Pestovanie vodných rastlín v čadičovej vate
Vodné rastliny predstavujú jedinečnú a často prehliadanú skupinu v rastlinnej ríši, ktorá dokáže premeniť obyčajné záhradné jazierko na dychberúci ekosystém plný života. Tieto zelené klenoty nie sú len estetickým prvkom, ale zohrávajú kľúčovú úlohu v udržiavaní biologickej rovnováhy vodných plôch. Nič neoživí záhradne jazierko, viac ako vodné rastliny. Rastliny poskytujú domov pre ryby, rôzne živočíchy a planktón. Vytvárajú správnu biologickú rovnováhu a celkovo dotvárajú prostredie jazierka. Vybrané jazierkové rastliny dodajú vášmu jazierku jedinečný vzhľad a prinesú do záhrady prirodzenú krásu. Mnohé z nich majú rovnakú funkciu a význam ako vodné rastliny v prírode - pomáhajú udržiavať čistotu vody, podporujú ekosystém a zlepšujú vizuálnu stránku každej vodnej plochy.
Zóny jazierka a výber rastlín
Pri výbere vodných rastlín je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, ako sú klimatické podmienky, veľkosť jazierka a svetelné podmienky. Niektoré rastliny potrebujú viac slnka ako iné. Výber vodných rastlín závisí od hĺbky, do akej ich chceme vysádzať. Hĺbka výsadby je kľúčová, pretože vodné rastliny majú rôzne požiadavky na hĺbku vody.
Jazierko môžeme rozdeliť do niekoľkých zón, pričom každá zóna je vhodná pre iný typ rastlín:
- Močiarna zóna: Oblasť s hĺbkou vody asi 0 - 20 cm, najdôležitejšia zóna pre močiarne rastlinstvo. Rastliny tvoria skrýše a sú základným zdrojom potravy pre mnohé drobné vodné živočíchy.
- Plytká zóna: Tu hĺbka vody dosahuje 20 - 70 cm. Ide o prechodnú oblasť medzi močiarnou a hĺbkovou zónou, potrebnú pre istý druh vodných rastlín, ako aj pre väčšie vodné živočíchy (ryby, obojživelníky). Môžu sa v hustom poraste rozmnožovať a prijímať prirodzenú potravu.
- Hlboká zóna: Hĺbka vody je až 2,5 m, patria sem predovšetkým filtračné rastliny, ktoré pomáhajú okysličovať jazierko. Využívajú ju hlavne dospelé ryby, pretože tu majú dostatočný pokoj. V tejto zóne sú sústredené ryby počas veľkých horúčav alebo silných mrazov.
Na dne jazierka sa nachádza kal, ktorý vzniká z rybích výkalov, zo zvyškov odumretých rastlín a živočíchov, z opadaného lístia a pod. Treba ho pravidelne čistiť vodným vysávačom.
Výsadba vodných rastlín
Pred výsadbou sa odporúča dôkladne skontrolovať koreňový bal rastliny, aby sme mali väčšiu istotu, že sa jej bude dobre dariť vo vodnom prostredí a predídeme zbytočným stratám. Každej rastline by malo byť umožnené, aby sa zakorenila v ich novom prostredí. V čase výsadby by to malo byť na jar, v lete a začiatkom jesene. Ak sa chcete vyhnúť nutnosti odstraňovania rastlín v spodnej časti rybníka zakaždým, keď chcete niečo presadiť či zasadiť novú rastlinu, je vhodné zaviesť rastliny pred naplnením jazierka vodou.
Na výsadbu vodných rastlín sú vhodné špeciálne košíky s otvormi po bokoch. Tie možno vystlať netkanou textíliou a až na ňu sypať substrát - textília zabráni vyplavovaniu substrátu. V závislosti na požiadavkách jednotlivých rastlín, používajte plastové nádoby alebo zasadte priamo do podkladu. Nádoba alebo nádoby by mali mať rôzne otvory v bokoch a v spodnej časti. Do vnútra vložíme čiernu zem (ílovitá - ideálne kupovaný substrát pre lekná) a uchytenie rastlinných hnojív (napr. kostná múčka).
