Pestovanie viniča hroznorodého: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.

História a význam viniča

Hrozno sa na našom území začalo pestovať už v 3. storočí nášho letopočtu. Pre Rimanov bolo hrozno veľkou pochúťkou a jeho pestovanie rozšírili do viacerých oblastí. Vinohradnícke oblasti sa v priebehu storočí zapĺňali novými odrodami. Významné vinohradnícke oblasti si svoju tradíciu držia dodnes. V polovici minulého storočia dosahovala výmera viníc na Slovensku približne 12 600 hektárov a postupne sa zvyšovala. Stavy neskôr ovplyvnila prítomnosť chorôb, najmä múčnatky. V súčasnosti sa mnohé vinice revitalizujú.

Vinič hroznorodý (lat. Vitis vinifera) je kultúrna rastlina z rodu vinič (Vitis), ktorá má zásadný význam pre produkciu hrozna a výrobu vína. V užšom slova zmysle sa tento názov vzťahuje na kultúrnu formu, zatiaľ čo v širšom, dnes častejšom, zahŕňa aj príbuzné divé taxóny. Vedecké názvy, ktoré sa v literatúre objavujú, zahŕňajú predovšetkým Vitis vinifera sensu stricto, Vitis vinifera subsp. vinifera, Vitis sativa a Vitis vinifera subsp. sativa. Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, ktorá sa pestuje na produkciu hrozna alebo ako množiteľský materiál.

Vek viniča hroznorodého je ťažké presne určiť, ale je nepochybne starší ako ľudstvo. Jeho stopy boli objavené na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, Severnej Amerike a Malej Ázii. Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera pochádza z údolí riek Eufrat a Tigris, kde sa výroba hroznového vína praktizovala už pred tisíckami rokov. Rozšírenie viniča po celom svete bolo postupným procesom. Starovekí Gréci aj Egypťania pestovali a cenili si vinič ako dar bohov, pričom víno pili zriedené vodou. S rozširovaním Rímskej ríše sa vínna réva šírila po celej Európe. Vďaka Rimanom sa vinice objavili v povodiach Dunaja a Rýna a na Slovensku vďaka nim začali pestovať ušľachtilé odrody viniča. Slovania po príchode na naše územie objavili už existujúce rodiace viniče.

V roku 892 kráľ Svätopluk poslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile, ktorí ich vysadili v okolí Mělníka, kde vinice existujú dodnes. Vplyvom tatárskych vpádov bola zničená väčšina viničov pod Malými Karpatmi, no uhorský kráľ Ondrej III. pomohol zničeným vinohradníkom. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Archeologické nálezy a objavy semien potvrdzujú jeho rozšírenie do Egypta, Sýrie, Babylonie, Číny, Palestíny a Grécka. Predpokladá sa, že mnohé európske vinohradnícke oblasti vznikli na územiach obsadených Rimanmi, čo viedlo k rozšíreniu viniča do Francúzska, Portugalska a Španielska, ako aj do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom, o čom svedčia fresky v ich hrobkách staré viac ako 2500 rokov s výjavmi súvisiacimi s pestovaním viniča a výrobou vína. V Egypte bolo víno známe už v najstarších dobách, pred viac ako 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy sa našli v hrobkách faraónov, kde boli zobrazené kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, príprave a pití vína.

Výber vhodného miesta a pôdy

Pestovanie hrozna môže byť jednoduché a obohacujúce, ak dodržíte správne postupy. Zabezpečte viniču dostatok slnka, dobrú pôdu, podporu rastu a pravidelný rez. Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Vinič vyžaduje čo najviac svetla a tepla, počet slnečného svitu na južnom Slovensku ročne prevyšuje 2 200 hodín.

Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Na pôdu nie je až taký náročný. Všeobecne sa dá povedať, že ľahšie pôdy sú viac vhodné na plnšie muštové modré odrody a ťažšie sú viac využívané pre stolové odrody a výrobu bielych ľahkých vín. Určite zamokrené pôdy, záplavové územia a tieň. Sucho zvláda dobre, s výnimkou približne 3 - 4 rokov po výsadbe, keď potrebuje zálievku. Neskôr si vystačí aj celkom bez nej. Jeho korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov.

Výsadba a starostlivosť

Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne. Vykopeme výsadbovú jamu, do ktorej sa sadenica pohodlne zmestí. Ak sadíme do menej kvalitnej pôdy, môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli. Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou. Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi.

Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre. Pred vysadením je taktiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit. V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou.

