Ako úspešne presadiť a pestovať záhradné maliny pre bohatú úrodu

Maliny (Rubus idaeus) sú obľúbeným ovocím s charakteristickou chuťou, ktorá sa neodmysliteľne spája s letom. Sú cenené pre svoju sladkú chuť, vysoký obsah vitamínov, minerálov a všestranné využitie vo varení a pečení. Pestovanie malín vo vašej záhrade je pomerne jednoduché, ak dodržiavate niekoľko základných pravidiel. Toto drobné ovocie je obľúbené nielen vďaka lahodnej chuti plodov, ale aj pre malé nároky na starostlivosť. Ak si chcete dopestovať niečo chutné, zdravé a nenáročné, vysaďte si maliny.

Druhy malín a ich charakteristiky

Existuje niekoľko rôznych druhov malín, ktoré sa líšia podľa farby, doby zrenia a spôsobu sadenia. Každý má svoju charakteristickú chuť a použitie.

• Červené maliny (Rubus idaeus): Najbežnejší typ malín, obľúbený pre svoju sladkú chuť a vysokú úrodu.
• Žlté maliny (Rubus idaeus 'Golden'): Tento druh malín je menej obvyklý, ale rovnako chutný.
• Čierne maliny (Rubus occidentalis): Tieto maliny sú tmavšie, skoro až čierne, a majú výraznejšiu, mierne kyslejšiu chuť.
• Purpurové maliny (Rubus x neglectus): Tento hybridný druh malín kombinuje vlastnosti červených a čiernych malín.
• Malinojahoda (Rubus illecebrosus): Tento zaujímavý hybrid ponúka plody, ktoré vyzerajú ako malé jahody, no chutia ako maliny.
• Malinočernica (Rubus fruticosus x idaeus): Tento Tayberry hybrid kombinuje vlastnosti malín a černíc. Plody sú väčšie, s intenzívnou chuťou, ktorá spája sladkosť malín a jemnú kyslosť černíc. Je obľúbený pre svoju odolnosť a univerzálnosť.

Remontantné maliny

Remontantné maliny sú výnimočné tým, že rodia aj na výhonoch, ktoré narástli v ten istý rok, a aj na výhonoch, ktoré narástli minulý rok. To znamená, že si môžete vybrať, či chcete zberať maliny dvakrát do roka (úroda bude slabšia, pretože energia potrebná na rast a dozrievanie ovocia sa delí medzi tohtoročné a dvojročné výhony), alebo si vyberiete, že vám vyhovuje zberať maliny koncom leta až do neskorej jesene (november). V druhom prípade bude malín viac a budú oveľa kvalitnejšie a väčšie. Ak zasadíte túto jeseň remontantnú malinu, na jar z jej koreňa vyrastú nové mladé výhony. Tieto potrebujú čas, aby vyrástli, zakvitli a maliny na nich dozreli. Preto dozrievať začínajú až koncom leta (september), ale kvitnúť a dozrievať budú postupne až do novembra. Po tom, ako maliny z týchto výhonov oberiete (stále sú jednoročné, vyrástli predsa tento rok), ich môžete buď nechať, alebo odstrihnúť tesne pri zemi. Ak ich odstrihnete, teda na záhone nezostane nič, celý kolobeh sa bude na jar opakovať - maliny z koreňa vyženú nové výhony, opäť im bude trvať celé leto a jeseň, než zakvitnú a dozrejú.

Výhon, ktorý na jar vyrástol, oberiete a ponecháte. Odstrihnete z neho len vrchnú 1/3 (v prvý rok rodí remontantná malina na hornej 1/3 výhonu). Zvyšok, ktorý ponecháte (2/3), budúci rok zakvitne a zarodí. Malina bude mať teda úrodu aj na výhone, ktorý sa už rok predtým oberal. Na tomto skrátenom výhone bude úroda slabšia a plody menšie. Okrem toho každý rok budú vyrastať aj nové, jednoročné výhony, ktoré budú rodiť na jeseň. Úrodu budete mať každý rok aj v lete, aj na jeseň. Na výhone, ktorý sa minulý rok obral a skrátil o tretinu, budú maliny už v lete, pretože výhon už bol narastený a potreboval menej času na rast. A maliny budete zbierať aj na jeseň na tých výhonoch, ktoré narástli tento rok.

