Pestovanie sliviek a boj proti kučeravosti listov
Slivky a ringloty sú veľmi chutným jesenným ovocím a opäť platí, že najlepšie chutia tie, ktoré si vypestujete sami. Pestovanie sliviek nie je nijak zvlášť náročné, ak im dáte všetko, čo potrebujú. Na prvom mieste je dostatok slnečného žiarenia, dobre odvodnená piesočnatá pôda s pH medzi 5,5 až 6,5. Mladé stromčeky potrebujú dostatok vody, oplatí sa okolo nich rozsypať mulčovaciu kôru, ktorá pomáha udržiavať potrebnú vlhkosť. Slivky sa v záhradách pestujú najmä v klasických korunkových tvaroch, zväčša na myrobalánových podpníkoch, ktoré zabezpečujú dobré kotvenie stromov v pôde a optimálny vlahový režim.
Slivky domáceho pôvodu sú lepšie prispôsobené našim klimatickým podmienkam ako odrody, ktoré pochádzajú z južnej Európy. Naše domáce slivky nevyžadujú špeciálne nároky na stanovište. Pestujeme ich v oblastiach, kde priemerná ročná teplota presiahne 8° C. Najviac sa im darí v nadmorskej výške okolo 400- 450 m. n. m. Ak chceme, aby slivky dosiahli najlepšiu kvalitu plodov, zasadíme ich na teplé, pred vetrom chránené miesto, do hlbokej, úrodnej pôdy. Dbáme pritom na dostatočnú vlahu, obzvlášť počas zrenia plodov. Nakoľko sú slivky pomerne náročné na spotrebu živín, zabezpečujeme dostatočné množstvo dusíka, draslíka a fosforu.
Slivky patria medzi ovocné dreviny, ktoré sa ľahko prispôsobili našim podmienkam a rýchlo sa stali obľúbeným ovocím. Zastrešujú širokú škálu kôstkového ovocia patriaceho pod jeden druh, a to slivku domácu (Prunus domestica). Jej predkovia pochádzajú pravdepodobne z Kaukazu. Z pomologického hľadiska sa sem zaraďujú kultúrne odrody, ktoré sa ďalej delia do skupín podľa celkového vzhľadu stromu a jeho výšky, ako aj podľa vlastností plodov. Patria sem slivky, poloslivky, slivy, mirabelky, ringloty.
Slivky sú pomerne náročné na vlastnosti stanovišťa. Vyžadujú dostatočne vlhkú pôdu, rovnako vyššiu vlhkosť vzduchu. Napriek dobrej mrazuvzdornosti až do -30 °C je lepšie vysádzať ich na miesta chránené pred mrazom. Obzvlášť to platí pre ringloty a mirabelky, ktoré sú citlivejšie na mráz hlavne v čase kvitnutia. Ideálna nadmorská výška na pestovanie sliviek je 200-450 m n. m., ale v nižších polohách často trpia nedostatkom vlahy a suchým vzduchom. Priemerná ročná teplota vhodná pre slivky by sa mala pohybovať v rozmedzí 7,5-9 °C. Aby ste stromom pomohli zachytiť čo najviac slnečných lúčov, zvoľte na ich výsadbu mierne svahy orientované na juhozápad a západ.
Najčastejšie choroby sliviek
Mnohí pestovatelia sliviek majú skúsenosť s hrdzou sliviek. Je to nebezpečná choroba, ktorá sa prejavuje náhlym opadom napadnutých listov. Hrdza je tiež častým ochorením marhúľ, trnky, či mandle. Na to, aby sa rozvinula, potrebuje dva druhy rastlín. Najskôr sa na vrchnej strane listov objavia fialové alebo žlté škvrny v smere žiliek. Preventívnou ochranou pred hrdzou je včasná likvidácia napadnutých stromov, zlikvidovanie medzihostiteľských rastlín a dobrá výživa.
