Pôda nevhodná na pestovanie: Ako ju rozpoznať a vylepšiť?

Pôda je základným prvkom rastlinného života na zemi, ktorý zásobuje rastliny živinami a zároveň ich v sebe upevňuje. Každý záhradkár by mal prvoradú pozornosť venovať práve pôde a jej vlastnostiam, aby jeho budúca úroda bola kvalitná a v dostatočnom množstve. Pôda pozostáva z minerálnych a organických látok, vody a vzduchu. Základom jej úrodnosti je organická časť, množstvo a kvalita humusu. Táto vrchná časť pôdy je najúrodnejšia. Pozostáva z rozkladajúcich sa rastlinných a živočíšnych tiel v pôde, jej vytváraniu napomáhajú mikroorganizmy v nej žijúce. Podložie je svetlejšej farby ako humus a pod ním sa nachádza materská hornina.

Čo je úrodná pôda?

Odborníci charakterizujú úrodnosť pôdy ako schopnosť pôdy poskytnúť rastlinám oporu, živiny, teplo, vzduch a vodu. Pôda v záhradke má aj schopnosť zadržať a zneškodniť škodlivé látky, parazity a zárodky chorôb, dokáže vytvárať zásoby vody, transportovať roztoky a premieňať odumreté zvyšky rastlín na humus. Všetky tieto schopnosti predstavujú kvalitu pôdy. Ak ich vaša pôda nemá na jednotku, vždy je spôsob, ako ich vylepšiť. Tento proces sa nazýva zúrodňovanie. Pri práci v záhrade a pre zdravý rast rastlín rozlišujeme tri druhy pôd - ľahké piesčité pôdy, stredne ťažké sprašové a hlinité pôdy a ťažké ílovité pôdy.

Typy pôd nevhodných na pestovanie

Skeletové pôdy

Sú to kamenisto-skalnaté podkladové pôdy, kamienkové podkladové, zemité, piesočnaté a humusové piesočnaté. V týchto typoch sa síce dá pestovať, no nepatria k úrodným. Kamenisté a skalnaté pôdy sa nachádzajú v hornatých častiach, kde zmenšovanie a rozklad horniny nepokročil do takej miery, aby poskytol rastlinám a živočíchom dostatok živín a vody. Kamenisté pôdy majú síce výborné schopnosti uchovávania vody.

Zasolené pôdy

Z poľnohospodárskeho hľadiska sú bezcenné. Nahromadenie soli v pôde je viazané na výskyt podzemných vôd, obsahu solí v nich a ich prúdenie nahor.

Ťažké ílovité pôdy

Na rozdiel od ľahkej piesčitej pôdy patrí ílovitá pôda k „ťažkým pôdam“, ktoré neprepúšťajú vodu a dajú sa len ťažko obrábať. Namiesto kremenca alebo úlomkov hornín sa ílovité pôdy skladajú prevažne z jemnozrnných ílových minerálov. Tie majú schopnosť nasať vodu a napučať. Sušenie pôdy potom trvá pomerne dlho a minerály sa zmenšujú len postupne. Nezostáva tak miesto pre čerstvý kyslík, čím sa zvyšuje riziko zabahnenia a premokrenia. Napriek tomu, že pôda má dobrú schopnosť zadržiavať vodu a vysoký obsah živín, rastlinám veľmi neprospieva. Drobné ílové častice viažu vodu a živiny tak efektívne, že sú pre rastliny len ťažko dostupné. Čisto ílovitá pôda sa preto ťažko obrába, korene rastlín len ťažko prenikajú hustou pôdou a prevzdušnenie má od ideálu ďaleko. Z týchto dôvodov sa mnohé mikroorganizmy a rastliny v ťažkej ílovitej pôde necítia dobre.

