Pestovanie šošovice na Slovensku: Od výsevu po zber
Šošovica jedlá (Lens esculenta) rastie vo forme kríčkov, ktoré sa veľmi podobajú na rastliny cíceru baranieho. Majú štvorhranné stonky a výšku do 60 cm, pričom môžu mierne poliehať. V súkvetí, ktoré tvorí strapec, rozkvitajú biele alebo modrofialové samoopelivé kvety. Šošovica je v porovnaní s hrachom, fazuľou a inými strukovinami najbohatšia na bielkoviny a celkovo výživovo veľmi hodnotná. Obsahuje najmenej tukov i hrubej vlákniny. Odporúča sa pri redukčných diétach, pri problémoch so zvýšeným cholesterolom a na stabilizáciu cukru v krvi, preto je vhodná i pre diabetikov. Vyniká tiež obsahom železa, vďaka čomu zlepšuje krvotvorbu.
Pestovanie a následná konzumácia strukovín má u nás dlhodobú tradíciu. Výnimkou nie je ani šošovica, ktorá si záhradkárov získala najmä nenáročnou starostlivosťou, rýchlym rastom a pestrou ponukou možností využitia v kuchyni. Šošovica (Lens culinaris) je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete, cenená pre svoj vysoký obsah bielkovín, vlákniny a minerálov. Táto strukovina sa ľahko pestuje a dokáže obohatiť pôdu dusíkom.
Hoci sa na Slovensku pestuje len minimálne, vďaka meniacej sa klíme a lepšej dostupnosti osiva si ju môžete vyskúšať aj vo vlastnej záhrade. Šošovica jedlá (Lens culinaris) patrí medzi výživovo najhodnotnejšie strukoviny a jej pestovanie je možné aj v našich podmienkach. Šošovica sa vyskytuje v rôznych farebných variáciách - od klasickej olivovozelenej až po červenú, čiernu či žltohnedú. Každý druh má svoje špecifiká v chuti aj využití, no v našich obchodoch je stále najbežnejšia drobnosemenná zelená odroda. Šošovica je teplomilná rastlina, ktorá si vyžaduje dostatok slnečného žiarenia a skôr suchšie podmienky. Najlepšie sa jej darí v ľahších, dobre priepustných pôdach s neutrálnym až mierne zásaditým pH.
Výber vhodného miesta a pôdy
Pestovanie šošovice je rozšírené najmä kvôli vysokému obsahu bielkovín. Väčšina rastlín jej môže len ťažko konkurovať aj v množstve aminokyselín. Semienka šošovice obsahujú až 6 druhov vitamínu B. Aj s obsahom minerálov je na tom táto strukovina viac ako dobre. Pokiaľ ide o ponuku osiva, na našom trhu si veľmi nevyberiete. Zohnať ho nie je jednoduché a keď už, tak ide o klasickú olivovozelenú a drobnosemennú odrodu. Ideálne sú vzdušné, ľahšie, hlinito-piesočnaté alebo piesočnato-hlinité pôdy, dobre zásobené vápnikom. Celkom nevhodné sú kyslé, zasolené a prehnojené dusíkom.
Šošovica je teplomilná rastlina, teda potrebuje veľa slnka. Sadenie šošovice tiež nie je vôbec náročné. Pomocou motyky si pripravíte riadok do predpripravenej zeme, jamku spravte hlbokú približne 4 centimetre. Ďalší riadok pripravte o približne 25 centimetrov ďalej. Keď máte riadky pripravené, vysypte šošovicou a zahádžte zeminou, ktorú potom jemne pritisnete.

Príprava pôdy a výsev
Jarná príprava hriadky je rovnaká ako pri iných plodinách. Treba ju dokonale odburiniť, prekypriť na jemnú štruktúru do hĺbky 5 cm a urovnať hrabľami. Šošovica klíči už pri teplote 4 až 5 °C, takže so sejbou netreba otáľať, aby úroda stihla dozrieť. Aj vzídené rastliny odolajú neskorým jarným mrazom až do -5 °C. V prípade potreby môžete hriadku na noc prekryť viacerými vrstvami bielej netkanej textílie. Sejte už začiatkom marca do hĺbky 3 až 5 cm, no dajte si naozaj záležať na rovnomernom rozmiestnení semien v riadku. Ukladajte ich nie bližšie než 13 cm od seba, ideálne aspoň 15 cm. Táto vzdialenosť však záleží aj od odrody, preto je dobré, riadiť sa odporúčaním na vrecúšku s osivom.
Šošovica nie je náročná plodina, v podstate potrebuje iba aby boli dodržané dve základné podmienky, a to aby bola zasadená ideálne do konca marca a nemôžete ju sadiť tam, kde bola zasadená minulý rok. Jednoducho musíte dodržiavať potrebu presádzania každým rokom na iné miesto. Šošovica sa vysieva skoro na jar, keď sa pôda zahreje na približne 10 °C. Medzi jednotlivými rastlinami udržujte vzdialenosť 5 cm, aby mali dostatok priestoru na rast.
