Pŕhlivce: Rozmnožovanie pučaním a životný cyklus
Pŕhlivce (Cnidaria) predstavujú fascinujúcu skupinu mnohobunkových živočíchov, ktorí sa vyznačujú jedinečnou stavbou tela a reprodukčnými stratégiami. Títo živočíchy, často označovaní aj historickým názvom mechúrniky, sú prvým evolučným stupňom, kde sa u živočíchov stretávame s pravými tkanivami. Ich hlavnou charakteristikou je lúčovitá (radiálna) súmernosť tela.
Pŕhlivce sú pravé dvojlistovce (Diploblastica). To znamená, že ich telo tvoria len dve zárodočné vrstvy: na povrchu je ektoderm a vo vnútri endoderm, ktorý vystiela prvotnú tráviacu dutinu. V priestore medzi ektodermom a endodermom sa nenachádza tretí zárodočný list (mezoderm), ale len rôsolovitá vyplňovacia hmota nazývaná mezoglea.
Stavba ich tela je stále veľmi jednoduchá, čo im umožňuje dýchať a vymieňať látky s okolitým prostredím jednoduchou difúziou celým povrchom tela. Tráviaca dutina ústi na povrchu jediným otvorom, ktorý je prijímací aj vyvrhovací. Táto dutina (najmä u medúz) sa označuje ako gastrovaskulárna sústava, pretože plní funkciu trávenia aj rozvodu živín po tele. Na rozdiel od hubiek tu začína postupne nastupovať mimobunkové (extracelulárne) trávenie.
Svalová sústava je veľmi jednoduchá. Tvoria ju svalové bunky, ktoré koordinovanými pohybmi zabezpečujú sťahovanie a uvoľňovanie ramien živočícha, prípadne aj aktívny pohyb (napríklad plávanie medúz). Mechúrniky nemajú centralizovaný nervový systém. Namiesto toho sú ich nervové bunky voľne rozptýlené po celom tele v podobe siete. Ide o difúznu nervovú sústavu.
Životný cyklus pŕhlivcov prebieha cez dve základné formy: polyp a medúza. Tieto formy sa často striedajú, čo nazývame metagenéza.
Polypové štádium
Polyp má telo vakovitého tvaru. Je to štádium prisadnuté na podklade, má tenkú mezogelu a rozmnožuje sa väčšinou nepohlavne - pučaním. Telo polypa je vakovitého tvaru a má okolo prijímacieho (ústneho) otvoru sústredené ramená, na ktorých sa nachádzajú pŕhlivé bunky (knidoblasty). Vnútro týchto buniek je vyplnené paralytickým jedom (hypnotoxínom), ktorým omračujú korisť. Popŕhlenie väčšou medúzou je nepríjemné a pri niektorých tropických druhoch (napríklad štvorhrankách) môže byť pre človeka až smrteľné.
Mechanizmus pŕhlivej bunky je veľmi rýchly a účinný. Bunka má na povrchu citlivý dotykový výbežok nazývaný knidocil. Pri jeho podráždení (dotykom koristi) sa z bunky bleskovo vymrští duté vlákno − stočené vo vnútri pod extrémnym tlakom až 140 atmosfér − ktorým sa toxický obsah dostane priamo do tela obete.
Polypové štádia sa nepresúvajú a sú odkázané na prísun potravy pomocou vody. Úlohou prijímacieho otvoru je nielen príjem potravy, ale aj vyvrhovanie nestrávených zvyškov. Z tohto dôvodu pŕhlivce trávia cyklicky: príjem potravy, spracovanie v tráviacej dutine a následné vyvrhnutie zvyškov.
Rozmnožovanie nepohlavné pučaním je charakteristické pre mnohé pŕhlivce. Na tele materského jedinca sa vytvorí púčik, ktorý postupne dorastie, oddelí sa a klesne na dno, čím vznikne nový jedinec. Tento proces je obzvlášť výrazný u nezmarov.
Nezmary a ich rozmnožovanie
Nezmary (Hydrida) sú drobné sladkovodné polypy bez medúzového štádia. V čase dostatku potravy (v lete) sa nezmary rozmnožujú nepohlavne - pučaním. Na tele materského jedinca sa vytvorí púčik, ktorý postupne dorastie, oddelí sa a klesne na dno. S nástupom chladného počasia a nedostatku potravy (na jeseň) prechádzajú na pohlavné rozmnožovanie. Ich pohlavné bunky vznikajú z ektodermu, čo je dôležitý rozdiel oproti iným pŕhlivcom. Po oplodnení sa vajíčko obalí pevnou blanou, nezmar uhynie a vajíčko v pokojovom stave prečká zimu. K bežným druhom patrí nezmar obyčajný (Hydra vulgaris) či nezmar hnedý (Hydra oligactis).
Medúzové štádium
Medúza je voľne plávajúce štádium, ktoré sa často vyvíja z polypa. Medúzovce (Scyphozoa) sú výlučne morské živočíchy známe ako „pravé medúzy“, u ktorých jednoznačne prevláda pohyblivé medúzové štádium. Od iných tried ich odlišuje veľký zvon bez plachtice a zložitejšia gastrovaskulárna sústava so štvordielnym žalúdkom. Trávenie je typicky mimobunkové.
