Pestovanie visiacej dyne: Návod pre bohatú úrodu aj v malom priestore

Melóny a dyne, napriek svojej sladkej chuti, patria do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae) a sú klasifikované ako zelenina. Tieto teplomilné rastliny vyžadujú špecifické podmienky pre úspešné pestovanie, najmä dostatok tepla, slnka a vlahy. Ich pestovanie nie je zložité a s dodržaním správnych postupov môžete dosiahnuť bohatú úrodu priamo vo vašej záhrade, a dokonca aj v kvetináči.

Vertikálne pestovanie dýň

Ak bojujete s nedostatkom miesta v záhrade, vertikálne pestovanie dýň je ideálnym riešením. Dyne sa dokážu šplhať aj po tůjách, čo potvrdzujú skúsenosti mnohých záhradkárov. Tento spôsob pestovania nielen šetrí miesto, ale má aj ďalší bonus - plody sa nevália po zemi, čím sa znižuje riziko ich zahnívania a napadnutia škodcami. Pre úspešné vertikálne pestovanie je dôležité zabezpečiť pevnú oporu, po ktorej sa rastlina môže šplhať, napríklad mriežku alebo plot.

Tajomstvo obrovskej úrody paradajok v každej záhrade

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Pre úspešné pestovanie dýň a melónov je kľúčové zvoliť slnečné a vetrom chránené stanovište. Ideálne sú hriadky s južnou expozíciou. Dôležité je tiež zohľadniť predchádzajúce plodiny - na hriadke by sa minimálne tri roky nemali pestovať tekvice, uhorky ani iné druhy z čeľade tekvicovitých. Vhodné sú lokality po fazuli, hrachu, kapuste alebo karfiole.

Pôda by mala byť bohatá na humus a živiny, prevzdušnená a s dobrou priepustnosťou. Ílovitá pôda nie je vhodná. Ideálna je piesočnatohlinitá alebo hlinitopiesočnatá pôda. Dyňa červená preferuje pH 5, zatiaľ čo melón cukrový potrebuje minimálne pH 6. Pôdu je vhodné obohatiť o kompost alebo maštaľný hnoj už na jeseň a na jar pred výsadbou doplniť živiny, napríklad pomocou vyváženého hnojiva s vyšším obsahom draslíka, ktorý zvyšuje cukornatosť plodov.

Pre melóny je potrebná ľahšia pôda, ktorá sa rýchlo zahreje a obsahuje humus s množstvom živín. Nemajú rady príliš mokrú a vodou nasiaknutú pôdu. Odporúčame teda miesto, kde plánujete pestovať melóny, už na jeseň pohnojiť hnojivom alebo klasickým hnojom, poprípade zapracujte do pôdy kompost. Na jar, pred výsadbou, pridajte do pôdy síran amónny, superfosfát a draslík, ktorý musí byť súčasťou kompostu. Ak ste to urobili, melónom sa pravdepodobne bude dariť a postačí, ak ich pohnojíte až na samom začiatku kvitnutia tekutým hnojivom alebo bio hnojivom. Bio hnojivo získate z výluhu niektorých rastlín, napr. výluh zo žihľavy, ktorý je univerzálny a účinný. Vhodným hnojivom na melóny je aj NPK (univerzálne záhradné hnojivo) alebo hnojivová zálievka so slepačím trusom. Toto hnojivo je možné zakúpiť si aj v granulovanej forme, ktoré môžete zapracovať do pôdy. Dobré hnojivo na uhorky a aj na melóny je Hoštické hnojivo, ktoré obsahuje zase trus z morských vtákov.

Výsev a predpestovanie

S predpestovaním priesad je vhodné začať približne šesť týždňov pred plánovanou výsadbou, ideálne v prvej polovici apríla. Semená vysievajte do menších zakoreňovačov alebo téglikov s odtokovými otvormi, naplnených agroperlitem alebo ľahkým výsevným substrátom. Semená zasaďte do hĺbky približne 2 cm, po 2 až 3 kusy do nádoby. Dôležitá je teplota okolo 20 °C.

Pri predpestovaní je nevyhnutné dbať na správne podmienky. Semená melóna neklíčia pri teplote nižšej ako 15 °C, pri ktorej sa spomaľuje rast rastlín a sú náchylnejšie na hubovité choroby a zahnívanie. Dyňa je v čase klíčenia a vzchádzania o niečo odolnejšia, ale výkyvy teplôt môžu spôsobiť nerovnomerné a zdĺhavé klíčenie.

Cieľom je vypestovať silné priesady so 4 až 6 pravými listami a dobre prekoreneným koreňovým balom, aby mohli po výsadbe na hriadku plynulo pokračovať v raste. Pred výsadbou je dôležité priesady postupne otužovať. Otužovanie by malo začať okolo mája a koncom mája alebo začiatkom júna môžete začať vysádzať von. Pôda v tomto čase by už mala byť pripravená, pohnojená a ľahká.