Šárka sliviek (Plum pox virus)
Toto ochorenie spôsobuje Plum pox virus, ktorý okrem sliviek ohrozuje aj marhule a broskyne. Príznaky sú badateľné na všetkých častiach rastlín - na kvetoch, plodoch, kôre, ale najčastejšie na listoch. Pri niektorých odrodách môžu byť viditeľné príznaky aj na plodoch. Skoro na jar možno na listoch spozorovať svetlozelené kruhovité škvrny, pričom príznaky sú najvýraznejšie na výmladkoch. Ak chceme ochoreniu predísť, dôležité je uvedomiť si, že sa prenáša mechanicky, vrúbľovaním, očkovaním a semenom. Prenášajú ho aj niektorí škodcovia: voška slivková, voška slamihová, voška broskyňová a voška chmeľová.
Šárka sliviek je vírusové ochorenie, ktoré ohrozuje výsadby ovocných drevín po celom svete a je najnebezpečnejšie vírusové ochorenie ovocných drevín. Šárku nie je možné úplne vyliečiť. Akákoľvek liečba chorých drevín je v podstate neúčinná. Symptomatické prejavy je možné pozorovať na listoch, plodoch a často aj na kôstkach. Prejav ochorenia je veľmi variabilný a odlišuje sa v závislosti od hostiteľskej rastliny, odrody a kmeňa vírusu, ktorý napadol danú rastlinu. Najcitlivejšie sú mladé výsadby ovocných druhov. Vírus sa prenáša voškami alebo vegetatívnym rozmnožovaním.
Šarka sliviek je hospodársky najdôležitejšou vírusovou chorobou kôstkovín nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe a v oblasti Stredozemného mora. Pôvodcom ochorenia je vírus šarky slivky - Plum pox virus (PPV) z rodu Potyvirus. Škodlivosť choroby spočíva najmä v priamom poškodzovaní plodov citlivých odrôd, ktoré predčasne opadávajú a pre znížené kvalitatívne vlastnosti nie sú vhodné na konzum a priemyselné spracovanie. Pri veľmi náchylných odrodách môže prísť až k úplnému znehodnoteniu úrody.
Vírus šarky slivky sa účinne prenáša biologickými hmyzími vektormi (voškami) alebo infikovaným množiteľským materiálom (vrúbľami, očkami, podpníkmi). Rastlinné vírusy majú väčšinou veľmi jednoduchú stavbu - tvorí ich nukleová kyselina (genóm) chránená bielkovinovým obalom. Dôkladné zmapovanie výskytu šarky slivky a jej rôznych kmeňov je len prvým krokom v efektívnom boji proti tejto chorobe. Nasledovať by mala dôkladná eliminácia infekčných ohnísk, globálne ozdravenie sadiva a reorganizácia sortimentu kvalitnými a spoľahlivými rezistentnými odrodami.
Pri najznámejšej chorobe slivkovín, šarke, je najlepším riešením likvidácia stromu, keďže ide o infekčný zdroj nákazy nielen pre ďalšie slivky u susedov, ale aj pre všetky pestované marhule či broskyne, ktoré nevyliečiteľná šarka takisto napáda. Práve kvôli tomuto vírusu sa očkovanie sliviek vôbec neodporúča.
Vošky prenášajú šarku. Preto je ich prítomnosť na strome obzvlášť nežiadúca. Vošky na slivke sa rozširujú na spodnej strane listov a sú pokryté bielosivým práškom. Listy sa neskúcajú, ale zasychajú a opadávajú.
Priama ochrana proti tomuto vírusu neexistuje. Preventívne však treba chrániť slivky pred výskytom vošiek, ktoré sú prenášačmi. Vhodná a azda aj najlepšia ochrana je výsadba a pestovanie tolerantných, prípadne rezistentných odrôd. Tolerantné dokážu produkovať kvalitné ovocie napriek miernemu napadnutiu chorobou. Rezistentným sa šarka takmer úplne vyhne.