Tento typ predstavuje ťažké pôdy s dominanciou ílovitej frakcie (častice pod 0,002 mm). Fyzikálne sú charakteristické vysokou hustotou, prevahou mikropórov a veľmi pomalým pohybom vody. Vyznačujú sa vysokou plasticitou, lepivosťou a schopnosťou napučiavania a zmršťovania, čo v suchom období vedie k tvorbe hlbokých trhlín. Sú to tzv. smolnice, slieňovce, illimerizované a pseudoglejové pôdy. Tieto pôdne druhy patria do skupiny ťažkých pôd, pričom sekundárna frakcia modifikuje vlastnosti dominantného ílu. Piesočnatoílovité pôdy môžu mať vďaka prímesi hrubšieho piesku mierne lepšiu vnútornú drenáž, avšak stále ide o pôdy súdržné a ťažko spracovateľné. Prachovitoílovité pôdy kombinujú nevýhody ťažkej spracovateľnosti s náchylnosťou na zlievanie prachu.

Piesočnaté pôdy

Tento pôdny druh predstavuje zrnitosť s dominantným zastúpením frakcie piesku, pričom obsah ílovitých častíc je zanedbateľný. Z pedofyzikálneho hľadiska sú tieto pôdy charakteristické vysokou makropórovitosťou, čo zabezpečuje nadmernú prevzdušnenosť a extrémne vysokú hydraulickú vodivosť. Zrážková voda rýchlo infiltruje do hlbších horizontov, čo však spôsobuje nízku retenčnú vodnú kapacitu a neschopnosť zadržať vlahu pre rastliny. Keďže voda cez tieto pôdy efektívne odteká, často sa vyznačujú nižšou dostupnosťou živín a tendenciou k rýchlemu zahrievaniu a vysychaniu.

Prašné a prachovité pôdy

Tieto pôdy sa vyznačujú vysokým obsahom prachovej frakcie, čo im dodáva špecifické, často problematické fyzikálne vlastnosti. V suchom stave sú prašné a múčnaté, v mokrom stave majú tendenciu k tečeniu a zlievaniu (tixotropia). Ich najväčším nedostatkom je náchylnosť na degradáciu štruktúry vplyvom dažďa, kedy dochádza k upchávaniu pórov a tvorbe nepriepustnej pôdnej kôry (prísušku).

Rašelinová pôda

Rašelinová pôda má tmavohnedú až čiernu farbu a obsahuje v sebe skoro až 30 % odumretého organického materiálu. Tento druh pôdy nie je vhodný používať pri výsadbe byliniek, pretože tie obľubujú pôdu s vysokým obsahom živín, ktoré rašelinová pôda neobsahuje. Ak ju schytíte do rúk a stlačíte ju, takmer vždy z nej dostanete určité percento vody, ktoré dokáže táto pôda do seba vstrebať. Niekedy sa rašelina používala v záhradách bežne, dokonca sa nanášala aj plošne, čo malo za následok úbytok rašeliny, ktorá je dnes chránená. Rašelinu znášajú dobre iba určité druhy rastlín, nie však všetky, pretože má kyslé pH. Čučoriedka sa pestuje v substráte z kyslej vrchoviskovej vláknitej rašeliny.

Ako zistiť, akú pôdu máme v záhrade?

Najspoľahlivejší je, samozrejme, test v akreditovanom laboratóriu. Existujú však aj takzvané rýchle testy, ktoré si môžeme urobiť sami. Ten, kto vie, akú má pôdu, ju môže cielenými opatreniami skvalitniť a umožniť tak rastlinám v záhrade optimálny rast. Pred vysievaním či vysádzaním, napríklad bežne záhony kypríte, vyľahčujete prídavkom piesku, či dokonca odvodňujete. Počas vegetačného obdobia ich zasa hnojíte, pravidelne zavlažujete a opäť kypríte. Jednoducho robíte všetko pre to, aby sa rastlinám v záhrade darilo.

