Petržlen v kuchyni a jeho pestovanie

Bez bieleho, výrazne voňavého koreňového petržlenu si len ťažko vieme predstaviť našu domácu kuchyňu. Dá sa síce jesť aj surový, ale jeho chuť a aróma sa najlepšie rozvinie najmä po tepelnej úprave. Koreňový petržlen poznali už pestovatelia v staroveku. Väčšej pozornosti sa začal tešiť pred 500 rokmi, keď si ho naši predkovia cenili nielen pre jeho výraznú chuť a vôňu, ale aj pre možnosť dlhodobého skladovania a širokú možnosť využitia.

V súčasnosti ho vnímame hlavne ako koreňovú zeleninu, ale aj z odrody pestovanej pre biely koreň dlhý okolo 20 cm sa dá zberať sýtozelená vňať. Vňať sa dá konzumovať čerstvá, ale aj po tepelnej úprave, veľmi dobre sa uchováva tiež mrazením.

Petržlen podporuje trávenie, má močopudné účinky, zmierňuje opuchy, pôsobí detoxikačne a protizápalovo. Koreňový petržlen je skutočne prírodným liekom, je plný zdraviu prospešných látok. Nájdeme v ňom vitamín C a A, vitamíny skupiny B, vápnik, horčík, draslík a fosfor.

Petržlenová vňať patrí medzi najobľúbenejšie bylinky v našich kuchyniach. Jeho čerstvá vôňa a chuť dokáže oživiť mnoho jedál. Petržlenová vňať obsahuje veľa vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré poskytujú dôležité zdravotné výhody. Je obzvlášť bohatým zdrojom vitamínu K. Taktiež obsahuje množstvo vitamínu A a antioxidantov známych ako flavonoidy.

Druhy petržlenu

Existujú rôzne druhy petržlenu, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a využitím:

Petržlen obyčajný (Petroselinum crispum) - Tento druh je najznámejší a najčastejšie používaný.
Petržlen hladkolistý (Petroselinum crispum var. neapolitanum) - Tento druh je obľúbený pre svoju výraznejšiu chuť.
Petržlen kučeravý - Používa sa najmä na zdobenie ako luxusnejšia dekorácia.
Petržlen pestrolistý - Zaujímavý chuťou aj vzhľadom.
Petržlen koreňový (Petroselinum crispum var. tuberosum) - Tento druh je obzvlášť cenený pre svoje chutné jedlé korene a zároveň poskytuje aj aromatickú vňať.

Petržlen koreňový patrí medzi dvojročné zeleniny, ktoré sa však v záhradách pestujú ako letničky. Kým hladkolistá odroda zvládne aj vyššie teploty pri spracovaní, kučeravé odrody si zachovajú svoju typickú chuť pri nižších teplotách.

Pestovanie petržlenu

Petržlen koreňový patrí medzi dvojročné zeleniny, ktoré sa však v záhradách pestujú ako letničky. Ak sme obmedzení len na pestovanie v nádobách na terase či balkóne, v pestovaní budeme omnoho úspešnejší v prípade, že sa pustíme do pestovania vňaťového petržlenu.

Výber stanovišťa a pôdy:

Slnečné stanovište: Petržlen vňaťový je rastlina, ktorá miluje slnko, a preto sa mu najlepšie darí na mieste, kde dostane aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne.
Pestovanie v polotieni: Ak nemáte dostatok miesta na slnečnom mieste, petržlen môže rásť aj v polotieni, no môže to mierne spomaliť jeho rast.
Bohatá na živiny: Petržlen vňaťový obľubuje pôdu, ktorá je bohatá na živiny a organické látky. Pred sejbou pridajte na plochu dobre prehnitý kompost, ktorý poskytne rastlinám živiny počas celej sezóny.
Neutrálne pH: Ideálne pH pôdy pre petržlen je mierne kyslé až neutrálne (pH 6-7). Ak je pôda príliš kyslá, môžete pridať vápno na úpravu pH.

Petržlen preferuje slnečné miesto s hlbšou hlinitopiesočnatou pôdou, niektoré odrody veľmi dobre znášajú aj ťažkú pôdu bohatú na íl. Záhon by nemal byť vyhnojený čerstvým hnojom, pri jarnom hnojení použime radšej kompost alebo minerálne hnojivo.

Výsev a klíčenie:

Semená petržlenu majú prirodzene pomalé klíčenie, ktoré môže trvať 2-4 týždne, niekedy až 5 týždňov. Tento proces môžete urýchliť niekoľkými spôsobmi:
Namočenie semien: Semená petržlenu môžete namočiť do vody na 24 hodín pred výsevom.
Predklíčenie: Pri koreňovom petržlene sa odporúča pred výsevom semená stratifikovať niekoľko dní pri teplote približne 0 °C a potom ich namočiť na 12 hodín do teplej vody.
Priamy výsev: Semená vysievajte priamo na záhon na jar, keď pominie nebezpečenstvo mrazov. Pôda by mala byť dostatočne teplá, okolo 10 °C.

