Komplexný sprievodca pestovaním zemiakov na Slovensku

Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v záhradách po celom svete, vrátane Slovenska. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Tento článok ponúka prehľad o pestovaní zemiakov, s osobitným dôrazom na ich pôvod, históriu a praktické rady pre úspešné pestovanie na Slovensku.

História a pôvod zemiakov

Predpokladá sa, že zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd, kde ich pestovali Inkovia už medzi rokmi 8000 až 5000 pred Kristom. Indiáni ich poznali a využívali ako základnú plodinu už viac než 5000 rokov. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Zemiaky boli pre ríšu Inkov podobným darom nebies, akým bola pre ríšu Aztékov kukurica.

Zemiaky sa konzumovali buď priamo, alebo sa uchovávali v podobe sušeného prášku (chuno). Okrem toho sa zemiaky využívali aj na medicínske účely. Španielski dobyvatelia sa o ne začali zaujímať a priniesli ich do Európy na prelome 15. a 16. storočia. Veľmi skoro sa stali potravinou na lodiach - námorníci, ktorí ich jedli, netrpeli chorobami.

Do Európy sa zemiaky dostali v rokoch 1565-1570, najskôr ako kuriozita do záhrad zámožných Španielov. Veľmi dlho trvalo, kým sa zemiaky z Južnej Ameriky udomácnili v Európe. Na túto napohľad nie veľmi príťažlivú plodinu sa na starom kontinente dlho pozerali s nedôverou. Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť.

Do Anglicka dorazili prvé zemiaky 28. júla 1586 z Kolumbie. Sir Francis Drake a jeho posádka sa na návrate z cesty z Karibiku zastavili v kolumbijskej Kartagéne, aby si nabrali zásoby, medzi ktorými boli aj zemiaky. Sir Walter Raleigh ich na svojich panstvách v Írsku neďaleko Corku začal aj pestovať. Ako dar ich poslal kráľovnej Alžbete I. Keďže jej kuchári vôbec nevedeli, čo sa so zemiakmi robí, zahodili hľuzy a uvarili namiesto nich listy a stonky. Celá kráľovská rodina veľmi vážne ochorela a zemiaky sa stali na storočie zakázanou potravinou. Napriek tomu sa hľuzy postupne stávali populárnymi.

Zemiaky ako strategická plodina

Zemiaky sa dostali do Európy v hodine dvanástej. Ľudí bolo mnoho, v mnohých krajinách bol hlad, choroby a chudoba. Zemiaky sa presadzovali medzi zemepánmi, ktorí v nich videli riešenie na obohatenie panstva a záchranu poddaného ľudu. Začala rýchlo vznikať pestrá škála rôznych pokrmov.

Pruský vládca Frederik Veľký svojich poddaných dokonca nútil, aby ich pestovali a vyhli sa tak hladomorom. Vo Francúzsku presadil zemiaky mladý poľnohospodár Antoine Augustin Parmentier, ktorý o ich užitočnosti presvedčil kráľovskú rodinu. Kráľovná Mária Antoinetta si na verejnom vystúpení dala do vlasov kvet zo zemiaku, čím sa stali hitom.

Zemiaky napokon hrali úlohu pri jednom z najhorších známych hladomorov v Európe, v Írsku, kde plodina našla ideálne podmienky a stala sa dominantnou potravinou. V roku 1840 však prišla katastrofa. Tri roky ničila mikroskopická huba Phytophthora infestans úrodu, ktorá plesnivela.

Pestovanie zemiakov na Slovensku

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“.

Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.

Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. Začal s touto činnosťou už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody. V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice.

Súčasný stav pestovania zemiakov na Slovensku

Pestovanie zemiakov na Slovensku zaznamenáva pokles, čo je spôsobené najmä náročnou prácou a absenciou extra dotácií v rámci EÚ. Napriek tomu existujú spoločnosti, ktoré sa zemiakom venujú s úspechom. Jednou z nich je šľachtiteľská spoločnosť Eurolant Slovensko, ktorá pôsobí na trhu už 24 rokov a vďaka podpore svojej nemeckej materskej spoločnosti sa neustále rozrastá.

