Pestovanie zeleniny v skleníku: Kompletný sprievodca
Pestovanie zeleniny v skleníku je ideálnym spôsobom, ako si zabezpečiť čerstvú a chutnú úrodu počas celého roka. Skleník poskytuje kontrolu nad prostredím, čo umožňuje predĺžiť vegetačné obdobie a chrániť rastliny pred nepriaznivým počasím, škodcami a chorobami. Vďaka nemu môžete pestovať zeleninu od skorej jari až do jesene, a dokonca aj v zimných mesiacoch.
Načo potrebujeme skleník?
Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade. Keďže chráni pred dažďom, vetrom a snehom, darí sa pestovaniu často podstatne lepšie ako vonku. Navyše je výsadba možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody. Okrem toho môžete pomocou skleníka zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako paprika, rajčiaky a baklažán. V zime môžu navyše kvetináčové rastliny prezimovať v skleníku.
Aké skleníky existujú?
Najprv rozlišujeme medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami: Môžete si vybrať voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, altánok.
Skleníky sú zväčša viac robustné a trvanlivejšie ako fóliovníky a môžu byť vhodné na dlhodobé a intenzívne pestovanie. Často poskytujú lepšiu termoreguláciu a ochranu pred vetrom a dažďom. Fóliovníky sú zväčša menej nákladné a jednoduchšie na výstavbu a údržbu ako skleníky. Zvážte preto svoje konkrétne potreby a požiadavky, ako napríklad typ rastlín, ktoré chcete pestovať, veľkosť plochy, ktorú máte k dispozícii, a vaše rozpočtové možnosti.
Ako postaviť skleník
Záhradný skleník je vhodné orientovať tak, aby slnko svietilo čo najdlhšie na širšiu stranu. Najlepšie je, ak je zároveň chránený zo severnej strany proti chladu a vetru, napr. budovou alebo primerane vysokou výsadbou. Ponuku skleníkov si môžete pozrieť na tomto mieste. Ak ste zručnejší majster, môžete vyskúšať aj niektorý z postupov ako vyrobiť skleník a postaviť si ho svojpomocne.
V prípade, že ste sa rozhodli zabezpečiť si záhradný skleník alebo záhradný fóliovník, v prvom rade je potrebné zvoliť vhodné miesto na vašom pozemku. Skleník by mal byť umiestnený tam, kde je dostatok slnka a kde nie je veľmi veterno.
Príprava pôdy v skleníku a príprava skleníka na jar
Na to, aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné vedieť, ako pripraviť skleník na jar. Nebojte sa. Nie je to nič, čo by nezvládol aj začínajúci záhradkár. Základom je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne ak máme možnosť použiť vyzretý maštaľný hnoj, zapracujete na jeseň do pôdy v skleníku. Skontrolujete skleník a opravte prípadné poškodenia.
Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusikaté vápno - poprášte nim všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov.
Pre zdravé rastliny a následne dobrú úrodu je okrem toho významná aj pôda. Mala by byť bez porastov, prekyprená a mala by obsahovať živiny podľa príslušného druhu zeleniny. Na to môžete k pôde pridať vlastný kompost, močovku z pŕhľavy alebo hnojivo. Ak ste si miesto dobre rozdelili a pripravili ste si pôdu, môžete začať.
Čo pestovať v skleníku
Rozmýšľate, čo zasadiť do skleníka? Obľúbené je pestovanie papriky, paradajok či uhoriek. No pri týchto druhoch rastlín pestovanie v skleníku určite nekončí. Vypestovať si tu rýchlo môžete aj jarnú cibuľku, reďkovku či šalát. Skúsenější záhradkári si zvyknú na jar v skleníku predpestovať aj priesady (napríklad kapusty a póru) a tie neskôr sadia do vonkajších vyvýšených záhonov.
Výber toho, čo sadiť do skleníka, dokáže neskúsenému záhradkárovi preto občas zamotať hlavu. Stačí sa však riadiť jednoduchým pravidlom - v skleníku nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzorné a majú dlhé vegetačné obdobie. Je to kvôli tomu, že skleník urýchľuje rast rastlín. Ak by ste do skleníka nasadili rastliny, ktoré potrebujú príliš dlhý čas na dozrievanie, zbytočne by ste prišli o možnosť bohatšej úrody. Medzi takéto rastliny patrí napríklad karfiol, či koreňová zelenina ako je petržlen a zeler. Z toho vyplýva, že pestovať v skleníku je najlepšie na to vyšľachtené rastliny, ktoré dokážu zúročiť výhody skleníka - najmä to, že úrýchľuje dozrievanie.
V praxi to znamená, že ako prvé môžete do skleníka vysadiť rastliny ako je reďkovka, mrkva, šalát či kaleráb. Po ich zozbieraní prichádza rad na papriku, uhorky, paradajky či fazuľu.
