Škodcovia a choroby tuje: Ako ich rozpoznať a chrániť

Tuje sú obľúbené pre svoju otužilosť a nenáročnosť. Napriek tomu sú napádané chorobami a škodcami. Nemýľte si však choroby a škodcov za iné faktory, ktoré zapríčiňujú vysychanie tují, ako je silné priame slnečné lúče, sneh, mráz, dlhodobý vietor, blesky, nedostatok a alebo prebytok vody v lete alebo aj v zime, nevhodná pôda, prehnojenie alebo nedostatok živín. Ak tieto faktory vylúčite, zostanú vám choroby zodpovedné za časté odumieranie listov alebo konárov, alebo škodcovia ako roztočce a molovky.

Príčiny hnednutia a vysychania tují

Žltnutie a hnednutie tují môže mať viacero príčin. Samozrejme, nesprávne zalievanie, nadmerné alebo naopak nedostatočné hnojenie hrajú svoju rolu. Ak však vidíte, že ihličie najprv žltne, potom hnedne a celé výhonky odumierajú, môže za tým stáť napadnutie škodcami. Čím skôr ich odhalíte, tým väčšia šanca, že sa vám podarí rastliny zachrániť.

Zlý závlahový režim - po výsadbe treba zaliať, ale nie utopiť sadenice. V ťažších pôdach zalievajte opatrne, v piesočnatých častejšie a výdatnejšie. Zimné presychanie - je spôsobené nedostatkom vlahy v pôde. Ohrozené sú hlavne črepníkové rastliny.

Prehnojenie - nedávajte hnojivo ku koreňom hneď pri výsadbe, počkajte s prvou dávkou prihnojenie radšej mesiac po výsadbe.

Nedostatok živín - staršie stromy hrdzavejú, chýba ak im horčík v pôde.

Zimné oteplenie - a následné veľké mrazy spôsobujú popraskanie pletív vytekajúcou miazgou.

Zimné zasolenie - živé ploty pri komunikáciách trpia presakovaním soli z vozovky.

Nesprávna výživa: Nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, čo je znak prehnojenia, a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.

Nedostatok svetla: Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov, počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku, môže byť aj rozpálený.

Nesprávna výsadba a starostlivosť: Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesočnatých pôdach výdatne a často.

Nesprávne rozostupy pri výsadbe: Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac kusov na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť.

Hubové ochorenia

Spoločným znakom hubových chorôb a škodcov tuje je ich hnednutie. Je na našom pozorovaní zistiť príčinu, aby sme správne vedeli vyhodnotiť a nastaviť podľa toho adekvátnu liečbu rastliny.

Hnednutie tují (Didymascella thujina)

Medzi primárne príznaky patria hnedé šupinaté lístky v období zimy a jari a to na najmladších výhonkoch. Pri silnejšom a opakovanom napadnutí môžu výhonky odumierať, predovšetkým bazálna časť rastlín vypadá ako spálená. Po opade výhonkov zostávajú prázdne vetvy. Príčinou je hubové ochorenie - od mája sa na napadnutých šupinatých listoch tvoria drobné, tmavo hnedé, okrúhle plodničky najskôr so žltohnedými, neskôr tmavohnedými spórami, ktoré dozrievajú od mája do septembra. Pri silnom, opakujúcom sa napadnutí môžu hynúť najmladšie až 4 ročné sadenice.

Pri hubových ochoreniach v prvom rade musíme preriediť porast, používame meďnaté prípravky na jeseň a opakujeme znovu na jar. K meďnatému prípravku (napríklad Cuprotonic) môžeme pridať Novaferm Sírius, ktorý potláča hubové choroby aktiváciou rezistencie rastlín, pričom obsahuje baktérie rodu Bacillus licheniformis. Nezabúdame na hnojenie. Ako prevencia je výber z certifikovaného osiva a volíme nezamokrené stanovištia. Pri sadení použijeme mletú rohovinu s obsahom dusíka v organickej forme s prídavkom minerálnych živín - ROKOSAN Ihličnany.

