Pestovanie sóje na Slovensku: Potenciál, Výzvy a Trendy
Sója fazuľová [Glycine max (L.) Merril.] je úrodou semien (tzv. sójových bôbov) strategickou komoditou na svetových trhoch. Strategickosť jej významu spočíva v tom, že je cenným a lacným zdrojom kvalitných bielkovín (38 - 40 %) s priaznivým pomerom esenciálnych aminokyselín, a tým mnohorakým využitím pre ľudskú výživu a výživu hospodárskych zvierat. Pre celkové obsahové zloženie je i požadovanou surovinou pre priemysel.
Botanicky patrí sója do čeľade bôbovitých a biologicky je kategorizovaná ako strukovina, ale pre vysoký obsah tuku (18 - 22 %) aj ako olejnina, preto je štatisticky vykazovaná v skupine olejnín. Sója (Glycine max) je jednou z najdôležitejších plodín na svete vďaka svojmu vysokému obsahu bielkovín a olejov. Pestovanie sóje je prospešné nielen pre zdravie, ale aj pre pôdu, pretože je schopná fixovať dusík. Existuje viacero druhov sóje, ktoré sa pestujú pre rôzne účely.
Na Slovensku v pestovaní sóje stále výrazne dominuje Košický kraj (rok 2018 - 23 383 ha), ktorý má v celom sledovanom období rokov 39 - 63 % zastúpenie z celkovej zberovej plochy. Za ním v odstupe nasledujú Banskobystrický (17 - 19 %), Nitriansky (11 - 12 %) a Prešovský kraj (9 - 10 %). Na tieto štyri kraje pripadalo v ostatných troch rokoch (2016 - 2018) až 89 - 90 % z celoslovenskej zberovej plochy sóje.
Celoslovenský deň poľa sóje v Zemplínskej Novej Vsi v okrese Trebišov mal za cieľ podporiť pestovateľov sóje a informovať laickú aj odbornú verejnosť o možnostiach jej produkcie. "Sója má svoje nezastupiteľné miesto v pestovaní. Plochy sóje narástli na úctyhodných 70-tisíc hektárov, pričom najviac jej nájdeme práve na Východoslovenskej nížine. "Tomu slúži aj finančná podpora, ktorá je poskytovaná na pestovanie plodín, ktoré viažu dusík, a veríme, že táto podpora bude pokračovať aj ďalej," skonštatoval Fačkovec.
Klimatické a pôdne podmienky pre pestovanie sóje
Sója je krátkodennou, teplomilnou a vlhkomilnou plodinou, preto hlavnými faktormi, ktoré limitujú možnosť jej pestovania sú teplota vzduchu, dĺžka svetelného dňa a dostatok zrážok. K tomu, aby rôzne odrody pestované na Slovensku dozreli, potrebujú rôznu sumu vegetačných teplôt v širokom rozmedzí 2 000 až 3 000 °C. Pri sume efektívnych teplôt je potrebné odpočítať na každý deň ešte zmienených 10 °C, resp. Minimálna teplota pre klíčenie sóje je 8 až 10 °C, optimálna 15 až 22 °C. Pri dostatku vlahy rozhoduje o rýchlosti vzchádzania teplota. V biologicky širších súvislostiach sa za minimálnu teplotu klíčenia považuje už 6 - 7 °C, čo je však skôr iba veľmi teoretická hodnota. Pri 8 °C sója vzíde za 3 - 4 týždne, pri 18 °C za 7 dní. Proti jarným mrazíkom sú mladé rastlinky sóje odolnejšie ako kukurica a fazuľa, krátkodobo znesú mrazíky -1 až -2 °C (s výnimkou fazule sú ostatné strukoviny voči nízkym teplotám odolnejšie). Silnejšie jarné mrazíky -3 až -4 °C môžu mladé rastlinky sóje krátkodobo zniesť, ale aj byť nimi už významnejšie poškodené, niekedy znesú rastlinky aj viac. Avšak k poškodeniu rastliniek sóje dochádza už pri dlhšie trvajúcich nízkych teplotách okolo bodu mrazu, t. j. 0 °C.