Výber miesta a príprava pôdy

Maliny sú síce nenáročné rastliny, ale správnou starostlivosťou a zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok dosiahneme vyššiu úrodu, ale aj lepšiu kvalitu plodov. Ak chcete, aby sa malinám vo vašej záhrade darilo, nasledujte tieto osvedčené tipy:

• Slnečné stanovište: Maliny najlepšie rastú na miestach, kde majú prístup k priamemu slnku aspoň 6 hodín denne. Preferujú slnečné miesta s dobre odvodnenou pôdou. Dostatočné množstvo slnečného svetla je kľúčové pre bohatú úrodu a sladkosť plodov. Ideálnou voľbou pre výsadbu maliníkov je teplá, slnečná a záveterná poloha. Expozícia by mala byť južná, juhozápadná alebo juhovýchodná.
• Ochrana pred vetrom: Maliny sú citlivé na silný vietor, ktorý môže poškodiť ich jemné výhonky. Dozreté plody sú náchylné na opadávanie, čomu silné vetry ešte prispievajú. Volíme teda stanovisko, ktoré je pred vetrom chránené.
• Dobre priepustná a humózna pôda: Maliny potrebujú pôdu, ktorá je dobre priepustná a bohatá na organické látky. Malinám vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda. Najvhodnejšia pôdna reakcia je v rozpätí 5,6 až 6,5 pH. Mala by byť bohatá na vlahu a humus. Pôda by mala byť humózna, čo znamená bohatá na organické látky. Pred výsadbou prekyprite pôdu a pridajte kompost alebo rašelinu, aby ste zlepšili štruktúru a výživu pôdy. V prípade, že má malina dostatok vlahy a živín, nie sú problémom ani piesčité pôdy. Hĺbka ornej pôdy by mala byť aspoň 0,25 m. Nevhodné sú ťažké ílovité a zamokrené pôdy, kde rastliny trpia hubovými chorobami. Maliny sú pomerne citlivé na obsah chlóru v pôde, preto nepoužívame chlórové vápno na vápnenie pôdy.
• Príprava pôdy: Pred sadením malín by sme mali malinovisko poriadne pripraviť nielen bohatou dávkou živín, ale aj odstránením buriny. Pred výsadbou mladej rastliny je potrebné pripraviť pôdu. Skypríme ju do hĺbky, a následne ju môžeme obohatiť o dobre vyzretý kompost.

Ako presadiť maliny

Maliny sa zvyčajne presádzajú na jeseň, keď už nekvitnú a nerodia, a kým je pôda ešte primerane teplá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla. Pri presádzaní dodržujte nasledujúce kroky:

1. Nožnicami najskôr skráťte všetky výhonky jedincov, ktoré plánujete presadiť.
2. Rastliny potom pomocou rýľa dôkladne podkopte, aby sa vám korene ľahšie vyberali z pôdy.
3. Uvoľnené maliny opatrne vyberte z pôdy, neoklepávajte však príliš pôdu z koreňov.
4. Sadenice potom položte na pôdu, označte si ich názvom odrody a môžete ich buď podarovať, alebo vysadiť na nové miesta.

Maliny zapestované v kontajneroch môžeme vysádzať aj počas leta, ideálne počas daždivejších dní. Určite sa netreba vyhýbať ani výsadbe počas slnečných dní. V predstihu pred výsadbou si nezabudnime kvalitne pripraviť pôdu. Odstráňme z nej korene, kamene, trvácu burinu, dôkladne ju skyprime a zapracujme do nej preosiaty kompost. Malinám vyberme také miesto, kde sa budú môcť rozrásť.

Spôsoby výsadby

Malinové kríky sa určite oplatí pestovať v skupinách. Ešte pred tým, ako sa rozhodneme malinu vysadiť, je potrebné si premyslieť, akým spôsobom ju chceme pestovať. Vo všeobecnosti poznáme dva spôsoby pestovania, s opornou konštrukciou, alebo bez nej. Väčšina druhov malín potrebuje podporu, aby sa ich dlhé výhonky neprelomili alebo neklesli k zemi.