Spáľovka tuje (Kabatina thujae)

Pri spáľovke je špecifické, že výhonky a vetvičky odumierajú, často iba vrcholky výhonkov. Ojedinele bývajú napadnuté celé mladé rastliny. Na báze odumretých výhonkov sa nachádzajú prelamujúce sa drobné čierne plodničky. Napadnutie hubou podporuje vlhké stanovište a prehustený porast.

Tento patogén: mikromyceta sa v najvyššej miere vyskytuje v pôdach s nedostatočnou zásobou vápnika a horčíka. Rastlinám nehrozí vážne nebezpečie s výnimkou mladých rastlín, ktoré môžu odumrieť.

Napadnuté časti je vhodné odstrániť a husté porasty presvetliť, pri silnom napadnutí sa na jeseň aplikujú fungicídy. Aplikujeme rovnomernú výživu na základe rozboru pôdy.

Škodcovia

Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) a Lykokaz borievkový (P. aubei)

Lykokaz tujový aj lykokaz borievkový sú invazívne škodce, ktoré sa u nás v posledných rokoch značne rozšírili. Vyhovuje im suché a teplé počasie. Ak vaše tuje vyzerajú tak, ako tie naše na fotografiách v galérii článku, je veľmi pravdepodobné, že sa aj u vás zabýval živočíšny škodca − lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) alebo lykokaz borievkový (P. aubei). Obaja spôsobujú rovnaké škody, a aj ich prítomnosť na rastlinách má rovnaké prejavy.

Lykokazy patria do čeľade podkôrnikovitých, pričom škodia nielen larvy, ale aj dospelé chrobáky. Sú veľmi malé (1,5 až 3 mm) a v našich podmienkach mávajú počas roka jednu generáciu. Prezimované dospelé lykokazy sa začínajú rojiť, keď teplota vystúpi nad 20 °C.

V prípade zistenia prvých príznakov neváhajte a siahnite po ochrane v podobe vhodného insekticídu. Keďže však žiadny prípravok priamo určený na ošetrenie tují proti tomuto škodcovi a ešte v malospotrebiteľskom balení na našom trhu nenájdete, vyberajte taký, čo je určený na okrasné dreviny a ako účinnú látku obsahuje pyretroidy alebo spinosad (napríklad prípravok SpinTor).

Hlavným obdobím náletu dospelých chrobákov na rastliny sú mesiace máj a jún, kedy je zároveň najúčinnejšie zasiahnuť postrekom. Lykokazy uprednostňujú prevažne oslabené rastliny v zlej kondícii. Základom preventívnych opatrení je vhodné stanovište, primeraná závlaha aj v jesenných a zimných mesiacoch, neprehnojovanie dusíkom a dostatok horčíka v pôde.

Mínerka tujová (Argyresthia trifasciata)

Zhnednutie koncov výhonkov je prvým príznakom napadnutia mínerkou tujovou. V júni sa na ihliciach objavujú pravidelne kruhovité otvory. Na jeseň pokračuje hnednutie šupín od špičiek výhonkov - šupiny sú v protisvetle priehľadné, výhonky sú duté, a nachádzajú sa v nich húsenice, na jar kukly. Postupne ihlice hnednú a usychajú. Poškodenie je estetické, opakovane napadané dreviny však môžu uhynúť. Vyskytuje sa predovšetkým na tujách, cypruštekov a borievkach.

Poznávacím znakom škodcu sú tri nápadné pruhy na krídlach. Za mierneho počasia poškodzujú rastlinu aj v zimnom období. Z preventívnej ochrany je nutné zabezpečiť tujám a ostatným druhom optimálne podmienky, ako je správne miesto, zálievka a výživa. V tom prípade je malá pravdepodobnosť, že rastlinu ohrozia škodcovia či choroby. Chemická ochrana spravidla nie je nutná, v prípade veľkého výskytu je možné použiť klasické alebo biologické insekticídy v termíne výletu, ktorý možno sledovať pomocou feromónových lapačov. Najvhodnejší termín chemickej ochrany je obdobie aktívneho letu motýľov a kladenia vajíčok. Ako najvhodnejšia doba postreku je prvá polovica júna, ďalej je možné vykonať ochranný zásah na začiatku júla a po 14 dňoch postrek zopakovať. Bolo overené, že mínerka prezimuje ako húsenica vo vetvičkách tuje, v ktorých sa na jar kuklia. Dospelý jedinci lietajú od poslednej dekády mája do druhej polovice júna.

Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)

Jedným zo škodlivých druhov, ktorý v posledných rokoch čím ďalej častejšie trápi pestovateľov tují, cypruštekov a borievok je štítnička borievková (Carulaspis juniperi). Táto štítnička patrí spolu s inými príbuznými druhmi do skupiny červov s veľmi dobrou schopnosťou prežívať a škodiť na rastlinách aj napriek vykonaným regulačným opatreniam, ktorých účinok býva často z rôznych dôvodov nedostatočný.

Štíty samičiek sú kruhové, belavé, slabo klenuté s excentrickou žltohnedú škvrnou. Dosahujú v priemere 1-1,5 mm. Štíty samčekov sú menšie, asi len 0,5-1 mm dlhé, podlhovasté, so zreteľným pozdĺžnym rebierkom na vrchnej časti. Oválne vajíčka sú bledá žltkasto biela. Nymfy sú bledé, zelenkavo žltej farby. Samičky kladú v máji vajíčka pod ochranu svojich štítkov a umierajú. V júni sa liahnu nymfy, ktoré sa menia v dospelé jedince až neskoro na jeseň. Samčekovia po párení umierajú, prezimujú iba samičky.

Hromadným saním, kedy sú vetvy pokryté veľkým počtom jedincov, spôsobujú štítničky poruchy rastu, deformácie, žltnutie ihlíc, usychanie výhonov a konárov, niekedy aj celých kríkov. Pri veľmi silnom výskyte sú kríky pokryté lepkavú medovicou.

Proti štítničkám zasahujeme čo najskôr po ich zistení. Keďže ich telo je pokryté ochrannou voskovou vrstvou, do postrekovej kvapaliny sa odporúča pridať aj zmáčadlo (napr. Citowett). Ošetrenie treba v 7 až 10 - dňových intervaloch aspoň dvakrát zopakovať. Na každý však musíte použiť iný prípravok - treba ich vždy prestriedať. Na prvý postrek aplikujte napríklad Dursban 480 EC alebo Reldan 22, na druhý za desať dní použite prípravok Karate Zeon 5 CS.

Falošný šupináč (Parthenolecanium fletcheri)

Jeden z najčastejších a najzákernejších škodcov tují je falošný šupináč (Parthenolecanium fletcheri). Tento hmyz má rád hustú výsadbu, preto najviac trpia živé ploty a guľovité odrody tují.

Ako ho spoznať?

V máji a júni si všimnite drobné červenohnedé samice (do 3 mm) na výhonkoch.
V lete sa objavia larvy, ktoré sa pohybujú po celej rastline.

Príznaky napadnutia:

Žltnúce a hnednúce ihličie
Konvexné „štítky“ na vetvách
Lepkavý povlak (medovica) na výhonkoch

Ak škodcu nezastavíte včas, rastlina stráca ihličie a koruna redne. Rastlina vyzerá neupravene a oslabená.

Ako na neho?

Strihajte suché konáre - neobnovia sa a len berú rastline silu
V júli nastriekajte tuje insekticídom proti larvám, ideálne dvakrát v 2-týždňovom odstupe
Po ošetrení rastlinu dobre zalejte, pomôžete jej zotaviť sa

Voška tuja (Cinara tujafilina)

Voška tuja (Cinara tujafilina) sa na rastline objavuje v rôznych podobách - s krídlami aj bez. V oboch formách však rastlinu oslabuje, vysáva šťavu z ihličia a spôsobí jeho odumieranie.

Ako zistíte, že ide o vošky?

Na výhonkoch sa objavia čierne škvrny
Ihličie je zvlnené, otupené
Rastlina nerastie a vyzerá „smutne“

Vošky produkujú medovicu, ktorá vytvára podmienky na vznik plesní.

