Poľnohospodárstvo a pestovanie plodín na Východoslovenskej nížine

Poľnohospodárstvo Slovenska predstavuje významnú súčasť hospodárstva štátu. Napriek mnohým nedostatkom, ktoré v poľnohospodárstve existovali pred 2. svetovou vojnou, podarilo sa mechanizáciou a intenzifikáciou zvýšiť hektárové výnosy na trojnásobok. Naša republika sa stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme.

V roku 2004 bola celková výmera pôdy 4,9 mil. ha, poľnohospodárska pôda predstavovala 1,93 mil. ha. Z toho orná pôda tvorila 70 % a lúky a pasienky 26,6 %. Spôsob využitia pôdy závisí hlavne od prírodných podmienok, ale aj od vzdialenosti od trhu, mechanizácie a použitia hnojív a pesticídov. Najlepšie podmienky na poľnohospodársku výrobu majú Podunajská, Východoslovenská nížina a Juhoslovenská kotlina.

Východoslovenská nížina je oblasť, ktorá je charakteristická rozsiahlymi rovinatými oblasťami nachádzajúcimi sa v nadmorskej výške okolo 150 až 200 metrov. Vďaka tomu je tu ideálne podnebie a podmienky pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo.

Poľnohospodárske výrobné oblasti

Vplyvom pôsobenia rozmanitých prírodných činiteľov sa územie SR člení na 5 poľnohospodárskych výrobných oblastí:

• kukuričná
• repárska
• zemiakárska
• zemiakársko-ovsená
• horská

Poľnohospodárska výroba na Slovensku je zameraná na rastlinnú aj živočíšnu výrobu. Rastlinná výroba produkuje potraviny pre ľudí, krmivo pre živočíšnu výrobu a produkty pre priemysel. Jej postavenie v jednotlivých regiónoch ovplyvňuje charakter územia a klímy. Pestovanie plodín je silne závislé od trhovej ekonomiky a hektárové výnosy od klimatických pomerov v danom roku.

Pestovanie plodín na Východoslovenskej nížine

Na ornej pôde sa pestujú obilniny, zemiaky, krmoviny a technické plodiny. Celkovou produkciou vynikajú hlavne obilniny, pričom pšenica sa pestuje na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Kukurica sa pestuje v nížinách a kotlinách južného Slovenska.

Východoslovenská nížina je ideálnym miestom na skúšobné pestovanie cudzokrajných teplomilných rastlín. Podľa vzoru sovietskych kolchozov sa tu pestoval koksagyz. Okrem ciroku metlového, ktorý sa pestuje v Košickom kraji už na vyše 80 ha, sa v blízkej budúcnosti bude vo veľkom pestovať aj cirok zrnový (kalifornský). Semeno ciroku sa dobre hodí pre ľudskú výživu.

Dvojročné pokusy s pestovaním podzemnice olejnej (arašidov) svedčia o tom, že aj túto teplomilnú rastlinu možno na východnom Slovensku pestovať s úspechom. Rozšíri sa aj pestovanie ďalšej priadnej rastliny, kenafu indického. Na hospodárstve Štátneho majetku v Kline nad Bodrogom zasejú kenaf na 3 hektároch.

Pestovanie kukurice siatej

Východoslovenská nížina, úrodná oblasť na východe Slovenska, je významným regiónom pre pestovanie kukurice siatej. Avšak, poveternostné podmienky, najmä extrémne zrážky a povodne, môžu mať významný dopad na úrodu a kvalitu tejto plodiny.

Rok 2010 sa zapísal do histórie slovenského poľnohospodárstva ako jeden z najhorších rokov. Priebeh poveternostných faktorov a ich vplyv na úrodu všetkých poľnohospodárskych plodín, vrátane kukurice siatej, bol charakterizovaný vlhkou a teplou jeseňou, dobrým prezimovaním a nadmerným množstvom vody. Išlo nielen o nasýtenie vodnej kapacity pôdy, ale aj o poškodenie porastov prívalovými dažďami, ľadovcom, povodňami a dlhodobým zaplavením, čo viedlo k problematickému zberu a nepozberaným porastom.

Extrémne zrážky v roku 2010 sa prejavili na celom území Slovenska. V máji 2010 boli na takmer 400 z približne 556 meteorologických staníc prekonané rekordy mesačných úhrnov zrážok. Májový rekordný úhrn zrážok dosiahol hodnotu 235 mm, čím prekonal predošlé maximum o celých 70 mm. V niektorých prípadoch presiahli denné úhrny aj hodnotu 100 mm. K mimoriadnosti situácie prispel aj fakt, že zrážky padali pri priemerne vyšších teplotách.

Záplavové oblasti, ako Východoslovenská nížina, boli obzvlášť postihnuté vybrežením vody z riečnych korýt a dlhodobým zaplavením poľnohospodárskej pôdy, čo viedlo k poškodeniu porastov a ovplyvneniu výšky úrody. Celková podmáčaná alebo zaplavená plocha predstavovala asi 300 tis. ha poľnohospodárskej pôdy.

Výmera a úroda kukurice na zrno v roku 2010

Kukurica na zrno bola v roku 2010 zberaná z plochy 166 585 ha. Priemerná úroda kukurice na zrno bola 5,53 t/ha, čo je na úrovni priemeru za ostatných 10 rokov (5,74 t/ha), ale menej oproti dvom predchádzajúcim rokom (6,85 a 8,17 t/ha).

