Sochy a umenie v Piešťanoch: Od ikonického Barlolámača po menej známe diela
Hovoríte si, že v Piešťanoch ste už boli a videli ste to najlepšie? Že vás v známom kúpeľnom meste už nemá čo prekvapiť? Opak je pravdou. Pri priečelí Kolonádového mosta stojí už takmer deväťdesiat rokov, no len málokto z ľudí, ktorí okolo neho prechádzajú, vie, že socha je vlastne geniálny marketingový produkt, a to z roku 1894!
Najznámejší symbol Piešťan a tamojších kúpeľov sochu barlolámača v týchto dňoch neuvidíte. Stavebníci ju celú zabalili do geotextílie. Chcú tak zabrániť jej poškodeniu počas renovácie okolia. Bronzová socha barlolámača desiatky rokov víta návštevníkov kúpeľného mesta na začiatku Kolonádového mosta. Dnes sme jej kontúry hľadali márne. Celú ju zakryli.
Viac ako 90-ročnú sochu síce neopravujú, ale jej okolie áno. Dielo malo poškodený podstavec. Primátor Piešťan Peter Jančovič upozornil na podnož barlolámača, kde sa nachádza fontána. „Túto fontánu obnovujeme. Robíme ju podľa pôvodného projektu Emila Belluša,“ uviedol. Dodal, že tento projekt nebol nikdy zrealizovaný.
Práce v okolí sochy chcú ukončiť do otvorenia letnej turistickej sezóny. Pohľad na barlolámača bude podľa stavebníkov krajší. „Vybudovala sa nová šachta, kde bude technológia bazéna. Budú tu namontované do fontány, fontánky, stryky. Bude tam imitácia vyvierania termálnej vody parovým systémom,“ vymenoval stavebník Viliam Bobček.
Najfotogenickejšie miesto Piešťan turistom chýba. „Samozrejme, chodia sem všetci ľudia,“ potvrdil sprievodca Anton Hrnčiar. „Majú to za zaujímavé. Je to pekné, zvláštne volačo. Každý chce mať fotku od barlolámača,“ dodal.
Za vznikom vyše 90-ročnej sochy stojí bývalý nájomca kúpeľov Ľudovít Winter. Žiadal od začínajúcich umelcov, aby stvárnili uzdravenie. Najlepšie to vystihol kreslič Artur Heyer. Zo skice sa stala senzácia, neskôr vznikla socha.
„Od sochára Kuhmayer z Bratislavy, patrí medzi jeho špičkové diela,“ spresnil riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch Vladimír Krupa. „Pôvodne bol barlolámač navrhnutý ako symbol, obchodná značka, či logo piešťanských kúpeľov,“ dodal. Doplnil, že sa dostal aj do erbu mesta Piešťany.
Budovateľom piešťanských kúpeľov, ktorý ich vo svete preslávil, bol slovenský podnikateľ židovsko-maďarského pôvodu Ľudovít Winter. Kúpele si v roku 1889 prenajal ešte jeho otec Alexander od grófa Františka Erdődyho a o rok neskôr ich už jeho syn aj viedol. V roku 1894 požiadal Ľudovít Winter začínajúceho kresliara nemeckého pôvodu Artura Heyera, aby navrhol jednoduchý symbol uzdravenia, ktorý by dal vytlačiť na plagát. Chcel tak vo svete spropagovať piešťanské kúpele. Skica lámača barly, ktorú mu o pár dní Heyer predstavil, sa mu zapáčila. Po celej Európe vtedy postava barlolámača vyvolala senzáciu a začali vznikať aj jeho napodobeniny. Winter preto musel svoj patent chrániť aj súdnou cestou. Do podoby bronzovej sochy, ktorej autorom bol Robert Kühmayer, sa barlolámač dostal v roku 1933, keď ho odliala firma Barták v Prahe. Jediný rozdiel oproti kreslenej predlohe bol ten, že socha láme barlu v rukách, na papieri to bolo cez koleno.
