Komplexný sprievodca pestovaním zeleniny: Od plánovania po bohatú úrodu

Zeleninová záhradka je skvelý nápad, ako si spestriť jedálny lístok a dopriať si čerstvé produkty plné vitamínov priamo zo záhrady na stôl. So zeleninou vypestovanou v domácich podmienkach sa tá supermarketová nemôže ani len porovnávať - na tom sa zhodneme nepochybne všetci.

Či sa už chystáte na svoju prvú alebo desiatu záhradkársku sezónu, naše rady vám pomôžu dosiahnuť vytúžený cieľ - šťavnatú zeleninu plnú vitamínov. Pestovanie zeleniny pritom nie je žiadna veda a s troškou šikovnosti a trpezlivosti to zvládnete.

Plánovanie zeleninovej záhrady

Dôkladný výsadbový plán s dodržaním niekoľkých základných pravidiel je kľúčový pre efektívny a bohatý zdroj úrody. Takýto plán vám pomôže rozčleniť záhradu a naplánovať si, čo, kam a kedy vysadiť. Vďaka tomu budete môcť využiť potenciál záhrady naplno a dopestovať oveľa viac úrody.

1. Vyberte správne miesto

V prvom rade vyberajte miesto s dostatkom slnečného svetla. Rajčiaky v tieni ani neskúšajte pestovať. Podobne je na tom s potrebou slnečného svetla aj paprika alebo melóny. Ak máte len miesto, kam slnko počas celého dňa ani nezasvieti, nerobte zbytočné pokusy. Možno tam vyrastie mäta, ale skôr len mach.

Vo všeobecnosti platí, že zelenina má rada vyrovnané hodnoty slnečného svetla a vlahy. Sadiť nie je vhodné na miestach, ktoré zakrýva po celý deň tieň. Pozor si tiež dávajte na sadenie blízko vodných zdrojov, kde sa môžu rastliny pomerne jednoducho podmočiť.

V polotieni je možné dopestovať niektoré druhy zeleniny. Aj tie najmenej náročné druhy listovej zeleniny potrebujú pre svoj rast aspoň pár hodín slnečného svetla denne. Najmenej náročná je ázijská príbuzná rukoly mizuna. Ostatné druhy listovej zeleniny (rukola, špenát, šalát, kapusta), si vystačia s 3-4 hodinami priameho svetla denne.

Aj koreňová zelenina ocení, keď nebude na priamom slnku. Mrkvu, petržlen, zeler, ale aj reďkovku môžeme preto bez problémov vysadiť na miesto, ktoré má 4-6 hodín slnečného svetla za deň. Podobne je na tom aj fazuľa a hrášok, ale aj ružičkový kel, pór a brokolica. U niektorých druhov zeleniny sa môžeme so slnečným žiarením “hrať” trocha viac. Napríklad jarný šalát vysádzame na miesto s čo najväčším množstvom slnečného žiarenia, ale v horúcom lete mu lepšie vyhovuje tienistejšie stanovište, kde budú dopestované lístky jemnejšie.

2. Rozdelenie miesta - osevný plán

Osevný plán odporúčame vytvoriť ešte počas zimných mesiacov, kedy je v záhrade menej práce, vďaka čomu na to budete mať viac času. Spíšte si všetky druhy, ktoré chcete počas roka vysadiť a začnite si ich zoraďovať podľa jednotlivých pravidiel.

Pravidlo č. 1: Striedanie plodín

Nepestujte rovnaké druhy plodín viacero rokov na tom istom mieste. V opačnom prípade hrozí vyčerpanie pôdy, nízka úrodnosť a zvyšuje sa aj šanca na napadnutie škodcami a chorobami. Platí to napríklad pre nádorovitosť hlúbovín, sklerotínovú hnilobu, pôdne háďatká alebo sa môže vyskytnúť i padanie vzchádzajúcich rastlín. Odporúča sa nepestovať na tej istej hriadke plodiny rovnakého druhu ani čeľade najmenej 3 roky po sebe.

Pravidlo č. 2: Trojtraťový systém

Trojtraťový systém je založený na rozdelení záhrady na tri časti, ktoré budete v priebehu rokov postupne hnojiť - vždy jednu časť v jeden rok. Získate tak tri rôzne vyživené pôdy, na ktorých môžete pestovať zeleninu z príslušnej skupiny. Toto rozdelenie hrá dôležitú úlohu pri plánovaní budúcoročnej výsadby, pretože rôzne druhy zeleniny majú odlišné nároky na množstvo živín v pôde.