Väčšinou sa v apríli a marci vysieva priamo na záhon v radoch od seba vzdialených 20 až 25 cm. Pri koreňovom petržlene sa odporúča výsev do hĺbky 1 až 3 cm, s rozostupmi riadkov 30 až 40 cm. Pri petržlenovej vňati je hĺbka výsevu 0,5-1 cm a rozostupy riadkov 20-30 cm, po vyjednotení 6-10 cm medzi rastlinami.

Po výseve a pri klíčení semien je veľmi dôležité rovnomerné zalievanie, inak môže dôjsť k nerovnomernému klíčeniu a rastu. Semená klíčia pomerne dlho (niekedy to trvá až päť týždňov), proces možno urýchliť jemným zavlažovaním, aby pôda nevyschla než sa objavia semenáčiky.

Zálievka a starostlivosť:

Pravidelná zálievka: Petržlen potrebuje dostatočne vlhkú pôdu, ale bez premočenia. Udržujte pôdu vlhkú pravidelným zavlažovaním, najmä v suchších obdobiach. Vlhká pôda je nevyhnutná pre jeho správny rast a zabezpečuje lepšiu textúru a chuť. Polievajte výdatne ráno, ak treba i večer.
Prekyprovanie pôdy: Po vzídení a zosilnení rastlín, keď majú tri až päť listov, pôdu medzi riadkami prekyprite a zároveň odstráňte vzídenú burinu.
Hnojenie: Petržlen potrebuje stredné množstvo hnojiva a vyžaduje dobrú úroveň živín počas celého vegetačného obdobia. Pri sejbe zapracujte do pôdy univerzálne rastlinné hnojivo.
Mulčovanie: Aby ste korene udržali chladné a vlhké, rozmiestnite okolo základne rastliny mulč. Mulč tiež potláča buriny a udržuje vlhkosť v pôde.

Infografika o správnom pestovaní petržlenu

Ochrana proti škodcom:

Pri jeho pestovaní však môže dôjsť k napadnutiu škodcami, ako sú vošky a mrkvové mušky, a chorobami, ako je pleseň. Kombinácia s inými rastlinami a správne striedanie plodín sú efektívne metódy, ako ochrániť petržlen pred škodcami. Výsadba petržlenu vedľa cibule alebo cesnaku pomáha odpudzovať škodcov, pretože ich silná vôňa maskuje vôňu petržlenu. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú žihľava, rebríček a cesnak, sú vynikajúcimi prírodnými spôsobmi, ako ochrániť petržlen pred škodcami. Tieto výluhy obsahujú prírodné repelenty, ktoré odrádzajú škodcov a posilňujú imunitu rastlín. Na ochranu petržlenu sú vhodné aj bylinky ako rebríček a palina.

Aby sme mohli riadky s petržlenom okopávať a zbavovať burín, môžeme do nich súčasne s petržlenom vysiať pár šalátov alebo reďkoviek, ktoré klíčia do týždňa - ako náhle petržlen vzíde a sadeničky sa dajú uchopiť do prstov, môžeme odstrániť plodiny medzi nimi a vyjednotiť petržlenovú vňať.

Zber a skladovanie

Koreňový petržlen môžeme zbierať približne od septembra, patrí však do skupiny zimnej zeleniny, ktorú je možné nechať počas zimy v záhone a zbierať postupne. Koreňový petržlen môžeme zbierať približne od septembra.

Zber vňate:

Vňať zberajte, keď je rastlina vysoká asi 15 cm.
Stonky zrežte približne 2,5 cm nad zemou.
Keď vňať nespotrebujete, urobte si z nej viazaničku a nechajte uschnúť.
Ak máme vňate veľa, narežte ju, vložte do plastového téglika a dajte zamraziť.
Čerstvé listy môžete uchovávať v chladničke v plastovom vrecku alebo ich zamraziť.
Najlepším spôsobom skladovania je tiež uchovávanie vňate ako rezaných kvetov - v pohári s vodou v chladničke.

Stonky, ktoré vybiehajú do kvetu, odstrihnite, aby petržlen ďalej vyháňal nové listy.

Zber a skladovanie koreňa:

Vyberajte ho hneď, ako bude dostatočne veľký na použitie - nenechávajte ho v zemi len kvôli tomu, aby mal veľké korene, pretože inak obetujete jeho chuť. Často pomáha, ak najprv zatlačíte na koreň a potom ho otočíte a jemne potiahnete smerom nahor. Väčšie, dlhšie korene možno budete musieť uvoľniť pomocou malých záhradných vidiel.

