Pestovanie rajčín v nádobách: Kompletný sprievodca od výsadby po zber
Rajčiaky sú u nás veľmi obľúbené. Potrebujú ale dostatok tepla, svetla, vody aj živín. Kým dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov. Pestovanie rajčín v nádobách vôbec nie je náročné a patrí k jednému z najobľúbenejších spôsobov pestovania tejto zeleniny. Aby pestovanie rajčín v nádobách bolo úspešné, je potrebné dodržať niekoľko základných pravidiel. Veľkou výhodou pestovania rajčín v nádobách je to, že ich môžeme podľa potreby presúvať a zabezpečiť rastlinám ideálne podmienky na ich rast a neskôr aj bohatú úrodu. Kontajnery alebo väčšie kvetináče sú často jediným riešením, ak nemáte k dispozícii záhradu. Môžete ich pestovať na balkónoch, terasách, vetraných zimných záhradách alebo všade tam, kde by ste ich za štandardných okolností nemohli pestovať.
Kedy a ako sadiť paradajky?
Rajčiaky patria k teplomilným druhom zeleniny, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C. Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia, rajčiaky treba najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca.
Príprava pôdy a výsadba
Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0). Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.
Výber správnej nádoby
Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre zabezpečenie úspechu, je použitie dostatočne veľkého kvetináča - čím väčší, tým lepší. Pre jednu rastlinu potrebujete nádobu, ktorá má objem 25 - 30 litrov, ale ani väčšia nie je na škodu. Naplňte kvetináč kvalitnou zeminou a skontrolujte, či má nádoba dobrý odtok na prebytočnú vodu. Niektorí pestovatelia odporúčajú k paradajkám nasadiť aj bylinky ako napríklad bazalku či oregano. Pri výsadbe sadenice paradajok odstráňte pár spodných listov a urobte dostatočne hlbokú jamku. Rastlinu zasaďte tak, aby bola v zemi až po prvé lístky. Pretože pestovateľský substrát môže hlavne počas horúcich letných dní rýchlo vysychať, dosiahnutie úspechu pri pestovaní paradajok v nádobách závisí od udržania stálej vlhkosti. Obsah vlhkosti v pôde je jednou z najväčších výziev, ktorým čelíte pri záhradníčení v kvetináčoch. Ak pôda rýchlo vysychá, zvážte použitie prípravkov na zadržiavanie vody, samozavlažovacej nádoby alebo každý deň kontrolujte vlhkosť pôdy. Veľmi dobrou a čisto prírodnou alternatívou je použitie mykorhíznych húb, ktoré spolunažívajú s rastlinou v jej koreňovom systéme a pomáhajú udržiavať vodu a výživné látky v blízkosti koreňov.
Zavlažovanie a hnojenie
Ak rastlina paradajok dostane príliš málo vody, bude vädnúť a slabnúť. Ak sú vaše rastliny zavlažované nepravidelne väčším množstvom vody, plody paradajok môžu praskať. Počas letných horúčav alebo horúcich dní možno budete musieť polievať rastliny dvakrát denne. Najlepšie je zavlažovať rastliny ráno, aby bola zabezpečená dostatočná vlhkosť po celý deň. Je dôležité zalievať priamo na pôdu a zabrániť zvlhčovaniu listov, pretože pri premokrených listoch často dochádza k vzniku plesní, ktoré rastlinu zahubia. Ďalšie dôležité upozornenie: pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Príliš veľa vody by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov rastliny. Uistite sa, že nádoba má dobrú drenáž, na spodok kvetináča umiestnite vrstvu hrubšieho štrku alebo drevnej štiepky. Paradajky sú náročné na pravidelný prísun živín. Keď sa sadia do nádob, vyžadujú si hnojenie asi každé dva týždne. Uistite sa, že rastliny zásobujete základnými živinami, ktoré potrebujú - dusíkom, fosforom a draslíkom. Tieto tri prvky sú všetko, čo je potrebné na pestovanie takmer všetkých druhov rastlín. Niektoré hotové substráty vo vreciach už obsahujú hnojivá, preto si prečítajte, akú zem ste použili, aby ste zistili, či sú tieto základné živiny už v zmesi obsiahnuté.
Svetlo a umiestnenie
Rastliny paradajok vyžadujú plné slnko, ideálne najmenej 6 až 8 hodín denne medzi 10. a 16. hodinou. Pri rozhodovaní o tom, kam umiestniť nádoby s paradajkami, vyhľadajte miesto s dostatkom slnečných lúčov. Ak vaše rastliny nemajú dostatok slnka, je výhodou práve pestovanie v kvetináčoch, pretože ich môžete podľa potreby presúvať. Zatiaľ čo dospelým rastlinám sa darí na priamom slnku, príliš veľa slnka môže mladým sadeniciam ublížiť. Príliš skoré vystavenie vetru a slnku môže mladé rastliny oslabiť alebo zničiť, sledujte preto pozorne počasie a slnečné pomery hlavne v uzavretých presklených zimných záhradách.

Výber odrody
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči. Nech už sa rozhodnete pre akékoľvek paradajky, je dôležité zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny.
Starostlivosť o rastliny
Pri výsadbe sadenice paradajok odstráňte pár spodných listov a urobte dostatočne hlbokú jamku. Rastlinu zasaďte tak, aby bola v zemi až po prvé lístky. Rastliny sa tak lepšie zakorenia. Štepené paradajky zasaďte vyššie. Niekedy sa odporúča k paradajkám nasadiť aj bylinky ako napríklad bazalku či oregano. Paradajky majú tendenciu za každým listom vyháňať postranný výhon, ktorý rastlinu iba zahusťuje a takpovediac ju aj oslabuje, pretože tu plody nedozrejú. Je potrebné tieto malé výhonky odstraňovať. Rastlina by tak všetku silu mala dať do jednej hlavnej stonky a mala by vyrásť, čo najvyššie, aby kvety, ktoré vykvitnú, priniesli plody. Tiež si dajte pozor, aby sa najspodnejšie listy, ani plody nedotýkali pôdy, nakoľko môže dôjsť k plesňovej infekcii. Odstráňte preto aj tie.

Tipy pre ešte lepšiu úrodu
Morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená. Rajčiny pestované na balkónoch nepostrekujte. Jedovaté chemické látky sa totiž nemôžu vyplaviť do hlbších vrstiev ako v pôde. To znamená, že by vám zostali v substráte črepníka a dostávali by sa postupne do rajčín a ich plodov. Nezabúdajte, že rajčiny potrebujú opeľovače. Preto je dobré pri nich pestovať kvety, ktoré lákajú čmeliaky.
Zber plodov
Plody zbierajte tesne pred plnou zrelosťou, a to jeden- až dvakrát týždenne. Ak dáte rastlinke presne to, čo potrebuje, určite sa vám odvďačí tým, že budete úrodu zbierať až do prvých mrazov.
Pestovanie na balkóne
Nebojte sa experimentovať, treba skúšať, nakoľko na pestovanie vplýva mnoho faktorov. Najlepšie sami zistíme, čo vyhovuje nám, teda predovšetkým našim paradajkám. A rok čo rok budeme skúsenejší a urodené paradajky nám to budú vracať.
tags: #pestovanie #rajcin #v #pvc
