Pestovanie stolových odrôd viniča: komplexný sprievodca
Hrozno a jeho rôzne formy konzumácie sú známe po celom svete. Či už ide o obyčajné stolové hrozno, hroznový mušt alebo lahodné vína, k ich dosiahnutiu je nevyhnutné dodržiavať správne zásady pestovania. Niektoré zaujímavosti o pestovaní viniča sa určite oplatí vedieť, či sa sami pustíte do pestovania hrozna, alebo len chcete lepšie porozumieť fascinujúcemu svetu viniča a jeho odrôd.
V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielenže poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Na pestovanie hrozna nemusíte vlastniť obrovskú vinicu, úplne vám postačí vaša záhrada či skleník.
História a rozmanitosť viniča
Podľa viacerých zdrojov sa vinič pestoval už pred viac ako 8 000 rokmi, a to na území dnešného Gruzínska. V tomto období sa jeho plody slúžili predovšetkým na konzumáciu. Z dnešného pohľadu ale netrvalo dlho a svoju popularitu si začalo získavať aj fermentované hrozno. Dokonca, nie je to tak dávno, kedy boli v Arménsku objavené rôzne jednoduché nástroje na výrobu vína a tiež samotné semená viniča. Vek tohto nálezu z jaskynného komplexu v oblasti Areni odhadujú historici až na 6 100 rokov.
Na celom svete existuje viac ako 10 000 odrôd viniča, ktoré sa od seba odlišujú tvarom plodov, chuťou, nárokmi na pestovanie a použitím. Pri samotnom výbere odrody treba zohľadniť predovšetkým zamýšľané použitie, a teda či pôjde o stolové hrozno, prípadne chcete vyrábať mušt alebo víno. Šľachtenie nových odrôd je prakticky nepretržitý proces, a tak sa môžete stretnúť s veľmi širokou paletou - vybrať si môžete napríklad odrody odolnejšie voči niektorým škodcom, prípadne odolné voči nižším teplotám. Niektoré špeciálne odrody viniča sa dokonca dedia v rámci rodín z generácie na generáciu.
Podmienky pre pestovanie
Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam. Vinič nesvedčí prebytok vlahy ani veterné počasie. Samotné pestovanie viniča nie je vôbec jednoduchou disciplínou. Zvlášť náročné môže byť v niektorých oblastiach zabezpečenie dostatočnej vlahy, a to nielen počas horúcich slnečných dní, ale aj v prípade, že prší až príliš. Vinič totiž dokáže prijímať vlahu všetkými svojimi časťami. Kým dôsledkom nedostatočnej vlahy sú predovšetkým menšie plody, pravidelný nadbytok vlahy môže na vinič pôsobiť až deštruktívne. Viničom rovnako nevyhovuje veterné počasie, ktoré škodí najmä menším výhonkom.
Lokalitu na výsadbu si preto treba vyberať nielen s ohľadom na pôdny typ a odrodu, ale aj všetky špecifiká danej lokality. Určite nájdete aj odrody, ktorým sa bude dariť na rovinatom teréne, vo všeobecnosti sa však odporúča skôr pestovanie na južných svahoch.
Pôda a jej úprava
Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.
V prípade, ak by ste išli budovať rozľahlé vinice, nevyhnutná bude aj kvalitná poľnohospodárska technika, ktorá je svojimi rozmermi prispôsobená priamo na tento účel. Ak si chcete vysadiť vinič iba tak pre radosť a v menšom, zaobídete sa pochopiteľne aj bez nej. V každom prípade je vhodné pre vinič pripraviť dostatočne vyživenú pôdu bohatú na fosfor, draslík, horčík a vápnik. Medzi najvhodnejšie pôdne typy patrí hlinitopiesočnatá a eventuálne kamenistá pôda. Vždy je však najlepšie postupovať pri prípade pôdy v závislosti od konkrétnej odrody viniča.
Výsadba a starostlivosť
Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. V našej ponuke nájdete väčšinou zakorenené, kontajnerové odrody viniča. To znamená, že ich môžete sadiť takmer celý rok - pokiaľ nie sú mrazy. Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.
Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu.
