Pestovanie domáceho ovocia: Sprievodca pre začiatočníkov aj pokročilých záhradkárov
Nič sa nevyrovná chuti a výživovej hodnote ovocia pestovaného doma. Na rozdiel od ovocia z obchodu, domáce plody často obsahujú viac vitamínov a potrebných živín pre naše telo. Tento článok vás prevedie svetom správneho pestovania a poskytne vám cenné tipy, ako sa dočkať bohatej úrody.
Prečo pestovať ovocie doma?
Okrem neopakovateľnej chuti a vyššieho obsahu živín, pestovanie ovocia doma prináša aj radosť a uspokojenie z vlastnej práce. Navyše, máte plnú kontrolu nad tým, aké prostriedky pri pestovaní použijete, a tak môžete svoju záhradu viesť v súlade s prírodnými procesmi.
Plánovanie a príprava: Kľúč k úspechu
Predtým, ako sa pustíte do samotnej výsadby, je dôležité si všetko starostlivo naplánovať. Choďte do svojej záhrady, na konkrétne miesto, kde by ste chceli, aby ovocie rástlo. Miesto by malo byť priame slnečné svetlo, a to aspoň po dobe 6 až 8 hodín denne. Rozhodnite sa, ktoré druhy ovocia by ste chceli pestovať, aby ste v záhradkárskom obchode nezabudli na to, aké sadenice ste mali v pláne si kúpiť.
Ovocie sa delí do dvoch kategórií: ovocie rastúce na kríkoch a ovocie, ktoré rastie na stromoch. Obe druhy potrebujú rozdielnu starostlivosť nato, aby sme sa mohli dočkať krásnych chutných plodov.
Pestovanie drobného ovocia
Medzi obľúbené drobné ovocie patria: ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky, jahody, brusnice a čoraz viac populárny rakytník. Drobné ovocie je vhodným doplnkom ovocných stromov, poskytuje chutné a zdravé plody aj v časoch, kedy marhule, jablone či hrušky začínajú len dozrievať. Navyše zvyčajne nezaberajú toľko miesta, ako ich stromoví bratranci.
Aktinídie (Mini kiwi)
Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť.
Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná.
Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina).
Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú.
Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre.
Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu.
Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky.
Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté a dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach.
Jahody, maliny a černice
Jahodník je z drobného ovocia najnáročnejšie na starostlivosť. Vyžaduje slnečné a chránené stanovište, živinami zásobenú pôdu a pravidelnú zálievku. Výskyt nepríjemnej plesne šedej výrazne obmedzíte mulčovaním záhonu, alebo výsadbou do mulčovacej netkanej textílie. Tým tiež zničíte aj rast buriny a vyparovanie vody v horúcich dňoch.
Maliny a černice sú pôvodom plodiny lesných čistiniek. Poskytnite im slnečnú, chránenú polohu, priepustnú, vlhkú, slabo kyslú pôdu (pri výsadbe môžete pridať rašelinu) a mulčujte. Predajcovia ponúkajú aj rôzne odvodené druhy, ako sú beztŕňové černice či žlté maliny.
Ríbezle a egreše
Ríbezle a egreše znesú takmer akékoľvek podmienky, ale ak chcete, aby dobre plodili, vyberte slnečnú polohu s vlhkejšou pôdou. Ríbezle je lepšie pestovať ako ker, pretože starne pomalšie ako v stromčekovej variante. Rastliny mulčujte, na jeseň ich môžete prihnojiť kompostom. Pre obmedzenie výskytu múčnatky a hrdze je dobré pestovať medzi kríkmi aromatické byliny, napríklad mätu a palinu.
Čučoriedky a brusnice
Záhradné čučoriedky, zvané aj kanadské, sú u nás pomerne rozšírené. Sú to kríky z čeľade vresovcovitých, preto je nevyhnutné zabezpečiť im pôdu s kyslou reakciou. Budú dobre prosperovať na slnku aj v polotieni. Saďte ich do jám aspoň pol metra hlbokých a širokých, do substrátu z dvoch dielov rašeliny, jedného dielu kompostu a s trochou piesku.