Poľnohospodárske družstvo Družba Poprad v súčasnosti pestuje zemiaky na ploche predstavujúcej 7 % obhospodarovanej pôdy. Cieľom je zachovať ich pestovanie pod Tatrami, keďže zemiaky nie sú dotované a ustupujú iným "atraktívnejším" komoditám. Práca so zemiakmi je celoročná, od výsadby, cez vegetačné obdobie, zber, uskladnenie, až po triedenie. Problémom je aj nedostatok pracovníkov v poľnohospodárstve.

Zemiak je plodinou horského prostredia. Množenie zemiakov vyžaduje špecifické podmienky, ktoré sú určené nadmorskou výškou, úhrnom zrážok a ročnou priemernou teplotou. Najvhodnejšie oblasti na Slovensku pre množenie zemiakov sú Spiš, Liptov a Šariš, čo potvrdzuje aj sídlo zemiakového giganta Eurolant pod Tatrami.

Výmera a úroda zemiakov na Slovensku

Na Slovensku sa v uplynulých rokoch produkovalo približne 130 až 150 tisíc ton zemiakov ročne. Najnižšiu výmeru zberovej plochy dosiahli zemiaky v roku 2023, keď predstavovala len približne 5400 hektárov. Úroda zemiakov koncom 80. rokov dosahovala len 13,56 tony z hektára. V roku 2023 bol podľa údajov zo Štatistického úradu SR výnos 25,02 tony z hektára. To čiastočne kompenzuje pokles pestovateľských plôch, hoci ho ani zďaleka úplne nenahrádza.

Dôvodov postupnej redukcie pestovateľských plôch zemiakov je viacero. V minulosti to boli hlavne ekonomické dôvody, keď tradiční pestovatelia na severe Slovenska nedokázali cenovo konkurovať lacným dovozom zo západnej Európy a Poľska. Oproti 90-tym rokom sa pestovateľské oblasti zmenili a zemiaky v tradičných regiónoch nájdeme len ojedinele. Výmera zemiakov v Bratislavskom a Trnavskom kraji tvorí zhruba polovicu celej výmery pestovaných zemiakov na Slovensku.

„Záujem o slovenské zemiaky samozrejme je, treba si však uvedomiť aj tlak na cenu zo strany dovozcov zo západných krajín a Poľska, takže slovenské zemiaky sa môžu presadiť iba ak sú cenovo konkurencieschopné a kvalitné.“ „Treba tomu veriť, keďže sebestačnosť nám klesá. Kým pred pár rokmi sme sa hýbali okolo 50 percent, teraz oscilujeme okolo 40 percent.“ Zlepšeniu situácie čiastočne pomáha zvýšenie organizovanosti cez organizácie výrobcov. „Predpokladáme v budúcnosti, že sa plochy zemiakov mierne navýšia a stabilizujú na úrovni minimálne 7-8 tisíc hektárov.“

„Ako veľký problém vnímame chýbajúci spracovateľský priemysel pre zemiaky na Slovensku, čo je ale viac menej vykryté výrobou hranoliek v Rakúsku, keďže slovenskí pestovatelia pestujú zemiaky pre ňu.“

Pestovanie zemiakov dnes: Od tradičných po moderné metódy

Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi, niektoré sú už veľmi staré, niektoré zase celkom moderné. Základnou zásadou je, že zemiaky sadíme do pôdy tak, aby vyrašili až po zmrznutých. Sadíme naklíčené hľuzy, a to do vykopaných hrobčekov (veľkých riadkov) asi 25 až 30 cm od seba. Zemiaky potom zahrabeme zeminou (nakopčíme zeminu na ne), aby vznikli vyvýšené hrúbky. Je to z toho dôvodu, že v hrúbkach potom môžu rásť ďalšie hľuzy, ktoré majú dostatok miesta, a aj vaša úroda tak bude vyššia.