Postup výsadby do košíka:
- Príprava: Pripravíme si náradie, substrát, košík na vodné rastliny, riečny štrk a špagát. Vodné rastliny od zakúpenia až do výsadby skladujeme v nádobe s vodou.
- Špagát: Cez plastový košík, do ktorého budeme sadiť, prevlečieme hrubší špagát - neskôr nám poslúži pri spúšťaní hotovej výsadby do jazierka.
- Substrát: Približne do polovice košíka dáme substrát. Na dno môžeme (no nemusíme) dať štrk. Oplatí sa investovať do substrátu určeného na vodné rastliny.
- Príprava rastliny: Rastlinu opatrne vyklopíme z vegetačnej nádoby.
- Listy: Z trsu rastliny vyberieme, prípadne vystrihneme všetky suché, nahnité a poškodené nadzemné časti - listy.
- Výsadba: Upravenú a očistenú rastlinu aj s koreňovým balom opatrne položíme do košíka na vrstvu substrátu.
- Dosypanie substrátu: Pomocou lopatky pomaly dosypame ďalšiu vrstvu substrátu, až kým nezasypeme celý koreňový bal.
- Pritlačenie: Substrát okolo rastliny jemne pritlačíme - tak zabezpečíme, že sa dostane všade, kde treba.
- Finálna úprava: Napokon povrch substrátu zasypeme riečnym štrkom, tak sa nebude vyplavovať do jazierka.
- Zálievka: Aby substrát dobre sadol, výsadbu výdatne zalejeme.
- Umiestnenie: Pomocou špagátu spustíme košík do jazierka. Ak sa voda zakalí, nič to, je to len dočasný stav.
Ak sú nádoby umiestnené v jazierku, mali by byť napúšťané pomaly tak, aby sa nevyplavili nečistoty. Hĺbka by mala byť podľa toho, o aké rastliny ide, závisí od ich veľkosti a druhu. Ak rastlina vyžaduje vodu 50 cm, umiestnite ju do zodpovedajúcej hĺbky.
Najobľúbenejšie vodné rastliny a ich pestovanie
Vodné rastliny predstavujú nenahraditeľného strážcu rovnováhy v jazierku. Ich primárnou funkciou je prirodzená filtrácia vody - absorbujú nadbytočné živiny, ktoré by inak podporovali rast rias, a tým zabraňujú ich premnoženiu a následnému zakaleniu vody. Počas fotosyntézy produkujú kyslík, nevyhnutný pre život rýb a iných vodných organizmov. Koreňové systémy bahenných rastlín stabilizujú brehy a zabraňujú erózii, zatiaľ čo husté porasty pod hladinou poskytujú ideálne miesto pre nerenie rýb a vývoj poteru.
Lekno (Nymphaea)
Pekné lekno je základom každého jazierka. V súčasnosti existuje mnoho odrôd tejto peknej vodnej rastliny od bieleho až po čierne sfarbenie. Kvety niektorých lekien sú dvojfarebné, iné zase s pribúdajúcim vekom menia svoju farbu. Lekná prospievajú v jazierkach so stojatou vodou, na ktorých hladinu dopadajú niekoľko hodín denne slnečné lúče. Zhruba po 5 rokoch na jar však treba rozrastené lekno vybrať a presadiť do nového substrátu. Pravidelnejší prísun živín leknám viditeľne prospieva. Okrem toho je vhodné priebežne odstraňovať pomocou teleskopických nožníc odkvitnuté kvety a odumreté listy.
Lotos (Nelumbo)
Lotos indický je vodná rastlina s atraktívnymi kvetmi. Najlepšie je zadovážiť si hotovú rastlinu s koreňovým balom a tú potom začiatkom leta presadiť do väčšej nádoby na vodné rastliny s ílovitopiesočnatou zeminou. Pri výsadbe sa oplatí do substrátu zakomponovať aj hnojivo s postupným uvoľňovaním živín. Ich dostatok počas celej sezóny totiž podporí bohaté olistenie a množstvo kvetov. Lotosy rozkvitajú v lete, voda v jazierku by mala mať aspoň 20 °C. Tejto krásnej vodnej rastline sa darí v jazierkach na slnečných miestach, ale nie tam, kde žijú ryby. Nezabudnite ani na to, že celoročne lotos v jazierku zostať nesmie.