1. trať: Silne odčerpávajúce živiny

Na čerstvo vyhnojenom záhone naplánujte výsadbu plodín prvej trate. Sem patrí plodová zelenina ako papriky, rajčiaky, tekvice a uhorky. Taktiež hlúbová zelenina (kel, kapusta, kaleráb, karfiol) a viacročné byliny ako zeler, rebarbora a chren. Plodovej zelenine vyhraďte asi polovicu priestoru prvej trate (čiže asi štvrtinu celkovej rozlohy záhonov), druhú časť pre hlúbovú zeleninu a malú hriadku pre zeler, rebarboru a chren.

2. trať: Stredne odčerpávajúce živiny

O rok na to, na tom istom záhone, môžete pestovať plodiny druhej trate. Záhon len mierne pohnojíme (zeleným hnojením alebo zrelým kompostom). Do hriadok, ktoré neboli tento rok silno hnojené, vysádzame koreňovú zeleninu (mrkva, petržlen, cvikla, čierny koreň a reďkovky), listovú zeleninu (šaláty, valeriánka, špenát, mangold) a cibuľu, cesnak a pór. Rozloha druhej trate bude asi o ⅓ menšia ako plocha prvej trate.

3. trať: Slabo odčerpávajúce živiny

Nakoniec, v tretí rok, zasaďte na hriadku nenáročné plodiny tretej trate. Do pôdy, ktorá nebola hnojená dva roky, vysádzame zeleninu, ktorá si dokáže dusíkaté živiny zaistiť sama, resp. s pomocou symbiotických baktérií. Jedná sa teda o strukoviny - fazuľu, hrach, sóju, exotický cícer a aj bôb. Záhon pred výsevom pohnojíme kompostovým hnojivom - pokiaľ máte pôdu bohatú na živiny, tento krok vynecháte.

Štvorhonový systém v biozáhradníctve

Druhou možnosťou delenia záhonov je systém, ktorý sa používa v biozáhradníctve, takzvané štvorhonové pestovanie. Pri ňom sa rastliny kombinujú trochu iným spôsobom, ale nároky na živiny zostávajú rovnaké. Rozdiel je v používanom hnojive, využíva sa vyzretý kompost, ktorým sa v množstve asi 10 kilogramov na meter štvorcový hnojí každú druhú jeseň.

Praktické riešenie vyzerá nasledovne:

1. Plochu si rozdelíme na štyri záhony.
2. Na jeseň prvý záhon pohnojíme.
3. Na jar do neho vysadíme hlúboviny.
4. Na nasledujúcu jar do tohto záhonu vysadíme koreňovú zeleninu.
5. V jesenných mesiacoch druhého roka tento záhon znova pohnojíme.
6. Na jar tretieho roka v ňom pestujeme koreňovú zeleninu.
7. Na jar štvrtého roka sadíme cibuľoviny a strukoviny.

Toto opakujeme na všetkých štyroch záhonoch s „fázovým posunom“ jedného roka, takže vždy pestujeme všetku zeleninu - ale vždy na inom záhone.

3. Dobrí a zlí susedia

Pri plánovaní sadenia nezabudnite prihliadať na susedské vzťahy medzi plodinami. Nie všetky zeleninové rastliny sa tolerujú, keď ich vysadíte v priamom susedstve. Kým by niektoré rastliny iba súperili o živiny, iné si dokonca vzájomne škodia. Fytoncídmi označujeme určité biologické látky, ktoré sú všetkými rastlinami vytvárané v pôde, vo vzduchu i vo vode a ktoré tu účinkujú a vzájomne sa prelínajú. Medzi niektorými rastlinami prebieha neustála látková výmena. Tieto susediace rastliny na seba vzájomne pôsobia a podporujú, či naopak brzdia svoj rast, alebo sú v tomto smere neutrálne. Fytoncídy sa dajú použiť cielene na ochranu rastlín alebo na podporu ich rastu. Mnohé odpudzujú hmyz baktérie, huby a môžu na ne pôsobiť aj toxicky.

Správna kombinácia pestovaných druhov plodín vedie k nárastu výnosov až o 30%.