Červená škvrnitosť listov
Pôvodcom ochorenia červenej škvrnitosti listov je huba Polystigma rubrum. Prezimuje v opadanom lístí, v ktorom sa tvoria plodničky. Z nich sa na jar uvoľňujú tzv. askospóry vyvolávajúce infekciu mladých listov. Prvé príznaky ochorenia v podobe 5 až 10 mm veľkých oranžových až hnedočervených vypuklých škvŕn sa objavujú približne šesť týždňov po infekcii. Silnejšie postihnuté listy sa deformujú, usychajú a predčasne opadávajú. K šíreniu choroby dochádza predovšetkým za teplého a vlhkého počasia.
Na listoch sú drobné, okrúhle, červenofialové až fialovošedé škvrny, obvykle lemované tmavším okrajom. Škvrny majú obvykle priemer 1-2 mm. Uprostred nich sú tmavé body. Silne postihnuté listy predčasne opadávajú. Škvrny sú veľmi podobné škvrnitosti listov - presná diagnóza si vyžaduje mikroskopické vyšetrenie.
Nekrotická krúžkovitosť slivky (Prunus necrotic ringspot virus)
Na čepeliach listov sú chlorotické ohraničené škvrny, drobné krúžky, alebo pruhy. Postihnuté miesta sa krútia, na spodnej strane listov sa objavujú v okolí žiliek výrastky. Postihnuté miesta postupne nekrotizujú a vypadávajú. Listy sa postupne rozpadávajú a často zostáva zachovaný iba úzky prúžok pletiva v okolí nervov. Príznaky sú silnejšie pri teplom počasí. V ďalších rokoch býva prejav príznakov variabilný, prípadne môže aj zmiznúť.
Grmaník slivkový (Taphrina pruni)
Grmaník slivkový (Taphrina pruni) je hubové ochorenie, ktoré sa objavuje predovšetkým na plodoch sliviek. Vplyvom choroby dochádza k deformácii ich tvaru - nadobúdajú podlhovastý tvar. Môžu byť dlhé 5 až 7 cm, vo vnútri plodu sa nenachádza kôstka, pretože sa vôbec nevytvorí. Povrchové sfarbenie je žltozelené so šedým povlakom. Napadnuté slivky v priebehu vegetácie hnednú, stratou vody sa scvrkávajú, odumierajú a následne predčasne opadávajú. Rozmnožuje sa askospórami, ktoré zimu prečkajú v trhlinách kôry, v púčikoch a aj na konároch. Môže prezimovať aj vo forme mycélia vo výhonkoch, ktoré na jar prerastá cez stopku do mladého plodu. Askospóry na jar klíčia a vznikajú z nich blastospóry, ktoré sú príčinou infekcie kvetov a teda aj plodov. V lete koncom júna sa tvoria na povrchu plodov vrecká, v ktorých približne o tri týždne dozrievajú askospóry. Tie sú následne vystreľované do koruny stromu a okolia, kde prezimujú. Ochorenie škodí na plodoch a výrazne znižuje úrodu.
Z chorôb je veľmi nepríjemná huba označovaná ako grmaník slivkový, ktorá sa prejavuje deformáciami a zlým vyfarbovaním plodov, v ktorých nenájdete kôstku. Napadnutá úroda usychá a opadáva. Najviac sa šíri za vlhkého počasia. Chemická ochrana v malospotrebiteľských baleniach, žiaľ, nie je dostupná.
Odumieranie púčikov, škvrnitosť plodov, suchá škvrnitosť listov - dierkovitosť (Stigmina carpophila)
Huba napáda všetky druhy kôstkovín. Žlté až fialové škvrny na listoch, ktorých stredy nekrotizujú a vypadávajú. K napadnutiu dochádza hlavne pri teplom a vlhkom počasí. Ošetrenie je v podobe likvidácie opadaných listov, vetvičiek a plodov. Predjarný a jarný postrek.