Ako sa ich zbaviť?

Skúste najprv prírodný roztok z mydla a cesnaku
Ak nezaberie, siahnite po selektívnom insekticide, ktorý neublíži užitočnému hmyzu
Aplikujte večer a za bezvetrného počasia, aby účinok bol čo najlepší

Prevencia a starostlivosť

Prevencia je základ úspechu. Po rokoch starostlivosti o tuje môžem potvrdiť: zdravým rastlinám sa škodcovia vyhýbajú. Čo robím pravidelne:

Správne polievam: raz týždenne počas sucha, viac vody na jeseň.
Hnojím s mierou: používam hnojivá pre ihličnany, vyhýbam sa dusíku v prebytku.
Strihám a prerieďujem: lepšia ventilácia, menej miest pre škodcov.
Kontrolujem každých 10-14 dní: lepšie zachytíte prvé príznaky.

Záver: Detaily robia rozdiel. Aj tie najlepšie starané tuje môžu niekedy trpieť. No silná, dobre vyživená a kontrolovaná rastlina má väčšiu šancu vysporiadať sa s problémom. Záhradníci by nemali zabúdať na drobnosti ako je mulčovanie, dezinfekcia nástrojov pred strihaním alebo správna vzdialenosť pri výsadbe.

Všetko o tujach | Opýtajte sa tohto starého domu

Ochrana rastlín v zime

Pre ochranu rastlín v zime sa ponúkajú dve riešenia. Tým prvým je, že rastliny aj s nádobami ochránite pred premrznutím pomocou niektorého dobre tepelne izolujúceho materiálu, akým je napríklad penový polystyrén, juta či čečina. Druhým variantom je, že sa rastlinám postaráte o komplexnú celoročnú ochranu pred zimou aj horúčavou s pomocou termoizolačných nádob, v ktorých budú rastliny prosperovať aj pri extrémnych výkyvoch počasia. Ak máte možnosť, umiestnite nádoby s rastlinami na terase či balkóna na záveterné miesto, chránené pred dažďom a snehom, kde nebudú vystavené mrazivému vysušujúcemu vetru, ani nadmernému vlhku.

U odolných rastlín, ktoré počas obdobia vegetačného pokoja strácajú nadzemnú časť, postačí uschnuté vetvičky a stonky odstrániť, prekryť vrchnú časť črepníka napríklad čečinou a zamerať sa na ochranu koreňov. Popínavým rastlinám prihrňte ku krčkom zeminu a ešte je zvrchu zakryte vrstvou čečiny, čím postaráte aj o ochranu koreňov.

Juta, čečina, slama, ale aj bublinková fólia a polystyrén sú vhodnými materiálmi, ktorými možno na zimu chrániť rastliny v záhrade. Rastliny v malých kvetináčoch, ktoré by dozaista ľahko premrzli, zapustite buď do záhonu na záhrade alebo do objemnejšieho črepníka (ideálny je polystyrénový), debny a podobne a zasypte zeminou zhruba dva tri centimetre nad okraj kvetináča. Nič nepokazíte, ak navrch ešte položíte čečinu.

Jutu alebo netkanú textíliu je najvhodnejšie použiť tam, kde nebude pršať alebo snežiť, zvlášť v prípade, že s nimi chcete zakryť nádoby zvrchu. Keď raz nasiaknu vodou, len ťažko v chladných dňoch vyschnú. Ťažká mokrá tkanina zamedzí prístupu vzduchu k rastlinám a stane sa aj nevítaným zdrojom hniloby. Najrozšírenejším izolačným materiálom súčasnosti je penový polystyrén. Zatepľujú sa s ním fasády domov a rovnako dobre poslúži k ochrane balkónových rastlín pred mrazom. Vyrába sa v rôznych tvaroch, ktoré možno dobre použiť ako termoizolačné obaly na kvetináče. Proti zime a vlhkosti od zeme dobre poslúži silná polystyrénová doska, na ktorú kvetináče a nádoby postavíte.

tags: #tuja #skodcovia #slivky