Brazílsky prales: Poklady, hrozby a boj o prežitie
Brazília, najväčšia krajina Južnej Ameriky, sa rozprestiera takmer na polovici kontinentu. Vďaka rôznorodej klíme sa tu dajú pestovať takmer všetky plodiny. Krajina disponuje modernými, preľudnenými metropolami, ale aj rozsiahlymi, stále neprebádanými oblasťami. Na juhu krajiny boli vybudované priehrady na riekach Paraguaj a Paraná, ktoré tvoria najväčší projekt vodnej elektrárne na svete - Itaipú. Brazílske obyvateľstvo je zmesou národov, potomkov pôvodných indiánov, portugalských kolonizátorov, afrických otrokov, japonských imigrantov a európskych prisťahovalcov, ktorí sa usadili najmä na juhu krajiny. Približne 78 % obyvateľov žije v mestách blízko pobrežia, kam sa mnohí presťahovali z vidieka za lepšími životnými podmienkami.
História Brazílie siaha do začiatkov 16. storočia, kedy prekvital obchod s otrokmi, ktorí pracovali na plantážach s cukrovou trstinou a pri ťažbe dreva. Otroci boli masovo dovážaní z Afriky, čo spôsobilo, že takmer tretina súčasného obyvateľstva má africké korene. Koncom 17. storočia nastalo obdobie objavovania zlata a diamantov. V polovici 18. storočia sa obnovilo pestovanie cukrovej trstiny a bavlny. Po osamostatnení od Portugalska v roku 1822 zaznamenalo prudký rozmach pestovanie kávy. Otroctvo bolo zrušené až v roku 1888. Začiatkom 20. storočia sa ďalej zvyšovalo pestovanie kávy, do krajiny prúdili imigranti, najmä Taliani, a dochádzalo k mechanizácii pestovania a spracovania. Významným zdrojom príjmov sa stal aj kaučuk.
Portugalský moreplavec Pedro Alvarez Cabral pristál pri brazílskom pobreží v roku 1500 a vyhlásil oblasť za vlastníctvo portugalskej koruny. Systematické osídľovanie začalo v roku 1532. Portugalské šľachtické rody získali rozsiahle pozemky, pričom domorodých indiánov vyháňali, zotročovali alebo likvidovali. Hlavnou pracovnou silou na plantážach sa stali africkí otroci. 17. a 18. storočie bolo charakteristické lúpežnými výpravami hľadačov zlata a lovcov otrokov, známych ako bandeirantes, ktorí ďalej rozširovali kolonizované územia. V roku 1763 sa koloniálna správa presunula do Ria de Janeira. Hranice Brazílie boli definitívne stanovené Madridskou zmluvou z roku 1750. V roku 1789 vypuklo prvé povstanie proti portugalskej nadvláde, ktoré bolo potlačené. V roku 1808, počas okupácie Portugalska napoleonskými vojskami, sa portugalský kráľovský dvor uchýlil do Ria de Janeira. V roku 1821 sa kráľ Ján VI. vrátil do Lisabonu a svojho syna Dona Pedra nechal v Brazílii ako regenta. Ten v roku 1822 vyhlásil nezávislosť krajiny a stal sa cisárom Pedrom I. Portugalsko uznalo nezávislosť Brazílie o tri roky neskôr. Oslobodzovanie otrokov bolo zavŕšené Zlatým zákonom v roku 1888, čo viedlo k vzbure plantážnikov a prechodu k republikánskemu zriadeniu. V roku 1891 vznikla Brazílska federatívna republika. Prvé republikánske vlády boli vojenskými diktatúrami, stabilizácia nastala až v roku 1894. Krátkodobú prosperitu zabezpečil vývoz kávy a rozvoj priemyslu po prvej svetovej vojne, ale povojnová depresia viedla k nepokojom. V roku 1930 sa k moci dostal Getúlio Vargas, ktorý sa v roku 1937 stal samovládcom inšpirovaným európskym fašizmom. V roku 1942 sa pod tlakom USA pripojil k protihitlerovskej koalícii. V roku 1945 bol zvrhnutý, no v roku 1950 sa opäť dostal k moci, no pre zlé hospodárenie a korupciu v roku 1954 spáchal samovraždu. Prezident Juscelino Kubitschek de Oliveira sa pokúsil o industrializáciu a výstavbu nového hlavného mesta Brazília. Obrovská inflácia a zahraničná zadĺženosť však krajinu ochromili. V roku 1964 prevzala moc vojenská junta podporovaná USA, ktorá nahradila demokraciu represívnym systémom. Represie sa zmiernili za vlády generála Ernesta Geisela (1974-1979). Po hospodárskom rozmachu v roku 1973 nasledovala ďalšia depresia. V roku 1985 sa armáda stiahla z politickej scény a začal sa demokratizačný proces. Od polovice 90. rokov civilné vlády zaznamenávajú úspechy v hospodárskych reformách, napriek pretrvávajúcim sociálnym rozdielom, korupcii a drogovej kriminalite. Podľa ústavy z roku 1988 má Brazília dvojkomorový parlament.