Počas vegetačného obdobia sa staráme o rast nadzemnej časti rastliny aj koreňového systému. Z očiek začnú prerastať výhonky, z ktorých v prvom roku po vysadení ponecháme dva najsilnejšie, ostatné odstránime pri zemi. Postupne ich priväzujeme k opore. Okolie rastliny pravidelne zbavujeme buriny a ak je to potrebné, vinič polievame, hnojíme, prípadne ošetrujeme fungicídmi. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy.

V prvom roku odstraňujeme tzv. rosné korienky. Sú to tie, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Keď vinič pestujeme v radoch, pôdu v medziradiach kypríme. Okolie sadeníc odburiňujeme. Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme. Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok.

Čo sa týka náročnosti na podnebie a klímu, vinič má rád teplé oblasti, ktoré sa na Slovensku vyskytujú predovšetkým v južnej polovici nášho územia. Z pohľadu ochrany rastlín patrí skôr k stredne náročným plodinám. V ročníkoch so slabým infekčným tlakom patogénov je schopný ich prekonať aj bez nášho zásahu, v horších ročníkoch je potrebná intervencia formou postrekov cielených na listy, prípadne na plody.

Podporné konštrukcie a vedenie

Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom.

Miesto pre vinič už máme. Keď pestujeme viac kusov, obvykle sa používa tzv. stredne vysoké vedenie, kam zaraďujeme klasický kordón, aj rýnsko-hesenské vedenie s jedným alebo dvomi rodivými ťažňami. Menej časté je vysoké vedenie, kde sa využíva tzv. V dávnej minulosti sa vinič pestoval najmä takzvane na hlavu. Znamená to, že „hlava“ viniča sa vytvára tesne nad pôdou a nie je nutné budovať vedenie, zvyčajne stačí pevný kolík. Tomuto spôsobu sa hovorievalo aj „kozlík“. Vinič sa dá tiež pestovať na dostatočne pevnej pergole.

Schéma jednoriadkového drôtového systému vedenia viniča

Zimná a letná starostlivosť

Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Výber plodných výhonkov: Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Skrátenie výhonkov: Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká. Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli.

Koncom zimy až skoro na jar, ale skôr ako sa vinič celkom prebudí, vykonávame zimný rez. Odstraňujeme pri ňom staré letorasty a nechávame jeden, maximálne dva rodivé ťažne a jeden záložný čapík s dvomi očkami. Rodivé drevo je jednoročné, ktoré vyrastá z dvojročného, z čapíka. Zvyšky rastlín vynesieme a zlikvidujeme, v záhradách napríklad podrvíme v záhradnom drviči. Skontrolujeme kmienky, či sú stále dobre priviazané ku kolíku, keď nájdeme povolený úväzok, kmienok ku kolíku priviažeme, inak sa pod hmotnosťou výhonov a hrozna ohne.

Neskôr na jar aj neskôr počas sezóny „oberáme kmienky“ - strhávame letorasty rastúce z kmienka. Letorasty vylamujeme aj z hlavy, pretože ju zbytočne zahusťujú. Keď letorasty významne prerastú vedenie, zvyčajne v druhej polovici leta, odstrihávame ich približne 10 - 15 cm nad vedením, tomuto úkonu sa hovorí snímanie. Čo sa týka odstraňovania listov nad strapcami na konci sezóny, aby sa k nim dostalo viac slnka a získali na cukornatosti, sa odporúčania môžu líšiť. Zastávam názor, že odlistovanie nie je vhodné pri všetkých odrodách, výnimku možno predstavujú neskoré modré muštové odrody.

Ak chceme mať bohatú úrodu hrozna, najdôležitejší je správny rez viniča. Spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Vinič totiž rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov. Dôležitý je jarný rez viniča, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu.

Ilustrácia správneho zimného rezu viniča

Ochrana pred chorobami a škodcami

Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.

Vinič postihujú tri najčastejšie a najvýznamnejšie ochorenia: peronospóra viničová, múčnatka viničová a pleseň sivá. Múčnatka a peronospóra takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna.

Na Slovensku sa vinič hroznorodý pestuje na amerických podpníkoch viniča. Je to z dôvodu, že vinič hroznorodý je náchylný na nebezpečného škodcu fyloxéru viničovú. Tá v priebehu druhej polovice 19. storočia takmer úplne zdecimovala pestovanie viniča v Európe. Ochrana proti nej je veľmi ťažká, pretože ide o „vošku“, ktorá vyciciava koreňovú sústavu.