Dávne i nové sochy, súsošia a reliéfy, zhotovené umelcami rôznych kvalít z kameňa, kovu, dreva, keramiky, betónu či iného vhodného materiálu, diela s poslaním pomníkov alebo hoci len čírej okrasy, pôsobiace samostatne alebo spolu s architektúrou - s tým všetkým sa možno stretnúť pri prechádzkach po Piešťanoch.
Sakrálne umenie v Piešťanoch
Svorníky pochádzajú zo zaniknutého stredovekého gotického kláštorného chrámu - pravdepodobne johanitského - v priestore Detvianskej ulice a do líca pilierov farskej brány ich umiestnili sekundárne. Na jednom svorníku je zobrazená hlava Krista, druhý je zdobený kamenársky zručne vyhotovenými rastlinnými listami. Svorníky sú najstarším dokladom sochárskeho remesla v Piešťanoch.
Prícestná socha sv. Vendelína (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Pieskovcová plastika svätca s ovečkou a teliatkom pri nohách - dielo anonymného ľudového umelca - najranejšia sakrálna ukážka tzv. ľudového baroka v Piešťanoch. Na postamente je nápis: "SANCTE WENDELINE ORA PRO NOBIS..." a rok 1760. Patrón pastierov sv. Vendelín patril k obľúbeným svätcom slovenského vidieka, jeho kamenné sochy bývali často polychrómované.
Prícestná socha sv. Floriána (v areáli r. k. kostola Štefana kráľa, Štefánikova 138) - kultúrna pamiatka. Dielo anonymného, barokovo cítiaceho umelca je umiestnené na stĺpe, na jeho kamennom podstavci je nápis: "S. Floriane ora pro nobis " a rok 1764. Ranokresťanského mučeníka Floriána usmrtili v 4. storočí; uctieva sa ako ochranca pred požiarmi, je patrónom hasičov, kominárov a murárov.
Kamenný kríž s Ukrižovaným, pri päte kríža socha Panny Márie (v areáli r. k. kostol Štefana kráľa, Štefánikova 138). Baroková pieskovcová kompozícia, dielo anonymného majstra, vzniklo v roku 1791. Medzi "migrujúcimi" sakrálnymi plastikami má miestny primát v počte zmien stanovišťa. Kríž pôvodne stál na dnešnej Beethovenovej ulici pri dnes už neexistujúcej barokovej kaplnke sv. Jána Nepomuckého, neskôr v susedstve vily Klára a odtiaľ do v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia premiestnili ku kostolu sv. Trojičný stĺp (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138). Kreácia anonymného, klasicisticky cítiaceho umelca stojí, ako jediná zo všetkých artefaktov rozmiestnených okolo chrámu, na pôvodnom mieste. Z nápisu "KE CTI A CHVALE BOSKEG POLOŽENA 1833/ Z. M. L. R." je zrejmá časová spätosť s posviackou kostola.
Pieta (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138). Na konzole na čelnej stene pilierového podstavca súsošia Sedembolestnej Panny Márie s mŕtvym Kristom stojí plastika sv. Jána Nepomuckého. Pieskovcovú kompozíciu vytvoril pravdepodobne profesionálny umelec údajne v polovici devätnásteho storočia.
Pomník Ružencovej Madony (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138). Pôvodne stál v mestskom parku, v susedstve vily Cmunt (neskôr Berlín, t. č. Trajan). Bielo natretá, údajne mramorová socha je zmenšenou reprodukciou lourdského prototypu.
Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého (v areáli r. k- kostola sv. Štefana, Štefánikova 138), umiestnená na podstavci, pochádza z roku 1896. Dielo neznámeho ľudového umelca, vytvorené z pieskovca, snáď pôvodne polychromované. Populárny český svätec, uctievaný o ako ochranca pred povodňami, ochranca dobrej povesti, patrón mlčanlivosti, spovedného tajomstva, mlynárov a pltníkov, zobrazuje sa v liturgickom rúchu, s krížom alebo aj palmovou ratolesťou v náručí a päticou hviezd okolo hlavy pokrytej biterom. Zomrel mučeníckou smrťou v roku 1393.