Prírodné bohatstvo a rozmanitosť
Brazília je piatou najväčšou krajinou sveta a zaberá takmer polovicu juhoamerického kontinentu. Hraničí so všetkými juhoamerickými štátmi okrem Čile a Ekvádoru. Krajina sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti: Guyanskú vysočinu na severe, rozsiahlu Amazonskú nížinu v strede a Brazílsku vysočinu na juhovýchode. V Guyanskej vysočine sa nachádza najvyšší bod Brazílie, stolový vrch Pico da Neblina (3 014 m n. m.). Amazonská nížina, známa ako selvas, je rozsiahlym, čiastočne zaplavovaným územím s močiarmi, kde sa nachádza najväčšia súvislá oblasť tropických pralesov na svete s rozlohou 4 milióny km². Cez túto oblasť preteká Amazonka, najvodnatejšia rieka sveta, ktorá má viac ako 1 000 prítokov. Povrch Brazílie tvoria na severovýchode polopúšte, na severe a západe dažďové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Brazílska vysočina zaberá vyše polovicu územia krajiny a je charakteristická náhornými plošinami preťatými hlbokými riečnymi dolinami. Na juhu a juhozápade krajiny sa nachádza Laplatská nížina. K ťažko prístupným oblastiam patrí nížina Pantanal, najrozsiahlejší systém močiarov na svete. Vodnaté toky Brazílie dali vznik mohutným vodopádom, ako sú Guaíra a Igazú na rieke Paraná, a Paulo Afonso na rieke Sao Francisco.
Brazília je bohatá na nerastné suroviny, vrátane obrovských ložísk ropy, železnej rudy, mangánu, zlata, drahokamov, bauxitu a mnohých ďalších kovov. Významným ekonomickým faktorom sú aj zásoby cenných tropických drevín, ktorých ťažba však prispieva k likvidácii dažďových pralesov. Vodné toky poskytujú výdatný zdroj vodnej energie.
Mesto Brazília, postavené koncom 50. rokov 20. storočia, sa v roku 1960 stalo hlavným mestom krajiny. Jeho architektonické riešenie v tvare lietadla je symbolom modernosti.
Podnebie Brazílie je tropické až subtropické. V Amazonskej nížine sa priemerné ročné teploty pohybujú medzi 27°C až 33°C a ročný úhrn zrážok dosahuje 2030 mm. V tejto oblasti prevláda vlhké podnebie rovníkového pralesa. Stredozápad a Guyanská vysočina majú savanové podnebie so suchými zimami a teplotami od 17 do 28°C. Nížina Pantanal je charakteristická rozsiahlymi mokraďami. Pobrežné oblasti na juh od ústia Amazonky majú savanové podnebie s teplotami od 23 do 30°C a zrážkami do 1250 mm, kde sa darí sukulentom. V okolí Salvadoru a Ria de Janeira prevláda tropické podnebie dažďového pralesa s teplotami od 18 do 27°C a zrážkami 1460 mm. Juh krajiny má mierne subtropické podnebie so striedaním ročných období, kde teploty dosahujú 1330 mm zrážok.
Brazílsky prales je domovom neuveriteľnej biodiverzity. Nachádza sa tu približne jedna tretina všetkých žijúcich druhov živočíchov, vrátane jaguárov, ocelotov, opíc, tapírov, vtákov ako tukany a papagáje, plazy ako leguány a anakondy, ako aj obojživelníky a rozsiahle množstvo bezstavovcov. Okrem Amazónie sa unikátnou prírodnou oblasťou vyznačuje aj Pantanal a rozsiahle savany. V Brazílii sa nachádza 72 národných parkov.
Hrozby a ochrana
Napriek svojmu prírodnému bohatstvu čelí brazílsky prales vážnym hrozbám. Odlesňovanie, najmä v Amazónii, dosiahlo alarmujúce rozmery. Od polovice 80. rokov do roku 2020 Brazília stratila približne pol milióna kilometrov štvorcových lesov, čo je zhruba rozloha Francúzska. Hlavnými príčinami sú požiare a ľudské aktivity, predovšetkým rozširovanie pastvín a polí pre poľnohospodárstvo. V prvej polovici roka 2020 sa odlesňovanie v brazílskom Amazonskom pralese zvýšilo o rekordných 25 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Environmentálni aktivisti obviňujú súčasnú politiku prezidenta Jaira Bolsonara, ktorá údajne podporuje nelegálne aktivity a legalizáciu poľnohospodárskych a ťažobných činností v chránených oblastiach. Pandémia koronavírusu tiež situáciu zhoršila znížením štátnej kontroly.
Medzinárodní investori požadujú od Brazílie výsledky v boji proti odlesňovaniu pred tým, ako zvážia účasť na projektoch na ochranu životného prostredia.
Pôvodné obyvateľstvo Brazílie, ktoré žije v rezerváciách, čelí tlaku na zmenšenie rozlohy týchto území, aby sa umožnili intenzívnejšie ekonomické aktivity. Tisíce príslušníkov pôvodných kmeňov demonštrujú proti týmto snahám.
Najneuveriteľnejšie zázraky amazonského dažďového pralesa | Dokumentárny film
Vodstvo
Brazíliu pretína rozsiahla sieť riek, z ktorých najvýznamnejšou je Amazonka (dĺžka 7 025 km), ktorá pramení v peruánskych Andách a vlieva sa do Atlantického oceánu. Viac ako polovicou svojej dĺžky preteká Brazíliou a predstavuje najdôležitejšiu vodnú cestu krajiny. Medzi ďalšie významné rieky patria Sao Francisco, Madeira, Tocantins, Tapajos a Xingú. V Brazílii sa nachádzajú aj rozsiahle jazerá, ako napríklad Lagoa dos Patos (10 000 km²). V riekach dažďových pralesov žijú nebezpečné pirane, ktoré v húfoch dokážu v priebehu niekoľkých minút ohlodať veľké zviera na kosť.
Napriek bohatstvu prírodných zdrojov a kultúrnemu dedičstvu čelí Brazília vážnym výzvam, vrátane sociálnych rozdielov, korupcie a ničenia životného prostredia, ktoré ohrozujú jej jedinečné ekosystémy a biodiverzitu.
tags: #brazilsky #prales #pestovanie