Pestovanie zeleniny v lete: Využite sezónu naplno
Letné obdobie nám často prináša pocit, že hlavná sezóna záhradkárčenia je už za nami. No práve teraz nastáva ideálny čas, aby sme našej záhrade vdýchli nový život. Po zbere jarnej úrody totiž zostávajú záhony prázdne, a to je obrovská príležitosť, ktorú by sme rozhodne nemali premeškať.
Letné sadenie zeleniny nie je len o využití voľného priestoru. Hoci sa letné teploty môžu zdať nevhodné, pre mnohé druhy zeleniny sú júl a august ideálnym obdobím na výsev či výsadbu. Kľúčom k úspechu je výber rýchlo rastúcich alebo na leto vyšľachtených odrôd. Letné pestovanie má svoje čaro, no zároveň prináša aj výzvy, s ktorými sa musíme vedieť popasovať.
Letné slnko môže byť neúprosné. Kým pre niektoré plodiny ako tekvica hokkaido či uhorky je viac tepla výhodou, iné druhy ako napríklad šalát môžu pri extrémnych teplotách predčasne vybiehať do kvetu. V lete je zálievka absolútne kľúčová. Zem rýchlo vysychá a rastliny potrebujú pravidelný prísun vody. Zavlažovanie odporúčame vykonávať skoro ráno alebo večer, aby rastliny neboli vystavené stresu a voda sa neodparila príliš rýchlo. Na letné pestovanie odporúčame odrody, ktoré sú vyšľachtené pre odolnosť voči vysokým teplotám a suchu. Letná záhrada si doslova žiada pravidelnú a dôkladnú zálievku. Bez dostatku vody by sa rastliny stali náchylnejšie na choroby a stres, čo sa odrazí aj na úrode. Osvedčený tip je použiť mulč - pokrytie pôdy slamou, trávou alebo kompostom.
Aké sú špecifiká a výzvy letného pestovania zeleniny?
Letné pestovanie zeleniny prináša svoje špecifiká, najmä kvôli vyšším teplotám, intenzívnemu slnku a suchu. Tieto podmienky si vyžadujú odlišný prístup ako jarné sadenie. Rastliny sú vystavené väčšiemu stresu, a preto je dôležité zabezpečiť im pravidelnú a dostatočnú zálievku, ideálne skoro ráno alebo večer. Mulčovanie pôdy pomáha udržiavať vlhkosť a chráni korene. Niektoré druhy, ako šalát, môžu pri extrémnom teple predčasne vybiehať do kvetu, preto je vhodné zvážiť zatienenie alebo výber odrôd odolných voči teplu.
Ako začať s letným sadením zeleniny?
Začiatok letného sadenia zeleniny by mal byť prispôsobený konkrétnemu druhu zeleniny a vašim klimatickým podmienkam. Všeobecne platí, že júl a august sú ideálne mesiace pre mnohé rýchlo rastúce odrody alebo tie, ktoré sú vyšľachtené pre letné podmienky. Dôležité je vybrať si správne odrody, ktoré znášajú vyššie teploty a sú odolné voči predčasnému vybiehaniu do kvetu. Pred výsadbou je tiež kľúčová príprava pôdy a zabezpečenie dostatočnej zálievky.
Aké druhy zeleniny je vhodné sadiť v lete?
Niektoré druhy môžeme za sebou vysievať aj niekoľkokrát, napríklad rukolu, niektoré šaláty, kôpor, koriander a iné. No a letné výsevy sa týkajú najmä druhov, ktoré vysievame len v lete, napríklad vodnica či čierna reďkev, hoci z časového pohľadu môže byť aj druhý či opakovaný výsev zároveň letný.
Klasické hlávkové šaláty v lete nahradíme celoročnými odrodami alebo aj inými druhmi šalátov, prípadne niektorými ázijskými zeleninami. Letný výsev označuje nielen výsev v danom období roka, čiže v lete, ale používa sa i pre druhy, ktoré pestujeme v podstate iba z letných výsevov. Typickou zeleninou, ktorá sa vysieva v lete, je napríklad čierna reďkev.