Pôdy Východoslovenskej nížiny

Väčšina pôdy na Východoslovenskej nížine je ťažká. Nesúvisí to s jej váhou, ale s tým, že sa ťažko obrába. Keď na nich na jar zaprší, nasajú veľa vody a napučia - niekedy sa zväčšia až o tretinu. V lete sa zase ťažké ílovité pôdy vysušujú, zmrašťujú a vzniká sieť puklín. Tieto zmeny spôsobujú, že sa pôda hýbe do všetkých smerov, čo komplikuje zakoreňovanie aj život rastlín. „Povrch pôdy sa po výške zmršťovaním a rozpínaním pohybuje, niekedy je to až 13 centimetrov,“ hovorí Milan Gomboš, vedúci Výskumnej hydrologickej základne Michalovce, ktorá patrí pod Ústav hydrológie SAV.

Vedci zo Slovenskej akadémie vied v Michalovciach skúmajú, ako sa v nej hýbe voda a či to môže uľahčiť prácu poľnohospodárom. Simulovali stav pôdy od roku 1970 do roku 2018. „Častejšie dochádza k takzvanému bodu stresu, v ktorom rastlina prestáva myslieť na svoje rozmnožovanie a sústredí sa len na to, aby prežila. Po prekročení bodu vädnutia pre rastlinu niet návratu a hynie.“

Každý typ pôdy vo Východoslovenskej nížine pritom viaže iné množstvo vody a každá rastlina z nej dokáže iné množstvo „vycucnúť“ a hospodáriť s ňou. Na lyzimetrickej stanici, ktorá je pod povrchom, vedci sledujú váhu valcov s pôdou, vlhkosť, teplotu a prietok rôznych látok, napríklad dusičnanov.

„V celej oblasti je problém s manažmentom vody. Závlahový systém, ktorý by to umožňoval, bol na Východoslovenskej nížine vybudovaný pred desiatkami rokov. Rúrová sieť je za zenitom, čerpacie stanice sú vykradnuté a zdemolované a odvodňovacie kanály sú zarastené. Vody je na Zemplíne zatiaľ dostatok, len ju treba priviesť k pôde.“

Na ťažkých pôdach sa darí takzvaným energetickým plodinám, ako pohanka, proso či amarant. „Pôdu už nezmeníme. No pokiaľ chceme Východoslovenskú nížinu poľnohospodársky využívať aj o tridsať či päťdesiat rokov, bude manažment vody nevyhnutný.“ Michalovskí hydrológovia vedia na základe meraní a klimatologických scenárov niektoré problémy s vodou v pôde predvídať aj dopredu. „V roku 2030 bude v Medzibodroží chýbať oproti obdobiu 1997 - 2005 až 24 miliónov kubíkov vody. V roku 2075 to bude 30 miliónov kubíkov.“

Typy pôd

Úrodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky pre rast a vývoj rastlín počas vegetácie.

• Černozem: Vytvorila sa na sprašiach, v oblasti s teplou a suchou klímou, pôvodnou stepnou a lesostepnou vegetáciou. Černozeme sú prevažne hlinité, bez štrkov. Výskyt: sprašové tabule Podunajskej nížiny, severná Východoslovenská nížina.
• Hnedozem: Vznikli zo spraše (hlinité), sprašových hlín (ílovito-hlinité), v o niečo chladnejších a vlhších klimatických podmienkach. Sú vhodné na pestovanie bežných poľnohospodárskych plodín, ako sú pšenica, kukurica a tabak.
• Čiernica: Vznik čiernic je podmienený podzemnou vodou. Vyskytujú sa aj na miestach močiarov po odvodnení. Výskyt: Podunajská nížina, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina.
• Pseudoglej: Obsahujú dosť vlahy a ílu. Výskyt: stredne a vysoko položené kotliny a lemy nízko položených kotlín a úpätia pohorí.
• Luvizem: Nachádza sa v predhorskom rade za hnedozemami. Pri vhodnom vápnení a hnojení môže dosahovať strednú až dobrú úrodnosť.

Živočíšna výroba

Živočíšna výroba je menej závislá od prírodných podmienok, ale je tu napojenosť chovu niektorých druhov hospodárskych zvierat na určité plodiny a tiež na spotrebiteľa. Zmenou stravovacích návykov obyvateľstva (racionálnejšou výživou) by sa znížila ekonomická i ekologická náročnosť poľnohospodárskej výroby.

Ošípané sa chovajú hlavne v nížinách, kde je najviac krmovín (kukurica, cukrová repa, jačmeň) - Podunajská, Východoslovenská nížina, Košická a Juhoslovenská kotlina. Stavy ošípaných tiež poklesli.

Ovce sú sústredené do oblastí s menej úrodnými pôdami (pasienky) - Zvolenská kotlina, Krupinská planina, Gemer, Horehronie, Liptov, Orava, juh Východoslovenskej nížiny. Stavy oviec poklesli oproti roku 1990 o polovicu.

Podielnické družstvo SKARABEUS-AGRO Veľké Raškovce, ktoré vzniklo v roku 1995, sa zameriava na hovädzí dobytok bez trhovej produkcie mlieka. Okrem slovenského strakatého plemena pribudol aj sivý stepný dobytok dovezený z Maďarska. Celkom chovajú viac než 600 kusov hovädzieho dobytka, z čoho je viac než sto kusov sivý stepný dobytok. Na hovädzí dobytok sa zameriavajú, keďže trvalé trávne porasty zaberajú väčšiu časť výmery, ktoré po kosbe využívajú ako pastvu. Vplyvom skupovania pôdy zahraničnými investormi prišli zhruba o 400 ha, aktuálny stav je od 1500 do 1600 ha poľnohospodárskej pôdy.

tags: #vychodoslovenska #nizina #a #pestovanie #plodin

Populárne príspevky:

• Životný cyklus pŕhlivcov
• Kreslenie kvetov: Základy a techniky
• Čerstvé kvety Detva
• Starostlivosť o orchidey
• Objavte kráľovnú záhrady