Zemiaky nepotrebujú príliš veľa starostlivosti, stačí zálievka, občas ich môžete prihnojiť (napr. hnojíkom), väčšinou stačí kompost alebo hnoj, ktorý ste do pôdy zaryli na jeseň.

Príprava pôdy a sadiva

Pred samotným sadením je potrebné pripraviť pôdu. Zem treba rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je kompost alebo maštaľný hnoj. Pôda by mala mať ideálne pH v rozmedzí 5.5 až 6.0. Odporúča sa tiež pridať prípravky s obsahom draselnej soli na ochranu pred pásavkou zemiakovou.

Pre klíčenie zemiakov je dôležité vybrať kvalitné sadbové zemiaky. Tie je potrebné uložiť do debničky, aby smerovali púčikmi (očkami) hore, a umiestniť ich na miesto s teplotou medzi 12-15 °C. Ak máte málo sadiva, môžete zemiaky rozrezať na kúsky tak, aby každý obsahoval aspoň jedno očko. Nakrájané zemiaky je potrebné nechať 2-3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili.

Výsadba a starostlivosť

Zemiaky vysádzajte na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ideálne medzi aprílom a májom. Ideálny čas na sadenie zemiakov je polovica apríla, po dátume posledného mrazu. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, ale je potrebné ho chrániť pred priamym slnkom kopcovaním zeminy. Odporúčaná hĺbka výsadby je približne 6-8 cm. Po vzídení rastliny je potrebné zeminu prihrnúť (kopcovať) 3-4 krát, čím sa vytvoria tzv. hrobčeky vo výške 20-30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť 20-60 cm v závislosti od kvality pôdy.

Po zasadení je potrebné zemiaky polievať, okopať a odstraňovať burinu. Zemiaky potrebujú stálu vlhkosť, ale pôda nesmie byť premokrená. Zvážte prihnojenie aktívne rastúcich zemiakov kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov, vtedy hľuzy výrazne rastú.

Zber úrody

Zemiaky sú pripravené na zber približne 8 až 10 týždňov po výsadbe. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast, je vädnutie nadzemnej vňate, ktoré sa prejavuje poklesom a žltnutím listov. „Nové“ zemiaky zbierajte hneď po odkvitnutí rastlín. Ak chcete väčšie zemiaky, počkajte, kým vrcholy nezačnú žltnúť a odumierať. Zemiaky po zbere nechajte pár hodín vonku odležať, očistite ich od sypkej pôdy a uložte na chladné a suché miesto.

Alternatívne spôsoby pestovania

• Pestovanie zemiakov v tráve: Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Zemiaky sa rozložia rovnomerne po celej ploche.
• Pestovanie zemiakov vo vreciach: Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy.
• Pestovanie zemiakov na slame: Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Je dôležité používať slamu, ktorá je čerstvá a neskazená, aby sa zemiaky nepokazili.
• Pestovanie zemiakov vo vežiach: Táto metóda umožňuje kontrolu nad kvalitou pôdy a vody, čo zvyšuje kvalitu a výnos plodín.
• Pestovanie zemiakov v nádobách: Pestovanie zemiakov v nádobách má výhodu v tom, že nie je potrebné obrábanie pôdy. Každá rastlina zemiakov potrebuje na dobrý rast asi 13-14 litrov pôdy.

Hnojenie zemiakov

Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.

Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. Frass, teda hmyzí trus, je moderné organické hnojivo vhodné aj na pestovanie zemiakov.

Choroby a škodcovia zemiakov

Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby a škodcovia. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Keby sme zemiaky pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka. S akými rastlinami alebo druhmi zeleniny vieme zemiaky striedať? Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.