Rôzne druhy a čiastočne i odrody majú odlišné vegetačné obdobie, čo je čas potrebný od výsevu či výsadby až po zber. Typicky jarné plodiny, ako sú hlávkové šaláty, špenáty, reďkovky či hrášok, majú v porovnaní s inými druhmi krátke vegetačné obdobie. Najdlhšie vegetačné obdobie má plodová zelenina, ktorú vysievame v predstihu na okenný parapet, čiže paradajky, papriky, baklažány, ale i zimná hlávková kapusta, zimný kel.
Celoročné šaláty i niektoré odrody kalerábov môžeme v júni aj v júli vysievať priamo do záhona alebo do výsevných nádob. Mnohé druhy s krátkym vegetačným obdobím, ktoré bežne vysievame skoro na jar, majú na vrecku uvedený aj neskorý letný výsev. Sú to niektoré odrody šalátov, reďkoviek a špenátu.
Špecifikom sú rastliny, ktoré majú na hriadke prezimovať a zberať sa dajú v priebehu teplej zimy až ďalšiu jar. Niektorí záhradníci odporúčajú i jesenné výsevy mrkvy či petržlenu, čo sa občas môže vyplatiť. Je však dobré vedieť, že pre semienka konkrétne týchto plodín zima predstavuje riziko.
Typicky jarným zeleninám, ako sú hlávkové, kučeravé i listové šaláty, reďkovky, špenát, hrášok, leto nesvedčí. Šaláty netvoria hlávky, listy sú menšie a horknú, reďkovky netvoria buľvičky a tiež idú do kvetu. Aj špenát tvorí stonky so súkvetiami. Z tohto pohľadu tieto druhy nie sú vhodné na druhý či letný výsev, avšak šľachtitelia sa už dlhé roky snažia vyšľachtiť také odrody, ktoré sa vlastne správajú atypicky. Reďkovky, ktoré aj v lete vytvoria buľvy, šaláty, ktoré nepôjdu do semena a nehorknú, hrášok, ktorý znesie aj vyššiu teplotu.
Pri reďkovkách a šalátoch je v takomto prípade priamo na vrecku uvedené, že ide o tzv. celoročnú odrodu, pri hrášku býva uvedené letný hrášok. Nemusíme zbytočne utrácať napríklad za jarný aj celoročný šalát, vystačíme si s celoročným.
Patria k nim napríklad odrody hlávkového šalátu ‘Maršálus’, ‘Panter’, ‘Lento’, ‘Bremex’, ‘Zeus’, ‘Adinal’, červený ‘Sahim’.
Silné letné slnko spôsobuje, že rastlinné pletivá hrubnú, čím sa chránia pred stratou vody a spálením. A cítime to aj pri ich konzumácii. Čo sa týka odolnosti listov, lepšie sú na tom ľadové a rímske šaláty. Väčšinu z nich pestujeme od konca jari do leta. Ak sme ich ešte neskúšali pestovať, môžeme ich zaradiť po hrášku, skorom kalerábe a iných skorých jarných plodinách.
V júli sa tiež vysieva pekinská kapusta i pak čoj. Na konci leta opäť vysievame viaceré odrody listových šalátov, špenát, valeriánku i zimné šaláty kvôli zberu na konci jesene, počas teplej zimy a skoro na jar. Ak skombinujeme rôzne druhy a odrody, opakované aj letné výsevy, môžeme sa postupne stať sebestační v šalátoch.
Po zbere prvej úrody vám v úžitkovej záhrade ostalo prázdne miesto a teraz uvažujete, čo sa oplatí na hriadky vysadiť v júli? Hoci vysievanie sa považuje za typicky jarnú záhradkársku činnosť, ani júl nie je dobré v tomto smere zatratiť. Júl je spravidla horúci letný mesiac, ktorý sa vyznačuje vysokou teplotou vzduchu, ale zároveň aj pôdy. To je síce dobrá správa pre klíčenie rastlín, ale zároveň v tomto horúcom období budú vyžadovať rastliny intenzívnejšiu zálievku z dôvodu sucha.
Letné odrody sú vyšľachtené na to, aby hneď nešli do kvitnutia. K druhom zeleniny, ktoré je ideálne vysievať v júli jednoznačne patrí šalát a listová zelenina (napríklad špenát). Ich semienka sa dajú vysievať od jari do jesene, čím si môžete zabezpečiť čerstvú úrodu väčšiu časť roka.