Pre pestovanie melóna priamo zo semena sa ľuďom, ktorí nikdy nepestovali melóny, odporúča z odrôd, ktoré sú v pestovateľskej branži už niekoľko rokov osvedčené. Sú to odrody, ktoré dokážu rásť a dozrieť aj v náročnejších podmienkach. Nazývajú sa aj skoršími a sú to napr. Melón Sugar Baby, Melko - F1 a pod. Ak ste si semienka kúpili v obchode, budú pravdepodobne pripravené na zasadenie do pôdy. Ak ste však poprosili niekoho o semienka alebo ste si z kupovaného melónu odložili, je potrebné aby boli minimálne 2 roky odležané. Semienká sa pred vysadením namočia na 12 hodín do vody s teplotou 25 °C a zasadia sa do ľahkého napareného substrátu (kompostovanú pôda s trochou piesku a rašeliny prehrejeme na pare) približne do hĺbky 3-5 cm. Substrát treba udržiavať vlhký, prostredníctvom rosenia a prekrytím fóliou až do tej doby, pokým nevzídu. Ak ste všetko urobili správne a s láskou, približne o 10 dní spozorujete prvé časti rastlinky.

Výsadba a starostlivosť o rastliny

Priesady vysádzajte na konečné stanovište v druhej polovici mája, keď pominie nebezpečenstvo jarných mrazíkov a pôda sa dostatočne zohreje na 15 až 18 °C. Optimálny pestovateľský spon sa líši podľa druhu: pre dyňu červenú je to 2 x 1 m, pre melón cukrový 1,2 x 0,6 m. Vzdialenosť medzi sadenicami alebo semienkami, závisí od odrody. Červený melón má oveľa dlhšie výhonky ako cukrový. Vzhľadom na to ho vysádzajte na väčšie vzdialenosti, približne 1 meter. Vrúbkovaný melón potrebuje plochu 1,5 x 1,5 m. Výsadba do otvorov nastielacej textílie (čiernej netkanej textílie alebo fólie) je výhodná, pretože udržuje vlahu, teplo, bráni rastu buriny a zabraňuje zahnívaniu plodov. Pri výsadbe v máji je potrebné hlídat predovšetkým nočné teploty, ktoré by nemali ísť pod 10°C. Ak predpoveď hlási teploty pod 10 °C, prikryte rastliny netkanou textíliou, fóliovým tunelom.

Po výsadbe je dôležitá výdatná zálievka. Rastliny potrebujú dostatok vlahy počas celej vegetácie, najmä v prvej polovici. Ideálne je zalievať odstátou vodou, väčšou dávkou a ideálne podmokom, aby sa nenavlhčili listy, čo môže prispieť k rozvoju hubovitých chorôb. V čase dozrievania plodov sa zálievka obmedzuje, aby sa zvýšila koncentrácia cukrov v plodoch. Pri dôslednej starostlivosti sa môžete tešiť na zrelé melóny v auguste až septembri. Dozreté plody spoznáte podľa usychajúcej stopky, ktorá sa stáča do tvaru fajky. Polievajte však pravidelne a radšej podmokom, bez rozbahnenia pôdy. Dobrou voľbou je aj kvapková závlaha. Nepravidelné polievanie môže spôsobiť praskanie plodov. Vodu používajte s teplotou podobnou teplote pôdy, aby ste sa vyhli teplotnému šoku rastlín. Veľmi dôležité je zavlažovať hlavne v čase pred rodením plodov a začiatkom ich rodenia. Samozrejme, že poskytovanie vody je stále, ale už nie v takom množstve.

Melóny a dyne reagujú dobre na organické hnojivá a počas sezóny ocenia aj prihnojenie priemyselnými hnojivami, najmä ak nie je k dispozícii dostatok hnoja. Prihnojovanie je vhodné najmä na začiatku kvitnutia. Druhé hnojenie je vhodné pri raste výhonkov (doprajte melónu aj dávku bóru: rozpustite 1 polievkovú lyžicu domáceho bóraxu v 4 litroch vody a postriekajte lístie a základne rastlín), tretie po nasadení plodov.

Opeľovanie kvetov

Ak pestujete dyne v skleníku, môže byť potrebné ručné opeľovanie kvetov. Najjednoduchšie je odtrhnúť samčí kvet a pretrieť ním samičie kvety. Samčie kvety majú päť zrastených tyčiniek, samičie spoznáte podľa výrazného semenníka.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Pri pestovaní je dôležité sledovať rastliny a včas zasiahnuť proti chorobám a škodcom. Hubovým a plesňovým ochoreniam predídete zdvihnutím listov a stoniek nad zem a častejšou, ale menšou zálievkou. Mladé sazenice dýní sú zraniteľné voči škodcom, najmä slimákom, ktorí často ničia křehké výhonky. Dalšími potenciálními hrozbami jsou mšice, svilušky. Správná ochrana zajistí, že rostliny přežijí kritické první týdny. Úhlavním nepřítelem jsou ze startu především slimáci. Pravidelně kontrolujte rostliny večer nebo brzy ráno, kdy jsou slimáci aktivní, a sbírejte je ručně, pokud je jich méně. Nastražit můžete také různé pasti, nebo vytvořit bariéry. Doporučuji kolem malých sazeniček dát límce z PET lahví nebo jiného materiálu. Využít můžete také granule proti slimákům.