Pre milovníkov brusníc možno odporučiť pestovanie kultúrnych odrôd. Majú nároky na prostredie podobné ako všetky vresovcovité rastliny a sadia sa do rovnakého substrátu ako kanadské čučoriedky. Pomerne málo sú u nás rozšírené kamčatské čučoriedky. Sú to nenáročné kríky plodiace v máji pikantné, voňavé, podlhovasté plody.
Arónia a rakytník
Aronia melanocarpa je ker asi 3 metre vysoký. Plody sú čierne s cenným obsahom vitamínov a minerálnych látok. Arónii vyhovuje slnečné stanovište, neznáša zamokrenú pôdu. Inak nevyžaduje prakticky žiadnu starostlivosť a chorobami a škodcami netrpí; pre bio záhradu je teda veľmi vhodná. Staršie kríky sa v čase vegetačného pokoja presvetľujú.
Absolútne nenáročný ker je rakytník rešetliakový (Hippophäe rhamniodes). Poskytuje plody s vysokou nutričnou kvalitou a využíva sa aj na prípravu liečiv.
Pestovanie ovocných stromov
Ovocné stromy by sme si mali vyberať podľa našich klimatických podmienkach. Sadenice ovocných stromov by mali byť zdravé, silné a s dobrou korunou. Vyberte pre svoj ovocný stromček miesto, kde je dostatok miesta a slnečného svitu. Správna pôda by nemala mať veľmi vysokú schopnosť vsiaknutia, pretože po dlhých a výdatných dažďoch môže stromček uhynúť.
Na samotné sadenie stromčeka si pripravte náradie. K úžitku vám bude motyka, krompáč alebo lopaty a rýle. Pôdu obohaťte o kompost alebo hnojivo. Jama, do ktorej bude stromček umiestnený, by mala byť väčšia, ako koreňový bál stromčeka. Umiestnite stromček tak, aby mali korene dostatok miesta, a tak, aby stál rovno a nehýbal sa. Jamu zahrabte dostatok pôdy a pre ešte lepšiu stabilitu zem udupte. Následne strom a jeho blízke okolie polejte dostatkom vody.
Môžete pôdu tiež mulčovať. Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržovať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj.
Prvé týždne je nutné, aby ste stromček polievali pravidelne než sa jeho korene udomácnia. Pestovanie ovocných krov a stromov je ťažšie, ako si väčšina ľudí myslí. Plody potrebujú nepretržitú starostlivosť od jari do jesene - od prerezávania, hnojenia, kontroly pH, škodcov a chorôb až po zber.
ZNIČÍTE SI ÚRODU! 😱 Tieto VÁŽNE CHYBY pri reze stĺpovitých stromov robí každý.
Broskyne a nektarinky
Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Preferujú presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov. U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky, pravidlá pre ich pestovanie pritom platia prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti.
K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. Je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života. Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody. Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov.
Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília.
Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von. Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri.
Marhule
Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Marhuľové stromčeky je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar.
Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite. Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou.
Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi.
Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom.
Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch. K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta. Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Na jeseň sa môžete zamerať na zastrihovanie konármi obťažkaných stromov, pri ktorých sa jednotlivým vetvám nedostáva dostatok svetla. Bez jesenného rezu by marhuľa nemusela mať na jar dostatok sily na to, aby mohli vyrašiť nové púčiky. Radikálny rez marhúľ sa vykonáva bezprostredne po výsadbe. Vtedy treba odstrániť všetky výhonky, ktoré rastú príliš nízko a mohli by deformovať kmeň rastliny.
Hrušky
Hrušky sú takou pomyselnou klasikou slovenských záhrad. Ich plody sa skvele hodia nielen na priamu konzumáciu, ale aj na výrobu kompótov alebo napríklad destilátov. Hrušky majú všeobecne vyššie nároky na podmienky stanovišťa. Dariť sa im bude najmä v teplých a stredných polohách, pričom priemerná ročná teplota stanovišťa by sa mala pohybovať medzi 7,5-9 °C.
Čo sa týka pôdy, tú voľte hlbokú, stredne ťažkú až ťažšiu. Mala by byť slabo kyslá až neutrálna, ideálne je pH medzi 6,0-7,2 pH. Naopak nevhodné na pestovanie sú vápenité a podmáčané pôdy. Dôležitá je tiež správna orientácia stanovišťa na svetové strany, kde hruškám prospieva najmä juhovýchodná, juhozápadná či južná expozícia.