• Hlávkový šalát a odrody kapusty spolu vynikajúco obývajú záhon, pretože nesúperia o živiny.
• Petržlen a šalát je lepšie sadiť oddelene.
• Hrach dobre znáša mrkvu, uhorky, reďkovky a fazuľu, ale neznáša rajčiny a jahody.
• Bazalka zlepšuje chuť rajčín.
• S karfiolom si paradajky nerozumejú.
• Aksamietnice odpudzujú pôdne háďatka a vošky.
• Nechtík lekársky je účinný proti slizniakom.
• Mäta prieporná má repelentné účinky proti skočkám.
• Kapucínka väčšia priťahuje skočky a vošky, čo môžete efektívne využiť pri hlúbovinách.
• Vysaďte cesnak alebo cibuľu pomedzi jahody, vďaka tomu predídete výskytu plesni sivej.

Konkurujúce si rastliny saďte buď do rôznych záhonov, alebo ich oddeľte neutrálnou odrodou zeleniny, ktorá slúži ako medzivýsadba. Vďaka šikovnému plánovaniu a rozdeleniu týmto spôsobom optimálne využijete miesto vo svojej záhrade.

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch alebo v zemi

Pri pestovaní zeleniny si veľmi rýchlo uvedomíte, že všetko so všetkým súvisí. Ak teda podceníte jeden faktor, môže vás to stáť celú úrodu. Preto je nevyhnutné si vopred premyslieť spôsob, akým budete zeleninu pestovať.

Najjednoduchším spôsobom pestovanie zeleniny pre začiatočníkov je založenie minizáhradky (pestovanie na balkóne, či v kvetináčoch). Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady.

• Pestovanie v kvetináči: Ak máte doma nevyužité kvetináče, zasaďte do nich menšie druhy zeleniny ako je cesnak alebo reďkovky. Na balkón sa hodia špecifické kompaktné odrody paradajok, ako sú čerešňové, špagetové alebo balkónové paradajky. Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Pre rebarboru je tiež dôležité zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť.
• Pestovanie v zemi: Ak máte možnosť, plodiny saďte do zeme. Je to ideálne pre objemnejšie zeleninové kry.

Samozrejme, je dobrým nápadom využiť moderné spôsoby pestovania - vyvýšené či vysoké záhony. Nie sú tak náročné na prvú prípravu pôdy, sú však náročnejšie na budovanie samotných záhonov. Vyvýšené záhony sú výborným riešením pre jarný výsev. Zem sa v nich ohrieva rýchlejšie, poskytujú ideálne podmienky pre klíčenie a zároveň uľahčujú prácu v záhrade. Navyše umožňujú lepšiu kontrolu nad pôdnou štruktúrou a vlhkosťou, čo oceníte najmä pri pestovaní citlivejších druhov zeleniny. Vyvýšené záhony sú preto ideálnou voľbou pre mestské záhrady aj menšie dvory.

Príprava pôdy a starostlivosť

Príprava pôdy pre intenzívne pestovanie zeleniny je vytvoriť optimálne podmienky pre rast a vývin jednotlivých rastlín počas celej vegetácie. Cieľom prípravy pôdy pre intenzívne pestovanie zeleniny je vytvoriť optimálne podmienky pre rast a vývin jednotlivých rastlín počas celej vegetácie.

Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pre rebarboru sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Pre cícer voľte dostatočne záhrevný variant, priepustný a ideálne s prímesou dobre rozloženého kompostu. Červenej šalátovej repe sa bude najlepšie dariť v ľahkej až stredne ťažkej pôde. Doprajte jej takú pôdu, ktorá je bohatá na živiny a zároveň dobre priepustná. Jakon na svoj rast vyžaduje dostatočné množstvo vlahy. Ideálne voľte dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Ťažké a zamokrené pôdy vhodné nie sú.

Semiačka a sadenice

Môžete ich nakúpiť prostredníctvom e-shopov, ale nič nevyváži pomoc znalého predavača v kamennom obchode. Takmer každý druh zeleniny má už vyšľachtených toľko odrôd, že vybrať tú správnu nemusí byť pre začiatočníka vôbec jednoduché. Líšia sa nie len časom výsadby a zberu, ale aj schopnosťou odolávať chorobám a škodcom.