Na okraji medúzy sa nachádzajú zrakové zmyslové orgány. Neuróny tvoria primitívnu nervovú obrúčku a na okraji zvona majú špecializované zmyslové orgány - ropálie. Tie obsahujú statocysty a zrakové orgány (ploché alebo miskovité oči, niektoré formy majú dokonca komorové oko). Medúza ušatá (tanierovka ušatá, Aurelia aurita) je bežný tanierovitý druh európskych brehov, ktorý sa v lete často vyskytuje vo veľkých skupinách. Medúza vlasatá (Cyanea capillata) je absolútny obor medzi medúzami.
Vo svojom vývinku majú obrvenú larvu gasrulového typu - planulu. Po oplodnení vajíčka vzniká vo vode plávajúca obrvená larva - planula. Tá neskôr prisadá na dno a vyvinie sa z nej dospelý polyp (u medúzovcov odborne označovaný aj ako scyfistoma).
Rozmnožovanie pŕhlivcov
Pre pŕhlivce je typické cyklické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie (metagenéza). Z oplodneného vajíčka vzniká vo vode plávajúca obrvená larva - planula. Tá neskôr prisadá na dno a vyvinie sa z nej dospelý polyp (u medúzovcov odborne označovaný aj ako scyfistoma). Tento polyp sa môže istý čas nepohlavne množiť obyčajným pučaním. V prípade nepriaznivých podmienok prostredia sa môže scyfistoma zmeniť na ochranné, pokojové štádium nazývané podocysta, vďaka ktorému dokáže prečkať zlé obdobie.
Neskôr polyp prechádza do procesu priečneho odškrcovania (strobilácia) - v tomto štádiu sa už nazýva strobila. Z jej vrchnej časti sa postupne oddeľujú mladé medúzky nazývané efyry (ephyrae). Efyra sa po oddelení prevráti o 180 stupňov, dorastú jej ramená a mení sa na dospelú plávajúcu medúzu.
Oplodnenie u pŕhlivcov je najčastejšie vonkajšie. Gonády sa nachádzajú na stenách gastrovaskulárnej sústavy. Po oplodnení vzniká larva, ktorá sa mení na polypa.
Amazing process of human reproduction 9 - Fertilization ( 3D Animation )
Klasifikácia pŕhlivcov
Výrazné zmeny nastali aj vo vnútri pŕhlivcov, pretože sa upúšťa od anatomického prístupu (od najjednoduchších polypovcov po najzložitejšie koraly) a prechádza sa k fylogenetickému. Na úplný začiatok systému sa presunuli koraly, ktoré sú evolučne najpôvodnejšie a plávajúce štádium medúzy u nich vôbec nevzniklo.
Koraly (Anthozoa)
Koraly sú fylogeneticky najpôvodnejšou skupinou pŕhlivcov. Vyskytujú sa výlučne v štádiu polypa (medúza chýba) a ich tráviaca dutina je rozdelená priehradkami (septami), čím na priereze pripomína vnútro makovice. Rozmnožujú sa pohlavne (larva planula) aj nepohlavne (pučanie, delenie). Osemlúčové koraly (Octocorallia) majú osem perovito rozvetvených ramien. Šesťlúčové koraly (Hexacorallia) majú ramená v násobkoch šiestich. Patria sem konárniky (Madreporaria) - hlavní budovatelia útesov, a solitérne žijúce sasanky (Actiniaria). Sasanky si netvoria schránku, ich telo chráni len pevná pokožka, čo im umožňuje pomaly sa plaziť.
Polypovce (Hydrozoa)
Polypovce sú prevažne morské, no čiastočne aj sladkovodné pŕhlivce s jednoduchou tráviacou dutinou bez priehradiek. V ich cykle sa strieda polyp a medúza (rodozmena), pričom polyp spravidla prevláda. Ak sa vytvára medúza, od „pravých“ medúz sa líši prítomnosťou plachtice (velum). Rúrovníky (Siphonophora) sú výlučne morské pŕhlivce, ktoré tvoria plávajúce polymorfné kolónie. Kým väčšina koralov tvorí monomorfné kolónie (jedince sú rovnaké), u rúrovníkov je prítomný polymorfizmus - jednotlivé jedince v kolónii vznikajú pučaním a sú extrémne špecializované na určitú funkciu.
Medúzovce (Medusozoa)
Medúzovce sú vývojovo mladšou vetvou pŕhlivcov, u ktorých sa prvýkrát objavila rodozmena - striedanie polypa a plávajúcej medúzy. Medúzovce (Scyphozoa) sú výlučne morské živočíchy známe ako „pravé medúzy“, u ktorých jednoznačne prevláda pohyblivé medúzové štádium. Od iných tried ich odlišuje veľký zvon bez plachtice a zložitejšia gastrovaskulárna sústava so štvordielnym žalúdkom.
Dodnes bolo popísaných asi 25 000 druhov pŕhlicov, z ktorých vyše 60 % (cca 15 000 druhov) tvoria koraly, necelých 20 % (4 500 druhov) tvoria polypovce a len zhruba 330 druhov je zaradených k medúzovcom.
tags: #prhlivce #rozmnozovanie #pucanim