Pamätná tabuľa výstavby kostola sv. Štefana kráľa (Štefánikova 138, chrámová predsieň) - kultúrna pamiatka. Latinský nápis obsahuje chronogram, t. j. letopočet, zašifrovaný v texte zvýraznenými veľkými, s rímskymi číslicami totožnými, písmenami. V danom prípade rok 1831. Na stene oproti tabule je zavesený drevený kríž s korpusom Ukrižovaného, pozoruhodná nesignovaná rezbárska práca z prvej polovice dvadsiateho storočia.
Kamenný kríž s korpusom (Žilinská cesta, pri cintoríne) z roku 1779 je druhý najstarší z asi desiatky prícestných kamenných krížov in situ. (Najstarší, z roku 1753, bez pôvodnej plastiky Ukrižovaného, sa nachádza na styku ulíc Družobnej a Dudvážskej v izolovanej mestskej časti - bývalej samostatnej obci Kocurice. Pravdepodobne tretí najstarší, z roku 1783, stojí na rozhraní ulíc Sládkovičovej a Tatarkovej). Rovnako, ako pri väčšine miestnych historických sakrálnych sochárskych diel, bol autorom kompozície anonymný ľudový umelec.
Pomník Najsvätejšej Trojice (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138). Z troch miestnych pomníkov, postavených k ucteniu Najsvätejšej Trojice, je bohatšie rozvinutý. Bohatá trojetážna, trojstranne orientovaná baroková architektonicko - sochárska kompozícia so stĺpmi, nikami, komolým pylónom a štedrou plastickou výzdobou je dielom neznámeho umelca. Solídna nesignovaná umelecko - remeselná práca. V kartuši na podstavci stĺpa je nápis: "KU CTI NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE POSTAVILA KOCURICKÁ OBEC V ROKU 1909".
Kamenný kríž s korpusom a adorujúcimi sochami (v areáli r. k. kostola sv. Štefana kráľa, Štefánikova 138). Vytvoril ho v roku 1927 významný piešťanský kameňosochár Václav Rympler (1883 - 1949). Hoci v porovnaní s vekom cintorína je kríž mladý (najstarší náhrobok má vročenie 1876), neobvyklá konštelácia postáv - výmena sv. Jána Evanjelistu za sv.
Antické a klasicistické diela
Sochy štyroch grécko-rímskych božstiev (Kúpeľný ostrov, v parku pred hotelom Thermia Palace) - kultúrna pamiatka. V ľudskej veľkosti, v klasicistickom stvárnení sú spodobnené: bohyňa kvetov Chlóris - Flóra, boh obchodu Hermes - Merkúr, bohyňa múdrosti Pallas Athena - Minerva a bohyňa úrody Deméter - Ceres. Anonymný sochár ich vytvoril z pieskova počiatkom devätnásteho storočia (Hermes je datovaný 1803) a do Piešťan ich premiestnili v roku 1942 z areálu kaštieľa v Kráľovej pri Senci. Najprv zdobili záhradu hotela Thermia Palace a až v druhej polovici dvadsiateho storočia zaujali terajšie miesta. V roku 1992 boli ako súbor vyhlásené za kultúrnu pamiatku.
"Najada" (pri vonkajšom termálnom bazéne v detdenej časti záhrady hotela Thermia Palace, Kúpeľný ostrov 2) - kultúrna pamiatka. Zliatinová figúra nymfy s rybou v zdvihnutej pravej ruke a plnou sieťou, prehodenou cez ľavú ruku, dielo neidentifikovateľného autora pravdepodobne z roku 1859. Spolu s ňou boli v roku 2001 pojaté do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR o. i. aj interiérové mramorové plastiky "Tri grácie", "Afrodita a "Hlava dievčaťa" i súbor secesných drevených konzol s bronzovými ženskými torzami, všetko v priestoroch kúpeľného hotela Thermia Palace.