Domáci test na určenie druhu pôdy

Druh pôdy môžete stanoviť aj pomocou jednoduchého testu:

1. Z vlhkej piesočnatej pôdy neušúľate guľôčku, ktorú ľahko vytvoríte z hlinitopiesočnatej a najmä z piesočnatohlinitej pôdy.
2. Z týchto pôd však zasa nevyvaľkáte šúľok, ktorý urobíte z hlinitej a prachovitej pôdy. Hrubší šúľok z týchto typov sa pri ohnutí láme, no šúľok z ílovitohlinitých a ílovitých pôd sa dá ľahko ušúľať úplne natenko a navyše je aj ohybný.
3. Piesočnaté pôdy sa na prsty nelepia, hlinité ich zamažú a ílovité zlepia.
4. Vezmite malú hrsť zeminy a pevne ju stlačte rukou na niekoľko sekúnd, potom ju uvoľnite. Ílovité pôdy budú veľmi tvárne a po uvoľnení si dlho udržia tvar, do ktorého boli stlačené. Rašelinová pôda môže pri stlačení uvoľňovať vlhkosť a pri uvoľnení sa trochu vracať späť ako špongia.
5. Do veľkej nádoby s vodou nalejte poriadnu odmerku pôdy, premiešajte a nechajte pôsobiť približne 10 - 12 hodín. Piesočnaté pôdy obsahujú ťažké častice, ktoré sa usadia na dne nádoby v hrubej vrstve a zanechajú vodu takmer úplne číru.

Vzorka pôdy a laboratórny rozbor

Vzorka pôdy má zmysel predovšetkým vtedy, ak chcete pestovať zeleninu. Rozbor pôdy poskytne informácie o všetkých vlastnostiach pôdy v záhrade. Potrebujete na to odobrať na sklonku jesene alebo na začiatku jari asi na 10 až 20 miestach obrábanej pôdy malé vzorky na hĺbku rýľa. Na rozbor stačí zmes vzoriek s hmotnosťou asi 250 až 500 g. Zeminu zo záhrady môžete odovzdať v ústave pôdoznalectva. Rozbor záhradnej zeminy by sa mal opakovať každých tri až päť rokov. Aj napriek takémuto jednoduchému a spoľahlivému testu je však dobré, ak si raz za čas necháte urobiť rozbor pôdy na chemickú reakciu a na obsah rastlinám prístupného fosforu a draslíka. Takýto rozbor vám urobia v mnohých štátnych či súkromných laboratóriách. Pomocou výsledku dokážete pracovať s jej pH a obsahom živín v nej.

Hodnota pH

Hodnota pH pôdy podáva informáciu o takzvanej reakcii pôdy: kyslá, neutrálna alebo zásaditá. Stupnica siaha od 0 (extréme kyslá) cez 7 (neutrálna) až po 14 (veľmi zásaditá). Kyslá pôda obsahuje väčšinou veľa humusu, ale takmer žiadny vápnik. Hodnotu pH pôdy vo vašej záhrade si môžete sami určiť pomocou jednoduchých testovacích súprav. Vzorky záhradnej zeminy odoberajte na rôznych miestach záhonu. Ideálna hodnota pH je v rozmedzí 6 a 7. Pre kapustu by mala byť hodnota ešte o niečo vyššia, ako prevencia choroby „nádorovky kapustovej“. Veľmi dôležité je určiť obsah vápnika v pôde, aby ste ho zbytočne nepridávali. Ak je hodnota pH už aj tak dosť vysoká, bude pôda po hnojení vápnikom ešte zásaditejšia. V dôsledku toho nebudú rastliny schopné prijímať mnohé živiny.

Indikačné rastliny

Rastliny, ktoré sa sami od seba udomácnili vo vašej záhrade, a burina v záhonoch vám poskytujú informácie o tom, akú pôdu máte vo vašej záhrade. Nevšímajte si len rastliny, ktoré rastú vo vašej vlastnej záhrade, ale aj tie, ktoré sú v záhrade v susedstve. Pri určovaní typu pôdy vám pomôžu aj tzv. indikačné rastliny - druhy, ktoré obývajú nielen vašu záhradku ale aj jej bezprostredné okolie.