Klasterosporióza (dierkovitosť listov a škvrnitosť listov) je ochorenie vyvolávané hubou Clasterosporium carpophilum. Na listoch sa prejavuje vo forme niekoľko milimetrov veľkých, ostro ohraničených hnedých škvŕn, ktoré neskôr z čepele listov vypadávajú a preto sa toto ochorenie nazýva aj dierkovitosťou listov. Túto dierkovitosť stretávame aj na listoch ostatných kôstkovín (slivky, čerešne, višne, marhule). Druhým príznakom klasterosporiózy je drobná škvrnitosť plodov, ktorá býva často sprevádzaná aj glejotokom. Pôvodca ochorenia prezimuje konídiami jednak v opadanom lístí a jednak na kôre stromov. V prípade daždivého počasia po vypučaní stromov tieto konídiá vyklíčia a nakazia listy alebo plody broskýň.
Moniliová hniloba (spála)
Je to hubové ochorenie ovocia, ktoré je problémom najmä na plodoch náchylných rastlín, s potenciálom spôsobiť straty 50% alebo viac pred zberom. Moniliózu možno pozorovať v letnom období ako dôsledok infekcie u višní, čerešní a marhúľ moniliózou. Je to hubové ochorenie kvetov a výhonkov zapríčinené hubou Monilia laxa Sacc. Poškodenie kvetov pripomína popálenie mrazom a výhonky bývajú glejovité, vyholené a často odumierajú.
Moniliová hniloba kôstkovín - (Monilia laxa) je vreckatá huba vyvolávajúca ochorenie predovšetkým na višniach a marhuliach. Patogén napáda aj dozrievajúce plody kôstkovín, kde vyvoláva tzv. sivú hnilobu plodov. Monilia laxa prezimuje v podobe podhubia (mycélia) na plodoch napadnutých v predchádzajúcom vegetačnom období (tzv. mumifikované plody), alebo aj ako poloparazit na povrchu a vnútri kôrových pletív odumretých a odumierajúcich konárikov.
Počasie a hygiena. Silnejší výskyt moniliózy v posledných rokoch súvisí s daždivým počasím v období kvitnutia kôstkovín, ale je aj následkom nedodržiavania základných hygienických opatrení v záhradách a ovocných sadoch. Je totiž známe, že postihnuté ovocie často ostáva na stromoch v podobe zosušených múmií, ktoré sú dôležitým zdrojom infekcie kôstkovín v nasledujúcom vegetačnom období. Keďže podhubie často prerastá zo zničeného ovocia aj do dreva, odporúča sa mumifi kované plody odrezať aj s kúskami priľahlých konárikov a čo najskôr ich spáliť alebo hlboko zakopať do pôdy.
Prevencia. Napriek týmto opatreniam však bude treba za daždivého počasia v období kvitnutia aj v tomto roku citlivé odrody marhúľ a višní proti moníliovému usychaniu kvetov a výhonkov aj chemicky ošetriť. MOŽNOSTI OCHRANY: Chemická ochrana sa vykonáva na začiatku a konci kvitnutia ohrozených stromov prípravkami Baycor 25 WP, Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW, Signum alebo Sporgon 50 WP.
Najčastejší škodcovia sliviek
Piliarku slivkovú (Hoplocampa minuta) spoznáte podľa čierneho zadočka a čierneho bruška. Ochrana spočíva v postreku a v zbieraní napadnutých plodov.
Obaľovač slivkový (Grapholita funebrana) spôsobuje červivosť sliviek. Prvá generácia spôsobí opadávanie mladých plodov, druhá červivosť. Priama ochrana sa robí iba proti druhej generácii, počas opadávania plodov poškodených prvou generáciou je dôležitý ich okamžitý zber. Proti húseniciam môžete použiť lapacie pásy z vlnovitého papiera, ktoré treba spáliť.