Hnojenie
Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody.
- 1. Predjarné hnojenie (marec - apríl)
Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty.
Odporúčané hnojivá: Dusíkaté tzv. - 2. Po odkvitnutí (jún - júl)
Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia.
Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá (napr.
Ďalšie odporúčania:
- Zalievanie: Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať.
- Listová výživa: Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Tvarovanie a rez viniča
Vinná réva sú rýchlo rastúce popínavé rastliny, ktoré potrebujú dostatok priestoru. S radosťou sa budú škriabať cez pergoly a oblúky, alebo sa dajú tvarovať pozdĺž vodorovných drôtov pripevnených k slnečným stenám, plotom, pevným stĺpom alebo vnútornej konštrukcii skleníka. Vinná réva potrebuje teplé, slnečné podmienky, aby dobre rodila, a neskoré mrazy môžu poškodiť nové výhonky, čo môže znížiť plodnosť.
Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení. Vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek.
Pruning grapes depends on how your decide to grow them in your garden and how much space you have. Fences are ideal to use as support for vines. Vines can also be contained to one stake in the ground. If you have an arbor or pergola, grapevines can be grown over the top to produce shade. Remember, flowers and fruit are located on buds that developed the previous year. For the first year, pruning is the same no matter how you plan to train your vine; the key is to develop a strong root system and straight trunk. Depending on the size of the vine that you buy, prune the vine back to one straight cane. Tie this cane to a stake or to the fence and encourage it to grow straight. You might have to tie it multiple times during the first year to keep it straight. When the vine gets to the top of the fence-this might be the year you planted, or it might be in the spring of the following year-remove an inch or two of terminal growth to force the vine to branch. Train two branches, one in each direction, by tying them to the fence in opposite directions to form permanent branches running along the top of your fence. Remove any buds that start to grow lower on the trunk. Once the trunk has reached as high as you want, and the lateral trunks have been formed, prune the vine each spring before growth begins so the developing canes have enough air movement around them to reduce diseases.
There are many different methods and techniques for training vines; we recommend you experiment with pruning vines to make them an integral part of your landscape. Remember, fruit is produced on the current season's growth, that in turn grows from last season's wood. Heavy pruning provides the best fruit. Light pruning results in large yields of poor-quality fruit; very heavy pruning produces too much vegetative growth and very little or no fruit.
V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.
Klasické vinohradníctvo je charakteristické intenzívnym používaním chémie. Dnes je už vyšľachtených dosť odrôd, ktoré je možné pestovať s minimom chémie. Na klasické odrody európskeho viniča útočia najmä tri choroby, ktoré dokážu vinice bez ošetrenia úplne zničiť. Najnebezpečnejší škodca - fyloxéra - bol z Ameriky do Európy zavlečený v roku 1860 a zakrátko zlikvidoval množstvo vinohradov. Jednoznačné riešenie sa našlo v podobe štepenia európskych odrôd na odolné podpníky. Najideálnejšie riešenie je zmeniť genetický program viniča tak, aby sa stal vnútorne odolným proti týmto chorobám. A práve toto je cieľom už dlho prebiehajúcich šľachtení, ktorých aspoň čiastkovým výsledkom sú tzv. PIWI odrody, či už muštové, alebo stolové. Samozrejme, ani tieto PIWI odrody nemajú absolútnu odolnosť proti uvedeným chorobám, ale je podstatne vyššia a podobné je to pri mrazuvzdornosti. Preto aj pri týchto odolnejších odrodách musíme vyberať tie, ktoré sú vhodné do našej lokality. Výhodou však je, že vyššia odolnosť umožní znížiť počet postrekov, použiť menej razantné chemické prípravky, teda najmä ekologické. Tu sú účinné aj rastlinné výluhy zvyšujúce odolnosť viniča proti chorobám.
Bežné choroby viniča
- Peronospóra viničová: Pleseň, ktorú spôsobuje huba Plasmopara viticola, je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami.
- Múčnatka viniča: Spôsobuje ju huba Erysiphe necator, ktorej sa darí v teplom a vlhkom prostredí. Infikuje všetky zelené tkanivá viniča, vrátane listov a mladých bobúľ.
- Sivá (šedá) hniloba: Huba Botrytis cinerea, ktorá postihuje mnoho rastlinných druhov, hoci jej najvýznamnejším hostiteľom je vinič. Huba sa šíri počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením.
- Červená spála viniča: Huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorej sa darí hlavne v chladnejších oblastiach. Postihuje väčšinou listy, na ktorých vytvára škvrny (farba sa líši podľa odrody hrozna).
- Akarinóza (kučeravosť) listov viniča: Spôsobuje ju roztoč Hálkovec viničový, ktorého dospelé jedince cicajú nerozvinuté listy a púčiky. Neskôr napáda spodnú stranu listov a spôsobuje ich výrazné kučeravenie. Výhonky a súkvetia usychajú a bobule zo strapcov opadávajú.
- Nosánik viničový: Zeleno modrý až tmavo modrý chrobák s kovovým leskom. Samička nahryzáva listovú stopku a tak sa pripravuje na kladenie vajíčok.
Zber a skladovanie
Hrozno dozrieva od konca leta do neskorej jesene v závislosti od odrody a poveternostných podmienok. Stolové hrozno je pripravené na zber, keď je mäkké a má sladkú chuť. Šupka bieleho hrozna sa často mení zo sýtozelenej na priesvitne žltú a stáva sa oveľa tenšou. Ale najlepší spôsob, ako zistiť, kedy je hrozno zrelé, je ochutnať ho - zberať ho iba vtedy, keď je najsladšie, pretože po zbere už nedozrieva.
Pri redšení na 1 - max. 2 hrozno na výhonok zostávajúce plody budú väčšie a sladšie. Odstránia sa hrozno, ktoré je ďalej od zdrevnatenej hlavnej stonky, teda skôr na konci výhonku, a táto činnosť by mala byť ukončená pred začiatkom zrenia. Skrátenie ovocných výhonkov („orezanie“) na 5 - 8 listov nad alebo za posledným strapcom vedie aspoň u niektorých odrôd k opätovnému silnému rastu bobúľ, ak sa toto skrátenie vykoná tiež výrazne pred dozretím bobúľ. Podľa starej vinárskej tradície by za posledným strapcom príslušného výhonku mali zostať len 1 - 2 listy. Takéto radikálne skracovanie by však mali vykonávať len skúsení záhradníci a len vtedy, ak bol ker predtým niekoľko rokov pozorovaný a je jasné, že nehrozí poškodenie mrazom.
Na dlhodobo skladovateľné sú aj odrody Moldova a Jalovenskij Ustojčivyj, ktoré sa zberajú v polovici októbra, rýchlo sa schladia na teplotu 1 až 2 °C, aby sa minimalizovalo odparovanie vody z bobúľ a blokoval sa rozvoj patogénov. Skoré stolové odrody s tenkou šupkou a nezdrevnatenou strapinou sa na dlhodobé skladovanie nehodia, lebo veľmi rýchlo strácajú vodu z bobúľ.
Odolné a moderné odrody
V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok.
Vitis labrusca - americká odroda, má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre. Eurázijský variant je náchylnejší na choroby, neznáša mrazy, no strapce a bobule sú výrazné a veľké, s vynikajúcou chuťou. Vitis amurensis - rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom. Rozmnožujú sa aj pomocou odrezkov. Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí. Zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí.
The assortment of table hybrid grapes is extremely rich in a plethora of different types and forms of vines, thanks to the breeding activity of Ukrainian and Russian growers and breeders. Several decades have passed since the breeding of the first truly key variety Vostorg, and during this period several hundred new breedings have been added to the assortment. Some of the varieties carry such a combination of signs and properties that they are considered unique.
Od predšľachtenia až po konečný produkt: život v odvetví stolového hrozna
Medzi fenolickými stilbénami vyniká resveratrol, známy z červeného vína ako omladzovač a predlžovač nášho života. Vo viniči sú však tieto látky fungujúcimi obrannými fungicídmi chrániacimi vinič pred hubovými chorobami.
tags: #pestovanie #stolovych #odrod #vinica