Výber správnej odrody je základom úspechu v pestovaní zeleniny. Sortiment pestovateľov a výrobcov osív je široký, pričom aj samotný pestovateľ ponúka mnoho odrôd z jedného druhu zeleniny. Typickým príkladom je mrkva, ktorá sa hodí do ľahkých pôd - koreň je štíhlejší a dlhý, a naopak, mrkva do ťažkých pôd, kde je koreň hrubší, avšak kratší.

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny.

Úspech klíčenia osiva spočíva v jeho veku. Osivo každého druhu zeleniny má určitú dobu klíčivosti, kedy je schopné vyklíčiť takmer všetko. Po uplynutí doby klíčivosti osivo výrazne stráca klíčivosť a výsev je často krát v tomto prípade zbytočné vykonávať. Pred samotným výsevom je preto vhodné vykonať skúšku klíčivosti na vlhkej vate alebo servítke, na ktoré sa nasype malé množstvo osiva. Po niekoľkých dňoch sa spočíta počet vyklíčených a nevyklíčených semien a rozhodneme sa, či má význam dané osivo vysievať.

Výsadba a pikírovanie

Pri všetkých druhoch zeleniny je pre celý ďalší vývoj rastlín dôležitý termín výsadby a s tým spojený začiatok pestovania. V kalendári výsadby nájdete niekoľko dôležitých termínov na pestovanie zeleniny vo vlastnej záhrade.

Niektoré druhy zeleniny neklíčia priamo v záhone. Rastú vonku v záhrade alebo na balkóne až od určitej veľkosti. Ak by ste chceli pestovať zeleninu, ako napr. rajčiaky, predkultivujte ich v skleníku alebo v dome a byte na parapete. Mimoriadne dobre prosperujú priesady v malých kvetináčoch so špeciálnym substrátom, keď sú na svetle a teple.

Keď príde správny čas na začiatok pestovania zeleniny, dáte semená rastlín na vlhký substrát a ľahko ich zatlačíte. Po zatlačení pokryjete osivo pôdou. Množstvo pôdy zodpovedá pritom veľkosti semena. Špeciálnym prípadom sú rastliny klíčiace za svetla, ako napríklad bazalka: Takéto rastliny sa vyvíjajú iba vtedy, keď sú položené na pôde a keď majú dostatok svetla.

Keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky, je ich potrebné pikírovať, prípadne rozjednotiť. Pritom vezmete zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a obozretne od seba oddelíte korienky. Na to použijete buď malú lyžičku, drevenú paličku alebo špeciálny pikírovací kolík. Následne dáte rozjednotené rastliny do vlastných kvetináčov, aby mali dostatok miesta na rast. Tento medzikrok pikírovania a presádzania je potrebný, aby malé rastlinky získali dostatok miesta pre svoj vývoj v chránenom prostredí.

Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobná ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu.

Zálievka a hnojenie

Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. V priebehu rastu je nevyhnutné udržiavať rovnomernú vlhkosť, ale pozor, aby rastlina nestála vo vode. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Zálievka je kľúčová najmä pri klíčení a výseve mladých rastlín. Inak ale cícer dokáže pomerne dobre tolerovať sucho. Pokiaľ panuje priemerne vlhké leto, zálievka nie je vyložene nutná. Po výseve je dôležité dodržiavať pravidelnú zálievku a vlhkosť sejbového lôžka. Vlhké prostredie indikuje rast embrya v semene, z ktorého delením buniek začína rásť koreň, stonka, klíčne a pravé listy. Prvé fázy rastu embrya sú kritické a nesmie dôjsť k zaschnutiu.

Hnojenie počas rastu zeleniny je doplnková činnosť, ktorou dosiahneme vyššiu úrodu. Toto hnojenie nie je nevyhnutné vykonávať, pokiaľ sme pred výsevom do pôdy zapracovali kompost alebo maštaľný hnoj. Ak sa rozhodneme pre hnojenie, používame hnojivá podľa fázy rastu. Na začiatok sú to hnojivá s vyšším obsahom dusíka na podporu rastu, neskôr hnojivá s vyšším obsahom fosforu, ktorý podporuje kvitnutie a na záver rastu sú to hnojivá s vyšším obsahom draslíka, ktorý napomáha lepšej trvanlivosti a uskladneniu zeleniny.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Cícer je citlivý na pleseň, preto je vhodné udržiavať záhradu v čistote. Ak narazíte na choré rastliny, bezodkladne ich odstráňte. Pamätajte tiež na to, že cícer býva náchylný na najrôznejšie pôdne choroby. Preto sa odporúča vysádzať jednotlivé semená tak, aby nerástli na jednom a tom istom mieste viackrát ako raz za tri roky. Rastlinu cíceru môžu napádať vošky, roztoče a chrobáky. Pokiaľ zaznamenáte veľké zamorenie rastliny škodcami, vytrhajte listy alebo celé rastliny.

