Pestovanie olejnín: Komplexný pohľad na podmienky a postupy

Olejniny majú v slovenskom poľnohospodárstve významné a trvalé postavenie. Rastie záujem o olejnaté semená, najmä repkové a slnečnicové, nielen zo strany tukového priemyslu, ale aj z iných technických odvetví. Rastlinné oleje sú nevyhnutné pri výrobe kozmetiky, vo farmácii, pri spracovaní náterových a impregnačných hmôt, čistiacich prostriedkov a nachádzajú uplatnenie aj v textilnom a strojárskom priemysle. Olejnaté plodiny vo všeobecnosti patria k zlepšujúcim plodinám v osevnom postupe, pretože majú vysokú predplodinovú hodnotu a prerušujú viacročné sledy obilnín.

Ukrajina patrí medzi celosvetovo významných pestovateľov a spracovateľov olejnín. Avšak, dosiahnutie úrod v požadovanom množstve je v tejto krajine z dôvodu prebiehajúcej vojny tento rok neisté. Uvedené sa už podpísalo pod zmeny v štruktúre osevných postupov Európy, Slovensko nevynímajúc. V členských krajinách EÚ sa v roku 2022 očakáva nárast zberových plôch olejnín, podľa viacerých odhadov by to malo byť na úrovni 4 - 6 %.

Význam a postavenie olejnín v poľnohospodárstve

Za obdobie od roku 1990 do roku 2002 sa plochy olejnín na Slovensku zvýšili o 287 %, respektíve ich zastúpenie na osevnej ploche vzrástlo zo 4 % na 14,5 %. Takýto nárast plôch nemá v novodobej histórii poľnohospodárstva Slovenska obdobu a podieľal sa na ňom nárast plôch ozimnej repky (o 389 %) a slnečnice (o 215 %). U ostatných olejnín došlo k nárastu plôch iba pri sóji, výrazný trend poklesu plôch je pri maku. Plochy horčice kulminovali koncom deväťdesiatych rokov, podobne ako plochy olejného ľanu.

Využitie olejnín

Olejniny sú v našom národnom hospodárstve surovinovou základňou pre celý rad odvetví potravinárskeho a ľahkého priemyslu. Okrem spracovania olejnín na jedlé rastlinné tuky a oleje (repka, slnečnica, horčica) sa každoročne ráta s využitím repky na výrobu metylesteru repkového oleja (MERO). Z celkovej produkcie olejnín sa uvažuje s exportom a významnou komoditou tak na domácom, ako aj zahraničnom trhu zostávajú aj výlisky, resp. extrahované múčky. Navyše, kapusta repková pravá chráni pôdu pred jej odnosom z parcely z dôvodu vodnej a veternej erózie, pretože sa u nás zväčša pestujú jej ozimné formy, ktoré pôdu pokrývajú od jesene až do leta.

Potravinársky priemysel dnes vyrába široký sortiment výrobkov z olejnín:

Olejové tabuľové alebo šalátové oleje: Najstarší spôsob použitia, získané lisovaním a niekedy aj extrahovaním.
Stužené rastlinné tuky: Pri normálnej teplote získavajú tuhú konzistenciu.
Emulgované (margaríny) a pokrmové tuky.
Priemyslové tuky a oleje na farmaceutické účely.
Výroba mastných kyselín a glycerínu.
Stearín: Získavaný zo stužených rastlinných tukov na výrobu sviečok.
Mydliarsky priemysel: Spotrebuje veľké množstvo oleja, najmä palmovojadrového, podzemnicového, ľanového, slnečnicového a ľaničníkového.
Kozmetický priemysel: Značné množstvá olejov a tukov sa spracúvajú na prípravu rôznych krémov, holiacich mydiel, pást atď.

Výlisky a ich návratnosť do poľnohospodárstva

Výlisky sú bielkovinovým krmivom. Je často zabúdané, že 35 - 75 % váhy olejnatých semien sa vo forme výliskov vracia do poľnohospodárskej výroby. Tým sa olejniny stávajú prvoradou krmovinou a predplodinou za predpokladu, že celé množstvo vyrobených výliskov alebo extrahovanej múčky sa vráti do kolobehu hospodárskych živín. V tomto zmysle olejniny zintenzívňujú v hospodárstve kolobeh dusíka, ktorý spolu s obsahom pôdneho humusu je meradlom intenzívnej výroby a úrodnosti pôdy.