Na pestovanie v skleníku je mimoriadne vhodná kapustovitá a listová zelenina, ako šalát a kaleráb, ako aj ľuľkovité rastliny, ako rajčiak, baklažán a paprika. Ale aj bylinky, ako napríklad bazalka a žerucha, ale aj uhorky sa dajú krásne vypestovať pod sklom.
Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba: Paprika a rajčiak napríklad nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre. Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Preto bude najlepšie, ak si urobíte plán, na základe ktorého by ste vo vašom skleníku chceli vysievať, a ako si plodiny usporiadate, aby ste mali skutočne dobrú úrodu. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.
Pestovanie paradajok v skleníku
Ďalšia rastlina vhodná na bežné dopestovanie v skleníku je paradajka. Predpestované priesady sadíme do skleníka cca koncom apríla. Dátum zasadenia sa musí odvíjať aj od vonkajších teplôt. Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m2, pokiaľ sadíte kolíkové rajčiiny. Rajčiny si buď predpestujeme zo semienok alebo sadíme do zeme už hotové priesady. Pokiaľ ste si dopestovali priesady doma v skleníku, môžete ich zasadiť rovno do zeme. Sadenice sadíme do vyhĺbenej jamy tak, aby na povrchu zostala cca 2 cm vysoká rastlina. Ako sme už spomínali aj predtým, paradajky v skleníku potrebujú dostatočné teplo, keďže sú to teplomilné rastliny. Paradajky rastú do výšky, preto je vhodné im zabezpečiť oporu k rastu. Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor.
Pestovanie papriky v skleníku
Paprika je jednou z potravín, ktoré sú pre náš organizmus mimoriadne osožné. Je veľkým zdrojom vitamínu E, ktorý sa nazýva aj vitamín mladosti. Kto by si doma nechcel vypestovať takýto zdravý zázrak? Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m2 sa vojde okolo 8 ks paprík. Papriky sadíme koncom apríla a prvé plody sa začnú ukazovať už začiatkom júna. Papriky potrebujú veľa vody a tým myslíme naozaj veľa. Paprika taktiež potrebuje teplo, ktoré mimoriadne ovplyvňuje jej rast. Neodporúčame pestovať spolu papriky a rajčiny. Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast. Perfektne sa znáša aj s okrou, inak nazývanou ibištek jedlý.
Pestovanie uhoriek v skleníku
Svieža chuť uhoriek sa nám spája s letom, grilovačkami a oddychom vonku. Šalátová uhorka sa sadí do predpripravenej pôdy, ktorá je obohatená o kompost či hnoj. Uhorky sa vyznačujú tým, že potrebujú na svoj rast dosť priestoru, preto by ste ich nemali sadiť na husto. Ideálne je zasadiť na 1 m2 najviac 3 uhorky. Predpokladáme, že chcete maximalizovať využitie priestoru skleníka. Uhorky potrebujú na svoj rast vysokú vlhkosť vzduchu. Počas horúcich letných dní sa môže ľahko stať, že im nebude dostačujúca zálievka z večera, či z rána. Dôležité je pri pestovaní odstraňovať suché listy či poškodené plody. Uhorky pestované v skleníku je taktiež potrebné chrániť pred spálením. Uhorka nie je kamarátkou paradajok. Taktiež neodporúčame sadiť v jednom skleníku s uhorkami zemiaky. Tie sú pri nich náchylnejšie na pleseň zemiakovú. Uhorky si majú čo povedať napríklad s fazuľou, hráškom či slnečnicou. Slnečnica je do skleníka príliš veľká, no fazuľa či hrášok sa do skleníka pekne vojdú. Tá ochraňuje uhorky pred škodcami.
Pestovanie reďkovky a šalátu v skleníku
Ďalšou rastlinou vhodnou na bežné dopestovanie v skleníku je reďkovka. Sadenie reďkovky sa v skleníku robí už začiatkom februára. Riadiť sa však zasa treba aj podľa počasia. Reďkovky zvládajú menej tepla, no stále potrebujú na svoj rast slnko. Taktiež je dôležité reďkovky pravidelne polievať. Polievame ich tak, aby neboli preliate, no taktiež nemôžu mať úplne suchú zem. Reďkovky sa neznesú s bylinkou nazývanou Yzop.
Šalát je jednou z najuniverzálnejších rastlín pestovaných v skleníku. Šalát sa sadí do zeme po tom, čo prejdú aj posledné jarné mrazy. V skleníku by malo byť cez deň od 10 do 20 °C. Šalát potrebuje k svojmu rastu celodenné svetlo. Šalát sa výborne znesie s jahodami, šalátovými uhorkami, s mrkvou aj reďkovkami.