Kultúrna pamiatka. Autorom návrhu budovy bol architekt Ignác Alpár (1855 - 1928), plastickú výzdobu vyrobili sériove, ako prefabrikáty. Vznik sa datuje do roku 1894. Na neďalekej Winterovej ulici hodno si všimnúť aspoň sochy a reliéf na priečelí neogotickej kaplnky z roku 1897 (pri moste) a dve o čosi mladšie secesné ženské figúry na priečelí budovy "Júliin dvor".
Autorom sochárskeho portrétu manželky predposledného lotrinsko - habsburského panovníka (žila v rokoch 1837 - 1898) - literatúre mylne označovaného za Fadruszovo dielo - je budapeštiansky sochár Gyula Jankovics (1865 - 1932). Bustu z carrarského mramoru, inštalovanú na piedestáli, odhalili 10. augusta 1902 v ose dnešnej Beethovenovej ulice, medzi budovami terajšieho kúpeľného riaditeľstva a kníhkupectva (zhruba na mieste zbúranej barokovej kaplnky sv. Jána Nepomuckého). Po páde monarchie začala putovať, súčasné, nie práve najšťastnejšie stanovište v nike ľavého rizalitu balneoterapie Irma nemusí byť konečné.
Kultúrna pamiatka. Bronzovú sochu v nadživotnej veľkosti odliali podľa návrhu sochára Róberta Kuhmayera (1883 - 1962) a inštalovali ako súčasť kompozície mostového portálu roku 1933. Barlolámač sa stal významným reklamným fenoménom kúpeľov a pri povýšení Piešťan na mesto sa dostal do mestského znaku. Je nesporne najznámejšou a najfotografovanejšou sochou v Piešťanoch.
"Chlapec s rybou" a "Chlapec so zajacom" (pri fontáne v záhrade hotela Thermia Palace, Kúpeľný ostrov 2). Bratislavský sochár Alojz Rigele (1879 - 1940), ktorý je aj autorom plastiky ženy s tvárou Leony Winterovej nad hrobom rodiny Winterovcov na cintoríne na Bratislavskej ceste, ich vytvoril v prvej tretine dvadsiateho storočia z bieleho mramoru.
Pomník profesora Karla Domina (Kúpeľný ostrov, na styku Dominovej promenády a centrálnej aleje). Profesor pražskej Karlovej univerzity Karel Domin (1882 - 1953) napísal popri rade špecializovaných odborných štúdií venovaných miestnej flóre, fundamentálnu prácu "Piešťanská květena" (1931). Túto udalosť pripomínajú tri pamätné dosky s identickým nápisom v slovenčine, angličtine a nemčine, osadené v stene kamenného odpočívadla. Odhalili ich (ešte za Dominovho života) v rámci osláv programu 5. valného zhromaždenia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti 24. júla 1935.
Pomník obetiam I. svetovej vojny (Štefánikova ulica, oproti r. k. kostola sv. Štefana kráľa). Pieskovcové sochársko-architektonické dielo vytvoril roku 1937 miestny rodák akademický sochár Valér Vavro (1911 - 1991). Na troch stranách masívneho piedestálu, na ktorom sa týči súsošie Krista a matky žialiacej nad telo mŕtveho syna, sú osadené čierne mramorové tabule so 175 menami padlých Piešťancov.
Socha "Úroda" (Sad Andreja Kmeťa, pred hlavným vstupom do muzeálnej časti budovy Kúpeľnej dvorany) vznikla v roku 1937. Autor, akademický sochár V. Vavro si dielom uctil pamiatku predčasne zosnulého priateľa, jedného zo skupiny umelcov so vzťahom k Piešťanom, maliara Zola Palugya (1898 - 1935), takže pieskovcová ženská figúra je aj akýmsi neoficiálnym pamätníkom nezavŕšenej snahy o zriadenie umeleckej kolónie v Piešťanoch. Vedno s pomníkom obetiam I. svetovej vojny ide o ukážku majstrovej rannej tvorby.