Vhodnou predplodinou šošovice sú zemiaky. Určite sa vyhnite strukovinám či hriadkam po zelenom hnojení ďatelinou.
Starostlivosť a zber
K tomu aby vám šošovica pekne rástla, je potrebné aby ste dávali burinu z riadkov preč, avšak dávajte pozor na rastliny šošovice. Šošovica je vo všeobecnosti odolná voči väčšine škodcov, ale môže byť občas napadnutá voškami alebo slimákmi. Šošovica je citlivá na premokrenie, preto je dôležité, aby ste udržali pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú.
Šošovica rozkvitá postupne, preto aj struky dozrievajú nerovnomerne. Pri suchom a teplom počasí sa oplatí zberať každé dva až tri dni. Predídete tak ich nadmernému vysušeniu, praskaniu a tým vypadávaniu semien. Ako zistíte, že je už správny čas, začať šošovicu zberať? Ideálne je to vtedy, keď sú dolné dve tretiny strukov už celkom zrelé, čo spoznáte podľa toho, že sa prefarbia do žltohneda a semená v nich začnú tvrdnúť. Šošovica dozrieva približne 80-100 dní po výseve. Struky sú pripravené na zber, keď začnú hnednúť a jemne šušťať. Po zbere sa šošovica nechá dosušiť, následne sa vylúskava a uskladňuje v suchu a tme podobne ako iné strukoviny.

Nutričné vlastnosti a využitie
Šošovica je zdravá a veľmi chutná aj naklíčená. Pestovanie šošovice v záhrade je jednoduché a vďaka jej výživovej hodnote sa určite oplatí zaradiť ju do svojho jedálneho lístka. Červená šošovica je jednou zo základných surovín indickej a tureckej kuchyne. Stačí ju variť kratšie než bežnejšiu zelenú. Šošovica je veľmi obľúbenou plodinou. Robia sa z nej mnohé jedlá a šošovica sa pripravuje na veľa spôsobov. Pri tepelnej úprave šošovice je veľmi dôležité aby ste ju pred tým, než ju uvediete do varu nechali oddýchnuť minimálne dve hodiny vo vode. Zo šošovice získava naše telo príliš veľa vitamínu B a železa, teda môžeme hovoriť o vysoko zdravej plodine pre zdravý organizmus človeka. Šošovicu kúpime v každom obchode, supermarkete, na tržnici, ale dokážeme si ju vypestovať aj doma, čím šetríme životné prostredie, pretože nenakupujeme spolu so šošovicou aj plastové obaly a tým chránime našu planétu.
Okrem toho, že je šošovica bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, obsahuje aj železo, vápnik, selén a významné množstvo vitamínov skupiny B. Má nízky obsah tukov a vysoký podiel vlákniny, vďaka čomu prospieva tráveniu, stabilizuje hladinu cukru v krvi a pomáha znižovať cholesterol.
Štatistiky pestovania strukovín na Slovensku
Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 (tzv. Zelená správa) vzrástla produkcia strukovín celkovo na 29 248 t, čo je nárast oproti minulému roku o 3 816 t. Za nárast produkcie môže najmä zvýšená zberová plocha, ktorá bola v sledovanom roku 13 295 ha, čo je oproti predošlému roku o 2 601 ha viac. V uplynulom roku sa na Slovensku, vďaka nárastu zberových plôch dopestovalo 15,36 tisíc t strukovín určených na ľudskú spotrebu, ako sú hrach jedlý, fazuľa, šošovica, cícer. Kŕmne strukoviny - hrach kŕmny, peluška kŕmna, vika siata, lupina siata, bôb a ostatné zmesi - predstavujú 59 % podiel na osevných plochách strukovín na zrno a dosiahli produkciu 13,89 tis. ton. Najrozšírenejším pestovaným druhom strukovín na Slovensku je hrach (kŕmny aj jedlý), podiel ktorého na osevných plochách strukovín na zrno v posledných rokoch rastie a v roku 2021 dosiahol takmer 81 % podiel. Hrach je poľnohospodárskou komoditou patriacou medzi plodiny, v ktorých Slovensko dosahuje najvyššiu sebestačnosť meranú z podielu domácej produkcie na celkovej domácej spotrebe. Tá bola, na základe informácií Zelenej správy, v prípade hrachu v minulom roku takmer 152 %. Strukoviny, hoci sú často nedoceňovanými druhmi poľnohospodárskych plodín, vynikajú cennými biologickými a agronomickými vlastnosťami. Sú významným zdrojom bielkovín potrebných pre humánnu výživu, ako aj pre výživu hospodárskych zvierat. Pôsobia melioračne na podorničnú vrstvu pôdy a sú veľmi vhodnou plodinou na zelené hnojenie. Vo svojej produkcii sústreďujú veľké množstvo živín, najmä draslíka a vápnika.
| Druh strukoviny | Produkcia |
|---|---|
| Celkovo | 29 248 |
| Na ľudskú spotrebu (hrach, fazuľa, šošovica, cícer) | 15,36 tisíc |
| Kŕmne strukoviny | 13,89 tisíc |
Jak to dělají - Sojová omáčka
tags: #pestovanie #sosovice #na #slovensku