Pre samotnú výsadbu hrušky treba vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu (s rozmermi zhruba 1 m × 60 cm). Pred zasadením stromčeka odstráňte jeho odumreté korene a namočte ho do vody. Väčšina mladých stromov bude v prvých rokoch života potrebovať vhodnú oporu. Preto do vyhĺbenej jamy zatlčte aj kôl. Po zasadení stromu do pôdy ho nezabudnite zaliať zhruba 15 litrami vody. Pri výsadbe hrušky môžete použiť aj prípravok Plantasorb, ktorý pomáha v pôde udržovať vodu a uvoľňuje ju pre potreby rastliny v suchom období.
Medzi najvýznamnejšie choroby hrušiek sa radí takzvaná hrdza hrušková, hostiteľom je borievka. Prevencia pred výskytom choroby spočíva v tom, že by ste nemali oba hostiteľské stromy pestovať v tesnej blízkosti. Rez hrušiek sa vykonáva podľa prakticky rovnakých zásad ako rez jabloní. Táto drevina všeobecne rez znáša veľmi dobre.
Jablone
Jablone sú veľmi obľúbené ovocné stromy, ktoré sa jednoducho tvarujú a súčasný sortiment ponúka veľké množstvo odrôd a podpníkov. Keďže tieto stromy budú v záhrade najvyššie, snažte sa ich umiestniť do severnej strany záhrady, aby čo najmenej tienili nižším druhom.
Pestovanie ovocia v malých záhradách a črepníkoch
Nie každý záhradkár má možnosť pestovať rastliny na veľkej ploche. Pri troche fantázie a správnom výbere ovocných druhov však môžete aj v malej záhrade vypestovať pestrý sortiment ovocia. Do takýchto záhrad sú najvhodnejšie ovocné kry, ktoré nedorastajú do väčších veľkostí, a tiež druhy, ktoré sú dobre tvarovateľné. Priestor sa snažte využiť čo najefektívnejšie, preto výsadbu rastlín plánujte tak, aby ste využili aj možnosti podrastu.
Miesto ušetríte tak, že si vyberiete niektorý z plochých, prísne tvarovaných tvarov, ako sú napríklad kordóny alebo palmety. Vďaka nim efektívne využijete vertikálny priestor a pritom z plochy uberiete iba minimum. Určitou modifikáciou jednoduchého kordónu je aj superštíhle vreteno. Ide o tvar, ktorého základom je terminálny stredník, na ktorom sa pravidelne obmieňa rodivý obrast. Oproti klasickému štíhlemu vretenu je užší, vďaka čomu ho môžete vysádzať do vzdialenosti 40 až 50 cm od seba. Pri všetkých týchto prísne tvarovaných tvaroch je potrebné rátať s výstavbou opornej konštrukcie, ktorá bude stromy fixovať.
Ak by ste opornú konštrukciu nechceli budovať, siahnite po sortimente stĺpovitých jabloní napríklad ‘Rondo’, ‘Sonet’, ‘Kordona’, ‘Pidi’, ‘‘Red Spring’, ‘Goldlane’, ‘Redlane’ alebo ‘Moonlight’. Pre tých, ktorí majú priestor iba na jeden strom, možno odporučiť duo stromčeky alebo duetá. Ide o druh výpestka, keď sú na jednom podpníku naštepené dve rozdielne odrody.
Z ostatných druhov možno odporučiť ešte odrody so sklonom k vertikálnemu rastu, ktoré sa predávajú aj pod označením stĺpové. Treba si však uvedomiť, že okrem jabloní ostatné ovocné druhy zatiaľ nemajú stĺpovitý rast geneticky podmienený. Takže sa treba pripraviť na pravidelný rez, ktorým dané odrody v stĺpovitom tvare budete udržiavať. Pokiaľ vám to priestor umožňuje, vysaďte si aj čerešňu na slaborastúcom podpníku Gisela 5, ktorú treba zapestovať do tvaru štíhleho vretena a pravidelne udržiavať v kompaktnom tvare.