Kultúrna pamiatka. Pochádza z roku 1939, autorom je akademický sochár Ladislav Ľ. Pollák (1912 - 2002). Podnet pre vznik pomníka dala hypotéza o Beethovenovej návšteve Piešťan počas pobytu u šľachtickej rodiny Brunswickovcov v neďalekej Dolnej Krupej.
Kultúrna pamiatka. V podstate architektonický výtvor, pripomínajúci veľké zásluhy rumunského vojska pri oslobodzovaní Piešťan v apríli 1945, je dielom rumunského autora E. Ciuca. Nápisy vyhotovili v slovenskom a rumunskom jazyku. Monument stihli postaviť ešte pred koncom roku 1945, v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia areál nanovo upravili podľa návrhu Ing. Anny Staškovej.
Kultúrna pamiatka. Pieskovcová socha v nadživotnej veľkosti na piedestále z rovnakého materiálu predstavuje autora latinskej oslavnej básne "Saluberrimae Pistinienses Thermae", ktorou roku 1642, ako vôbec prvý, ospieval uzdravujúce piešťanské žriedla. Poeta, pobělohorský exulant A. Trajan (asi 1586) našiel útočisko v neďalekých Drahovciach, kde pôsobil ako pastor. Autorom pomníka, odhaleného roku 1948, je L. Ľ. Pollák.
Sochár Valér Vavro ho vytvoril v roku piateho výročia oslobodenia Piešťan (1950). Pieskovcová kompozícia je stredobodom námestia, ktoré býva dejiskom spoločenských zhromaždení a osláv významných v živote mesta.
Fontána "Chlapci s rybami" (pred Kultúrno - spoločenským centrom Fontána, Beethovenova 1). Tradicionalisticky poňaté dielo akademického sochára Ladislava Ľ. Polláka z roku 1956 je sčasti vytesané z jemného pieskovca a sčasti vyformované z umelého kameňa. Patrí k vrcholom tvorby plodného, až do smrti (2002) v Piešťanoch tvoriaceho umelca. V neveľkej vzdialenosti od fontány - v parku a na Winterovej ulici - sa nachádzajú viaceré umelcove práce, pomník piešťanských letcov, Beethovenov pomník, pomník pevca Adama Trajana, pamätná tabuľa Ľudovíta Wintera.
Do bronzu odliate súsošie, dielo akademického sochára Alexandra Trizulika (1921 - 1990), sa dostalo do Piešťan roku 1961. Vtedajšia výstava umelcových prác v piešťanských parkoch bola počiatkom plenérových výstav, ktorá pokračovala viac menej plynulo takmer do prelomu tisícročí.
V parku neďaleko Domu umenia je nainštalovaná o čosi mladšia (1963 - 1964) rovnomenná kamenná plastika bulharskej sochárky J. Boškovej.
Reliéfne torzo ženy (v oddelenej časti záhrady hotela Thermia Palace, Kúpeľný ostrov 2), ďalšie dielo Alexandra Trizuliaka. Je vytesané do 180 cm vysokého kvádra bieleho mramoru. Pôvodne, pri príležitosti autorskej plenérovej výstavy v roku 1961, bolo inštalované v blízkosti budovy Riaditeľstva kúpeľov na Beethovenovej ulici. Podobne ako "Milenci" predstavuje lyrickú zložku Trizuliakovej tvorby.
Zváranú štylizovanú kovovú kompozíciu Zubor vytvoril v r. 1963 Ladislav Berák ako záverečnú študentskú prácu v ateliéri figurálneho sochárstva profesora Kostku na Akadémii výtvarných umení. V r. 1964 sa v piešťanskom parku konala výstava záverečných sochárskych prác študentov a odvtedy je socha umiestnená v mestskom parku.
"Sĺňava" (areál otvoreného bazéna pri kúpeľnom hoteli Balnea Splendid, Kúpeľný ostrov 32). Sochárska personifikácia priehradného jazera na Váhu vznikla v roku 1964 a roku 1967 ju autor Valér Vavro predstavil verejnosti na I. trienála slovenského sochárstva Socha piešťanských parkov. Vzpriamujúca sa ženská figúra, vytesaná z bieleho mramoru, zostáva pripomienkou zrodu a pomenovania významného vodného diela pod Piešťanmi (1956 - 1960).
