Kompletný návod na pestovanie zdravých a silných sadeníc paradajok

Zdravé a silné sadenice paradajok sú kľúčom k bohatej úrode. Pestovanie vlastných sadeníc paradajok vám umožní získať presne tie odrody, ktoré preferujete a ktoré sú najchutnejšie. Tento proces sa môže zdať zložitý, no správnym prístupom a dodržiavaním jednoduchých krokov môžete dosiahnuť silné a zdravé rastliny, ktoré vám prinesú bohatú úrodu.

Paradajky alebo rajčiny, ak chcete, patria medzi najviac pestované rastliny v našich záhradách. Či dávate prednosť veľkým mäsitým odrodám alebo drobným čerešňovým, ide o jednu z najobľúbenejších rastlín. K dispozícii máme obrovské množstvo druhov, a tak niet divu, že ich záhradkári po celom svete ročne vysadia viac ako 150 miliónov kusov. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny.

Zrelé červené paradajky na kríku

12 dôležitých krokov ako vypestovať sadenice paradajok

Tu je podrobný sprievodca, ktorý vás prevedie celým procesom od výberu semien až po zber úrody. Pre pestovanie rajčiakov platí niekoľko dôležitých krokov, ktoré by mal dodržať každý záhradkár.

1. Príprava a výber semien

Prvým krokom k úspešnému pestovaniu paradajok je výber správnych semien. Existuje mnoho odrôd paradajok, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a chuťou.

  • Výber odrody: Zvážte, či chcete pestovať nízko rastúce odrody pre otvorenú pôdu alebo vysoké odrody pre skleníky. Dôležité je tiež zvážiť dĺžku vegetačného obdobia a klimatické podmienky. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám a podmienkam pestovania. Populárne odrody zahŕňajú cherry paradajky, biftekové paradajky a špeciálne odrody ako napríklad San Marzano. K dispozícií máme obrovské množstvo druhov, a tak niet divu, že ich záhradkári po celom svete ročne vysadia viac ako 150 miliónov kusov.
  • Nákup semien: Nakupujte semená od spoľahlivých výrobcov a vždy skontrolujte dátum spotreby. Semená si vyberáme podľa odrôd o ktoré máme záujem, pričom si na balení všímame hlavne trvanlivosť. Je to dôležitý údaj, lebo čím sú semená staršie, tým majú horšiu klíčivosť a o to menej semien nám vyklíči. Najlepšie výsledky dosiahnete so semenami, ktoré nie sú staršie ako dva roky.

2. Určenie času výsevu semien

Výsev semien paradajok by sa mal začať v interiéri, približne 6-8 týždňov pred posledným očakávaným mrazom. Pre výpočet odpočítajte približne 60 dní od plánovaného presadenia. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca.

3. Príprava semien

Niekedy sa však stane, že zo všetkých zasiatych semien ich vyjde len niekoľko. Ak chcete zvýšiť klíčivosť semien a dosiahnuť lepšie výsledky, využite rady skúsených záhradkárov.

  • Dezinfekcia: Semená namočte na 20 minút do slabého roztoku manganistanu draselného a následne ich prepláchnite čistou vodou.
  • Klíčenie: Semená zabaľte do vlhkej papierovej utierky, uložte do plastového vrecka a nechajte ich klíčiť na teplom mieste. Po niekoľkých dňoch by mali začať klíčiť. Semená môžete pred výsevom namočiť do šťavy z aloe.

4. Príprava nádob a pôdy

  • Výber nádob: Plastové poháre, rašelinové tablety alebo špeciálne nádoby na sadenice s drenážnymi otvormi. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie.
  • Príprava pôdy: Aby ste získali silné sadenice, musíte najskôr veľmi dobre pripraviť pôdu. Použite kvalitný substrát s prídavkom biohumusu. Ak používate záhradnú pôdu, je nutné ju dezinfikovať (mrazenie, teplenie parou, manganistan draselný). Správne načasovanie výsevu semien nám môže neskôr ušetriť množstvo problémov. Pôda by mala byť dostatočne výživná a sypká, aby mali rastliny dostatok vody a vzduchu. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

5. Výsev semien

Semená zasaďte do malých kvetináčikov alebo špeciálnych sadbovacích nádob naplnených kvalitným substrátom.