• Pásová výsadba: Maliny sadíme v páse 50 až 80 cm od seba. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody.
• Pestovanie pri koloch: Pri tomto spôsobe pestovania sa maliny sadia v spone 200 x 100 cm.
• Pestovanie na drôtenke: Na kôl sa pripevní drôt vo výške 80 - 120 cm. Môžete použiť drôtené opory alebo mreže, ktoré udržia výhonky vo vzpriamenej polohe a uľahčia zber plodov. Výhodami pestovania na drôtenke sú najmä dobré vyzrievanie nižšie nasadených plodov a jednoduchší zber. Keďže výhony môžu mať aj 4 - 5 m, je dobré viesť po dĺžke malinového záhonu z druhej strany drôty, ideálne aspoň v troch výškach po 60 cm. Čiže posledný tretí bude viesť malinové výhony vo výške 180 cm.

Maliny pestované v kontajnery môžete vysádzať celoročne. Do predpripravenej pôdy urobíme motykou jamky, pričom dbáme na správne rozostupy v riadku alebo v spone. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Sadenicu opatrne vyklopíme z kontajnera, ešte predtým ju však asi dve hodiny pred výsadbou zavlažíme. Bal vložíme asi o 5 cm hlbšie do pôdy oproti kontajneru a zasypeme ho zeminou, prípadne záhradníckym substrátom. Prihrnieme k nim kompost a lístie. Túto zimnú ochranu mladé kríčky zaručene ocenia, na jar ju odstránite.

Rastlinky vysádzame tak, aby sme k nim mali dobrý prístup pri zbere zo všetkých strán. Maliny narastú do veľkých rozmerov. Myslite na to už pri ich sadení a pripravte im dostatočný priestor na rast. Ak vaše malinovisko nemá ohraničenie, môžete mu vyrobiť napríklad konštrukciu z dreva v tvare dvoj/trojkríža.

Starostlivosť o maliny

Maliny sú jednoduchou a nenáročnou krovinou na pestovanie. Pri dobrej starostlivosti vám budú prinášať radosť a sladké plody po dlhé roky. Aj keď malina patrí medzi nenáročné ovocné druhy, správnou starostlivosťou a zabezpečením optimálnych pestovateľských podmienok dosiahneme vyššiu úrodu, ale aj lepšiu kvalitu plodov.

Zálievka a hnojenie

• Pravidelná zálievka: Maliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Dbajte na to, aby pôda zostávala vlhká, ale nie premočená. Prebytočná voda môže poškodiť korene a spôsobiť hnilobu. Vlaha je dôležitým predpokladom ujatia vysadených malinových sadeníc. Maliny majú najväčšiu spotrebu vody v období kvitnutia, dozrievania plodov a v období tvorby rodivých púčikov. Dostatok vlahy je nevyhnutný najmä v období kvitnutia, tak isto aj v čase dozrievania úrody. Pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.
• Mulčovanie: Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chrániť korene pred prehriatím v horúcich letných mesiacoch.
• Hnojenie: Maliny sú síce nenáročné rastliny, ale primerané hnojenie im prospeje. Používame kompost alebo kvalitný humus. Najlepším variantom je každé tri roky doplňovanie organickej hmoty v podobe organických hnojív, alebo kompostu. Po odkvitnutí a počas dozrievania je vhodné použiť dusíkaté hnojivá. Práve dusík je najdôležitejším faktorom pre rast malín. S nástupom jesene je vhodné použiť na maliny fosforové hnojivá, pretože zvyšujú imunitu a mrazuvzdornosť kríkov. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov.

Rez malín

Rez malín spočíva v každoročnom odstraňovaní odrodených a zahusťujúcich výhonov, hneď po zbere plodov. Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov.