Autorom bronzovej kompozície troch figúr - rodičov s dieťaťom - v silne nadživotnej veľkosti je akademický sochár Ladislav Snopek (1919).
"Posledný list" (Winterova ulica, pred severným ukončením kolonády), dielo miestneho rodáka Valéra Vavru. Umelec vytvoril sochu z kvalitného vápenca roku 1967.
Travertínový objekt rakúskeho sochára Karla Prantla (1923) umiestnený v parku v Sade Andreja Kmeťa pochádza z výstavy Socha piešťanských parkov. Patrí do skupiny diel, ktoré demonštrujú medzinárodný rozmer sochárskej výzdoby miestnych parkov.
Vápencové súsošie trojčlennej rodiny v nadživotnej veľkosti vytvoril sochár Valér Vavro v roku 1969. Vďaka umiestneniu ja prvým skulptúrnym tvarom, ktorý môže vidieť v Piešťanoch ten, kto prichádza vlakom.
"Radostná mladosť" (Ulica Andreja Hlinku, severozápadný vnútroblokový priestor). Viaceré okolnosti - trvanlivý materiál, tvar, umiestnenie v blízkosti detského ihriska - rozširujú základné okrasné poslanie súsošia o ďalší rozmer a dovoľujú deťom objavovať v ňom potenciál neobvyklej preliezačky a rozmanitým spôsobom ho zužitkovávať na spestrenie svojich hier.
"Rieka" (Ulica Andreja Hlinku, juhovýchodný vnútroblokový priestor). Kovová obmena známej drevenej plastiky významného slovenského sochára Rudolfa Uhra (1913 - 1987).
"Žena" (Kúpeľný ostrov 26, v jednom z átrií balneoterapie pri kúpeľnom hoteli Palace). Štíhla bronzová figúra, vysoká 217 cm, pochádza z roku 1971. Autor, sochár Pavol Tóth (1928 - 1988) sa vo svojej tvorbe úspešne usiloval o výtvarný prejav, založený na čistote modelácie a redukcii tvarov.
Piešťany-Kúpelné Mesto 1/2 (Cesta a ubytovanie v malom Apartmáne)
11. mája 2019 bola na Kolonádovom moste odhalená jeho bronzová socha od autora Romana Hrčku. Ľudovít Winter sa narodil v roku 1870 v Ipeľských Šahách. Ako dvadsaťročný prišiel do Piešťan na pozvanie svojho otca Alexandra, aby mu pomáhal s vedením prenajatých kúpeľov. Rodina Winterovcov si prenajala zanedbané piešťanské kúpele v roku 1888 od grófa Františka Erdődyho. Počas nasledujúcich desaťročí postavili viaceré kúpeľné budovy vrátane slávneho hotela Thermia Palace. V roku 1939 boli Ľudovítovi Winterovi pre jeho židovský pôvod odobraté kúpele slovenskou vládou. Prežil internáciu v koncentračných táboroch v Seredi a Terezíne. Po návrate do Piešťan mu v podnikaní zabránilo znárodnenie v roku 1948. Socha Ľudovíta Wintera na lavičke na Kolonádovom moste pripomína jeho obľúbené miesto. Podľa tradície tam sedával, zdravil kúpeľných hostí a rozprával sa s ľuďmi aj po tom, čo mu bol zakázaný vstup na kúpeľný ostrov. Odhalenie sochy Ľudovíta Wintera je výsledkom štvorročného úsilia občianskeho združenia ProWinter.
Návštevníci Piešťan môžu obdivovať diela rôznych umelcov, od ikonického barlolámača až po menej známe, no rovnako zaujímavé sochy a plastiky, ktoré dotvárajú jedinečnú atmosféru kúpeľného mesta.
tags: #piestany #socha #kvet #slnko