Správna agronomická prax a osevné postupy

Vyššie spomenuté úlohy olejnín v osevných postupoch sú nespochybniteľné, avšak pri ich zvýšenej koncentrácii sa môžu objaviť určité riziká. Olejniny je potrebné pestovať podľa zásad tzv. správnej agronomickej praxe. Základom všetkého je vyvážený osevný postup, v ktorom je zachovaný princíp rovnováhy zdrojov a spotrebiteľov organickej hmoty a živín. Vždy by sme sa mali vyhnúť zaradeniu olejniny po olejnine na tej istej parcele v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach.

Napríklad, kapusta repková pravá by sa mala na tej istej parcele pestovať po 4 - 6 rokoch, v prípade slnečnice ročnej je to ešte o niečo dlhšie. Ak sa olejniny objavujú na tej istej parcele po kratšom období, môžeme zaznamenať silný infekčný tlak hubovitých chorôb a žravých škodcov. Pôdnu úrodnosť možno definovať ako schopnosť pôdy vytvárať optimálne podmienky pre rozvoj koreňovej sústavy rastlín a zabezpečovať rastlinám počas celej vegetácie prísun dostatočného množstva vody, živín a vzduchu, čo by malo vyústiť do úrod v požadovanom množstve a kvalite. Pri nesprávnom striedaní plodín však môže byť táto schopnosť pôdy obmedzená.

Medziplodiny a zelené hnojenie

Pevnou súčasťou osevných postupov so zvýšenou koncentráciou olejnín by malo byť aj pestovanie medziplodín, ktoré v osevnom postupe umiestňujeme medzi dve hlavné plodiny. Pri aktuálne vysokých cenách priemyselných hnojív je vhodné dopĺňať do pôdy živiny odčerpané olejninami lacnejšou a ekologickejšou formou, ktorou je práve pestovanie strukovín a medziplodín na zelené hnojenie - tie často bývajú súčasťou tzv. Greeningových schém.

Výbornou voľbou je v tomto prípade napríklad greeningová zmes „Dusík+“ zložená z viky siatej, facélie vratičolistej a pohánky siatej. Vhodnou je aj zmes s názvom „Všestranná“, ktorá pôdu obohacuje o dusík a organickú hmotu, zlepšuje jej štruktúru, rýchlo rastie a celkovo má na pôdu ozdravujúci efekt. Tvoria ju rastliny, ako vika siata (40 %), facélia vratičolistá (15 %) a pohánka siata (45 %).

Pestovanie repky olejnej (Brassica napus L. var. napus)

Repka olejná, známa pod latinským názvom Brassica napus, je významná poľnohospodárska plodina, ktorá sa pestuje najmä pre svoje olejnaté semená. Táto rastlina patrí do čeľade kapustovité (Brassicaceae) a je jednou z hlavných surovín na výrobu rastlinných olejov. Repka sa vyznačuje žiarivo žltými kvetmi, ktoré rozžiaria polia počas jari a leta. Vedľajší produkt spracovania semien, tzv. repkové výlisky, sa využívajú ako hodnotné krmivo pre hospodárske zvieratá.

Repka olejná je náročná na výber pôdy a klimatické podmienky, no pri správnej starostlivosti môže poskytnúť vysoké výnosy. Je jednoročná a pestovateľský areál repky je veľmi široký. Najvhodnejšie sú oblasti s nadmorskou výškou 400 - 600 m, s priemernou ročnou teplotou 6,8 - 8,1 °C a s ročným úhrnom zrážok 590 - 670 mm. Pôdy vyžaduje ľahké až stredné, hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom živín. Repka sa pestuje po skoro zberaných predplodinách. Najlepšími predplodinami sú skoré zemiaky, skorá zelenina, ozimné a jarné miešanky, hrach a krmoviny pozberané do konca júla. Vhodnými predplodinami sú obilniny, najmä ozimné. Jačmeň jarný je menej vhodný, pretože zanecháva pôdu neštruktúrnu a jeho pozberový výdrol je mimoriadne agresívny voči porastu následnej plodiny.

Osevný postup repky

Striedanie plodín je kľúčové: nezaraďujte repku do osevného postupu po príbuzných rastlinách (napr. kapusta, horčica) a po sebe sa repka odporúča pestovať s odstupom 4 - 5 rokov z dôvodu výskytu chorôb a škodcov. Repka je veľmi dobrou predplodinou pre obilniny a považuje sa za dobrého prerušovača v obilninových osevných postupoch.