Zlepšenie vlastností pôdy

Z uvedeného vyplýva, že väčšinu pôdy, ktorú chceme v našej zemepisnej šírke užívať k pestovaniu, musíme zveľaďovať. Premiešaním s iným druhom zeminy, hnojením, zapracovaním kompostu a podobne. Ak máte pôdu s vysokým obsahom ílu alebo super piesočnatú, môžete pridať hnojivá, aby ste vyvážili ich nežiaduce vlastnosti, alebo pestovať plodiny, ktoré sú vhodné pre váš typ pôdy. Avšak v prípadoch, keď potrebujete upraviť pôdu, aby lepšie vyhovovala vašim potrebám: do veľmi kyslých pôd, ako sú napríklad pôdy na báze rašeliny, môžete pridať vápno, aby sa zvýšilo pH a zvýšila sa ich zásaditosť.

Opatrenia na skvalitnenie pôdy

Pokiaľ pôda v záhrade nie je ideálna na pestovanie zeleniny alebo iných rastlín, môžete vykonať opatrenia na skvalitnenie záhradnej zeminy - napríklad pomocou aktivátorov pôdy a pôdnych kondicionérov. Pri piesku alebo štrku na skvalitnenie pôdy dbajte na obsah vápnika. Kremičitý piesok neobsahuje vápnik a je preto ideálny. Rašelina nie je vhodná na skvalitňovanie pôdy, pretože sa v pôde rýchlo rozkladá. Lepšie je použiť vhodný pôdny kondicionér.

Konkrétne tipy na zlepšenie

• Plytké pôdy prehlbujte vytváraním terás a navezením humóznej zeminy. Pri budovaní skalky a kamenného záhona, naopak, urobte kameňmi pôdu plytšou.
• Piesočnatú pôdu vylepšite pridaním rybničného bahna, zeolitu, bentonitu, mačiny a ílovitým kompostom.
• Ílovitú pôdu vyľahčite štrkopieskom, perlitom, drevným popolom alebo guľôčkami penoplastu. Okrem toho by ste do nej určite mali pridávať piesok a humus. Drenáž v hlbšej vrstve pôdy zložená z hrubších kameňov, piesku a štrku môže zabrániť premokreniu.
• Zamokrenú pôdu odvodňujte.
• Pôdnu reakciu pravidelne sledujte a upravujte vápnením, alebo hnojením kyslými priemyselnými hnojivami a vrchoviskovou rašelinou.
• Pri nadbytku draslíka zapracujte do pôdy mletý vápenec.
• Pri nedostatku fosforu zapracujte do záhonov superfosfát. Naopak, ak je pôda prehnojená draslíkom aj fosforom, kvety nekvitnú a zelenina neposkytuje plody, pretože nemôže prijať iný dôležitý prvok - bór.

Mykoríza ako biohnojivo

Aby ste dodali záhradnej zemine ďalšie živiny a podporili rast rastlín, môžete použiť hnojivo, napríklad biohnojivo. Výraz mykoríza sa používa na označenie určitej symbiózy húb a koreňov rastlín. Huba zväčšuje koreňovú plochu a umožňuje rastline lepšie vstrebať vodu a živiny. Rastlina na oplátku prostredníctvom svojich koreňov zásobuje hubu živinami, ktoré si sama nevie vyrobiť. Podzemná sieť húb rastie spolu s koreňmi rastlín a zväčšuje ich koreňovú plochu. To umožňuje, aby rastlina pokryla väčšiu plochu koreňmi a prenikla hlbšie do pôdy. Biohnojivo uľahčí zakorenenie po presádzaní.

tags: #poda #ktora #je #nekultivovana #alebo #nevhodna

Populárne príspevky:

• Všetko o Aloe Vera
• Komfort a zdravie pre váš spánok
• využitie kvetov podobných harmančeku
• Pestovanie a využitie čakanky obyčajnej
• účinky rumančeka kamilkového