  • Plnenie nádob: Naplňte nádoby pôdou, mierne ju zhutnite a zalejte vodou.
  • Výsev: Semená zasaďte do hĺbky približne 0,5 cm a jemne ich pokryte zeminou. Vytvorte jamky 0,5 cm hlboké, vložte semená, zasypte zeminou a navlhčite.
  • Podmienky: Zakryte plastovým obalom a uchovávajte pri teplote 25 °C. Výsev potrebuje veľa svetla, niekoľkokrát denne vodu z rozprašovača a izbovú teplotu okolo 20 °C. Na výsev je ideálny okenný parapet.

6. Starostlivosť o sadenice

Sadenice paradajok pre svoj rast potrebujú dostatok tepla a svetla. Pestujeme ich teda na slnečnom okne alebo pri použití umelého svetla.

  • Poskytovanie svetla: Po vyklíčení umiestnite sadenice na svetlý parapet alebo použite fytolampy (minimálne 12 hodín denne). Svetlo umiestnime 10 - 15 cm nad rastliny na podporu hrúbky stonky.
  • Polievanie: Sadenice zalievajte striedmo, aby ste predišli premočeniu. Zavlažujte ich pravidelne, pričom potrebu vody určíte podľa vlhkosti substrátu, ktorý by mal byť viac suchý ako mokrý.
  • Teplota: Po vyklíčení znížte teplotu na 18 - 20 °C. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie.

7. Preriedenie sadeníc

Keď majú sadenice dva pravé listy, odstráňte slabé výhonky, aby zostali len najsilnejšie rastliny. Približne tri týždne po výseve majú sadenice vyvinuté prvé lístky. Vtedy ich môžete pikírovať. Pritom od seba oddelíte jednotlivé rastliny a zasadíte ich do samostatných črepníkov. Na uvoľnenie jemných korienkov použite pikírovací kolík.

Mladé sadenice paradajok s prvými listami

8. Presádzanie sadeníc (Pikírovanie)

  • Čas presádzania: Keď sa objavia 2 - 3 pravé listy. Keď máme semená vyklíčené a majú už dve sady listov, vrchné klíčne lístky a jedny pravé lístky, rozsádzame ich do väčších nádob, aby si nezavadzali.
  • Hĺbka výsadby: Sadenice presaďte takmer po klíčne listy, čím podporíte silný rast koreňov. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

9. Kŕmenie sadeníc

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

  • Prvé hnojenie: 7 - 10 dní po presadení sadeníc. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme).
  • Druhé hnojenie: Po dvoch týždňoch, najlepšie fosforečnými a draselnými hnojivami.
  • Domáce alternatívy: Použite fosforečnan draselný (10 g/10 l vody) alebo dusičnan vápenatý (10 g/10 l vody). Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

10. Otužovanie sadeníc

Pred presádzaním je dobré sadenice postupne otužovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra).

  • Začnite 1 - 2 týždne pred výsadbou: Rastliny postupne vystavujte vonkajším podmienkam.
  • Postup: Začnite s 1 - 2 hodinami denne a postupne čas predlžujte. Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

11. Výsadba sadeníc do zeme

Sadenice paradajok sú pripravené na presadenie ako náhle dosiahnu 10 - 20 cm výšku.

  • Čas výsadby: Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Keď rastliny majú 6 - 8 pravých listov a prvý kvetný strapec. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).
  • Rozstupy: Vysádzajte s rozostupom 40 cm medzi rastlinami. Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia. Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m).
Výsadba sadeníc paradajok do pôdy

12. Starostlivosť po výsadbe

Pestovanie paradajok je v zeleninových záhradách veľmi obľúbené, pretože rajčiny majú vďaka ich vlastnostiam medzi jednotlivými druhmi zeleniny špeciálne postavenie. Tým sa starostlivosť o paradajky nekončí. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť.

  • Polievanie: Udržiavajte pôdu mierne vlhkú. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Polievať je treba skoro ráno alebo večer, nikdy nie na priamom slnku aby nedochádzalo k popáleninám od slnka. Dôležité je nepolievať zhora. Takto sa vyhneš hubovým ochoreniam. Polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou.
  • Hnojenie: Pokračujte v aplikácii komplexných minerálnych hnojív podľa odporúčaní. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Ďalšie dôležité tipy pre úspešné pestovanie paradajok

Príprava pôdy na vysádzanie paradajok

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0).

Pestovanie paradajok na balkóne či terase

V prípade, že pri dome nemáte veľkú záhradu a chcete pestovať paradajky, môžete ich úspešne pestovať aj vo vyvýšených záhonoch, ktoré si zhotovíte zo starých dosiek alebo ich zakúpite v záhradnom centre. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).

Paradajky pestované v kvetináčoch na balkóne

Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia.

Ak chcete pestovať väčšie rastliny paradajok v kvetináči, doprajte každej rastline objem aspoň 20 l. Menším odrodám určeným do bytu postačí aj objem približne 10 l na rastlinu.