Klimatické požiadavky sóje sú vo všeobecnosti približne rovnaké ako pre kukuricu. Územie Slovenska z hľadiska vhodnosti jej pestovania sa však považuje už za okrajovú oblasť. Bezpečne tu dozrievajú odrody skupín s prijatým označením „OOO“ a „OO“, prípadne aj „O“. Ultraskoré odrody „OOO“ majú veľmi krátku vegetačnú dobu 80 - 100 dní, veľmi skoré odrody „OO“ 100 - 120 dní a skoré „O“ 110 - 130 dní. Bezpečnosťou dozrievania rozumieme, že odroda dozrie aj v menej priaznivom roku najneskôr do polovice septembra, aby sa dala pozberať za ešte priaznivých podmienok.
Pre normálny rast a vývin potrebuje sumu vegetačných teplôt 2000 - 3000 °C. Optimálne stanovištné podmienky pre pestovanie sóje sú v oblastiach s priemernou ročnou teplotou 8 - 10 °C. Sója začína klíčiť, keď teplota pôdy v hĺbke sejby dosahuje okolo 10 °C. Vzchádzanie trvá v priemere od 4 do 14 dní, v závislosti od pôdnej vlhkosti, teploty pôdy a hĺbky sejby. V priebehu vegetačného obdobia vyžaduje sója denné teploty 18 - 20 °C, z hľadiska tvorby strukov a semien sú rozhodujúce teploty od rastovej fázy kvitnutia do rastovej fázy dozrievania, kedy sú považované za optimálne teploty 20 - 25 °C. Pozitívnym javom v tomto čase sú i malé rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou.
V súčasnosti s nastupujúcou klimatickou zmenou a skorším prehriatím pôdy na optimálnu teplotu sa zaužívaný agrotechnický termín sejby sóje u nás (25. apríl - 5. máj) posúva už do obdobia od 15. apríla. V rokoch s prudším dlhšie trvajúcim ochladením po výseve však môže hroziť predĺženie vzchádzania a zvýšenie výpadku rastlín v dôsledku poškodenia pôdnymi hubovými patogénmi. Vo všeobecnosti platí, že predčasná i oneskorená sejba oproti agrotechnickému termínu znižuje úrodu.
Areál pestovania sóje je v súčasnosti už mierne posunutý, oproti pôvodnej hranici 52° až na 58° severnej zemepisnej šírky.
Z agronomického hľadiska má sója v osevnom postupe dôležitú úlohu už tým, že je vynikajúcou predplodinou, zanecháva v pôde veľa minerálneho dusíka, a čo je dôležité, zlepšuje pôdnu štruktúru a preto sa môže zaraďovať po obilninách ako zlepšujúca plodina a súčasne prerušovač obilných sledov. Zároveň je sója výbornou predplodinou pre obilniny, najmä pšenicu a kukuricu.
Pri výžive dusíkom treba brať do úvahy čas kvitnutia, kedy sója spotrebúva najviac živín. Aj keď majú strukoviny lepšiu osvojovaciu schopnosť fosforu, netreba zabúdať ani na tento prvok spolu s draslíkom, kedy je potrebné vykonať ich aplikáciu na základe analýzy pôd ideálne už na jeseň.
Agrotechnický termín na sejbu sóje určuje teplota pôdy, ktorá by mala dosahovať aspoň 10 °C. Dôležitý je aj následný vývoj počasia po sejbe. Ak má nastať výrazné ochladenie, so sejbou sa oplatí počkať. V praxi sa potvrdilo, že neskôr siate porasty sa skôr siatym a podchladeným bez problémov vyrovnajú. Hĺbku sejby prispôsobujeme podmienkam. Skoršie výsevy vo vlhkom a teplom počasí, kedy sa pôda rýchlo prehrieva, sejeme plytšie do min. 2,5 cm. Medziriadková vzdialenosť sa volí podľa dostupnej techniky. Podľa sponu sa volí aj výsevok, ktorý v priemere predstavuje 100 - 140 kg/ha.