Zberajte po etapách alebo keď korene dosiahnu plnú veľkosť, čím rozložíte svoju úrodu na mnoho týždňov. Ak pestujete petržlen na jar a začiatkom leta, vyberajte ho skôr, ako budú denné teploty príliš vysoké, pretože teplo môže spôsobiť, že jeho korene budú vláknité. Ak zbierate úrodu na jeseň, petržlen chutí oveľa lepšie po jednom alebo viacerých mrazoch.

Korene petržlenu môžete skladovať v pivnici alebo niekde v tme a chlade pri 0 °C aj niekoľko mesiacov. Môžete ju však aj v novembri pozberať a uchovať v piesku v pivnici pri teplote do 2 °C.

Ako vysiať petržlen (NOVÁ ZÁHRADA)

Pestovanie v kvetináčoch

Ak nemáte záhradu, petržlen vňaťový môžete pestovať aj v kvetináčoch na balkóne alebo parapete. Petržlenu sa darí aj v nádobách - ťažko rastie v ťažkej alebo kamenistej pôde, takže sa mu darí lepšie v nádobách ako v zemi.

Výber nádoby: Ako kvetináč môžete použiť čokoľvek, od terakotového kvetináča až po staré vedro. Vyberte si hlboký hrniec, aby sa korene petržlenu mohli rozvíjať. Uistite sa, že hrniec má na dne otvory, aby mohla prebytočná voda odtiecť.

Pôda: Naplňte kvetináč preosiatou záhradnou zeminou alebo hlinitým kompostom. Používajte dobre odvodnenú pôdu.

Zavlažovanie: Petržlen v nádobách si nevyžaduje oveľa viac pozornosti ako ten pestovaný v zemi, ale budete ho musieť zalievať častejšie, najmä v suchom počasí. Pôdu udržiavajte rovnomerne vlhkú, ale vyhnite sa nadmernému zalievaniu.

Osvetlenie a teplota: Umiestnite kvetináč na miesto, kde bude mať rastlina prístup k svetlu aspoň 6 hodín denne. Vhodným miestom môže byť okenný parapet. Petržlen najlepšie rastie pri teplotách od 18 do 24 stupňov Celzia.

Hnojenie: Každých pár týždňov môžete aplikovať hnojivo na bylinky a zeleninu.

Ochrana: Aby ste ochránili petržlen pred vŕtavkou mrkvovou, môžete celú nádobu jednoducho zakryť záhradníckym rúnom a zaťažiť ju.

Využitie petržlenu v kuchyni a pre zdravie

Petržlen má v kuchyni široké uplatnenie. Je základom bylinkového zväzku bouquet garni a pridáva sa do väčšiny polievok a vývarov. Pridať ho možno do bešamelových omáčok, do omeliet, šalátových zálievok, majonéz, plniek a mletého mäsa.

Koreňový petržlen sa často používa ako náhrada inej koreňovej zeleniny, ako je paštrnák, repa alebo mrkva. Môže sa variť so šupkou alebo olúpať a pridať do duseného mäsa a polievok. Korene môžete konzumovať surové a pridať do šalátov.

Z petržlenu využijeme úplne všetko. Aj keď ho budeme pestovať hlavne pre koreň, ktorý sa dá zapekať s mäsom, pripravovať z neho aromatickú polievku, omáčku alebo špeciálne slané zmesi s mrkvou, ktoré sa využívajú pri príprave sviečkovej alebo polievok, určite sa nezbavujme ani jeho vňate. Tá patrí do polievok, omáčok alebo aj do šalátov.

Petržlen je tiež zdraviu prospešný. Hlavnými účinnými látkami petržlenu sú silice, ktoré majú diuretický účinok a pomáhajú pri chorobách obličiek, močového mechúra, pri obličkových kolikách a pri problémoch s močovými kameňmi, po zápale prostaty, pri menštruačných problémoch, črevnej kolike. Povzbudzuje chuť do jedla, zlepšuje funkciu žliaz s vnútornou sekréciou. Je tiež výborná na prečistenie pleti.

Medzi ďalšie zdravotné výhody konzumácie petržlenovej vňate patrí: Prevencia rakoviny: Petržlenová vňať obsahuje veľké množstvo flavónu apigenínu. Vyplavovanie škodlivín z tela: Petržlenová vňať funguje ako silné prírodné diuretikum a pomáha znížiť nadúvanie a krvný tlak. Zdravie kostí: Bylinka je nabitá vitamínom K, ktorý súvisí so zdravím kostí.

tags: #petrzlen #v #kuchyni #pestovanie