Filtračné rastliny
Rastliny hlbokej zóny, ako napríklad rôzne druhy rdestu (Potamogeton), patria k najväčším konkurentom vláknitých rias. Podhladinové rastliny odoberajú pri svojom raste veľké množstvo živín priamo z vody a tým zamedzujú rozširovaniu rias. Tieto rastliny pomáhajú okysličovať jazierko.
Plávajúce rastliny
Voľne plávajúce druhy ako vodný hyacint (Eichhornia crassipes) či žaburinka (Lemna minor) nevyžadujú zakorenenie v substráte a dokážu efektívne absorbovať nadbytočné živiny z vody. Vodný šalát (Pistia stratiotes) je plávajúca rastlina, známa aj pod názvom vodný šalát. Má ružicu svetlozelených, oválnych, zamatových listov s výbežkami, ktoré sú typicky "ochlpené". Vytvára bohatý koreňový systém s vysokou schopnosťou odčerpávať z vody dusíkaté látky, preto sa často pestuje aj v čističkách vôd. Eichhornia nafúknutá (Eichhornie crassipes) nazývaná aj vodný hyacint, je citlivá na chlad. Pozornosť pútajú lesklé okrúhle listy s mechúrikovito nafúknutou stopkou. Táto mohutná plávajúca rastlina s bohatým koreňovým systémom vyžaduje vodu bohatú na živiny.
Ďalšie vodné rastliny zahŕňajú Azolu papraďovitú (Azolla filiculoides), Salvíniu (Salvinia auriculata) a Vodnianku žabiu (Hydrocharis morsus-ranae).
Starostlivosť o vodné rastliny
Starostlivosť o vodné rastliny sa mení v závislosti od ročného obdobia. Na jar, keď sa voda otepľuje, je ideálny čas na výsadbu nových exemplárov a presádzanie existujúcich. Počas leta je dôležité pravidelne odstraňovať odumreté časti rastlín a kontrolovať prípadné prerastanie invazívnejších druhov. Jeseň je obdobím na prípravu jazierka na zimu - odstránenie odumretých listov a stoniek zabraňuje hnitiu a znečisteniu vody. Prezimovanie závisí od druhov - zatiaľ čo väčšina našich domácich vodných rastlín bez problémov prežije zimu priamo v jazierku, exotickejšie druhy vyžadujú presun do vnútorných priestorov.
Základná starostlivosť zahŕňa:
- Zalievanie: Udržujte substrát vlhký.
- Hnojenie: Pravidelne hnojte rastliny hnojivom na vodné rastliny. Na pravidelné prihnojovanie ako aj pre naštartovanie rastu kvetov lekien slúži špeciálne hnojivo, ktoré neobsahuje fosfáty a nitráty, a tým nepodporuje rast rias. Dávkovanie pri prihnojovaní: 1x ročne: 1-3 guličky na rastlinu podľa jej veľkosti.
- Odstraňovanie buriny: Odstraňujte burinu, ktorá rastie v blízkosti rastlín.
- Ochrana pred škodcami: Chráňte rastliny pred škodcami.
Pestovanie vodných rastlín v záhradnom jazierku prináša množstvo výhod, ktoré podporujú zdravé prostredie a estetiku. Dôležité je dať si pozor na to, aby vodná hladina nebola úplne zarastená. Zhruba jedna tretina musí zostať voľná. Čím je nádrž menšia, tým ťažšie sa v nej udržiava biologická rovnováha, a tým dôslednejšie musíme vodu sledovať a upravovať. Veľa prevádzkových problémov si ušetríme, ak im predídeme už pri projektovaní a zakladaní vodnej nádrže.