Ako ochrániť úrodu tesne pred zberom pred hmyzom či vtákmi? Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče. V zastavanom území však zvukové plašiče nie sú príliš vhodné. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi. Keď pestujeme vinič v malom, je možné použiť sieťové vrecúška. Každý strapec navlečieme do vrecúška a nad strapcom uviažeme mašličku. Vo väčšom vinohrade chránime strapce pred vtákmi sieťami, v malom aj jednotlivými vrecúškami z organzy.

Výber odrôd a zber úrody

Pri výbere odrody sa rozlišujú muštové (na výrobu vína) a stolové (na priamu konzumáciu). Muštové odrody majú spravidla menšie a husto na strapci rastúce bobuľky s vyšším obsahom šťavy, naopak, stolové sa uplatňujú s čo najväčšími bobuľkami vo väčších atraktívnych strapcoch. Zo stolových odrôd sú veľmi populárne aj bezsemenné odrody, tie sú zvyčajne vhodné i na sušenie.

Medzi obľúbené, bohato úrodné odrody patrí Kráľovná vinohradu či Kismis Moldavskij.

Skoré a stredne skoré odrody stolového hrozna:

Arkadia: Skorá odroda s veľkými, mierne oválnymi, svetložltými plodmi. Strapce môžu vážiť viac ako 1,5 kg. Bobule sú veľmi sladké, svieže a šťavnaté. Kríky majú vysokú úrodu, odporúča sa preriedenie.
Bielyj Kokł: Dezertná odroda s raným dozrievaním (okolo 5. - 15. septembra). Trsy sú stredne veľké až veľké, kužeľovité, strednej hustoty, s hmotnosťou 400-600 g. Bobule sú veľmi veľké (33,5 x 23,6 mm, 12-14 g), oválne, biele, na slnku priesvitné.
Rumba: Veľmi skorá dezertná odroda s intenzívnym rastom (ročný prírastok až 6 m). Trsy sú veľké až veľmi veľké, bobule veľké, bradavičnaté alebo bradavkovité, ružové. Bobule sú sladké aj pred úplným vyfarbením. Má zvýšenú odolnosť voči hubovým chorobám.
Charlie: Perspektívna odroda s veľmi veľkými, sladkými, tmavomodrými plodmi. Senzačná, veľmi sladká chuť, malé semená. Mrazuvzdornosť do -24°C a zvýšená odolnosť voči chorobám. Strapce sú voľne zabalené, veľmi veľké, niekedy až do 1 kg.
Biela Seedless: Veľmi dobrá bezsemenná odroda s veľkými svetlozelenými plodmi. Dozrieva koncom augusta, začiatkom septembra.
Kordianka: Veľkoplodá dezertná odroda, stredne skorá, s veľkými, tmavými plodmi. Strapce sú stredne pevné a veľmi veľké (600-900 g). Dužina je pevná, chrumkavá a šťavnatá. Krík rastie bujne.
Orion: Hrozno s veľmi veľkými, tmavoružovými plodmi. Strapce môžu dosahovať viac ako 1,3 kg. Veľmi chutná, harmonická dochuť. Skorá odroda s veľkými strapcami, rozložitými, často s bočným krídlom. Dužina je stredne pevná, šťavnatá s muškátovou vôňou.
Flóra (Lora): Ukrajinské šľachtenie, dozrieva v polovici augusta. Strapce sú bez problémov veľké, dosahujú až dva kilogramy. Bobule sú tiež veľké, svetložlté, medovo sladké, s nezabudnuteľnou harmonickou chuťou.
Lívia: Odroda z Ukrajiny so stredne silným rastom. Bobule sú veľké, šupka sa rozplýva na jazyku, celkovo veľmi sladká, šťavnatá. Obsahuje semená, ale nie sú rušivé. Rodí každý rok.
Efiop: Skoré, tmavé hrozno, dozrieva koncom júla - začiatkom augusta. Rastie bujne a produkuje stabilné množstvo.
Kišmiš Zaporožskij: Bezsemenné hrozno s tmavomodrými bobuľami, dozrieva v polovici augusta. Strapce dorastajú do 900g. Bobule sú mäsité, sladké a majú vysoký obsah cukru.
Pervozvannyj: Super skoré hrozno ruského pôvodu, dozrieva v polovici júla. Bobule sú veľké, jantárovej farby, šťavnaté a chrumkavé. Strapce vážia 500 - 700g. Vynikajúca odolnosť voči mrazom a hubovým chorobám.
Rombik: Super skorá ruská odroda, tmavá farba, dozrieva v polovici júla. Produkuje veľké množstvo plodov, vyžaduje redukciu úrody. Strapce polkilové až kilové.
Violeta: Skoré tmavé hrozno so stredným rastom. Má vysoký obsah cukru (20%).
Faith Seedless: Bezsemenné stolové hrozno, dozrieva v druhej polovici júla. Veľmi produktívna odroda, sladké bobule s tenkou šupkou a zaujímavou ovocnou, jemne korenistou chuťou.