Pred zaradením sóje do svojho osevného postupu by pestovatelia mali zvážiť, či tejto plodine vedia poskytnúť vhodné stanovište. Z hľadiska klimatických podmienok je sóju možné úspešne pestovať tam, kde dozrievajú najskoršie zrnové hybridy kukurice. Veľmi náročná je na pôdu. Veľmi dôležitým faktorom je tiež vyrovnanosť poľa, čo v neskoršej fáze ovplyvňuje kvalitu zberu. Vo všeobecnosti sa snažíme sóju umiestňovať na ťažšie, vododržnejšie pôdy. V osevnom postupe zohráva sója svoju úlohu najlepšie ako prerušovač obilných sledov. Treba však dbať aj na potencionálne zaburinenie. Jesennú prípravu pôdy pod sóju je možné robiť konvenčne pluhom, ale aj rôznymi minimalizačnými metódami. Ideálnym stanoviskom pre sóju sú plochy v blízkosti vodných plôch, ktoré ovplyvňujú mikroklímu a hladinu spodnej vody.
Sója je rastlinou krátkeho dňa. Z hľadiska svetelných pomerov, najvyššie nároky na svetlo má sója v rastovej fáze kvitnutia a nasadzovania strukov až do vytvorenia semien. Na Slovensku v čase letného slnovratu okolo 21. júna, ktorý približne korešponduje s rastovou fázou začiatku kvitnutia sóje, je dĺžka dňa okolo 16 hodín. To znamená, že u odrôd senzitívnych na dlhú fotoperiódu je už potláčaná rastová fáza kvitnutia. V našich podmienkach sú vhodné kanadské, americké a európske odrody, vyšľachtené v severnejších zemepisných šírkach, ktoré menej reagujú na dĺžku dňa, čiže sú menej fotoperiodicky citlivé.
Sója je plodina veľmi náročná na vlahu, čo je často obmedzujúcim faktorom pri rozširovaní jej pestovania do nových potenciálnych oblastí. V oblastiach s nedostatočnými a nevhodne rozloženými zrážkami, aj za vhodnej teploty, je produktívnosť sóje nízka a voda sa stáva limitujúcim faktorom jej pestovania. Veľké nároky na vlahu má už v období klíčenia. V letných mesiacoch využije sója viac ako 100 mm zrážok mesačne. Obzvlášť je citlivá na nedostatok vlahy v priebehu kvitnutia a v priebehu tvorby strukov a tvorby semien. Ak je v tomto období dostatok zrážok, dosahujú sa dobré úrody. Vodný stres v priebehu tvorby semien redukuje úrodu semena sóje zrýchľovaním starnutia listov a skracovaním rastovej fázy tvorby semien. Sója priaznivo reaguje na vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu, hlavne v období tvorby kvetných púčikov, kvitnutia a tvorby strukov, preto nie je vhodné jej pestovanie vo výsušných oblastiach.
Sója vyžaduje slnečné stanovište, kde má prístup k priamemu slnku aspoň 6-8 hodín denne. Preferuje ľahkú, dobre priepustnú pôdu s miernym obsahom organických látok. Vyhnite sa ťažkým a zle odvodneným pôdam, ktoré by mohli viesť k hnilobe koreňov.
Vývoj pestovania sóje na Slovensku a jej význam
Podľa údajov Štatistického úradu SR v období rokov 1997 - 2018 pestovanie sóje, i vzhľadom na iné plodiny, zaznamenalo na Slovensku mimoriadny nárast. Zberové plochy sóje sa v tomto období pohybovali v širokom rozmedzí od 965 ha (rok 1997 - počiatok rýchleho nástupu pestovania) až do rekordných 45 304 hektárov i rekordnej produkcie 104 525 ton (rok 2018). Trendovo je zberová plocha sóje za celé hodnotené obdobie trvalo narastajúca, len s miernymi až strednými poklesmi v niektorých rokoch (2004 - 2005, 2007 - 2009, 2016).