Príprava pôdy a sejba

Príprava pôdy závisí od predplodiny, vlahových podmienok, dĺžky časového úseku do sejby, zaburinenosti pôdy, pestovateľského systému a pod. So základnou prípravou pôdy je potrebné začať aspoň 3 - 4 týždne pred sejbou. Maštaľný hnoj je vhodnejšie použiť k predplodine, ak časový odstup medzi jeho zaoraním a agrotechnickým termínom sejby je kratší ako 5 týždňov. V súčasnej dobe sa uplatňujú rôzne technológie obrábania pôdy. V ekologickom poľnohospodárstve sa uplatňuje najmä klasická príprava pôdy, ktorá pozostáva z ošetrenej podmietky a strednej orby s urovnaním povrchu pôdy. Agrotechnický termín sejby repky ozimnej v SR je od 10. do 30. augusta, termín sejby repky jarnej sa odvíja od pôdno-klimatických podmienok, čo najskôr na jar. Výsevok upravujeme podľa termínu sejby a výrobnej oblasti.

Výživa a hnojenie repky

Repka je jednou z najnáročnejších plodín na výživu, ale po zbere väčšinu živín zanecháva v pôde. Zlepšuje bilanciu organickej hmoty v pôde. Normatív potreby živín na 1 tonu semena je: N - 55 kg, P - 11,5 kg, K - 57,0 kg. Dávky hnojív určujeme na základe rozboru pôdy a bilancie živín. Dnes je možné s úspechom pestovať repku aj v ekologickom režime, k dispozícii je množstvo hnojív a pomocných - biostimulujúcich produktov. Na jeseň doporučujeme zaoranie maštaľného hnoja, zelené hnojenie, hnojivá podporujúce rast koreňovej sústavy (Agriful, Tecamin Raiz). Tieto produkty aplikujeme aj pri sejbe jarnej repky.

Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom

Ošetrovanie porastov repky v organickom systéme na redukciu burín je komplikované. Už pri plánovaní sejby repky vyberáme pozemky, ktoré netrpia vysokým stupňom zaburinenia a snažíme sa už pred sejbou podrezávaním odstrániť čo najviac vzchádzajúcich burín. Doporučujeme aj organizáciu porastu prispôsobiť možnosti aktívne zasiahnuť, v prípade potreby, proti burinám. Brány nedoporučujeme použiť z dôvodu mechanického poškodenia listovej plochy a tým aj otvoreniu cesty pre patogény. Proti chorobám, v čase hraničného tlaku, zasahujeme aplikáciou medi (Controlphyt Cu), sírou a i. Insekticídne prípravky sa zameriavajú na likvidáciu skočiek, krytonosov, blyskáčika, byľomora a vošiek. Na tento účel dobre poslúžia pyretroidové prípravky (ošetrovať v mimoletovom čase včiel - skoro ráno, neskoro večer!), príp. organofosfáty (chlorpyrifos). Kvetné púčiky sa tvoria 4 - 6 týždňov, kedy je nutné vykonať účinnú ochranu (zvyčajne opakovanú) proti blyskáčikovi.

Zber repky

Zber repky prebieha kombajnami na zber obilnín, na ktorých sa upravuje žací stôl. Aj keď repka nerovnomerne dozrieva, v ekologickom systéme pestovania musíme nechať porast dozrieť do zberovej vlhkosti do 12%.

Repka olejná na severozápade Pacifiku: Z farmy na stôl

Jarná repka a jej výhody

Zaradenie jarnej repky do osevného postupu znamená pre pestovateľa menší tlak na mechanizáciu a ľudské zdroje. Na svoj rast vyžaduje iba 150 dní, vďaka čomu na ňu nie je vyvíjaný taký infekčný tlak ako na repku ozimnú. Znížené je riziko fómy a hubových ochorení, ale aj výskytu škodcov. Zaujímavý je aj fakt, že porasty jarných repiek sú menej atakované zo strany vtákov, pretože rýchlo rastú a na jar majú k dispozícii aj iné zdroje potravín. Pre mnohých pestovateľov je repka jarná preferovaná najmä z dôvodu rizikového prezimovania repky ozimnej. Zvýšený tlak na dodávku osiva jarnej formy repky po chladnej jeseni zaznamenávajú osivárske firmy v rámci celej EÚ.

Jarné odrody majú oveľa nižšiu hodnotu HTZ ako ich zimné náprotivky, čo treba zohľadniť pri sejbe. Odporúča sa výsevok 3,5 až 4,5 kg/ha. So sejbou sa netreba ponáhľať a siať hneď v prvých teplých februárových dňoch, hoci sa podmienky môžu zdať priaznivé. Teplota a dĺžka dňa, ktoré sú životne dôležité pre rast, môžu byť nedostatočné. Rastliny začnú vzchádzať príliš pomaly a nevyrovnane a môžu byť preto potlačené burinou. Ak je to potrebné, treba počkať so sejbou až do marca alebo na začiatok apríla, kedy poveternostné podmienky vhodne naštartujú vzchádzajúcu plodinu, vďaka čomu bude výkonnejšia a konkurencieschopná.

