Pestovanie viniča v extrémnych podmienkach: Možnosti a výzvy

Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má veľa druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera (Vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd. Každá odroda má svoju vlastnú chuť, arómu, prípadne korenitosť, ktoré potom prechádzajú do vína a dávajú mu odrodový charakter.

Rôzne druhy viniča prežívajú aj v extrémnych teplotných podmienkach. Väčšina odrôd viniča, ktoré sa používajú na výrobu vína, správne vegetuje a rastie len v miernych pásmach. Najdôležitejšie oblasti na pestovanie viniča nájdeme na severnej a južnej pologuli od 30° do 50° zemepisnej šírky. V týchto oblastiach je priemerná ročná teplota 10° až 20 °C. Viniču sa nedarí, ak je priemerná ročná teplota nižšia ako 10 °C.

Pestovanie hrozna v záhrade, v skleníkoch, kvetináčoch na parapetoch, na balkónoch a terasách je možné, no vyžaduje si špecifické podmienky a starostlivosť. Ak hroznu doprajete väčší kvetináč a veľa slnka, vlastnému hroznu sa môžete tešiť aj v bytových podmienkach.

Mapa sveta s vyznačenými vinohradníckymi oblasťami

Výber miesta a príprava pôdy

Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Najlepšie sú miesta, na ktoré svieti ranné a popoludňajšie slnko.

Pôda: Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Niektoré odrody tolerujú aj kyslejšiu pôdu (pH 5-6). Na zlepšenie pôdy sa pridáva piesok alebo hlina, podľa potreby. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu.

Pôdu je potrebné pripraviť nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala poskytovať dlhodobé živiny a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit) je ideálna.

Výsadba a starostlivosť v prvých rokoch

Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Hrozno s holým koreňom je potrebné vysadiť hneď po prvom jarnom spracovaní pôdy. Zdravé kontajnerové sadenice môžeme vysádzať celoročne, pokiaľ nie sú mrazy. Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm. Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.

V prvých rokoch odstraňujeme tzv. rosné korienky, ktoré rastú tesne pod povrchom pôdy. Okolie sadeníc odburiňujeme. Po výsadbe sadenice na zimu (v októbri až novembri) prihŕňame pôdou tak, aby sa zakrylo miesto štepenia. Je to ochrana miesta štepenia pred mrazom. Približne v apríli pôdu odhrnieme. Na konci prvej zimy po vysadení ponecháme iba jeden dvojpúčikový a jeden jednopúčikový čapík. Cieľom je vytvoriť silný kmienok. Po výsadbe a počas horúčav vinič častejšie zalievajte. Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Neskôr si vystačí aj celkom bez nej, jeho korene siahajú do hĺbky aj niekoľko desiatok metrov.

Hnojenie viniča

Vínna réva je veľmi náročná na živiny. Potrebuje dobré živiny k správnemu rastu a kvalitným hroznám. Preto ich doplňte pomocou hnojív, ktoré obsahujú draslík, fosfor, horčík a v pôde musí byť aj vápnik.

Predjarné hnojenie (marec - apríl)
- Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty.
- Odporúčané hnojivá: Dusíkaté hnojivá.
Po odkvitnutí (jún - júl)
- Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia.
- Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá.

Rez viniča a pestovateľské tvary

Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek.

Zimný rez

Ideálnym obdobím, kedy vykonávať rez, je koniec zimy. Vtedy je vinič ešte vo vegetatívnom spánku, no už pominula hrozba silných mrazov. Termín rezu viniča preto väčšinou vychádza na február až marec, v závislosti od lokality a teplotných podmienok daného roka. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká.

Pri reze sa ponechá potrebné množstvo jednoročného dreva. Z jeho púčikov sa na jar opäť vytvoria mladé zelené letorasty, na ktorých vzniknú kvety a následne strapce. Ponechané ťažne následne skrátime na 6 až 10 púčikov. Okrem ťažňov môžeme na kre nechať aj tzv. záložný čapík. Čapíky skracujeme len na jeden až dva púčiky. Očakávajte, že v oboch krokoch strihania viniča sa spolu každoročne odstránite 70 až 90 % rastu z minulého roka. Na meter štvorcový zelenej plochy by sme mali nechať 4 až 10 púčikov. Čím je vinič starší a silnejší, tým môžeme zaťaženie (počet púčikov) pridávať.

Letný rez (zelené práce)

Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Ide o súhrn aktivít, ktoré vykonávame priebežne počas sezóny, približne od mája do augusta, septembra.