Najčastejšie choroby zemiakov

• Neskorá pleseň (fytoftóra): Príznaky plesne na listoch sa objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru. Napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.
• Zemiaková antraknóza: Napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy.
• Alternaria: Spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
• Mäkké hniloby hľúz: Spôsobujú ich baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium.
• Obyčajná chrastavitosť: Je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz. Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
• Prašná chrastavitosť: Je hubová škvrnitá choroba zemiakov.

Najčastejšie škodcovia zemiakov

• Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Najničivejší škodca zemiakov. Dospelý je žltý, oválny chrobák s 10 čiernymi pruhmi na krídlach. Mandelínky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
• Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.

Nutričné hodnoty a zloženie zemiakov

Bežné konzumné zemiaky obsahujú približne 24 percent sušiny, z toho približne 75 percent tvorí škrob a asi dve percentá rozpustné cukry. Bielkoviny tvoria okolo 5 - 10 percent sušiny a tuky asi 0,4 percenta sušiny. Hľuzy obsahujú významné množstvá kyseliny citrónovej, polyfenolov, minerálnych látok (Mg, Fe, Zn, Cu, Mn, P, I, Ni, Ca, K a iných) a vitamínov C, B1, B2 a PP. Pre vysoký obsah škrobu sú zemiaky energetickou, ľahko stráviteľnou a dobre využiteľnou potravinou. Uľahčuje aj trávenie ťažšie stráviteľných potravín, napríklad tukov. Bielkoviny zemiakov patria k najhodnotnejším rastlinným bielkovinám.

Výber a charakteristika odrôd zemiakov

Na trhu je k dispozícii nespočetné množstvo odrôd zemiakov, pričom každá má svoje špecifické vlastnosti. Pri výbere je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:

• Skorosť (termín zberu): Delia sa na veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré. Skoré odrody umožňujú skorší zber a uvoľnenie miesta pre následné plodiny, zatiaľ čo neskoré odrody môžu nahradiť skorú zeleninu. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
• Účel použitia: Varný typ zemiakov je kľúčový pre ich kulinárske využitie.
• Dĺžka skladovania: Niektoré odrody sú vhodnejšie na dlhodobé skladovanie ako iné.
• Oblasť pestovania a typ pôdy: Odrody sa líšia v nárokoch na pôdu a klimatické podmienky.
• Odolnosť voči chorobám: Dôležitá je najmä odolnosť proti plesni zemiakovej a háďatku zemiakovému.
• Výnosnosť: Niektoré odrody sú prirodzene úrodnejšie ako iné.
• Chuťové vlastnosti: Individuálne preferencie hrajú tiež významnú rolu.
• Farba šupky a dužiny: Táto vlastnosť je často vizuálnym kritériom výberu.

Varné typy zemiakov

Varný typ udáva, ako sa zemiak správa po tepelnej úprave a je najdôležitejším ukazovateľom pre dosiahnutie dokonalého kulinárskeho výsledku. Často tam vidíme označenia A, B, C, D a ďalšie rôzne odrody typu fialové alebo baby zemiaky. Baby zemiaky sú zberané nezrelé. V tomto prípade nezrelé neznamená nejedlé, ale že majú veľmi jemnú šupku a sú určené na spracovanie a varenie v šupke. Nemusíme ich lúpať, bolo by to aj veľmi prácne.

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Hľuzy s pevnou, lojovitou dužinou, ktoré sa po uvarení nerozvaria. Sú ideálne na prípravu zemiakových šalátov a ako pevná príloha.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Univerzálne zemiaky s polopevnou až jemnou dužinou, ktorá sa mierne rozpadáva a je mierne múčnatá. Hodia sa na bežné varenie, pečenie, do polievok či gulášov.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Múčne zemiaky s polomúcnou dužinou, ktoré sa ľahko rozvaria. Sú vhodné na prípravu zemiakovej kaše, placiek alebo domácich hranoliek. Ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Kombinované označenia (AB, BC): Značia vlastnosti medzi uvedenými základnými typmi. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Prehľad populárnych odrôd zemiakov na Slovensku