Keď sa nám z krásneho jazierka naraz stane „zelená polievka“, zvaná tiež zelený kvet (z premnožených vznášajúcich sa rias rodu Volvox, ale aj z ich príbuzných siníc), máme dojem, že sa príroda proti nám spriahla. Faktom však je, že riasy sú veľmi dôležitou súčasťou zemského ekosystému. Do záhradného jazierka riasy vo forme spór prilietnu vzduchom alebo si ich tam sami donesieme na rastlinách, v substráte, na kameňoch, dokonca na ulitách slimákov alebo na telách rýb. Na jar sa s prvými slnečnými lúčmi mobilizujú hlavne vznášavé riasy, ktoré pomaly zohrievajú vodu; ich následné premnoženie podporuje okrem tepla aj množstvo živín, ktoré sa cez zimu uvoľnili do vody rozkladom rastlinných odpadov. Majiteľ často jazierko čiastočne vypustí a doplní vodou z vodovodu, ktorá by mala množstvo živín zriediť; ale aj bez toho by riasy zakrátko prirodzene odumreli, lebo by prebytok živín spotrebovali. Odumreté riasy by klesli ku dnu, kde by sa pri veľkej spotrebe kyslíka, ktorého je v tom čase vo vode ešte málo, rozkladali a tak znovu tvorili živiny, prípadne jedovaté látky, a kolotoč s premnožením rias by sa opakoval. V tomto okamihu pomôže, ak do vody pridáme kyslík, a to tak, že do jazierka dosadíme ďalšie ponorené i plávajúce okysličujúce rastliny odoberajúce prebytok živín. Vláknité riasy tvoriace akýsi riasový koberec sa vyvíjajú často na vodnej hladine a intenzívne sa množia, ak má voda vyššiu teplotu a pH vody je väčšie ako 8 až 9. Objavenie sa rias v jazierku berme ako indikátor porušenia harmónie ekologických vzťahov v jazierku. Musíme si však uvedomiť, že rias sa nikdy úplne nezbavíme, ani to nie je potrebné. Na Zemi totiž neexistuje snáď žiadna prírodná voda, v ktorej by riasy prirodzene nežili. Sú teda v určitom malom množstve úplne normálnou, dokonca potrebnou súčasťou všetkých vôd, mnoho živočíchov je od nich potravinovo závislých (napríklad žabacie žubrienky a rybí poter).
Sinice nie sú pravé riasy, ale organizmy z čeľade Cyanobakteria, ktoré sú podstatne staršie ako riasy. V priebehu pár dní dokážu jazierko potiahnuť tmavozeleným slizovitým nepríjemne páchnucim povlakom a zadusiť tak všetko živé. Súčasne vytvoria na vodnej hladine aj lesklý film pripomínajúci olej na vode. Ich výskyt predpokladá vysoký stupeň zamorenia vody dusičnanmi a fosfátmi pôvodom zo splaškov, exkrementov, z rozkladu odumretého rastlinného materiálu aj fytoplanktónu (riasy, sinice). Najhoršie sa sinice prejavia, keď napríklad vplyvom vyčerpania živín v jazernej vode alebo iným naším zásahom odumrú a rozložia sa, tak uvoľnia do vody jedovaté zlúčeniny, ktoré otrávia všetky živé bytosti v jazierku.
Kto chová akváriové rybičky vie, že keď sa mu podarí vytvoriť v akváriu biologickú rovnováhu, má s ním najmenej starostí, pričom všetky organizmy v ňom ideálne prosperujú. Záhradné kúpacie jazierko alebo bazén sú vlastne veľké akváriá s veľmi podobnými problémami, len sú viac závislé od počasia, ročného obdobia a tiež od kúpajúcich sa. Čo je teda podstatou biologickej rovnováhy v jazierku? Rastliny (a teda aj riasy) sa v biologicky vyváženom jazierku živia najmä prirodzeným kolobehom živín, ktorých zdrojom sú rastlinné odpady, nálety listov a peľu z okolia, ako aj výlučky rýb a vodných živočíchov. Dusík a fosfor sú tie najzákladnejšie živiny pre všetky rastliny, od ich množstva závisí intenzita rastu rastlín. V konkurenčnom boji o živiny vyhrávajú najmä tie rastliny, ktoré ich dokážu pohotovejšie využiť. A práve takými sú v jazierku riasy a sinice. Keď teda obmedzíme množstvo živín v jazierku vysadením väčšieho množstva vodných rastlín, ktoré spotrebúvajú živiny, zostane ich riasam tak málo, že sa nepremnožia.
5 spôsobov, ako ZACHRÁNIŤ topiace sa rastliny v akváriu skôr, ako bude neskoro
tags: #pestovanie #vodnych #rastlin #v #cadicovej #vate