V minulosti sa na Slovensku z strukovín pestovala najmä šošovica či fazuľa, v súčasnosti je dominantnou plodinou sója. Plochy jej pestovania začali narastať najmä od 80. rokov, keď postupne nastali nové trendy aj v zdravej výžive. Do kuchyne sa dostalo v tom čase najmä sójové mäso či sójové nátierky.
Prvé sójové mäso sa objavilo v našich obchodoch v druhej polovici 80. rokov, keď ho začali vyrábať poľnohospodárske družstvá v rámci pestovania sóje a spracovania v pridruženej výrobe.
Náš seriál sme v pondelok začali rozprávaním o sóji, ktorá sa pestuje v okolí Dunaja. A tá má presne špecifikované podmienky pestovania v celej Európe pod značkou Donau Soja. Rovnako to je aj v prípade sóje pestovanej na južnom Slovensku v okolí Štúrova. Z takmer celej produkcie sóje na Slovensku sa u nás vyrába sójový syr, ktorý poznáme pod názvom tofu.
Keď sa povie MATEX, okamžite sa ľuďom vynorí v mysli prepojenie na osivá a hlavne pestovanie sóje. Keď ste vo Veškovciach začali so sójou, na Slovensku to bola neznáma komodita. Prvýkrát sme začali pestovať sóju ešte na Štátnom majetku pred jeho privatizáciou. Bolo to v roku 1996. No robili sme to v tej dobe viacmenej intuitívne, pričom sme boli súčasťou pilotného slovensko - holandského projektu pestovania sóje. Začali sme na 30 ha, dva roky na to sme komoditu pestovali už na 150 ha a momentálne naša spoločnosť pestuje sóju na výmere takmer 25 % celkovej obrábanej pôdy, čo je približne 500 ha.
Osivársky program je nosnou časťou podnikania našej firmy MATEX, ktorú sme na prelome milénia začali budovať na základoch Štátneho semenárskeho podniku. Dnes sa na 80 % výmer nami obrábanej pôdy nachádzajú množiteľské porasty. Na množenie využívame celú výmeru sóje, celú pestovanú výmeru pšenice, približne 50 % pestovaných plôch tvrdej pšenice a súčasne sme zrejme už „poslední mohykáni“ na Slovensku, ktorí ešte robia množenie repky.
Do povedomia poľnohospodárov sme sóju dostali hlavne skrz pokusníctvo. Chceli sme kolegom poľnohospodárom ponúkať len tie najlepšie odrody. Preto sme sa rozhodli, že odrody začneme sami testovať cez maloparcelové pokusy. Poskupovali sme väčšinu dostupných odrôd od osivárskych firiem, resp. sme ich zástupcov požiadali, aby nám dali do našich pokusov svoje odrody. Aby sme priblížili zistené výsledky poľnohospodárom, začali sme organizovať Dni poľa pšenice a repky ako aj Dni poľa sóje. Túto tradíciu sme udržali dodnes.
Práve 20. júna 2023 organizujeme Dni poľa pšenice a repky, kde predstavíme 38 hybridných ako aj líniových odrôd repky a 86 odrôd pšenice. Tiež každoročne v prvý či druhý septembrový týždeň organizujeme Dni poľa sóje, pričom aj tu máme tento rok zasiatych 38 rôznych odrôd. V portfóliu odrôd sóje máme rakúske odrody, švajčiarske, ale napríklad i odrody z Kanady, pričom novinkou sú odrody z Brazílie a Argentíny.
Pri sóji ste už dokázali v rámci pokusov pokoriť hranicu výnosu 5 t/ha. Áno, podarilo sa nám to v roku 2021 s odrodou Atacama, kde sme zaknihovali výnos 5,18 t/ha. Treba povedať, že to bol klimaticky veľmi slušný rok z hľadiska pestovanie sóje a k takému výsledku nám dopomohla i priazeň počasia. Odrody ES Director a Atacama sú vlajkovými loďami v dosahovaní maximálnych výnosov v strednej Európe a preto neprekvapuje, že sú i najpestovanejšími odrodami v tomto regióne.