Dusík by mal byť aplikovaný včas - asi polovica celkového množstva (50 - 80 kg/ha) pred sejbou spolu s obdobným množstvom P a K na základe výpočtu a zvyšok vo fáze 2 - 4 listov. Plodina nikdy nereaguje na neskoršie hnojenie. Je možné celkové dávky dusíka zvýšiť až na 125 kg/ha. Na hnojenie dusíkom využívame komerčné hnojivá v pevnej forme (LAV, LAD, DASA, DAM, močovina a pod.) alebo kvapalnej (DAM, močovina). Z mikroelementov má nezastupiteľné miesto v hnojení repky bór, síra a horčík. Regulátory dozrievania a desikanty použijeme pri vlhkosti semien 20 - 22 %, kedy je už ukončená tvorba asimilátov a o kvalite a výške úrody je rozhodnuté. Pre desikáciu slúžia prípravky s účinnou látkou diquat, ktorých aplikácia značne uľahčí samotný zber. Jednotlivé odrody repky jarnej majú rôznu schopnosť plasticity, preto rôzne reagujú na pôdno-klimatické podmienky. Preto je veľmi dôležité zohľadniť výber odrody pre danú lokalitu pestovania. K dispozícii je široká škála líniových, ale aj hybridných odrôd.

Pestovanie slnečnice ročnej (Helianthus annuus L.)

Slnečnica je po repke ozimnej našou druhou najvýznamnejšou olejninou. Zmena v rozsahu pestovania slnečnice sa datuje od roku 1930, keď sa v strednej Európe začali objavovať prvé vyšľachtené odrody s kratším vegetačným obdobím a nerozvetvujúcou sa byľou. Tieto odrody umožnili pestovať slnečnicu na veľkých plochách. Význam pestovania slnečnice ročnej je predovšetkým v získavaní vysoko kvalitného, hodnotného oleja, využívaného ako stolový, alebo aj technický olej. Hlavným produktom pri pestovaní slnečnice sú nažky, ktoré sú zdrojom pre výrobu oleja vyznačujúceho sa výbornými dietetickými vlastnosťami. Úžitok z pestovania slnečnice však môže byť širší. Slnečnica sa môže pestovať aj ako kŕmna plodina, alebo aj ako plodina na zelené hnojenie.

Nároky na pôdu a hnojenie

Slnečnica má v porovnaní s inými poľnými plodinami pomerne dobre vyvinutý koreňový systém. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo je schopná využívať aj ťažšie rozložiteľné zlúčeniny z hlbších vrstiev pôdy. Preto sa najlepšie výsledky dosahujú na pôdach s vysokým obsahom humusu a dobrou zásobou vápnika, fosforu a draslíka. Takže na rozdiel od väčšiny poľných plodín, slnečnica slabšie reaguje na priame hnojenie priemyselnými hnojivami, ale o to lepšie výsledky dosahuje na pozemkoch so starou pôdnou silou. Najlepšie je slnečnicu zaradiť v osevnom postupe do druhej trate, čiže po predplodine hnojenej maštaľným hnojom, v dávke zhruba 40 t/ha. Keďže na priame hnojenie nereaguje dostatočne intenzívne, je potrebné pomalšie sa rozkladajúce priemyselné hnojivá aplikovať už na jeseň pred orbou. Výživa a hnojenie slnečnice vo veľkej miere ovplyvňuje úrodu, obsah a zloženie oleja, ale i výskyt hubových ochorení.

Z toho vplýva, že slnečnica je veľmi náročná na draslík. Z pozberových zvyškov sa značná časť odčerpaných živín vracia do pôdy. Návratnosť živín môže dosahovať až 40 % P, 50 % N, 80 % Mg, 85 % K a 93 % Ca. Fosfor slnečnica prijíma pozvoľne, počas vegetačnej fázy je zužitkovaných 20 %, ku koncu kvitnutia 60 %. Zrelé rastliny ukladajú len 10 % P v stonke a listoch, 15 % v úbore a 75 % v nažkách. Dusík čerpajú rastliny rovnomerne počas vegetácie - vo fáze zrelosti 23 % N v stonke a listoch, 10 % v úbore a 65 % v nažkách. Výživa vychádza z pôdnych rozborov, možnosti závlahy a rozdielnych požiadaviek hybridov. V praxi sa používa dávka dusíka od 70 - 100 kg/ha. Dávky N nad 100 kg/ha znižujú úrodu oleja. Dusíkom sa hnojí na jar v 2 - 3 dávkach (pred sejbou, pri sejbe a na list). Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme zásadne na jeseň pri základnej príprave pôdy.