Špecifiká pestovania rôznych druhov

Dyňa červená (Vodový melón)

Dyňa červená (Citrullus lanatus) pochádza z Afriky a vyžaduje dlhé vegetačné obdobie (najmenej 80 dní) a teplú pôdu s teplotou minimálne 21 °C v čase výsadby. Je menej odolná voči chladu ako melón cukrový. Pre dosiahnutie sladkých plodov je nevyhnutná dostatočná závlaha a slnečné dni. Zrelosť sa dá spoznať podľa suchého špirálovitého úponku oproti plodu a jasného, dunivého zvuku po poklepaní. Najspoľahlivejším znakom je žltá farba spodnej škvrny plodu. Červený melón rastie a dozrieva pomalšie ako žltý, resp. cukrový. Červený melón má životný cyklus aj o mesiac dva dlhší ako cukrový. Nie je to preto, žeby sa mu nechcelo, ale keďže jeho plody sú väčšie ako má cukrový melón, rastlina ich musí zásobovať väčším množstvom vody. Hoci spozorujete, že bude mať viac plodov, napriek tomu, že sa z toho tešíte, nenechávajte ich viac ako 3 max. 4. V prípade veľkého množstva plodov, nebudú také veľké a sladké, pretože melón ich nebude stíhať a vedieť vyživovať.

Melón cukrový (Cucumis melo)

Melón cukrový pochádza z Blízkeho východu a je odolnejší voči chladu ako dyňa červená. Vyžaduje pôdu s pH minimálne 6. Zrelosť sa často prejavuje žltkastým základom šupky, ohýbajúcou sa kôrou pri ľahkom dotyku a omamnou vôňou.

Tekvice (Cucurbita)

Tekvice sú nenáročné plodiny, ktoré vyžadujú prekyprenú, vzdušnú pôdu s dostatkom živín a vlahy. Ideálna teplota na klíčenie je 20-25 °C. Vysievajú sa priamo do záhona od konca apríla do konca mája, alebo sa predpestujú priesady. Sadenice sa vysádzajú po "troch zmrznutých", teda po 15. máji. Tekvice sa zberajú postupne počas leta a jesene, pričom zrelosť signalizuje tvrdá a matná šupka alebo zaschnutá stopka.

Odrody tekvíc

Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Najrozšírenejší druh s rôznymi tvarmi a farbami plodov, vhodná na kulinárske využitie. Patrí sem aj obľúbená zelenina ako cukety, patizóny a špagetová tekvica.
Tekvica Hokkaido: Má pevnú, sladkú a mierne orieškovú dužinu.
Špagetová tekvica: Oválna tekvica so svetlou dužinou, ktorá sa po tepelnej úprave rozpadá na vlákna podobné špagetám.
Tekvica maslová (Butternut): Hruškovitý tvar, krémová dužina s maslovo-orechovou chuťou.
Tekvica Goliáš (Cucurbita maxima): Známa svojou obrovskou veľkosťou, vhodná aj na dekoratívne účely.
Okrasné tekvice: Pestované pre estetickú hodnotu, nevhodné na konzumáciu.

Vrúbľovanie dýň

Vrúbľovanie je náročnejší, ale účinný spôsob pestovania, ktorý zabezpečí lepšiu úrodu v našich podmienkach. Vyžaduje si výsev dýň aj podpníkov (najčastejšie tekvíc) už na začiatku apríla, pričom podpníky je výhodné vysievať o dva týždne skôr. Tento proces umožňuje kombinovať odolnosť podpníka s vlastnosťami ušľachtilej odrody. Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.

Zber a skladovanie

Zrelosť plodov je možné identifikovať podľa viacerých znakov. Pri dyňi červenej je to suchý úponok a dutý zvuk po poklepaní, prípadne žltá spodná časť plodu. Pri melónoch cukrových je to žltkastý základ šupky, ohybná kôra a sladká vôňa. Pri tekviciach je znakom zrelosti tvrdá a matná šupka alebo zaschnutá stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov. Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť.

Skladujte ich na chladnom mieste pri teplote do 20 °C, bez nadmernej vlhkosti. Väčšie kusy ukladajte vedľa seba, nie na seba. Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb. Cukety sa dajú skladovať kratšie, ideálne pri teplote do 12 °C. Mladé cuketky môžu po týždni v chladničke stratiť tvrdosť a chuťové vlastnosti.

tags: #pestovanie #visiace #dyne