Poľnohospodári túto sezónu čelia vysokým nákladom na vstupy pri klesajúcich realizačných cenách produkcie. Aká je situácia v oblasti cenotvorby osív? Za našu firmu môžem povedať, že ceny osív sóje v tomto roku v porovnaní s vlaňajškom vzrástli o približne 20 %. V prípade ozimných plodín pri pšeniciach a repke bol cenový nárast osív menší - do 10 %. Vzhľadom na to, že ostatný rok išli razantne nahor ceny vstupov ako sú hnojivá či prípravky na chemickú ochranu rastlín ako aj ceny energií, tak sa obávam, že zdražovanie cien osív ešte nie je u konca. Ak dosiahneme v rámci množiteľských porastov dobré úrody, zdražovaniu by sme sa mohli vyhnúť.
Celosvetovým trendom je znižovanie konzumácie mäsa. Najväčšou devízou je, že sója sa u nás pestuje bez genetickej modifikácie, čo sa nedá povedať o tej, ktorú k nám dovážame. "Nedokážeme odsledovať, za akých podmienok ju pestujú v tretích krajinách. S určitosťou vieme povedať, že napríklad sója z Brazílie určite nespĺňa naše kvalitatívne parametre. Krajiny Európskej únie spolu s Veľkou Britániou a Severným Írskom ročne dovezú sójové bôby v celkovej hodnote 14 mld. eur. Priestor na našu produkciu tu teda určite je." Hlavným cieľom organizátorov je, aby kvalitná sója, ktorú vieme na Slovensku na rozdiel od mnohých okolitých krajín dopestovať, ako aj spracovať, bola zužitkovaná v slovenských chovoch.
Záujem o pestovanie sóje za posledné roky narastá. Trend je hnaný rastúcim dopytom po tejto komodite kvôli jej dobrej rentabilite, vysokej predplodinovej hodnote a v neposlednom rade preto, že sója ako bielkovinová plodina je zahrnutá do dotačných schém. V sezóne 2021 je možné očakávať navýšenie osevných plôch z dôvodu voľných plôch po nezaložených oziminách.
Sója je rastlina, ktorej pestovanie si na Slovensku získava čoraz väčšie uznanie. V posledných rokoch sme zaznamenali pôsobivý nárast záujmu o túto rastlinu, a to ako zo strany poľnohospodárov, tak aj spotrebiteľov. Produkcia sóje vo svete rastie pôsobivým tempom a Slovensko nezaostáva - zaznamenávame dynamický rozvoj produkcie a záujmu o sójové semená.
Sója je rastlina s vysokou nutričnou hodnotou. Jej semená obsahujú viac ako 40 % bielkovín s priaznivým zložením aminokyselín, približne 20 % tuku s vysokým obsahom esenciálnych, nenasýtených mastných kyselín a ďalších cenných zložiek. Z tohto dôvodu sa sója čoraz častejšie pestuje aj v ekologickom systéme, kde dosahuje uspokojivú výnosnosť.
Na Slovensku sa sója pestuje najmä na kŕmne účely. Obsahuje veľa kvalitných bielkovín, ktoré podporujú správny vývoj a rýchly rast hospodárskych zvierat. Sója sa vyznačuje výnimočnou odolnosťou voči suchu a množstvu chorôb, vďaka čomu sa pestuje pomerne ľahko.
Čo sa týka hnojenia, sója nevyžaduje dodatočné hnojenie dusíkom, pri správnej inokulácii a vytvorení si hrčkotvorných baktérii, čo znamená, že na sójových poliach postačujú hnojivá s obsahom fosforu, draslíka, síry a horčíka. Treba sa však vyhnúť používaniu hnojív s bórom, molybdénom, zinkom, meďou a mangánom, pretože môžu negatívne ovplyvniť asimiláciu dusíka.