Čistenie kmienka: Všetky mladé výhonky, ktoré z neho vyrastajú, vylamujeme.
Vylamovanie mladých výhonkov z hlavy: Vylamujeme aj z hlavy, pretože majú len malé alebo žiadne strapce a najmä zbytočne zahusťujú vnútro kra.
Odstraňovanie zálistkov: Koncom júna, v júli, začneme s odstraňovaním zálistkov z letorastov.
Skracovanie letorastov (snímanie): Niekedy už v júli, ale častejšie v auguste, keď sa nové letorasty nakláňajú cez najvyšší drôt vo vedení a zavadzajú v chôdzi, pristúpime k skracovaniu letorastov. Prevísajúce letorasty odstrihneme približne 10 cm nad vrchným drôtom. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy.

Pestovateľské tvary a vedenie viniča

Úspešné pestovanie hrozna v záhrade závisí aj od podpory rastliny. Hrozno potrebuje podporu, aby bolo chránené. Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. V odbornej literatúre môžete nájsť viacero pestovateľských tvarov viniča ako vedenie na záves, rýnsko-hessenské vedenie, kolíkové vedenie, pergolové tvary a ďalšie formy pestovania viniča. Všetky typy rezov a foriem pestovania sú postavené na rovnakých a jednoduchých princípoch.

Vedenie na záves: Často využívanou formou pestovania viniča v domácich podmienkach no aj vo vinohradoch je vedenie na záves, ktoré má hneď viacero výhod. Rodivé ťažne sú od seba dostatočne vzdialené čo podporuje lepšiu cirkuláciu vzduchu, znižuje riziko hubových chorôb a s viničom a jeho úrodou sa vďaka jeho výške lepšie pracuje.
Stredné vedenie (Rýnsko-hessenské): Stredné vedenie je najrozšírenejšou formou pestovania viniča vo vinohradoch aj v domácich podmienkach. Nevyžaduje si veľa priestoru, takže jednotlivé rastliny hrozna môžeme vysádzať bližšie pri sebe. Kmienok viniča má cca 1 meter a na vrchu sa končí tzv. hlavou, z ktorej vyrastajú výhonky.
Kolíkové vedenie: Pri tejto forme pestovania viniča nemáme žiaden kmienok a hlava, z ktorej vyrastajú výhonky je len pár centimetrov nad úrovňou pôdy. Pri tomto type pestovania viniča nepotrebujeme žiadne vodiace drôty. Postačí nám vysoký kolík, o ktorý sa počas sezóny postupne uväzujú rastúce výhonky.

Pozrite si toto predtým, ako začnete pestovať hrozno 🍇

Ochrana viniča pred chorobami a škodcami

Kvalitná a zdravá úroda hrozna je výsledkom celoročnej starostlivosti vinohradníka o svoju vinicu. V tejto snahe mu veľkou mierou pomáhajú aj chemické ochranné prostriedky proti rôznym škodlivým činiteľom. Účinná ochrana viniča závisí od množstva faktorov, medzi ktoré patrí aj použitie vhodného prípravku v odporúčanom termíne. Starostlivosť o vinič sa prejaví aj v samotnej kvalite hrozna a vína. Pre zabezpečenie zdravej a produktívnej sezóny je nevyhnutná ochrana pred rôznymi patogénmi.

Najčastejšie choroby viniča

Vinič postihujú tri najčastejšie a najvýznamnejšie ochorenia: peronospóra viničová, múčnatka viničová a pleseň sivá. Múčnatka a peronospóra takmer celoročne, pleseň sivá najmä vo fáze dozrievania hrozna. Hubové choroby sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu.

Múčnatka viničová: Pôvodcom choroby múčnatky viniča je huba Uncinula necator. Napáda všetky zelené časti rastliny, listy, súkvetia, letorasty a predovšetkým nezrelé hrozno. Patogén prezimuje ako mycélium pod šupinami očiek, alebo vo forme kleistotécií. Proti múčnatke viniča sa dá úspešne bojovať najmä preventívnymi postrekmi.
Pleseň viničová (Peronospóra): Pleseň viničová je významná hubová choroba viniča, pôvodcom tejto choroby je huba Plasmopara viticola. Nebezpečný je najmä jej skorý výskyt, keď prichádza k napadnutiu súkvetí a mladého hrozna. Chorobe vyhovuje vlhké, daždivé a teplejšie počasie.
Biela hniloba: Mechanické poškodenie bobúľ spôsobené krupobitím, múčnatkou, obaľovačmi alebo fyziologickým praskaním bobúľ je vstupnou bránou pre napadnutie hrozna bielou hnilobou.
Plseň sivá (Botrytída): Opadávajúce a zahnívajúce kvetné lupienky na bobuliach pri optimálnych podmienkach spôsobujú infekciu aj plesňou sivou. Veľmi dôležité je ošetrenie viniča proti plesni sivej v štádiu mäknutia bobúľ, t.j. začiatkom augusta.