Obaľovač slivkový (Cydia funebrana) prezimuje v štádiu dospelej húsenice v kokóniku pod kôrou, v mačine alebo v iných úkrytoch. Na jar sa zakukľuje a obyčajne v priebehu mája sa liahnu motýle. Oplodnené samičky kladú vo večerných hodinách vajíčka na malé plody, ojedinele aj na listy. Kladenie trvá niekoľko týždňov. Vyliahnuté húsenice sa krátky čas pohybujú po povrchu plodov a potom sa vžierajú dovnútra. Tento druh obaľovača má u nás dve generácie. Napadnuté plody zvyčajne skôr dozrievajú, zafarbujú sa do modra a často mávajú na povrchu plodu kvapôčku gleja.
Piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a piliarka žltá (Hoplocampa flava) sú považované za najzávažnejších škodcov sliviek, slív a ringlôt. Obidva druhy piliarok sa vyskytujú spoločne, alebo prevažuje jeden druh. Obidva druhy piliarok prezimujú v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia sliviek. Vyliahnuté larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, pričom dôsledkom napadnutia piliarkami je hromadné opadávanie zelených nevyvinutých plodov, veľkých 10-15 mm. Na opadnutých plodoch je viditeľná okrúhla hlboká dierka, z ktorej často vytŕča vankúšik hrdzavohnedého vlhkého trusu.
Opadávanie zelených plodov Okrem neopelenia je veľmi častým dôvodom neúrody napadnutie piliarkami. Tie spôsobujú predčasné opadanie ešte nedozretých plodov, v ktorých sú voľným okom viditeľné larvy. Na ochranu proti nim stačí, ak urobíte postrek povolenými prípravkami alebo prírodnými insekticídmi, keď opadávajú posledné korunné lupienky.
Červivosť Spôsobujú ju larvy obaľovača slivkového, pre ktorých výskyt je typická kvapka gleja na povrchu plodov. Pri obaľovačoch je dôležitý termín postreku. Ak ho stihnete pri prvej generácii v štádiu vajíčok, druhé ošetrenie proti húseniciam už nebude potrebné, pretože sa nevyliahnu. Zároveň nezabudnite na ošetrenie proti druhej generácii, keď treba zohľadniť ochrannú lehotu použitého prípravku. V signalizácii výskytu škodcu vám pomôžu lepové doštičky.
Voška slivková (Hyalopterus pruni)
Čerstvo nakladané vajíčka sú bledozelené, neskôr tmavnú. Vošky cicajú na spodnej strane listov. Na povrchu tela sa nachádza biely voskový prášok. Primárnym hostiteľom sú slivky a trnky, niekedy aj marhule. V dôsledku poškodenia listy zasychajú a opadávajú, ale neskrúcajú sa. Plody sa vyvíjajú horšie. Ochranným opatrením je jarný postrek. V prípade silného výskytu sa môže postrek opakovať.
Voška bodliaková (Brachycaudus carudi)
Primárnymi hostiteľmi škodcu sú najmä slivky, mandle, broskyne alebo marhule. Napadnuté listy sa zvinujú a kučeravejú. Ochrana sa robí predjarným postrekom a podľa výskytu škodcu sa postrek opakuje.
Voška slamihová (Brachycaudus helichrysi)
Primárnym hostiteľom vošky slamihovej sú stromy z rodu Prunus (slivky). Z kultúrnych druhov poškodzuje najmä slnečnicu. Je to významný škodca slivky, v dôsledku cicania sa listy deformujú a skrúcajú do trúbkovitého zvitku. Napadnuté listy predčasne opadávajú.