Sója je vysoko odolná voči chorobám a škodcom, čo sa premieta do obmedzenej potreby používania prípravkov na ochranu rastlín. Napriek tomu by sme mali myslieť na dodatočnú ochranu, ktorú môže poskytnúť stimulátor rastu rastlín nanogro aqua ktorý podporuje rozvoj koreňového systému, taktiež pôsobí ako vakcína imunizujúca rastliny proti nepriaznivým podmienkam a útokom patogénov. Hoci sa niekedy môžu vyskytnúť bakteriálne, vírusové a plesňové choroby, nepredstavujú vážnu hrozbu pre porasty. Medzi bežné choroby patrí peronospóra, septorióza, mozaika a bakteriálna kiahňa sóje. Tieto choroby môžu byť niekedy spôsobené siatím infikovaných semien, preto je dôležité získavať semená z dôveryhodných zdrojov. Medzi škodcov, ktorí sa niekedy objavujú na sójových plantážach, patria vošky, roztoče fazuľové a roztoče hrachové. Zvyčajne však nepredstavujú vážnu hrozbu pre úrodu a nespôsobujú významné straty na úrode.
Na podporu rastlín a rýchlu regeneráciu po poškodení spôsobenom chorobami alebo škodcami je najlepším riešením použitie prípravku Naturalny Plon - vynikajúca kombinácia aminokyselín, extraktu z rias a humínových kyselín. Tento biostimulátor zvyšuje účinnosť procesu fotosyntézy, podporuje využitie vody a živín. Naturalny Plon sa používa v dávke 1 l / 1 ha.
Výživa sóje. Účinná výživa sóje je kľúčovým prvkom pre zabezpečenie úspešných výnosov týchto plodín. Sója, člen čeľade strukovín, sa vyznačuje vysokými tepelnými nárokmi a je citlivá na prízemné mrazy. Preto je potrebné venovať osobitnú pozornosť dvom kľúčovým obdobiam: od sejby po vzídenie a vo fáze kvitnutia. Zmeny teploty alebo jej nedostatok počas týchto období môžu negatívne ovplyvniť kvalitu úrody. Použitie hnojiva SOLER L pre sóju a strukoviny však výrazne znižuje riziko týchto problémov. Mikroprvkové hnojivo SOLER L sa vyznačuje ako hygroskopický prípravok, ktorý si zachováva vlhkosť, ľahko sa rozpína a priľnie k rastlinám, vďaka čomu je odolný voči zmývaniu dažďom. Síra podporuje vývoj koreňov a posilňuje odolnosť rastlín voči chorobám a poškodeniu spôsobenému škodcami. Správne množstvo síry je kľúčové pre udržanie správnej hladiny bielkovín v rastline. Meď je na druhej strane nevyhnutná pre správny metabolizmus rastlín, má pozitívny vplyv na proces fotosyntézy, neutralizuje voľné radikály a podieľa sa na procesoch lignifikácie. Systémová meď je dôležitou živinou nielen pre sóju, ale aj pre iné rastliny. SOLER L ako sójové hnojivo je ideálnym prípravkom na použitie na výživu plodiny. Vynikajúcim hnojivom na pestovanie sóje sú aj kryštalické NPK hnojivá s vysokým obsahom fosforu ako je KRYSTAFEED NPK 14-50-5+TE alebo PFS CRYSTALS 15-40-5+TE, ktoré poskytnú kľúčové prvky pre sóju, najmä počas letného nedostatku vody.
Sója dozrieva približne 90 až 120 dní po výseve, v závislosti od druhu a klimatických podmienok. Áno, sóju môžete pestovať aj v kvetináči, no je dôležité vybrať dostatočne veľký kvetináč s dobrým odvodnením. Sója vyžaduje pravidelnú zálievku, najmä počas kvitnutia a tvorby strukov. Sója je teplomilná plodina a najlepšie sa jej darí v teplých oblastiach. Pestovanie sóje prináša mnoho výhod, vrátane jej výživovej hodnoty a schopnosti obohacovať pôdu o dusík. Sója je výživná a nenáročná plodina, ktorá môže priniesť mnoho výhod do vašej záhrady. S týmito tipmi na pestovanie dosiahnete zdravý rast a kvalitnú úrodu.