Škodcovia viniča

Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. Medzi najčastejších škodcov patria:

Hálčivec révový (Calepitrimerus vitis) a Vlnovník révový (Eriopyes vitis): Títo škodcovia spôsobujú kučeravosť (akarinóza), plstnatosť (erinóza) a pľuzgierovitosť. Roztoče narobia najväčšie škody na začiatku vegetácie, keď napádajú pučiace očká a mladé letorasty.
Obaľovače viničové: Motýle, tzv. obaľovače viničové. Požierajú puky, letorasty a listy.
Roztočec ovocný alebo roztočec chmeľový: Počas celého vegetačného obdobia môže vinič napadnúť roztočec ovocný alebo roztočec chmeľový. Spôsobuje, že zelené časti zhnednú, splstnatejú a neskôr uschnú.
Vošky: Častými škodcami sú aj vošky.
Vtáky a hmyz: Škodcovia sú nielen hmyz, ale aj vtáky, najmä škorce. Proti vtákom sa môžu použiť zvukové alebo plynové plašiče. Na vinohrad sa dajú proti vtákom inštalovať siete, proti hmyzu siete s menšími otvormi.

Chemické ošetrenie pri rôznych fázach rastu

Prvé jarné ošetrenia: Príroda sa pomaly, ale isto konečne prebúdza k životu, a preto je najvyšší čas na ošetrenie vinohradu pred prvými škodcami a chorobami viniča. Ako prvý postrek na vinice alebo aj ovocné stromky a kry odporúčame každoročne Sulku. Je potrebné ju aplikovať ešte pred pučaním púčikov (nalievanie očiek), aby nedošlo k spáleniu púčikov alebo zelených častí rastlín. Tento postrek je primárne určený proti Hálčivcovi révovému a Vlnovníku révovému, ale aj proti mnohým ďalším drobným prezimujúcim škodcom.
Ochrana proti burinám: V období dĺžky letorastov 7 - 10 cm sa vykonáva prvý postrek proti burinám. V tomto období prevládajú predovšetkým tzv. skoré jarné buriny.
Ochrana proti hubovým chorobám: Vo vinohrade, kde sa v predchádzajúcom roku vyskytli hubové choroby je dôležité vinič ošetriť proti primárnym infekciám chorôb, pri dĺžke letorastov približne 15 cm, širokospektrálnym fungicídom Quadris® Max. V rastových fázach viniča od bobule veľkosti hrášku až do mäknutia bobúľ sa strieka proti hubovým chorobám približne v 5 až 14 dňových cykloch.

Dôležité upozornenie: Pri používaní chemických ochranných prostriedkov na vinič pravidelne kontrolujte nielen účinnosť, ale aj dĺžku používania konkrétneho produktu. Nie je vhodné ten istý prostriedok používať po sebe viac než dvakrát. Pripomíname, že pri ochrane pred škodcami nemá ísť o ich úplnú likvidáciu, ale udržiavanie vplyvu pod prahom škodlivosti, teda narúšania prirodzenej flóry a fauny vo vinohradoch.

Zber hrozna a skladovanie

Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Pri stolových odrodách bývajú bobule pekne „naliate“, veľmi jemne zmäknú, odtieň zelenej zosvetlí, naopak, modré sa pekne vyfarbí. Pokiaľ by sme si neboli istí, či je už muštové hrozno pripravené na zber, odtrhneme zopár strapcov, odšťavíme ich a zmeriame sladkosť muštu pomocou muštomeru. Pri zbere muštového hrozna sledujeme aj priebeh počasia. Ideálny čas na zber je bez dažďa, za pekného slnečného dňa.

Nazbierané strapce vydržia v studenej pivnici či chladničke dva či tri týždne. Dlhodobé skladovanie hrozna v súčasnosti už je možné. Ďalšou možnosťou je výroba hroznového muštu. Aby mušt vydržal, je dobré ho po vylisovaní pasterizovať a uchovať na tmavom a chladnom mieste. Hroznové bobule môžeme sušiť, každá odroda bude mať po vysušení trochu inú chuť. Dá sa z nich vyrábať džem, pričom kôstky odstránime pasírovaním.

tags: #pestovanie #vinica #v #gronsku