Stredne neskoré a neskoré odrody stolového hrozna:

Gróf Monte Christo: Stredne neskorá odroda vyšľachtená v Rusku, dozrieva v druhej polovici septembra. Silný a zdravý rast. Strapce stredne husté, veľmi veľké, ťažké, kónického tvaru. Bobule extrémne veľké (priemerne 20 g, najväčšie až 25 g), oválne, ružovočervené s fialovým tieňovaním. Šupka zrastená s mäsitou dužinou, chrumkavá.
Anjuta: Novinka dozrievajúca v septembri. Silný a zdravý rast, zvýšená odolnosť proti mrazu a chorobám. Strapce veľmi veľké, dlhé, stredne husté až riedke. Bobule oválne, veľmi veľké (až 20 g), s jemnou šupkou a chrumkavou dužinou.
Senzácia: Nová odroda vyšľachtená na Ukrajine. Extrémne silný a zdravý rast. Veľmi veľké, rozvetvené strapce (až 2,5 kg). Bobule obrovské (viac ako 5 cm dlhé, až 20 g), chrumkavé, sladké a veľmi chutné. Dozrieva v auguste, je veľmi úrodná a odolná.
Pamiati Chirurga: Skorá odroda z Ruska s vynikajúcou chuťou a vzhľadom. Strapce veľké a dlhé (do 1,5 kg). Bobule veľké až veľmi veľké (do 14 g), ružovočervené s voskovým povlakom. Dužina chrumkavá, harmonickej chuti. Dobrá odolnosť proti chorobám a mrazu.
Jubilej Kostrikina: Nová ružová odroda stolového viniča z Ruska. Veľmi silný rast, dobrá odolnosť proti chorobám. Nádherný vzhľad, vynikajúca, veľmi sladká chuť, skorý termín dozrievania. Strapce veľké, hustejšie, ťažké. Bobule vajcovité, veľké, s chrumkavou dužinou a jemnou šupkou.
Generál: Nová odroda z kríženia (‘Vostorg čierny’ x ‘Rhea’). Veľmi silný rast, dobrá odolnosť proti chorobám. Nádherný vzhľad, vynikajúca jemne muškátová chuť, skorý termín dozrievania. Strapce stredne veľké až veľké. Bobule nádherne červenoružové, veľmi veľké (do 15 g), predĺžené. Dozrieva spoľahlivo v auguste a vydrží na kroch až do mrazov. Tvorí málo semien.
Azália: Spoľahlivá odroda dozrievajúca v prvej polovici augusta. Silný a zdravý rast, veľmi vysoká rodivosť, zvýšená odolnosť proti chorobám. Strapce veľké, veľmi dlhé a redšie. Bobule vajcovité, veľké, s jemnou šupkou. Chuť príjemná, veľmi sladká.
Bažena: Skorá odroda dozrievajúca v polovici augusta. Dobrá odolnosť proti chorobám aj mrazu. Strapce veľké až veľmi veľké, skôr voľnejšie, čo zabraňuje hnilobe bobúľ. Bobule zašpicatené, veľmi veľké, žltojantárovej farby. Hmotnosť najväčších bobúľ môže presiahnuť 20 g.

Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Keď sa blíži zber, ako zistíme, že je hrozno dobre zrelé? Pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ by sme si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa.

Nazbierané strapce vydržia v studenej pivnici či chladničke dva či tri týždne. Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Dva či tri týždne, čiastočne aj dlhšie, strapce vydržia v studenej pivnici či v chladničke. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.

Pestovanie viniča v nádobách

Hrozno môžeme pestovať aj na slnečnom balkóne alebo na terase. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez. Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome.

Srdcom Záhradník - Výsadba viniča

Pestovanie hrozna v záhrade je výborným spôsobom, ako pridať do vášho exteriéru viacročné ovocie. Ďalším benefitom je, že si môžete vyrobiť vlastné džemy, marmelády, džúsy, mušty aj domáce víno. Vinič je nadlho, môže sa presádzať až po niekoľkých rokoch. Pestovanie hrozna v záhrade môže vyústiť až do veľkej produkcie hrozna a dokonca máte šancu dosiahnuť pekné výnosy po ďalšie desaťročia.

tags: #pestovanie #vinica #hroznorodeho