Pestovanie zeleniny sa často krát nezaobíde bez chorôb a škodcov. Prvým krokom v boji proti škodlivým činiteľom je prevencia. Tá spočíva o výbere odolných odrôd, udržiavanie suchého porastu na zamedzenie rozvoja hubových chorôb alebo prikrývanie výsadby bielou netkanou textíliou. V prípade slabého napadnutia môžeme poškodené časti zeleniny odstrániť a aplikovať biologickú ochranu. Pri silnom napadnutí je potrebné použiť chemické prípravky.

Vynikajúcou možnosťou ako ochrániť plodiny pred škodcami je výsadba aromatických rastlín. Okrem toho niektoré bylinky môžu zlepšiť aj chuťové vlastnosti pestovanej zeleniny.

Konkrétne druhy zeleniny pre pestovanie

Paradajky

Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. Na sadenie paradajok do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe.

Rebarbora

Rebarbora bezpochyby patrí medzi zaujímavé a nenáročné rastliny. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a ľahko si s ním poradí aj začiatočník. Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Stretnúť sa s ňou možno tiež pod označením červená rebarbora, španielska rebarbora. Pôvodne táto rastlina pochádza zo strednej Ázie, v súčasnej dobe je však rozšírená prakticky po celom svete.

Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči.

Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. Existuje ale odroda, ktorá je vhodná na celoročný zber. Pri rebarbore sa k jedlu využíva iba rebarborová stopka. Konzumovať by sa pritom mala iba tá stopka, ktorá bola zozbieraná v období rebarborovej sezóny. Za túto sezónu býva najčastejšie označované obdobie od polovice mája do polovice júna. Neskôr sa totiž v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov. Kvôli tomuto faktu rebarbora nie je príliš vhodná ani pre malé deti do 10 rokov alebo tehotné ženy.

Cícer

Cícer medzi ľuďmi stále nie je tak rozšírený. Pritom si ale táto pochúťka rozhodne zaslúži dostatok pozornosti. Ide totiž o jednu z najlepších a navyše ľahko stráviteľných strukovín. Cícer (latinsky Cicer) patrí medzi strukoviny. Ide o starovekú plodinu, ktorá nachádza svoje uplatnenie v kuchyni naprieč celým svetom. V našich podmienkach sa cícer predpestováva doma alebo v skleníku. Aby ste dosiahli lepšie a rýchlejšie výsledky, môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Potom ich možno vysievať, a to zhruba 0,5 cm pod povrch pôdy. Stačí teda semeno do zeminy jemne zatlačiť pomocou prsta. Výsev udržujte na svetlom stanovisku pri teplote okolo 20 °C. Rastlinu cíceru umiestnite ideálne na plne slnečné stanovište. Vďaka tomu bude môcť produkovať kvalitné struky v dostatočnom množstve. Navyše získate väčšiu istotu, že sa jednotlivým strukom podarí dozrieť.

K zberu cíceru je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa, a to vo fáze, keď už sú struky sfarbené do žlta. Počas zberu sa trhajú celé struky, z nich sa potom bezprostredne po zbere vylupujú jednotlivé semienka. Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste (napríklad na tácke) a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Pokiaľ by ste fázu dosušenia preskočili, riskujete rozvoj plesne z dôvodu vlhkosti. Cícer sa však môže zberať aj v nezrelom stave. To znamená vtedy, keď sú jednotlivé struky ešte zelené a semená vo vnútri mäkké.

Cvikla

Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Vďaka tomu si jej pestovanie môže vyskúšať prakticky každý. V súčasnej dobe sú k dostaniu najrôznejšie druhy cvikle. Repa červená pochádza z oblasti Stredomoria a severnej Afriky. Pýši sa priemernými nárokmi na pôdu a možno preto povedať, že sa jej bude dariť takmer všade.