Kedy sadiť do skleníka a ako vysádzať
Prvé semienka je možné do skleníka vysádzať už koncom februára až začiatkom marca (v závislosti od počasia). A čo sadiť vo februári do skleníka? Ide o najlepšie obdobie, kedy do skleníka sadiť reďkovku, či mrkvu, šalát a kaleráb. Po ich dopestovaní prichádza ten pravý čas, kedy sadiť paradajky, papriky či uhorky. Tieto rastliny vám odporúčame si najskôr predpestovať ako priesady a následne do skleníka vysadiť už malé rastlinky. Správny čas, kedy priesady sadiť do skleníka nastáva približne koncom apríla až začiatkom mája, opäť sa riaďte najmä počasím.
Výsadba závisí od druhu vysádzanej zeleniny. Každý druh vysádzame do riadkov podľa veľkosti, do ktorej vyrastú. Musíme myslieť na to, že ku každej rastline sa potrebujete dostať pri zbere tak, aby sme nepoškodili ani ju, ani rastliny okolo. Poškodené časti sú totiž často napádané chorobami a škodcami. Rastliny v skleníku udržiavame v bezburinovom stave. Zeleninu sadíme podľa druhu - buď jednotlivo (zeler, kaleráb) alebo po dvojiciach (paprika, paradajka).
V závislosti od druhu zeleniny a podľa toho, či máte v záhrade vyhrievaný alebo nevyhrievaný skleník, môžete s výsadbou začať v rôznych časoch. Pritom platí: Rastliny s najdlhším časom zrenia by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia je pritom významná priama výsadba do skleníka - k tomu patrí napríklad reďkev červená a šalát. Pri druhoch zeleniny s dlhšou dobou klíčenia sa najprv odporúča predkultivácia a až potom pestovanie v skleníku. Tak je tomu napríklad v prípade rajčiakov, papriky a čili. Predkultivujte si zeleninu napríklad na parapete v hliníkových alebo plastových kvetináčoch alebo v miniskleníku.
Starostlivosť o rastliny v skleníku
Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň. Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota: Ak napríklad nasadíte rastlinu, ktorá neznesie mráz, a zrazu je teplota predsa len nižšia ako 5°C, môžete v núdzovom prípade dočasne trochu zahriať aj nevyhrievaný skleník pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami, prípadne môžete rastlinky na ochranu pred mrazom pokryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte však v každom prípade na dostatočné protipožiarne opatrenia a vetranie. Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie.
Pre správny rast je potrebné nielen zaštipnúť niektoré výhonky, ale aj pripraviť vhodné opory. Tie potrebujú najmä uhorky a paradajky, inak sa môžu plody zlomiť.
Vetranie
Najmä počas veľkých horúčav je v skleníku dôležité vetranie. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie.
Dobré prúdenie vzduchu je nevyhnutné pre zdravý skleník. Bez neho môžu rastliny trpieť plesňou, hubami alebo dokonca tepelným stresom. Vetranie môžete zlepšiť inštaláciou strešných vetracích otvorov, bočných vetracích otvorov alebo odsávacích ventilátorov. Tie pomáhajú regulovať teplotu a vlhkosť a zároveň udržiavajú vzduch čerstvý. Ak je vo vašom skleníku dusno, skúste použiť oscilačné ventilátory. Udržiavajú vzduch v pohybe a zabraňujú vzniku horúcich miest. Nezabudnite počas teplých dní otvoriť vetracie otvory alebo dvere. Tento jednoduchý krok môže mať veľký význam. Správna cirkulácia vzduchu zabezpečí, že vaše rastliny zostanú silné a bez chorôb.
Polievanie
Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zberať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Využiť môžeme aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín.
Správne zalievanie rastlín je kľúčové. Nadmerné zalievanie môže viesť k hnilobe koreňov, zatiaľ čo podliatie rastliny stresuje. Pre udržanie konzistentnej vlhkosti používajte kvapkovú závlahu alebo zavlažovaciu hadicu. Pravidelne kontrolujte pôdu, aby bola vlhká, ale nie premočená. Zdravá pôda je základom prosperujúceho skleníka. Pridajte kompost alebo organické hnojivá, aby ste ju obohatili o živiny. Striedajte plodiny, aby ste predišli vyčerpaniu živín. Ak pestujete v nádobách, každú sezónu obnovte substrát. Tieto kroky udržia váš skleník pre rastliny zeleniny produktívny po celý rok.
Zber úrody v skleníku
Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu.
So správnym nastavením sa vášmu skleníku na rastliny zeleniny bude dariť bez ohľadu na ročné obdobie. Pestovanie zeleniny v skleníku pre rastliny zeleniny po celý rok je jednoduchšie, ako si myslíte. Zariaďte si priestor, vyberte si správne plodiny a starostlivo sa o ne starajte. Začnite v malom, experimentujte s rôznou zeleninou a užívajte si potešenie z čerstvých produktov.
Tipy na pestovanie paradajok v skleníkoch
tags: #pestovanie #zeleniny #v #skle