Kompletný Sprievodca Pestovaním Zemiakov: Od Výsadby až po Skladovanie

Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici a neoddeliteľnou súčasťou našej stravy vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti. Na Slovensku sú zemiaky veľmi populárne a známe aj pod názvami erteple, zemchata či bandora. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sa stále nachádzajú v Južnej Amerike.

Zemiaky sú okopanina, ktorej vyhovuje zaradenie do prvej trate po hnojení maštaľným hnojom. Ich chuť je typická a odráža sa v nej spôsob pestovania, zaobchádzania s pôdou i odrodové vlastnosti. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) je jednoročná rastlina patriaca do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako paradajka.

Pôvod a História Zemiakov

Napriek svojmu kulinárskemu významu boli zemiaky v našich zemepisných šírkach dlho neznáme. Európske obyvateľstvo si ich začalo vychutnávať až v 16. storočí, keď boli dovezené po mori z Ameriky. Fridrichovi Veľkému sa podarilo presadiť túto exotickú zeleninu ako základnú potravinu, a to aj napriek neochote obyvateľstva. Zemiaky sa k nám dostali z Nemecka, konkrétne z Brandenburska. Odtiaľ pochádza aj výraz "zemiak", ktorý čeština prevzala z dolnolužickej srbčiny. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Írsku, boli zemiaky v minulosti hlavnou potravou, až kým nedošlo k hladomoru spôsobenému chorobou zemiakov v 19. storočí. Dodnes majú zemiaky svoje stále miesto v každej špajzi.

Sú Zemiaky Jedovaté?

Rastliny zemiakov v čase kvitnutia vytvárajú plody, ktoré sú však jedovaté a nemali by sa jesť. Jedlá časť rastliny - zemiaková hľuza - rastie v pôde. Aj samotné hľuzy sú však surové nejedlé. Nevarené zemiaky obsahujú veľké množstvo solanínu, ktorý slúži ako prirodzená ochrana proti patogénom. Nadmerná konzumácia surových zemiakov môže spôsobiť príznaky otravy. Zemiaky by sa preto mali pred konzumáciou vždy uvariť alebo upiecť. Keďže klíčky (ako aj zelená šupka) obsahujú jedovatý solanín, naklíčené zemiaky predstavujú zdravotné riziko. Výnimka: koncentrácia solanínu v čerstvých klíčkoch je taká nízka, že môžete jesť zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter.

Typy a Odrody Zemiakov

Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby. Rozlišujeme múčnaté a voskové odrody, ako aj skoré a neskoré odrody.

• Raný zemiak: Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení, niekedy už po 60 dňoch. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
• Poloneskorý zemiak: Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
• Neskorý zemiak: Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe, zvyčajne po 100-120 dňoch. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
• Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok. Napríklad odroda "Vitelotte" zaujme svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou.

Varné Typy Zemiakov

Zemiaky sa delia aj podľa varného typu, čo je dôležité pre ich kulinárske využitie:

Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov (AB, BC a pod.), ktoré majú vlastnosti z oboch typov. Pri výbere zemiakov na pestovanie je dôležité zohľadniť, či chcete zemiaky na okamžitú spotrebu alebo na dlhodobé uskladnenie. Pre priamy konzum sa uprednostňujú veľmi skoré odrody, zatiaľ čo na uskladnenie sú vhodnejšie stredne skoré alebo stredne neskoré odrody. Odporúčané odrody pre záhradkárov sú napríklad 'Désirée', 'Raja', 'Marena', 'Markies' a 'Jelly' - sú polopevné, polomúčnaté, s jemnou až hrubšou štruktúrou, prevažne varného typu B, vhodné ako príloha jedál. Pre biopestovanie sú vhodné odrody ako 'Connect', 'Campina', 'Granada', ktoré sú odolné proti chorobám a háďatkám.

Pestovanie Zemiakov

Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. Ľuľok zemiakový patrí medzi plodiny s vysokou návratnosťou na malej ploche, takže aj niekoľko riadkov vám prinesie chutnú domácu úrodu. Pestovanie zemiakov môže byť jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.

Príprava Pôdy a Stanovišťa

Zemiaky sú rastlinami milujúcimi leto. V príjemnom slnečnom teple sa cítia ako doma, avšak nemajú rady sálavé teplo poludnia. Vyžadujú slnečné chránené stanovištia. Pre ekologicky pestované zemiaky je dôležité, aby sa sadili do mierne vyhriatej pôdy. To sa dá dosiahnuť neskorším termínom výsadby alebo použitím čiernej netkanej textílie.