• Odstránenie starých stoniek: Na jar odrežte všetky staré stonky, ktoré už odkvitli a priniesli ovocie minulý rok. Tieto stonky nie sú potrebné a ich odstránením uvoľníte miesto pre nové výhonky. Počas tejto fázy odstráňte výhonky, ktoré priniesli ovocie počas leta. Tieto výhonky už nebudú produkovať ovocie a môžu byť odrezané.
• Riedenie výhonkov: Ak sú maliny príliš husto osídlené, odstráňte niektoré z nadbytočných výhonkov. V priebehu leta môžeme odstrániť výhonky, ktoré sa príliš rozrástli a presahujú hranicu riadku.
• Strihanie krátkych výhonkov: Na jar môžete skrátiť aj niektoré nové výhonky. S nástupom jesene je vhodné použiť na maliny fosforové hnojivá, pretože zvyšujú imunitu a mrazuvzdornosť kríkov.

Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker. Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Všetky výhonky, na ktorých už dozreli plody a sú vyzbierané, môžete skrátiť. Výnimku predstavujú remontantné maliny, ktoré prinášajú úrodu opakovane. Pripravte sa na zimu tak, že krátko pred nástupom pretrvávajúceho chladného počasia musia byť maliny správne zrezané.

Rozmnožovanie malín

Na výber máme hneď niekoľko spôsobov, ako maliny rozmnožiť. Maliny patria k rastlinám, ktoré sa dokážu efektívne aj samé rozmnožiť.

• Delenie koreňov: Tento spôsob rozmnožovania sa používa hlavne u malín, ktoré rastú zo silných podzemných koreňových rizómov. Celú rastlinu najprv vyberieme z pôdy a opatrne z nej oddelíme časti s vytvorenými koreňmi. Na delenie sú vhodné stredne staré kríky, určite nie veľmi staré, ani veľmi mladé.
• Rozmnožovanie výhonkami (suckers): Maliny majú tendenciu vytvárať výhonky, ktoré sa vzdialia od materského kríka. Tieto výhonky, známe aj ako suckers, môžete oddeliť od materského kríka a presadiť na nové miesto.
• Rozmnožovanie potápaním: Mladý jednoročný výhonok rastliny ohnite a zakopte do vopred vykopanej jamy (postačí hĺbka 15-25 cm) tak, aby jeho koniec vytŕčal nad zem. Ukotvíme ho háčikom a opatrne prihrnieme pôdou. Vyčnievajúci koniec rastliny skrátime nad tretím púčikom. Rozmnožovanie potápaním má viacero spôsobov, okrem tohto klasického môžeme spomenúť ešte lúčovitý spôsob. Vďaka nemu získate viac nových rastlín „naraz“, no budú trochu slabšie.
• Rozmnožovanie odrezkami: Volíme drevnaté, asi 20 cm dlhé výhonky. Po odrezaní ich treba upraviť šikmým rezom nad spodným aj horným púčikom. Takmer celý odrezok zakopeme do zeme, vyčnievať bude len posledný púčik.
• Rozmnožovanie odobratím koreňových odrezkov: Vykonávajte na jeseň. Ostrým nožom odrežte z materskej rastliny časť koreňa - tú uskladnite do vlhkého piesku, kde počká na svoju chvíľu až do jari.
• Semenami: Hoci maliny sa zvyčajne rozmnožujú vegetatívnymi spôsobmi, môžete ich rozmnožiť aj zasiatím semien. Semená sa zberajú z dozrievajúcich plodov a sadia sa na jeseň alebo na jar.
• Klonovanie: Profesionálni pestovatelia a záhradkári môžu používať techniky klonovania, ktoré zahŕňajú napríklad odrezanie časti rastliny a jej umiestnenie v špeciálnej pôde a pod svetelnými podmienkami na podporu rastu nových koreňov.

Rozmnožovanie delením patrí medzi najstaršie a zároveň najjednoduchšie metódy - dajte si však pozor a buďte precízni, pri množení malín týmto spôsobom môžete veľmi ľahko poškodiť korene či pôdny systém, a nové rastliny vám nezakorenia, ale uhynú.

Choroby a škodcovia malín

Maliny sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ako sú vošky, roztoče, alebo plesne. Pravidelná kontrola rastlín je kľúčová. Medzi najčastejšie choroby malín patrí skupina vírusových chorôb, medzi ktoré patrí napríklad mozaika škvrnitá. Pre pestovateľa takéto choroby predstavujú nezvratné škody, vzhľadom na to, že neexistuje spôsob, ako s nimi bojovať. Spoľahlivým spôsobom, ako takýmto škodám predísť, je správny výber odrôd. Z chorôb malín je nebezpečné odumieranie malín (Didymella aplanata), vírusová mozaika a hniloba plodov. Vyskytnúť sa môže aj múčnatka.