Výzvy a perspektívy pestovania sóje
Svetová produkcia sóje dosiahla 347 mil. ton (2017/2018) a jej najväčšími producentmi sú USA (34 %), Brazília (32 %), Argentína (16 %), Čína (4 %), India (3 %), Paraguaj (3 %), Kanada (2 %) a krajiny EÚ (1 %). Vzhľadom na potreby rýchlo rastúcej svetovej populácie sa jej požadovaná produkcia vo výhľade do roku 2050 odhaduje až na 500 mil. ton, čo znamená veľkú výzvu pre pestovateľov.
Dosiahnuté priemerné úrody sóje v SR v ostatnom období sa už približujú k celosvetovému priemeru, ktorý je 2,4 t.ha-1 a v niektorých rokoch (rok 2014 - 2,53 t.ha-1, rok 2016 - 2,65 t.ha-1) ho už presahujú. Dobrí pestovatelia u nás v súčasnosti dosahujú úrodu za celú podnikovú pestovateľskú plochu nad 3 t.ha-1.
Recept na 5 tonovú úrodu sóje z hektára? Stredne ťažká kvalitná pôda, v priebehu vegetácie nejakých 80 až 100 mm zrážok. Trošku slušnejšie ošetriť plodinu, pričom nemusí byť vždy pravidlom aplikovať tri či štyri postreky, stačí aj menej, no treba vychytať invázne buriny.
V prípade priaznivých vlahových podmienok a doznievania účinnosti herbicídov býva v sóji problém najmä s neskorším letným zaburinením, napr. mrlíkmi. Sója je veľmi citlivá na vedľajšie účinky použitých herbicídov. Je preto nevyhnutné aplikovať ich vo vhodnej rastovej fáze sóje a burín, a hlavne za vhodných klimatických podmienok. Porasty stresuje predovšetkým aplikácia herbicídov pri vysokej teplote a intenzívnom slenčnom žiarení, alebo vtedy, ak po aplikácii za tepla nasleduje ochladenie.
Sóju je možné úspešne pestovať aj v ekologickom režime. Ak je docielené dobré fungovanie vzťahu pôda - rastlina, je symbiotický vzťah fixácie dusíka veľkou devízou, keďže túto živinu je v ekológii problém dodať. Alfou a omegou je tak úspešné regulovanie burín. Pestovatelia využívajú najmä prútové a rotačné brány, doplnené prípadne o plečky s prstovými sekciami pracujúcimi v medziriadku. Aj na Slovensku je možné vidieť porasty ekologicky pestovanej sóje, ktorá je v lete zaburinená menej ako tá konvenčná.
Sója sa zberá pri vlhkosti 14 - 18 %. V prípade, že sa pestovatelia rozhodnú porast nedesikovať a nastane vlhká jeseň, dochádza často k veľmi problematickému dozrievaniu, struky začínajú pukať a semeno vypadávať. Alternatívou k desikácii je používanie prípravkov na báze lepidiel, ktoré zabraňujú pukaniu strukov. Okrem vypadávania semien spôsobuje výrazné zberové straty nasadenie prvých strukov. Vylepšovanie tohto znaku je jedným z hlavných šľachtiteľských cieľov.
Skúsení pestovatelia sóje postupne investujú do tzv. Ak sa rozhodnete vysiať sóju, vyskúšajte overenú odrodou, ktorá má potravinárske aj kŕmne využitie. Ide o skorú odrodu VIOLA s vysokým obsahom bielkovín (41,5%) a obsahom oleja (21,5%).
Sprievodcom sóje, ako prastarej kultúrnej plodiny, je veľké množstvo hubových, bakteriálnych a vírusových chorôb či škodcov. Tieto sa môžu vyskytovať, avšak zvyčajne nedosahujú hospodárske prahy škodlivosti a ochrana sa proti nim nerealizuje.
Slayáda 2: Tender u Tomáša za 46 miliónov pre vyvolených
tags: #pestovanie #soji #na #slovensku