Vlnovník trnkový - slivkový (Eriophyes similis)
Roztoče Eriophyes similis vytvárajú guľovité až bradavičnaté hálky na listoch slivky bledožlté, zelené až tmavo červené hálky. Na hornej strane listu sú malé, polguľovité, chlpaté, na spodnej strane listu má hálka otvor. Často sa zhlukujú pozdĺž žiliek, ale sú aj po celej listovej ploche. Výnimočne môžu byť poškodené aj plody.
Puklica slivková (Eulecanium corni)
Samičky aj samčeky dospievajú od druhej polovice mája do prvej polovice júna. Samičky sú dlhé 4-6mm. Majú pologuľovitý tvar a výšku tela 1,5 až 2mm. Hostiteľskými rastlinami sú najmä slivky, ale je to polyfágny druh, ktorý poškodzuje agáty, jasene, liesky, hlohy, jarabiny, egreše, javory, bresty, vinič a ďalšie dreviny. Cicať môže aj na okrasných rastlinách. V dôsledku cicania sú stromy oslabené a konáriky môžu odumierať. Pri silnom napadnutí môže odumrieť celý strom.
Voška chmeľová (Phorodon humuli)
Prvý článok tykadiel je zreteľne väčší ako druhý článok. Tykadlá sa pripájajú k hlave, na ktorej sú zreteľné čelové hrbolčeky. Primárnym hostiteľom je slivka domáca a príbuzné druhy. Sekundárnym hostiteľom je chmeľ obyčajný. Kolónie sa vyskytujú na spodnej strane listov. Je prenášačom šárky sliviek. Pri premnožení dochádza k deformáciám listov, zasychaniu listov, niekedy môže odumrieť celý výhonok.
Odroda Top Taste
Top Taste je moderná, veľmi chutná a mimoriadne sladká odroda slivky. Pestovatelia si ju obľúbili najmä pre stabilnú úrodnosť a výborné chuťové vlastnosti, ktoré sú porovnateľné s najkvalitnejšími dezertnými slivkami. Strom rastie stredne silno, dobre sa tvaruje a na podpníku myrobalán bez problémov zvláda aj ťažšie či suchšie pôdy. Plody sú veľké, oválne, modrofialové, s pevnou šťavnatou dužinou a intenzívne sladkou aromatickou chuťou. Kôstka sa dobre oddeľuje.
Top Taste je výborná na priamy konzum - patrí k najchutnejším neskorým slivkám na trhu. Rovnako sa hodí na koláče, kompóty, lekváre, mrazenie, sušenie a pálenie.
Kľúčové vlastnosti odrody Top Taste:
- Mimoriadne sladká a aromatická chuť.
- Veľké atraktívne plody.
- Čiastočne samoopelivá - spoľahlivá úroda.
- Neskoré dozrievanie.
- Podpník myrobalán = dobrá adaptácia na pôdy.
Plody majú stredne veľké až veľké (priemerná hmotnosť 35 - 40 g), sú tmavomodré, pevné. Dužina plodu je sladká, aromatická, šťavnatá a dobre oddeliteľná od kôstky. Obsah cukru je najvyšší zo všetkých odrôd, ktoré sú momentálne dostupné na trhu, preto sú plody vhodné nielen na priamy konzum, tradičné slivkové lekváre, ale sú ideálne aj na pálenie.
Odroda má skorý nástup do rodivosti, rodivosť je pravidelná a vysoká. Vhodná je do všetkých oblastí, kde sa pestujú slivky.
Pestovanie slivky Top Taste
Stanovište a pôda:
Najlepšie rastie na slnečnom stanovišti. Podpník myrobalán zabezpečuje toleranciu k rôznym pôdam. Pôda by mala byť priepustná, hlinitá až hlinitopiesčitá.
Opelenie:
Odroda je čiastočne samoopelivá - lepšie sa jej darí v prítomnosti opeľovača. Odroda slivky Toptaste je neskorá nemecká odroda, ktorá je čiastočne samoopelivá. Vhodnými opeľovačmi pre ňu sú napríklad Čačanská Lepotica alebo Stanley.