Podpora a strihanie

Paradajky potrebujú podporu, aby mohli rásť vzpriamene a plody neboli v kontakte so zemou. Použite záhradné opory, kolíky alebo špeciálne klietky pre paradajky. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Opory musia by dostatočne vysoké, aby sme ich počas vegetácie nemuseli vymieňať za dlhšie, čím by sme mohli poškodiť koreňovú sústavu rastlín.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Pri odrodách, ktoré rastú s oporou vyštipujeme výhonky v pazuchách listov, aby sa rastliny nevyčerpávali zbytočným rozrastaním. Pri vyštipovaní dávame pozor, aby sme neodstránili veľa listov.

Ako prerezávať paradajky pre maximálny výnos a zdravie rastlín

Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Bočný výhonok je tá časť rastliny, ktorá vyrastá v pazuche listu medzi hlavnou stonkou a listom. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím. Výhonok pod prvým súkvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame. Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy paradajkám trhá, aby tak rastlinu presvetlili a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Paradajky môžu byť náchylné na rôzne škodce a choroby. Ochrana záhrady pred škodcami a chorobami rastlín je často podceňovaná. Medzi najčastejšie problémy patria vošky, molice, pleseň paradajková a rôzne hubové ochorenia. Používajte ekologické metódy ochrany, ako sú prírodné insekticídy, biologická ochrana a správna starostlivosť o rastliny, aby ste minimalizovali riziko nákazy. Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.

Prehľad najčastejších chorôb a škodcov paradajok

V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy.

  • Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevencia: opatrné zavlažovanie, nevysádzanie nahusto pre dobrú cirkuláciu vzduchu. Ochrana: preventívne postreky pri nástupe daždivého počasia (začiatkom júna).
  • Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami so žltou obrubou na listoch a stonkách. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavitosť. Preventívne ošetrenie mednatými prípravkami.
  • Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať, predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, čo vedie k nižšej úrode.
  • Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov nahor. Typické sú žlté škvrny, neskôr hnednutie listov. Prevencia: dostatočné vetranie a likvidácia napadnutých rastlinných zvyškov po zbere úrody.
  • Hniloba špičiek plodov: Prejavuje sa veľkými bledohnedými škvrnami na špičke plodov. Príčina je v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania, často v pôdach s nadmerným hnojením draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
  • Slnečný úpal: Vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä pri prudkej zmene počasia. Postihuje sadenice a plody, ktoré zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu.
  • Strapka západná: Drobný hmyz cicajúci rastlinné šťavy a prenášajúci vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny. Prevencia: ochranné siete, odstraňovanie burín, chemické prípravky na báze parafínu.
  • Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si na zemiakoch, paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú časti listov. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
  • Molica skleníková (biela muška): Škôdca cicajúci rastlinné šťavy a vylučujúci lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie treba opakovať 3-krát v intervale 3 - 5 dní.
  • Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov, prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zber úrody

Paradajky sú pripravené na zber, keď dosiahnu plnú farbu a sú pevné na dotyk. Zberajte ich pravidelne, aby ste podporili tvorbu nových plodov. Paradajky môžete skladovať pri izbovej teplote, kým úplne dozrejú. Ak máte veľkú úrodu, paradajky môžete konzervovať, sušiť alebo pripraviť domáci kečup či omáčku. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Ostalo vám príliš veľa paradajok? Nevadí, môžeme ich úspešne uskladniť v suchej miestnosti pri teplote 13 °C. Keď klesne teplota pod 13 °C paradajky začnú strácať chuť. Ak je plodov naozaj veľa, môžeme ich konzervovať, zamraziť, vyrobiť si šťavu a zasterilizovať a neskôr počas zimy použiť v kuchyni namiesto pretlaku z obchodu.

Zber zrelých paradajok z kríkov

Populárne odrody paradajok

Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín rajčiakov, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).

Prinášame prehľad niektorých odrôd, ktoré sú obľúbené medzi záhradkármi:

  1. Vysoké odrody (Indeterminantné): Rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
    • Moneymaker
    • Harzfeuer
    • Tornádo
  2. Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
  3. Kríčkové odrody (Determinantné / Trpasličie): Dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči. Ich nevýhodou je, že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca 130 g patrí napr.
    • Miniboy
    • Rotkäppchen
    • Bajaja
  4. Hybridy: Krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov.
Tabuľka s obľúbenými odrodami paradajok

tags: #pestovanie #sadenic #paradajok #guru

Populárne príspevky: