Pestovanie stromčekových ruží: Sprievodca pre krásnu záhradu

Ruža (Rosa) predstavuje rod polokríkov a nízkych stromčekov z čeľade ružovitých, v ktorom sa nachádza približne 100 druhov. V našich končinách z nich nájdeme zhruba 25 druhov. Ruže majú tŕnité vetvy s listami nepárnoperovitými s palistami. Tieto rastlinné krásavice sú úzko spojené s našimi predkami, ktorí ich už v stredoveku bežne používali najmä v liečiteľstve. Ruže sa dostali do mnohých erbov a cirkevnej symboliky. Stali obľúbenými v mnohých kultúrach, čo prispelo k ich rozšíreniu a šľachteniu. V 20 najväčších svetových rozáriách sa v roku 2002 nachádzalo 12358 druhov a odrôd ruží. Aj v našich končinách sa môžete pokochať krásou a vôňou ruží vo viacerých rozáliach. Ruže sa označujú za kráľovné kvetín. Delia sa na botanické (nešľachtené, divoké), staré (historické) a moderné (šľachtené), ktoré sa v súčasnosti používajú v záhradnej tvorbe.

Druhy ruží a ich charakteristiky

Druhy ruží sa delia do niekoľkých skupín a podskupín. Často pritom nejde o členenie botanické, ale podľa ich celkového habitu a použitia vo výsadbe. Na rôznych miestach, u rôznych pestovateľov a predajcov nájdete rôzne rozdelenia.

Divoké ruže: Rastúce vo voľnej prírode, majú poväčšine jednoduché kvety, ktoré kvitnú od jari do prvej polovice leta. Z niektorých na jeseň zbierame plody šípky, ktoré majú veľké množstvo prospešných živín. Najznámejšie sú vitamínom C.
Čajové ruže: Pochádzajúce z ruží Rosa gigantea a Rosa chinensis, s vôňou čierneho čaju, ohybnými kvetnými stonkami, previsnutými kvetmi a kvetnými lupienkami postupne sa stáčanými smerom von z kvetu. Ich odolnosť voči silným mrazom je výrazne slabšia. Patria medzi ťahavé ruže.
Biele (Rosa alba): Asi najstaršie historické ruže pochádzajúce z Rosa arvensis. Tieto ťahavé ruže s bielymi alebo naružovelými voňavými kvetmi potešia svojimi kvetmi koncom jari a začiatkom leta.
Damascénske: Sú typické výraznou vôňou kvetov a rozpínavým vzrastom. Letné vás potešia kvetmi počas letných mesiacov a jesenné aj počas neskoršej jesene.
Stolisté (ruže Centifolia): Označované ako provensálske ruže pochádzajú zo 17. storočia z Holandska. Patria medzi takzvané plnokveté.
Bourbon (Réunion): Pochádzajúce z ostrova Bourbon v Indickom oceáne. Charakteristickými sú fialové stonky, silný popínavý vzrast a opakované kvitnutie.
Portland: Nesú označenie po vojvodkyni z Portlandu. Majú predkov ružu galskú (Rosa gallica) a damascénsku. Vzrastom sú nižšie kríkovité a potešia vás v lete bohatým kvitnutím, ale aj v jeseni, hoci nie až tak bohatým.
Čínske: S pôvodom vo východnej Ázii s predchodcom Rosa chinensis. Sú citlivejšie na chlad. Potešia vás opakovaným kvitnutím niekoľkokrát za sezónu, avšak so slabšou vôňou.
Hybridy perpetual: Sú krížencami čínskych ruží a európskych. Sú odolné voči chladu.
Polyantha: Mohli by sme ich nazvať mnohokveté. Sú to buď ťahavé alebo nižšie kompaktné kríky. Veľkosť kvetov je približne 2,5 cm a nájdete ich v bielej, ružovej či červenej farbe. Sú odolné voči chorobám a kvitnú takmer celú sezónu.
Floribunda: Sú typické nízke kríky s opakovane kvitnúcimi kvetmi väčšími ako majú polyanthy. Dorastajú do väčšej šírky s menej kompaktným vzrastom ako polyanthy.
Grandiflora: Sú vyššie kríkové ruže s tromi až piatimi veľkými kvetmi na stonke. Na kvetoch môžete nájsť bielu, žltú, ružovú i červenú farbu. Môžu dorastať do výšky až do 1,5 m až 2 m. Ich veľkou výhodou je odolnosť na mráz.
Čajové hybridy: Majú predchodcov čajové ruže a hybridy perpetual. Majú veľké kvety. Na pevnej, málo olistenej, vzpriamenej stonke je po jednom kvete. Preto sú obľúbené do kytíc a preto ich nájdete v kvetinárstvach medzi rezanými kvetmi. Majú nízku toleranciu mrazu a sú náchylné na choroby.
Anglické: Majú predchodcov v historických ružiach a čajových hybridoch. Vzrastovo sú podobné historickým ružiam. Potešia vás viacnásobným kvitnutím väčších kvetov v rôznych farbách. Majú menšiu toleranciu mrazu a väčšiu náchylnosť k chorobám.
Kanadské: Majú predchodcov Rosa rugosa a Rosa arkansana. Potešia vás opakovaním kvitnutím kvetov v rôznych tvaroch a farbách.
Ťahavé: Sú niekedy chybne označované ako popínavé, ale nevytvárajú úpony na prichytenie. Ich stonky sú dlhšie a ohybné oproti kríkovým. Ťahavé ruže Climber dorastajú do výšky 2 m - 6 m a počas sezóny opakovane kvitnú veľkými kvetmi. Ťahavé ruže Rambler dorastajú do výšky 6 m - 10 m a kvitnú jeden raz ročne malými kvetmi v bohatých súkvetiach. Obidva druhy ťahavých ruží si vyžadujú oporu.
Miniatúrne: Zvyčajne kvitnú niekoľkokrát počas sezóny v rôznych tvaroch a farbách kvetov. Miniatúrne kríkové ruže dorastajú do výšky 15 cm - 100 cm. Sú s obľubou pestované v kvetináčoch na balkónoch či terasách. No nie sú vhodné ako izbové rastliny. Miniatúrne ťahavé ruže dorastajú do výšky 2 m.
Pôdopokryvné: Nie sú typické pôdopokryvné rastliny. Sú to nízke kríky rozložitého habitu so schopnosťou „pokryť“ - zakryť povrch pôdy. Dorastajú do výšky 60 cm. Vyžadujú si minimálnu starostlivosť, rez a bonusom je ich odolnosť voči škodcom a chorobám. Potešia vás opakovaným kvitnutím kvetov v širokom spektre farieb a vôní.
Stromčekové: Sú pestované na špeciálnej zdrevnatenej ružovej stonke bez listov, ktorá vyzerá ako kmeň miniatúrneho stromu. Do tejto stonky sa štiepia rôzne vyššie spomenuté druhy ruží. Podľa druhu a kultivaru preto majú rôzne tvary i farby kvetov, opakovanosť kvitnutia, mrazuvzdornosť i odolnosť voči chorobám.

Stromčekové ruže sú záhradné ruže naštepené na kmienku divej ruže. Pestujú sa na kmienku rôznej výšky, od 40 do 140 centimetrov. Podľa výšky štepenia sa rozdeľujú na:

zakrpatené (do 40 cm)
polokmene (do 60 cm)
vysokokmene (do 90 cm)
kaskádové ruže (do 140 cm)

Výber vhodného miesta a pôdy

Pestovanie týchto krások je spojené s mnohými mýtmi, ktoré môžu prispieť k neúspechu v pestovaní ruží. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ruže vyžadujú slnečné, pred vetrami chránené stanovisko. Existuje niekoľko druhov, ktorým vyhovuje mierny polotieň. No, tak ako ružiam nevyhovuje úplný tieň, tiež nie je pre ne vhodné celodenné intenzívne slnko, zvlášť v teplejších lokalitách. Ideálne je miesto, ktoré má 6 až 8 hodín priameho slnka, najlepšie ranného.

Pri výbere vhodného miesta sa zamerajte aj na pôdu. Neznášajú ťažkú, ílovitú pôdu. Prúdenie vzduchu je pre úspešné pestovanie ruží veľmi dôležité. Dajte pozor, aby to nebolo silne veterné miesto. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Sadenie stromčekových ruží

Po výbere vhodného miesta sa môžeme pustiť do samotného sadenia. Prvým krokom je príprava pôdy minimálne do hĺbky 0,6 m. Odstráňte buriny, prekyprite ju. Ak je ťažká, primiešajte do nej piesok alebo zeolit. Ak je príliš kyslá, zapracujte do nej mletý vápenec. Aby bola dostatočne výživná, môžete do nej zapracovať kvalitne vyzretý kompost. Ak ho nemáte, môžete do pôdy dodať kvalitné živiny pomocou Hnojíka, ktorý bude postupne uvoľňovať živiny pre vaše rastlinky.

Pri skupinových výsadbách je potrebné prispôsobiť vzdialenosť výsadbových jám podľa druhov ruží. Pri floribundách a čajových hybridoch je vhodná vzdialenosť 0,4 m - 0,5 m. Výsadbová jama by mala byť dostatočne veľká na to, aby korene ruže neboli v nej ohnuté. Spravidla stačí hĺbka 0,5 m. Ak sú korene poškodené, je potrebné z nich tieto časti odstrániť. Ružu vložte do výsadbovej jamy, aby okolie bolo 5 cm nad úrovňou koreňového kŕčku. Postupne zasypávajte koreňový bal.

Pri voľnokoreňových sadeniciach jemne nimi potriasajte zhora - nadol, aby sa zemina dostala medzi korienky a nevznikli vzduchové kapsy.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť. Pred samotným namočením skráťte korene rastliny a skráťte výhony zrezaním na 1-3 očká (pokiaľ sadíme na jar; pri vysadzovaní na jeseň necháme samotný rez až na predjarie.) Jama na výsadbu stromčekových ruží by mala mať zhruba hĺbku 60 cm, jej dno a boky poriadne skypríme vidlami, pre dobrý štart ružového stromčeka je vhodné pridať substrát pre ruže alebo dobre vyzretý odležaný kompost. Pridáme vrstvu hliny a až potom vložíme samotnú rastlinu. Rastlinu zasadíme asi o 5 cm nižšie, než rástla v škôlke (riadime sa dobre viditeľným ,,uzlom,, ktorý po zasadení musí byť v zemi). Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by mala byť približne 80 - 100cm. Pokiaľ chceme nahradiť ruže novými, musíme vymeniť zeminu do hĺbky až 50 cm. Môžeme použiť špeciálny substrát určený pre ruže, ktorý obsahuje potrebné základné živiny.

Starostlivosť o stromčekové ruže

Zálievka

Dospelé rastliny majú hlboké korene, vďaka čomu zvládnu dlhšie trvajúce sucho. Ak neprší, doprajte im 1x týždenne zálievku. Avšak v období kvitnutia a počas horúceho leta potrebujú zálievky viac. Mladé a čerstvo vysadené zalievajte 3x týždenne. Pri slnečnom počasí počas dňa je na polievanie ideálne skoro ráno, prípadne neskoro večer s použitím vlažnej (nie studenej!) vody.

Ruže potrebujú intenzívnu zálievku. Pozor, nikdy však rastlinu nezalievajte na listy a kvety, vždy len ku koreňom! Množstvo kvetov podporte počas kvitnutia pridaním špeciálneho hnojiva do zálievky. Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky. Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových.

Výdatnú zálievku dodávame v priebehu vegetácie (mimo hlavného slnečného úpalu), a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky. Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových.

V letných mesiacoch, kedy teploty stúpajú vysoko, tento interval skrátime. Ku koncu vegetácie začneme uberať na intervaloch zálievky (asi ku koncu leta). Nesmieme tiež zabudnúť polievať pred prvými mrazíkmi, aby rastlina cez zimu neuhynula suchom. Je dosť dôležité, aby sa voda nedostala na listy ani na spodné listy, kvôli chorobám.

Hnojenie

Starostlivosť o tieto krásky sa nezaobíde bez ich výživy hnojením. Vyžadujú veľké množstvo živín. Po jarnom reze doprajte vašim rastlinkám výdatné množstvo. Po prvom kvitnutí opäť pohnojte a počas leta, podľa potreby. Na hnojenie môžete použiť kvalitne vyzretý kompost, ktorý je vždy potrebné poriadne zapracovať do pôdy. Existuje veľký výber hnojív, ktoré sú určené pre pestovanie ruží, ako minerálne, tak i organické. My vám odporúčame organické hnojivo Hnojík s repelentným účinkom na škodcov, s ktorým máme skvelé skúsenosti, ruže ho milujú a odvďačia sa vám nádhernými kvetmi. Jeho použitie pre ruže má hneď niekoľko výhod. Môžete ho aplikovať posypom, zálievkou i postrekom. Dodáva kvalitné vyvážené živiny vhodné v každej fáze rastu a kvitnutia. Vďaka tomu sa vyhnete poruchám vstrebávania živín u ruží, ktorá spôsobuje jednak fyziologické ochorenia ruží a jednak náchylnosť na vírusové a bakteriálne ochorenia a zníženú odolnosť škodcom.

Hnojík môžete použiť aj ako súčasť zálievky. Vyrobte si výluh - na 1 liter vody 1 čajovú lyžičku Hnojíka - a zalejte nimi vaše ruže. Ako na to si môžete pozrieť v článku Dávkovanie. V prípade výskytu ochorenia alebo napadnutia škodcami vám Hnojík opäť podá pomocnú ruku a pomôže vaším ružiam účinne proti nim bojovať vďaka Chitínu, ktorý obsahuje. Pomocou postreku môžete Hnojík jednoducho aplikovať na napadnuté rastliny a pomôcť im bojovať a zvíťaziť nad nepríjemnými návštevníkmi. Pred aplikáciou postrekom odporúčame výluh z Hnojíka precediť cez jemné sitko alebo silónku. Tento zvyšok spokojne dajte k ružiam na pôdu.

Viacej o Chitíne sa dočítate v článku Chitín.

Rez stromčekových ruží

Strihanie sa odporúča niekoľkokrát počas roka. Prvý je radikálny jarný rez, ktorý ružu nabudí a vyženie výhony, na ktorých bude kvitnúť. Ďalší rez je „kozmetický“ po odkvitnutí, kedy odstraňujeme odkvitnuté kvety či súkvetia.

Kedy rezať? Rez vykonávajte až na jar. Odstráňte príliš staré konáre, suché či poškodené konáre, výhonky skráťte na vonkajšie očko. Vytvarujte korunku.

Pri stromčekovitých ružiach opatrne skráťte korunku, aby všetky puky smerovali von z kra. V prípade popínavých ruží len mierne skrátime staršie výhony a odstránime bočné, zahusťujúce výhony. Aj po odkvitnutí treba presvetliť kry popínavých ruží, odporúča sa nechať len najmladšie výhony.

Letný rez - v lete odstrihneme odkvitnuté kvety. Keď zasadíte stromčekové ruže, po niekoľkých mesiacoch začnú kvitnúť a vedľa farby kvetov príslušnej odrody sa môžu ukázať aj "divoké" fialové kvety. Tieto fialové kvety sú z pôvodnej vrúbľovanej podnože a je potrebné ich odstrániť. Odstráňte všetky "plané" kvety a stonky, ktoré vyháňajú na rastline. Je to potrebné urobiť, pretože "divoká rastlina" spomaľuje vývoj rastliny a kvetov a môže vytlačiť úplne navrúbľovanú odrodu.

Zazimovanie stromčekových ruží

Prezimovanie je u týchto kvetín individuálne podľa jednotlivých odrôd a kultivarov. Vo všeobecnosti sa odporúča na zimu zabezpečiť miesto očkovania, tzv. koreňový kŕčok. Môžete použiť nakopcovanie kompostu, opadaného lístia, zakrytie čečinou z ihličnatých stromov a pod. Vyhnite sa použitiu nepriedušným materiálom. Odporúča sa nakopcovanie do výšky 20 cm. U ťahavých odrôd je vhodné zabaliť ich priamo na opore napríklad hrubou tkaninou, jutou, bielou netkanou textíliou a pod. V oblastiach so silnými mrazmi môžete ešte tieto materiály vyplniť senom, slamou či drevitou vlnou pre lepšiu tepelnú izoláciu.

Špeciálnu pozornosť si zaslúži zazimovanie. Keďže citlivé miesto štepenia sa nachádza vysoko nad zemou, vyžaduje sa iný spôsob ako pri kríčkových ružiach. Ruže očistite od starých prípadne napadnutých listov, odstrihnite odkvitnuté kvety a jemne skráťte výhonky. Mladé, ešte pružné kmienky môžete na zimu ohnúť a celú korunu zľahka zakryť zeminou. Inak je to s kmienkami starších stromčekových ruží, ktoré takisto treba chrániť pred nízkymi teplotami a slnečným žiarením. V záhradkárskych predajniach dostať špeciálnu fóliu ktorou ich môžete prikryť. Korunky môžete zabaliť aj do jutového alebo papierového vreca alebo ich ovinúť jedľovou čečinou či netkanou textíliou. Nezabudnite zakryť aj miesto štepenia.

V žiadnom prípade nepoužívajte plastové vrecká, pretože neumožňujú prúdenie vzduchu.

Ako pripraviť ruže na zimu

Choroby a škodcovia

Choroby napadajúce tieto kráľovny kvetov môžeme rozdeliť na tri skupiny: hubové, vírusové a bakteriálne. Na vyššie spomenutých škodcov účinkuje už spomenutý Hnojík, ktorý vďaka Chitínu pomáha ružiam sa brániť pred škodcami. Pri ochoreniach ruží si vhodné zamerať sa na prevenciu. Vďaka silnej imunite rastlín budú vaše ruže odolnejšie voči chorobám. Na silnú imunitu rastlín a boj s patogénmi je odporúčané pravidelné používanie Hnojíka.

Stromčekové ruže ohrozujú vošky, hrdza, múčnatka, čierna škvrnitosť, pleseň sivá. Pre úspešný boj včas zakročte.

Voška ružová: Patrí k najčastejším škodcom ruží. Všimnúť si ju môžete už v apríli, keď sa začína otepľovať. Množstvom kolónií osídľuje kvetné puky a listy. Rozmnožuje sa veľmi rýchlo. Cicia šťavy na mladých častiach rastliny. Keď v júni výhonky zdrevnatejú, vošky sa postupne vytrácajú.
Múčnatka: Prejavuje sa typickým bielym povlakom. Vyskytuje sa v suchom počasí a to hlavne na vrcholových výhonkoch ruží. Prevenciou výskytu tejto častej choroby je dostatočný rozostup rastlín pri výsadbe. Proti múčnatke sú na trhu dostupné rôzne postreky na chemickej alebo prírodnej báze. Múčnatke nahráva aj prílišné hnojenie rastlín dusíkom.
Čierna škvrnitosť: Vyskytuje sa po chladnejších a daždivých dňoch. Na listoch sú viditeľné typické čierne škvrny s lúčovitým okrajom. Napadnuté listy postupne usychajú a opadávajú. Je dôležité, tieto listy pravidelne odstraňovať. Na boj proti škvrnitosti môžete skúsiť domáce recepty alebo chemické postreky.
Hrdza: Je hubová choroba, ktorá sa prejavuje žltými až žltooranžovými škvrnami na listoch. Na spodnej strane listov sú viditeľné výtrusy. Objavuje sa najmä vo vlhkom počasí. Z rastlín odstraňujte všetky napadnuté listy, nezabudnite ani na odstránenie už opadnutých listov. Potrebné je včasné zasiahnutie vhodnými postrekmi.
Pleseň sivá: Spôsobuje odhnívanie kvetných pukov a kvetov. Šíri sa najmä počas vlhkých dní.

Najčastejšie ruža napadá čierna škvrnitosť a múčnatku. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.

Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. Na to, aby nám ruže na záhradke krásne rástli a predovšetkým kvitli, je potrebné dodržať pár základných zásad. Prvou z nich by mal byť výber správneho miesta, aby v neskorších rokoch mala rastlina dosť priestoru a svetla pre svoj život.

Kde vyniknú stromčekové ruže?

Stromčekové ruže krásne vyniknú ako solitéry, v trvalkových záhonoch alebo v nádobách. Nikdy nezabúdajte na oporný kolík, bez ktorého by sa kmeň mohol zlomiť.

K ružiam sa najviac hodia trvalky a trávy nižšieho vzrastu. Skvelými spoločníkmi sú šalvie (Salvia), nižšie druhy pakostov (Geranium), neúnavne kvitnúci kocúrnik (Nepeta), nežné alchemilky (Alchemilla), strieborný čistec (Stachys), romantické zvončeky (Campanula), veselé krásnoočko (Coreopsis). Vysoké druhy, ako napríklad stračonôžka (Delphinium), použite v záhone len ako akcent.

Zaujímavý pár tvoria s bylinkami ako levanduľa (Lavandula), pamajorán (Origanum), šalvia (Salvia), pažítka (Allium schoenoprassum). Takáto výsadba prináša okrem estetickej hodnoty aj ochrannú funkciu. Aromatické bylinky totiž spoľahlivo odpudzujú škodcov a chránia pred hubovými chorobami. Pri ochrane proti škodcom zvoľte aj známu aksamietnicu (Tagetes).

tags: #pestovanie #stromcekovych #ruzi