Na Slovensku sú obľúbené najmä odrody so žltou šupkou, ale aj červené odrody. Medzi najžiadanejšie patria:

Veľmi skoré odrody

• Anuschka: Vysoko akostná šalátová odroda s výbornou chuťou, žltou šupkou a plytkými očkami. Varný typ AB, dobre sa skladuje.
• Marabel: Obľúbená odroda s hladkou šupkou a dobrou chuťou, odolná voči háďatku zemiakovému, hrdzi a chrastavitosti.
• Bellarosa: Veľmi skorá odroda s červenou šupkou, vysokou dormanciou a dobrou toleranciou k suchu.
• Colette: Konzumná odroda s pekným oválnym tvarom, hladkou šupkou a žltou dužinou, ktorá netmavne. Varný typ AB.
• Riviera: Skorá odroda s hladkou šupkou, výbornou odolnosťou na vírusové choroby a skorými vysokými úrodami.
• Adora: Patrí medzi najskoršie odrody, vhodná na skorý zber, varný typ B.

Skoré odrody

• Elfe: Skorá konzumná odroda s výbornou chuťou a pevnou konzistenciou, varný typ B.
• Malvina: Skorá slovenská odroda s dobrou odolnosťou voči suchu, oválnymi hľuzami a žltou dužinou.
• Sunita: Holandská skorá konzumná odroda varného typu AB, s lahodnou chuťou a dlhou dobou skladovania.
• Wega: Skorá konzumná odroda, prevažne pevný varný typ B, vhodná pre domácnosti aj výrobu polotovarov.

Stredne skoré odrody

• Laura: Stredne skorá konzumná odroda s červenou šupkou a žltou dužinou, varný typ B. Je chutná a vhodná na priamy konzum aj spracovanie.
• Annalena: Stredne skorá šalátová odroda s vyrovnanými hľuzami, žltou šupkou i dužinou a dlhodobým skladovaním.
• Megan: Prílohová odroda varného typu B, s oválnym tvarom, žltou šupkou a sýtožltou dužinou, dosahuje vysoké úrody.
• Mozart: Odroda s veľkými oválnymi hľuzami, svetložltou dužinou a červenou šupkou, dobre znáša sucho a teplo.
• Soraya: Stredne skorá konzumná odroda s predpokladom vysokých výnosov, varný typ B, vhodná pre gastronomické použitie.
• Viktoria: Nová nemecká odroda, vyšľachtená z Marabel, s dobrou chuťou a vhodná do hlinitých pôd.

Stredne neskoré a neskoré odrody

• Agria: Zemiaky s oválnym tvarom a veľmi veľkými hľuzami, tmavožltou dužinou, vysoko úrodná a vhodná na skladovanie až do jari.
• Talentine: Vysokoúrodná odroda s hladkou šupkou a žltou dužinou, podobná Agria, ale s vyrovnanejšími hľuzami.

Špeciálne odrody

• Mulberry Beauty: Farebná odroda s červenou šupkou i dužinou, bohatá na antioxidanty, varný typ A.
• Fialové zemiaky: Zemiaky s fialovou šupkou i dužinou, bohaté na antioxidanty, varný typ AB.
• Alouette: Skorá odroda s červenou šupkou, odolná voči plesni zemiakovej, varný typ AB.
• Twinner: Skorší typ ako Aloutte, so žltou šupkou i dužinou, varný typ AB, odolný voči plesni zemiakovej.
• Twister: Stredne skorá odroda so žltou šupkou, varný typ AB, veľmi dobre skladovateľná a odolná voči phytophthore.

tags: #pestovanie #zemiakov #na #slovensku

Populárne príspevky:

• Všetko o ružiach Kordana
• Návod na vystrihovačky kvetov
• Unikát Vihorlatských vrchov
• prečo je rumanček pravý taký populárny
• MMS správy na rôznych zariadeniach