Júl je posledným mesiacom, v ktorom sa odporúča siať mrkvu na jesennú úrodu. Vysievajte ju v tenkej vrstve priamo na hriadky alebo do nádob na sadenie. Dokonca aj repa dokáže poskytnúť úrodu, ak sa vyseje ešte aj v júli. Niektoré druhy reďkovky dokážu dozrieť už aj tri týždne po vysadení, a preto je júl stále vhodným mesiacom na výsadbu.
Aj pre odrody francúzskej fazule platí, že júl je posledný mesiac na ich vysiatie, aby struky stihli dozrieť do prvých jesenných mrazov. Medzi poslednými môže ísť na hriadky aj zimná/neskorá kapusta. Je to mimoriadne otužilá a mrazuvzdorná rastlina. Vhodnejšie je použiť predpestované priesady a sadiť ich asi 45 centimetrov od seba.
Ako pripraviť záhradu na letnú výsadbu?
Príprava pôdy je pre letné záhradníctvo veľmi dôležitá. Hneď ako nájdete tú správnu skorú alebo neskorú letnú zeleninu na pestovanie, mohli by sme zájsť tak ďaleko, že zdravá pôda je základom zdravej, vysoko výnosnej záhrady. Najprv odstráňte burinu a nečistoty z oblasti výsadby. Ďalej vykonajte test pôdy, aby ste zistili, ktoré živiny sú nedostatočné, a potom podľa toho upravte. Obohaťte pôdu organickou hmotou.
Keď už viete, aká zelenina rastie v lete, zistite, ktoré hnojivá zodpovedajú potrebám zeleniny, ktorú chcete pestovať. Aplikujte podľa toho.
Bežné výzvy v letnom záhradníctve a ako ich prekonať
Na rovinu treba povedať, že vysievanie v lete a následná starostlivosť o rastliny, i keď zvolíme vhodné odrody, je výrazne náročnejšia ako na jar a tak k tomu musíme pristúpiť. Prvou úlohou je teda udržiavať výsevy vlhké. Máme viac možností, ako si môžeme pomôcť. Ak sa dá, vyberieme si záhon v polotieni, ak nie, tieň vytvoríme, hoci len nad malým záhonom. Iná možnosť je záhon hneď po výseve tesne nad pôdou zakryť tenkou netkanou bielou textíliou. Prepúšťa vodu aj UV žiarenie. Odstránime ju, keď sa začnú objavovať pravé listy, alebo ju ponecháme až do zberu.
Preschnutiu bránime tiež zavlažovacím systémom s časovačom.
Ďalším problémom letného pestovania v porovnaní s jarou je vysoký tlak niektorých škodcov a chorôb. Pri reďkovkách, rukole a iných rastlinách z čeľade kapustovité sú postrachom skočky. Preto tieto výsevy aj mladé rastliny zakrývame jemnou bielou netkanou textíliou tak, aby sa pod ňu škodca nedostal.
Horúčavy a sucho v lete by mohli byť pre letných záhradkárov upchaté v kolese. Vysoké teploty môžu rastliny stresovať a znižovať potenciálne výnosy. Rovnako ako vy, keď sa idete opaľovať, zabezpečte primeraný tieň, aby ste chránili zeleninu pred slnkom. Zeleninu tiež zalievajte hlboko a zriedkavo. Mulčovanie je tiež veľmi dôležité na zachovanie vlhkosti pôdy a udržanie jej v optimálnom stave.
Jednou z hlavných výziev, ktorým čelia letní záhradníci, je boj proti škodcom a chorobám. Musíte pravidelne monitorovať vašu zeleninu, aby ste zistili príznaky škodcov a čo najskôr zaviedli preventívne opatrenia.
Kedy a ako zbierať letnú zeleninu?
V júli môžete vo vašej zeleninovej záhrade zberať stále viac a viac. V závislosti od toho, kedy zeleninu vysievate alebo pestujete, pristane na vašom tanieri mrkva, reďkev červená, kaleráb, reďkev biela, zeler buľvový, cuketa, fazuľa a zemiaky. Celé leto môžete zbierať aj bylinky a používať ich vo svojej kuchyni.