Vďaka svojmu vzrastu je drobné ovocie ideálne do malých záhrad. Využiť môžete napríklad bojnický systém pestovania, keď do jednej jamy a k jednému kolíku vysadíte 2 až 3 kusy stromčekových ríbezlí či egrešov s rozličnou výškou štepenia. Využijete tak vzácny priestor bez toho, aby ste zabrali veľkú plochu. Podobne môžete vysadiť aj kríčkovú a stromčekovú ríbezľu. Jahody sú ovocný druh, ktorý by nemal chýbať v žiadnej záhrade. Pre šetrenie priestoru ich môžete pestovať podrastovo pod jabloňami alebo v debničkách zavesených na stene či plote.
Popínavé alebo výhonkové ovocné druhy, ako sú aktinídia, schizandra alebo tiež ovocné druhy tvoriace dlhšie výhonky - černice a malinočernice, poskytujú ďalšiu možnosť na vertikálne využitie steny domu, múru či plota. V kúte záhrady vymedzte priestor aj na maliny.
Z dopestovaného ovocia sa môžete radovať aj keď vám chýba priestor na založenie ovocného sadu. Vďaka kompaktným tvarom šľachtených ovocnín a zakrpateným podpníkom si môžete ovocie dopestovať aj v črepníkoch. Bez ohľadu na to, či milujete egreše, jablká, čučoriedky, hrušky alebo čerešne.
Veľký črepník s priemerom 40 alebo 50 centimetrov s drenážnymi otvormi a podmiskou je nevyhnutnosťou. Má dostatočný objem na to, aby obsiahol koreňový systém drevín a zabránil jeho prehrievaniu v horúcich letných dňoch. Kým prostokoreňové výpestky možno vysádzať iba v jarnom a jesennom období, s kontajnerovanými ovocinami možno pracovať po celý rok.
Výhodou ľahkých záhradníckych substrátov pri výsadbe je, že i takto veľké nádoby si zachovajú mobilitu a nebudete potrebovať dvoch pomocníkov a vozík na to, aby ste ich mohli preniesť z miesta na miesto. Podmiska je dôležitou výbavou. Funguje nielen ako záchytný prvok v prípade zrážkovej vody, ale aj ako čiastočná bariéra pre mravce.
Rašelinový substrát má obmedzenú schopnosť zásobného viazania živín, preto viac záleží na jeho fyzikálnych vlastnostiach ako štartovacej zásobe hnojiva. Pri výsadbe jabloní, hrušiek, čerešní, ríbezlí, egrešov, kľukvy, malín, ostružín, hrozna a muchovníka urobíte správne, ak si zvolíte univerzálny záhradnícky substrát. Ak ste si vyhliadli čučoriedky a brusnice, budete potrebovať kyslý substrát. Ten zväčša výrobcovia označujú prívlastkami „pre azalky“, „pre rododendrony“ a podobne.
Keďže ovociny sú náročné na živiny, pri výsadbe netreba zabudnúť na zásobné hnojenie. Osvedčili sa organické hnojivá s pomalým rozkladom, ktoré uvoľňujú dusík pomalším tempom ako ostatné z obsiahnutých živín. S úspechom sa používa peletovaný ovčí hnoj aj rohovina, rovnakú službu však možno očakávať aj od granúl konského hnoja.
Celoročne rodiace druhy jahôd vytvárajú svojimi listami bariéru pre ostré slnečné lúče a prinášajú bonus vo forme sladučkých plodov. To však platí iba v substrátoch s neutrálnym pH. Pod čučoriedkami v kyslej zemine sa osvedčil redší podrast kľukvy. Táto prízemná výsadba pod kmienkom ovociny vytvára štít proti semenám burín, ktoré do kvetináčov prenikajú v menšom množstve.
Mladé stromčeky veľmi dobre reagujú na podporné stimuly, obzvlášť keď sa podávajú formou postreku na list. Veľmi dobre reagujú na prípravky s obsahom humínových kyselín. Tie pôsobia ako protistresový faktor, ktorý do istej miery vyrovnáva skutočnosť, že stromčeky rastú v obmedzených podmienkach. Navyše znižujú náchylnosť ovocín na ochorenia a pôsobenie škodcov. Veľmi žiadané je aj pravidelné hnojenie na list niektorým z hnojív rozpustných vo vode.