Najpestovanejšou odrodou je červená okrúhla repa s guľovitou buľvou s intenzívne fialovým povrchom. Má jemnú dužinu s výraznou chuťou a väčšinou veľmi dobre odoláva chorobám. Odroda Kahira má ploche guľovitú buľvu, ktorá je na povrchu hladká a pýši sa tmavo červenou farbou. Dužina je sýto červená. Odroda skvele chutí ako v surovom stave, tak aj nakladaná. Okrúhla repa Monopoly má intenzívne červené vnútorné vyfarbenie. Táto repa tvorí veľmi dobre vyfarbené buľvy, ktoré sú odolné voči vybiehaniu. Rovnako 'Betina'. Vyskúšať môžete aj pestovanie poloneskorej až neskorej odrody Alexis, ktorá tvorí valcovité buľvy. Jej dužina je červená a má veľmi jemnú chuť.

Cvikla sa vysieva zhruba od polovice apríla do polovice júla, v chladnejších oblastiach radšej až v máji. Semienka repy je možné vysievať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 30 až 40 cm. Umiestnite ich do hĺbky približne 2-4 cm. Po vysiatí jednotlivé riadky opatrne prihrňte, pritlačte.

Jakon / Yakon

Jakon / Yakon je plodina, ktorá bola od pradávna pestovaná Inkami pre svoju vynikajúcu chuť a vysoký obsah prospešných látok. U nás jakon zatiaľ nie je tak rozšírený, ale je to veľká škoda. Táto chuťovo veľmi zaujímavá zelenina si ľahko získa vaše srdce. Navyše je pestovanie jednoduché a v mnohom pripomína pestovanie klasických zemiakov. Jakon (Smallanthus sonchifolius) je vytrvalá rastlina z čeľade hviezdicovitých. Jakon (alebo tiež yacon) je zaujímavá, ochlpená rastlina, ktorá môže dorastať až do výšky 3 metrov. Pýši sa husto vetvenou stonkou, ktorá nesie sýto zelené listy trojuholníkového tvaru. Jednotlivé listy majú aj zaujímavý zubatý okraj. Nadzemná časť rastliny je tvorená niekoľkými chlpatými olistenými stonkami. Nižšie v zemi sa potom nachádzajú zásobné hľúzy jakonu, ktoré zaujmú svojim vretenovitým tvarom. Ich vzhľad môže pripomínať pretiahnuté zemiaky alebo napríklad topinambury. Vďaka svojmu zloženiu sa tieto hľúzy využívajú ako superpotravina.

Z yaconu sa konzumujú práve vyššie zmienené zásobné hľúzy. Tie sa vykopú zo zeme, olúpu sa a môžete ich konzumovať. Aj keď vyzerajú ako zemiaky, svojou chuťou pripomínajú skôr svieže ovocie. Sú šťavnaté a pripodobniť ich možno napríklad k jablkám či hruškám. Hľúzy možno konzumovať surové alebo sušené. Rovnako sa môžu piecť, variť alebo smažiť. Z jakonu je možné tiež lisovať šťavu. Záleží teda len na vašich preferenciách. Po zbere majú hľuzy yakonu tendenciu pomerne rýchlo vysychať. Na uskladnenie sa preto často sušia. V tomto ohľade môžete postupovať rovnako, ako by ste krájali jablko na mesiačiky.

Priamu výsadbu jakonu robte do vopred pripravených jamiek. Jakon sa vysádza na konci apríla alebo na začiatku mája. Počas vegetačného obdobia postupujte podobne ako pri zemiakoch. Yakon je všeobecne citlivý na mráz, pri ktorom dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Jednotlivé hľúzy môžete zberať po rozkvete kvetov alebo s príchodom prvých jesenných mrazov. Možno ich buď ihneď konzumovať, alebo ich uskladniť. V chladnej a tmavej pivnici hľúzy vydržia až do nasledujúcej jari.

tags: #pestovanie #zeleniny #referaty

Populárne príspevky:

• Slovník kvetov pre krížovkárov
• Kompletný sprievodca rozmnožovaním popínavých rastlín
• Článok o vianočnej ruži
• Použitie zisku na pestovanie
• ako úspešne pestovať konope v interiéri