Zo škodcov je najčastejší Byľomor ostružinový. Ničíme ho odrezaním a spálením výhonkov s hálkami pri jarnom reze. Na malinách sú rozšírené dva druhy vošiek, voška malinová (Aphis idaei) a voška ostružinová (Amphorophora rubi). Obidve vošky cicajú na rube listov, listy sa deformujú a skrúcajú. Používajte prírodné ochranné prostriedky, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo insekticídne mydlo, ak sa objavia škodcovia.

Zber a spracovanie malín

V čase dozrievania malín, teda zhruba od konca júna do polovice júla, v závislosti od odrody, oberáme plody pravidelne, niekoľkokrát do týždňa. Pri vysokých teplotách dozrievajú pomerne rýchlo, pričom po dozretí sú veľmi citlivé a náchylné na opad. Maliny všeobecne patria medzi ovocie, ktoré neznáša dlhšie skladovanie. Pokiaľ si maliník vysadíte na záhradu, pokúste sa skrátiť čas medzi zberom a konzumáciou na minimum. Po zbere je potrebné maliny čo najrýchlejšie spracovať, alebo skonzumovať. Maliny môžeme tiež zamraziť.

Plody môžeme konzumovať priamo, ale sú vhodné aj na výrobu sirupov, džemov, použiť ich môžeme aj do pečenia.

• Malinový sirup: Maliny umyjeme, vložíme do hrnca a zalejeme vodou. Varíme na miernej teplote asi 20 minút. Po 20 minútach scedíme maliny cez jemné sitko do druhého hrnca, v ktorom sirup dovaríme. Do šťavy prisypeme cukor a citrónovú šťavu. Lyžicou postupne odoberáme všetku penu z hladiny tak, aby nám zostal čistý sirup. Necháme ho vychladnúť, prelejeme do uzatvárateľnej fľaše a skladujeme v chladničke.
• Malinový džem: Maliny očistíme pod tečúcou vodou a vložíme do väčšieho hrnca. Horúcim džemom plníme pripravené fľaše, ktoré starostlivo zaviečkujeme a na 5 minút postavíme hore dnom.

Zdravotné benefity malín

Maliny sú nabité zdraviu prospešnými látkami. Obsahujú kyselinu jablčnú, vínnu, citrónovú, mravčiu, listovú, pantoténovú, niacín a glykozidy, taktiež sa v nich nachádza pomerne veľa pektínu, trieslovín a rastlinných farbív. Čím je farba plodov tmavšia, tým obsahujú väčšie množstvo antioxidantov. Maliny sú močopudné a žlčopudné, pomáhajú problémoch s obličkami a s močovým mechúrom. Priaznivo pôsobia na pečeň, posilňujú imunitu a obranyschopnosť proti infekciám. Pôsobia proti stresu a migréne. Toto sladké ovocie zároveň ovplyvňuje pružnosť a hebkosť kože, vlasom dodáva lesk a zosilňuje ich.

Okrem plodov sa dajú konzumovať aj malinové listy. Ideálne je zberať ešte v čase kvitnutia, keď sú mladé a plné blahodarných látok. Nájdeme v nich vysoký podiel trieslovín a vitamínu C. Prítomné sú tiež cenné minerály, organické kyseliny, pektín a karotén. Čaj z listov malín sa používa pri zápaloch ústnej dutiny na kloktanie, pri horúčkovitých ochoreniach a nachladnutí. Tinktúra z malinových listov sa využíva najmä na vonkajšie použitie, napríklad pri spomínaných kožných problémoch či na kŕčové žily.

tags: #presadzanie #zahradnych #malin

Populárne príspevky:

• Kompletný návod na pestovanie kiwi 'Jenny'
• ako prebieha individuálny vývin živočíchov
• Fascinujúci svet týchto rastlín
• Ako pestovať kapustu Polar
• Nežný symbol jari