Pre pestovanie zemiakov je ideálna priepustná a prevzdušnená pôda s vyšším obsahom humusu. Zemiakom sa najlepšie darí v kyprej, na živiny bohatej pôde, ktorá sa na slnku rýchlo zahreje a nezostane dlho mokrá. Ideálna je preto piesočnatá alebo hlinitá pôda. Ak je pôda lepšie spracovaná do hĺbky, tým ľahšie rastú korene. Zemiakom sa môže dariť aj na bežne ťažkej ílovitej pôde, ak sa nakyprí kombináciou jesenného brázdenia a premrznutia pôdy. To funguje tak, že na jeseň pôdu nahrubo prekopete, aby mráz mohol v zime rozbiť hrubšiu pôdu.

Pôdu treba kvôli živinám poriadne pohnojiť. Môžete použiť čerstvý hnoj alebo kompost, prípadne umelé hnojivo, ktoré obsahuje dostatok horčíka. Hnoj a kompost použite na hnojenie už na jeseň, umelé hnojivo až pred výsadbou zemiakov. Skúsený pestovateľ má zaužívaný klasické jesenné hlboké rýľovanie s následným zapracovaním organického granulovaného hnojiva alebo maštaľného hnoja. Na jar sa pôda prekyprí a zarovná.

Osevný Postup

Zemiaky sa zaraďujú do osevného postupu na vylepšenie fyzikálnych vlastností pôdy, ale aj na odburinenie. Pôda po nich ostáva kyprá a vďaka vegetačnému krytu zemiakovej vňate takmer bez burín. Dôležité je dodržiavať rotáciu plodín, pri ktorej sa zemiaky pestujú na tom istom mieste raz za tri až štyri roky. Nikdy nepestujte zemiaky na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky, inak hrozí výskyt mandoliniek, háďatiek a hniloby. Na tom istom stanovišti zemiaky pestujte až po štyroch rokoch. Pri opakovanom pestovaní viac rokov po sebe hrozí totiž nebezpečenstvo uchovávania zárodkov plesňových a bakteriálnych chorôb v pôde.

Zemiaky by sa nemali vysádzať na záhony, na ktorých už boli v predchádzajúcom roku vysadené iné rastliny z čeľade ľuľkovitých, napríklad paradajky. Zabráni sa tým výskytu patogénov, ktoré sa špecializovali na túto čeľaď rastlín. Vhodné predplodiny sú strukoviny, listová zelenina a hlúboviny. Strukoviny sú vhodné najmä preto, že obohacujú pôdu o dusík a zanechávajú ju v dobrej kondícii. Ide o skupiny zelenín, ktoré so zemiakmi nemajú spoločné choroby ani škodce.

Výber a Príprava Sadbových Zemiakov

Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu. Nikdy nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody ani konzumné zemiaky z obchodu, pretože certifikovaná sadba je pestovaná v sterilnej pôde a neobsahuje vírusy a plesne. Výhodou certifikovanej sadby zemiakov je, že bola testovaná na prítomnosť patogénov a môže sa oficiálne používať na vegetatívne rozmnožovanie.

Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Nakrájané zemiaky nechajte 2-3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili.

Čas a Spôsob Výsadby

Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C, ideálne medzi aprílom a májom. Optimálny čas na výsadbu sadbových zemiakov je od marca do júna, v závislosti od odrody. Skoré zemiaky by sa mali prikryť fóliou alebo rúnom, aby boli chránené pred mrazom. Stredne neskoré odrody vysádzame v júni až júli do ľahšej až stredne ťažkej, hlinito-piesočnatej, dobre prekyprenej pôdy s dostatkom humusu.

Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy. Nesmieme zabudnúť nechať medzi zemiakmi medzeru. Pre záhradkárov sa odporúča hustejší spon (0,5 x 0,4 m). Naklíčené hľuzy vysádzame do hrobčekov, ktoré sú vzdialené od seba asi 70 cm a v riadku na 30 cm. Z každého zemiaka vyrastie nová rastlina s 15 až 25 dcérskymi hľuzami. Potom brázdy z oboch strán prihrnieme tak, aby sme na povrchu vytvorili nízky kopček pôdy. Pôdu utlačte a dôkladne zalejte.

Zalievanie a Hnojenie

Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. Požiadavky na zálievku závisia od počasia, substrátu, svetelného spádu a tvorby plodov. Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa nebude tak rýchlo odparovať.

Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Najlepšie je používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Môžete použiť organické hnojivá (napr. kompost, hnoj) alebo priemyselné hnojivá určené priamo na zemiaky. Zemiaky sú náročné predovšetkým na draslík, ktorý im pomáha zvládnuť prípadný stres z poklesu teplôt či sucha. Prihnojte ich na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m². Organická súčasť hnojív posilňuje aj odolnosť zemiakov proti stresu.

Starostlivosť Počas Rast

S okopávaním začneme až po vzídení vňate, aby sme nepoškodili zakoreňujúce sa a vzchádzajúce klíčky. Okopávanie opakujeme v 7- až 10-dňových intervaloch. Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahrňovať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek. Zhŕňaním pôdy sa lepšie akumuluje teplo a vytvára sa viac bočných podzemných výhonkov, na ktorých sa môžu tvoriť hľuzy. Tento proces zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý. Počas vegetácie nezabudnite zasadené zemiaky aspoň dva krát okopať, vyplieť burinu a prihrnúť zeminu. Pri okopávaní však pracujte veľmi opatrne, aby ste nepoškodili korene. V momente, keď začnú zemiaky kvitnúť, už ďalej neokopávajte a nijak do tohto záhona nezasahujte.

Choroby a Škodcovia Zemiakov

Väčšina pestovateľov zemiakov sa musia niekedy vysporiadať aj s nepríjemnými chorobami či škodcami, ktoré bohužiaľ napádajú ich úrodu. Zvyčajne sa dá proti nim bojovať. Ochrana proti plesniam spočíva v pestovaní odolných odrôd, aplikácii fungicídov a správnej agrotechnike.

Najčastejšie Choroby Zemiakov

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Je najvážnejším ochorením zemiakov. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C a môže napadnúť listy, vňať, hľuzy zemiakov a za daždivého počasia môže zničiť celé porasty. Základom boja proti nej je popri chemických postrekoch počas vegetácie v 10-14-dňových intervaloch aj používanie zdravej sadby.
• Mokrá hniloba zemiakov: Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy.
• Suchá hniloba zemiakov: Prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, pretože choroba má vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze.
• Obyčajná chrastavitosť: Najviac sa prejavuje na hľuzách. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení a zhoršuje skladovateľnosť.
• Alternáriová škvrnitosť listov: Prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom. Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.

Škodcovia Zemiakov

• Pásavka zemiaková (mandelinka): Pásavka je najvážnejším škodcom zemiakov. Larvy i dospelé jedince poškodzujú nadzemné časti zemiakov. V boji proti pásavke zemiakovej sa najlepšie osvedčili zásahy proti mladým larvám použitím postrekov.
• Vošky: Cicajú na spodnej strane mladších listov. Veľké škody spôsobené prenosom rôznych vírusových chorôb zemiakov výrazne znižujú úrodu. Boj proti voškám je dôležitý hlavne v množiteľských porastoch, pretože nesmieme dopustiť, aby sa vírusy dostali do hľúz.
• Drôtovce: Zákernými škodcami zemiakových hľúz sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré sa zavrtávajú do hľúz a môžu do nich zavliecť aj rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Drôtovce sa vyskytujú väčšinou v takých pôdach, ktoré neboli viac rokov obrábané.

Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Skúsený pestovateľ má overené: „Spolu s listovou výživou aplikujeme prípravky na ochranu rastlín. Ideálne je použitie jedného organo-minerálneho hnojiva spolu s bioinsekticídom NeemAzal T/S. Ten okrem drobného hmyzu, ako sú vošky a cikády, odstráni larvy pásavky zemiakovej. Dôležité je prípravok použiť na čo najmladšie larvy pásavky. Účinok je badateľný už po 1-2 dňoch. Proti listovým chorobám sa osvedčil Controlphyt Cu, ktorý obsahuje rýchlo prijateľnú organickú meď vo forme glukonátu meďnatého.“

Zber a Skladovanie Zemiakov

Čas zberu zistíte tak, že vňať zemiakov začne žltnúť. Vtedy ju všetku odstráňte a asi za 14 dní môžete začať vykopávať zemiaky. Malo by byť sucho a teplota aspoň 12 °C. Opäť si dávajte pozor pri vykopávaní, aby ste svoje zemiaky nepoškodili. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby.

Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Potom hľuzy preberte a zdravé, mechanicky nepoškodené dajte do jutových alebo papierových vriec, ktoré uložíte na vhodné miesto. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C. Na skladovanie úrody zemiakov sú obzvlášť užitočné drevené debny prepúšťajúce vzduch. V zimnom období by sa teplota v miestnosti mala pohybovať okolo 3 až 5 °C a vlhkosť vzduchu okolo 85 až 95 %. Cez túto miestnosť nesmie viesť kúrenie. Vlhkosť vzduchu môžeme udržiavať pravidelným kropením podlahy. Stav hľúz je potrebné priebežne kontrolovať a nahnité odstrániť. Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu.

Inovatívne Metódy Pestovania Zemiakov

Okrem klasického pestovania zemiakov existujú aj iné možnosti, ako získať chutné domáce zemiaky. Potešia hlavne tých pestovateľov, ktorí sa nechcú príliš narobiť alebo nemajú veľkú záhradu.

Pestovanie Zemiakov vo Vzduchu (Aeroponika)

Vedeli by ste si predstaviť pestovanie zemiakov bez pôdy, zavesené vo vzduchu? Znie to síce ako sci-fi, ale ide už o pomerne zhmotnenú predstavu vedcov z CIP (International Potato Center) - o tzv. aeroponické pestovanie zemiakov. Pri aeroponickom pestovaní je vrchná časť zemiakov pripevnená vo zvislej polohe na podložke, zatiaľčo jej korene visia v boxe pod ňou. Do tohto uzavretého priestoru je vyparovaná voda so živinami, ktorá tak podporuje rast zemiakov. Tento spôsob je nielen lacnejší, ale aj efektívnejší, kedy úroda môže byť až 10x vyššia. Ak sa teda vedcom podarí dotiahnuť posledné nedostatky tejto prevratnej technológie, produkcia zemiakov okolo sveta by sa mohla rapídne zvýšiť.

Pestovanie Zemiakov v Nádobách a Vreciach

Tradičná metóda pestovania zemiakov si vyžaduje veľa priestoru, takže poľnohospodári s malými pozemkami sa často uchyľujú k nie celkom tradičným, ale veľmi efektívnym spôsobom pestovania zemiakov vo vreciach alebo kvetináčoch. Na pestovanie môžete použiť veľkú nákupnú tašku, drevené debny alebo tzv. zemiakové veže. Nádoba na pestovanie by mala mať priemer aspoň 35 cm a výšku minimálne 50 cm. Dôležitá je predovšetkým kyprá pôda bohatá na živiny, ktorá nikdy nesmie vyschnúť, ale ani byť premočená. Pri pestovaní v nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov. Na sadenie do vriec sú lepšie odrody s časným, stredným alebo stredne skorým zrením.

Ako postupovať pri pestovaní v nádobách:

1. Asi do tretiny kvetináča nasypte kúpenú zeminu.
2. Následne vložte do nej naklíčené zemiaky a zasypte ďalšou vrstvou zeminy tak, aby ich bolo vidieť.
3. Vždy, keď podrastú, tak ich opäť zasypte trochou zeminy a opakujte to až dovtedy, kým nemáte plný kvetináč až po vrch.
4. Týmto spôsobom sa zemiaky budú v kvetináči rozrastať. Dôležité je, aby bol kvetináč vždy na svetle. Z času na čas ho polejte.

Pestovanie Zemiakov v Slame

Pestovanie v slame uľahčuje samotný zber zemiakov a ich starostlivosť. Vrstva slamy sa pestovateľom osvedčila nielen ako prostriedok na potlačenie burín, ale tiež ako účinná prevencia proti výskytu niektorých škodcov, napr. veľmi známej pásavky zemiakovej. Keďže sa zemiakové hľuzy vyvíjajú v slame, môžete ich zberať ľahko a úplne čisté. Ako prebieha pestovanie v slame - pred výsadbou zeminu na záhone prekyprite a zapracujte kompost. Potom na povrch zeminy naukladajte zemiaky a zakryte vrstvou slamy. Len čo sa objavia listy, sformujte slamu do kopčeka. Hľuzy sa budú vytvárať prevažne nad zemou v slame, a preto musia byť celkom zakryté, aby vplyvom svetla neozeleneli.

tags: #pestovanie #zemiakov #vo #vzduchu

Populárne príspevky:

• ako pestovať lufu v záhrade
• Sprievodca pestovaním vo fóliovníku
• Svieže kvety priamo z Holandska
• pestovanie zlatovky v záhrade
• Chondroprotektíva v Aloe Vera géli