Nie nízke teploty, ale práve vysychanie je najčastejším problémom pri zimovaní drevín v nádobách. Závlahovú starostlivosť teda v zimných mesiacoch nemožno zanedbať. Keď sa snehová pokrývka vytratí z povrchu substrátu, treba zabezpečiť výdatnú zálievku. Osvedčil sa poludňajší čas s náznakom odmäku - vtedy voda do presušeného substrátu preniká najlepšie. Je to, akoby ste si vyrábali špongiu, ktorá spomaľuje odtok vody. Nie je na škodu „utopiť“ kvetináče so stromčekmi v hromade snehu (pri jeho odpratávaní z chodníčkov a cestičiek).
Favoritmi bohatej úrody sú priestorovo nenáročné egreše a ríbezle vrúbľované do formy stromčekov. Nenáročné na rez sú muchovníky a čučoriedky, potešia aj hrušky s kompaktnou korunou na pomalyrastúcom podpníku. Na ploche niekoľkých štvorcových metrov vytvoríte vďaka veľkým kvetináčom a ľahkým rašelinovým substrátom mobilný ovocný sad, ktorý sa v lete môže vyhrievať na horúcom slniečku a v zime zasa môže oddychovať na prázdnych hriadkach v záhrade.
Taktikou pestovania ovocín v nádobách je udržať ich v rovnakej nádobe po celé desaťročia a spolu s ňou uchovať i útly vzrast samotných rastlín. Na jeseň, keď zhodia listy, vyklepete z ich koreňového balu starý substrát, obstrihajte ho tak, aby zostala iba jeho hrubá kostra, a všetko opäť zasaďte do čerstvého substrátu do pôvodnej nádoby. Tento krok stimuluje stromček k vytvoreniu nových a sviežich vlásočnicových koreňov - tie majú opäť priestor na rast a vetvenie, aby s úspechom nasávali vodu a živiny potrebné pre plodenie. Hoci sa môže javiť tento zákrok drastický, predsa len ide o vyskúšanú cestu, ktorá funguje. Je to ako radikálne zmladzovanie. Avšak nie nad zemou, ale pod povrchom.
Extenzívne ovocinárstvo: Návrat k prírode
V dnešnej dobe sa čoraz viac ľudí obracia k prírode a hľadá spôsoby, ako svoje záhrady a sady viesť tak, aby boli v súlade s prirodzenými procesmi. Extenzívne ovocinárstvo je spôsob pestovania ovocia, ktorý sa zameriava na minimálny zásah do prírodných procesov. Pestovatelia sa snažia vytvoriť sebestačné, prírode blízke prostredie, kde ovocné stromy rastú v súlade s lokálnymi podmienkami. V extenzívnom ovocinárstve sa ovocné stromy často nechávajú rásť prirodzenejšie, bez silného tvarovania a častého rezu. V extenzívnych sadoch nie je produkčná funkcia hlavnou funkciou - vnímame hlavne iné funkcie - krajinotvornú (aleje), estetickú (solitéry), ovocný sad môže byť aj cenným biotopom (biokoridor).
Na druhej strane, intenzívne ovocinárstvo je charakteristické maximalizáciou výnosov prostredníctvom intenzívnych zásahov do pestovateľských procesov. Cieľom je získať čo najviac ovocia v čo najkratšom čase. Tento prístup zahŕňa časté používanie umelých hnojív, pesticídov a techník, ktoré pomáhajú stromom rýchlejšie rásť a prinášať väčšiu úrodu. V intenzívnom ovocinárstve sa stromy kvôli zjednodušeniu práce sadia v hustých radoch. Z plochy pôdy sa tak získa maximum, a prísnym rezom (mechanizovane) sa stromy tvarujú do požadovanej podoby.
Hoci sa môže zdať, že rozdiel medzi extenzívnym a intenzívnym ovocinárstvom je jasne definovaný, v praxi to tak často nie je. Je možné, že na svojej záhrade už teraz aplikujete niektoré prvky extenzívneho ovocinárstva, aj keď to možno ani neviete. Ak používate menej chemikálií, volíte miestne odrody ovocia alebo sa snažíte rešpektovať prirodzený cyklus stromov, ste na ceste k extenzívnemu prístupu. Extenzívny prístup má mnoho výhod pre vás aj pre vašu záhradu. Prvým a možno najdôležitejším dôvodom je, že podporuje dlhodobú udržateľnosť a zdravie vašej pôdy a stromov. Navyše, extenzívne ovocinárstvo si vyžaduje menej každodennej práce.
tags: #pestovanie #tuzemskeho #ovocia