allium ascalonicum Str.)

Je trváca rastlina podobná silnejšej pažítke. Vytvára menšie vajcovité až guľovité cibuľky, zložené z 3 až 10 menších cibuliek činkovitého tvaru. Zhluky cibuliek sú voľnejšie ako u cesnaku. Rozmnožuje sa ľahko, vegetatívne. U nás nekvitne. Má jemnú chuť a je veľmi cenná v kuchyni. Darí sa v podobných pôdach ako cibuľa kuchynská a má rovnaké nároky na hnojenie. Je úplne mrazuvzdorná. Vysádzame ju na jar v marci alebo na jeseň, najneskôr v októbri. Sadíme do 5 cm hlbokých brázdičiek vzdialených 30 cm a v nich na 8 - 10 cm. Na 1 m² potrebujeme asi 50 - 60 g cibuliek. Z jesenného sadenia zberáme už v júni, z jarného v auguste. Keď vňať zožltne, vykopávame ju rýľom a necháme obschnúť.

tags: #pestovanie #redkovka #cibula

Populárne príspevky:

• Rozmnožovanie dlhoramenných kreviet
• Tipy pre pestovanie mini orchideí
• Starostlivosť o ibištek čínsky
• originálne dekorácie v sklenených guľách
• Pestovanie orecha kráľovského