Rez a tvarovanie:
Pravidelný rez pomáha udržať tvar a bohatosť úrody. Strom rastie slabšie až stredne silno, ale má bohatú a pravidelnú úrodu s dlhým obdobím zberu. Pri slivkách je veľmi dôležité všímať si celkový zdravotný stav stromu a množstvo (a dĺžku) jeho prírastkov. Podľa toho treba zvoliť správne načasované strihanie sliviek: skoro na jar alebo v lete po obratí úrody. Zimný rez slivky pomôže v tom, aby strom svoju energiu a živiny ukryté v kmeni a v kostrových konároch mohol efektívne využiť na nové prírastky, na ktorých v budúcom roku prinesie úrodu.
Dozrievanie:
Dozrievanie: koniec septembra (neskorá). Dozrieva v polovici septembra.
Odolnosť a ochrana
Odolnosť voči chorobám a mrazom:
Odroda je dobre odolná voči chorobám aj mrazom. Odroda Toptaste je vysoko odolná proti šarke sliviek a netrpí hubovými chorobami.
Rez slivkovin
Zber a využitie sliviek
Slivky plnia dôležitú dieteticko-liečebnú úlohu, hoci obsah vitamínov v nich je pomerne nízky. Zaujímavé je však ich spektrum, ktoré zahŕňa všetky vitamíny skupiny B, okrem vitamínu B12 a biotínu. V tomto komplexe pôsobia veľmi účinne na metabolizmus sacharidov, priaznivo ovplyvňujú nervovú sústavu, mentálnu sviežosť, výkonnosť a odolnosť proti stresu. Vysoký obsah vitamínu E chráni organizmus pred aterosklerózou, znižuje hladinu škodlivého (LDL) cholesterolu a má pozitívny vplyv na klimakterické problémy.
Značný je obsah minerálnych látok, hlavne draslíka, fosforu, horčíka, vápnika a síry. Jednotlivé vitamíny a minerálne látky je dôležité prijímať v komplexe, lebo iba tak môžu plniť svoje funkcie. Napríklad účinok už spomínaného komplexu vitamínov skupiny B, kombinácia fosforu a draslíka sa uplatňuje pri regulácii krvného obehu, reumatizme, dne, obličkových problémoch. Vápnik, horčík a fosfor sú základné stavebné prvky kostí a zubov.
Sto gramov jedlého podielu sliviek má energetickú hodnotu 212 kJ, obsahuje 83,7 g vody, 14,65 g sacharidov, 0,65 g bielkovín a 0,16 g celkových lipidov, hlavne polynenasýtených mastných kyselín. Slivky obsahujú aj komplex organických kyselín, ktoré majú spolu s vitamínom E antioxidačný účinok. Triesloviny im dodávajú charakteristickú chuť. Zo skupiny sacharidov sú významné okrem glukózy a fruktózy aj pektínové látky, ale najmä vláknina, ktorá prečisťuje črevá a pôsobí proti zápche. Bola zistená účinná ochrana sliviek pred rakovinou hrubého čreva, pričom preventívne stačí skonzumovať 5-6 plodov denne, dokonca aj sušených. Slivky sú výborným podporným prostriedkom pri prečisťujúcej diéte, sú jemným a absolútne neškodným preháňadlom (5 až 10 sušených plodov večer namočte do vody a ráno ich zjedzte na lačno aj s vodou, v ktorej sa máčali). Tieto účinky sa spolu s odvodňujúcimi uplatňujú pri redukčnej diéte.
U niektorých osôb, ktoré na slivky nie sú zvyknuté, sa spočiatku môže dostaviť pocit plnosti, nadúvania alebo iné žalúdočné či črevné problémy. Za normálnych okolností však tieto problémy najneskôr do troch dní vymiznú a organizmus sa prispôsobí.
tags: #pestovanie #sliviek #kuceravost #listov