Vedieť, kedy a ako zbierať letnú zeleninu, je ďalšia zručnosť, ktorá sa vám bude hodiť. Naučte sa dávať pozor na znaky, ako sú zmeny farby, pevnosť a dokonca aj veľkosť, aby ste určili zrelosť.
Akonáhle zasadíte najlepšiu letnú zeleninu na pestovanie, použite správnu techniku zberu, aby ste predišli poškodeniu rastliny. Dôležité je aj skladovanie. Ak zeleninu po zbere dobre neuložíte, stratí svoju čerstvosť a kvalitu.
Úroda z letného sadenia zeleniny sa vám bohato odmení a môžete si ju vychutnať rôznymi spôsobmi. Predovšetkým si ju môžete užiť čerstvú, priamo zo záhrady, čo je najzdravšie a najchutnejšie. Okrem toho je možné prebytočnú úrodu konzervovať, napríklad zaváraním alebo nakladaním. Ďalšou možnosťou je sušenie, ktoré je ideálne pre bylinky alebo niektoré druhy zeleniny.
Skladovanie zemiakov zo záhrady na zimu – zber, sušenie a dlhodobé skladovanie
Ak máte malú záhradku alebo pestujete pre malú domácnosť, toľko semienok ani nespotrebujete. Preto hľadajte odrody, ktoré sa dajú vysievať opakovane v rámci niekoľkých mesiacov, od jari do jesene, alebo na jar i na jeseň.
Pomocou uvádzaného vegetačného obdobia si vieme naplánovať, kedy čo vysiať, presadiť, pozberať a zistíme tak, kedy sa hriadky uvoľnia.
Júl je vhodným termínom pre sadenie priesad neskorých hlúbovín, teda karfiolu, kapusty čínskej, brokolice, kalerábu, ale aj kelu ružičkového, kelu kučeravého a červenej repy či reďkvy pre jesenný zber.
Počas júla nezabudnite aj na semená hlávkového šalátu, čakanky, endívie, valeriánky a koncom júla aj špenátu. Júl je vhodný aj na ľadový šalát a fenikel.
Koreňová zelenina: Začiatkom júla môžete siať mrkvu aj petržlen pre neskorší jesenný zber. Vyberajte si ale také odrody, ktorých korene sa stihnú vyvinúť ešte predtým, než príde zima.
Strukoviny: Polovica júla je posledný vhodný termín pre výsev strukovín ako hrášok či kríčková fazuľa pre zelené struky.
Šaláty: Vysoké teploty sú pre šalát rizikové, pretože rýchlo vybieha do kvetu. Vhodným riešením je pestovať odrody ako Austrálsky žltý alebo Batavia, ktoré lepšie znášajú teplo. Baby lístky sa dajú zbierať už po 3-4 týždňoch. Čakanka je ideálna pre výsev v druhej polovici leta.
Bylinky a koreňová zelenina: Letné obdobie je ideálne na výsev viacerých druhov byliniek. Medzi tie, ktoré sa dajú siať priamo do záhonov alebo pestovať v črepníkoch, patria pažítka, kôpor, petržlenová vňať a bazalka. Čo sa týka koreňovej zeleniny pre neskorý zber, mrkva sa dá vysievať koncom júla, čo zabezpečí úrodu ešte pred prvými mrazmi. Petržlen má podobné nároky ako mrkva, no klíči pomalšie.
Strukoviny: Áno, leto ponúka poslednú šancu na dopestovanie strukovín ako je fazuľka a hrášok pred koncom sezóny. Vysievať ich môžeme približne do polovice júla. Odporúčajú sa najmä kríčkové druhy, ktoré rýchlo dozrievajú a nezaberajú veľa miesta.
Pokiaľ si myslíte, že sa v tieni nedá nič pestovať, mýlite sa. V prvom rade sa musíte naučiť rozlišovať tiene. Pokiaľ si nie ste istý, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Pokiaľ zistíte, že zelenina neprosperuje alebo chradne, premiestnite ju. Ale sú také druhy, ktoré dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni.
Polotieň - 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno.
Mozaikový tieň - spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
Plný tieň, tieň, hlboký tieň - spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.
Pokiaľ už viete, aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov. 2 hodiny: ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov.
tags: #pestovanie #zeleniny #v #lete