Zavlažovanie a ničenie burín

Pri pestovaní slnečnice je dôležité zavlažovanie a ničenie burín. Zavlažovanie vykonávame dvakrát až trikrát počas vegetácie, a to najmä v obdobiach zakladania úborov, 10 - 15 dní pred začiatkom kvitnutia a 15 - 20 dní po odkvitnutí. Ničenie burín vykonávame pred i po vzídení burín a to bránením. Robíme ho do hĺbky maximálne 4 - 5 cm.

Opakované alebo časté zaraďovanie rovnakých alebo príbuzných plodín na tom istom stanovišti podporuje šírenie špecifických burín. Rozsiahle výmery jednotlivých porastov nekladú žiadne prirodzené zábrany šíreniu burín a patogénov a preto okrem správneho striedania plodín je nutné pamätať i na priestorovú a časovú izoláciu príbuzných plodín. Na výskyt a rozvoj burín má významný vplyv i spôsob obrábania pôdy. Je všeobecne známe, že nie ku všetkým plodinám pestovaným v rámci osevného postupu sa pôda obrába rovnako hlboko. Pestovateľ by mal mať dobrý prehľad o stave zaburinenosti svojich pozemkov i za viac rokov dozadu.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Proti hubovým chorobám aplikujeme fungicídy. Aplikujeme ich v štádiu 14 - 16 listov a začiatkom kvitnutia. Zvýšené zastúpenie v osevnom postupe a koncentrácia plôch slnečnice spôsobuje vo vlhkých rokoch zvýšenie infekčného tlaku chorôb, najmä hubových.

Opelenie slnečnice

Prirodzené opelenie hmyzom môže narušiť silný dážď, vietor a silné horúčavy, čím sa na slnečnicovom úbore vytvárajú zóny zakrpatených alebo prázdnych nažiek. Preto mala veľký národohospodársky význam metóda umelého doopeľovania poľnohospodárskych kultúr. Odporúča sa na 1 ha slnečnice privážať do blízkosti poľa na vzdialenosť 100 - 150 m 1 až 2 úle. V letných mesiacoch, keď sa relatívne znižuje akosť a množstvo včelej paše, slnečnica poskytuje veľké množstvo kvalitného nektáru.

Desikácia a zber

Predpokladom úspešného dozretia a zberu slnečnice je desikácia porastov. Porasty silno napadnuté hubovými chorobami desikujeme už pri vlhkosti 35 %. Fyziologickú zrelosť v klimaticky normálnom ročníku porast dosiahne po 40 - 44 dňoch od ukončenia kvitnutia. Vzorky na stanovenie vlhkosti nažiek začíname odoberať po 20. auguste, pričom pravidelne sledujeme dynamiku uvoľňovania vody zo semien. Použijeme prípravok REGLONE alebo jeho kombináciu s hnojivom DAM-390, pričom možno znížiť dávku prípravku REGLON. Desikant aplikujeme najčastejšie letecky, zberať začíname po 8 - 10 dňoch od postreku, kedy nažky obsahujú 15 - 18 % vlhkosti. Zberáme priamo kombajnom E 512, E 516, prípadne Claas s adaptérmi, aké sa používajú aj pri zbere kukurice na zrno. Semeno slnečnice sušíme do 8 - 10 % vlhkosti pri teplote 45 - 55 °C (max. 60 °C). Ďalšou požiadavkou pre dlhodobé skladovanie je čistota nažiek, minimálne 98 %. Úrody pri systémovom pestovaní slnečnice sa pohybujú v rozpätí 1 - 2 t/ha, čo je takmer o ¼ viac ako pri bežnom pestovaní.

Jednotlivé hybridy slnečnice dozrievajú prirodzenou cestou, v závislosti od svojej skorosti a termínu sejby v priebehu septembra až októbra. To je zároveň aj agrotechnický termín pre zber a výmlat slnečnice, ktorý sa v našich podmienkach vykonáva upravenými obilnými kombajnmi. Listy slnečnice by mali byť v tomto čase už odumreté, spodná strana úborov by mala byť zafarbená do hneda. Vlhkosť nažiek by sa mala byť medzi 17 - 19 percent. V „mokrých“ rokoch, je spravidla nevyhnutnou prípravnou fázou pre úspešný zber slnečnice desikácia porastu, ktorá predchádza vlastnému zberu. V závislosti od poveternostných podmienok sa v jednotlivých rokoch bez desikácie zberá len asi 20 percent porastov. Ukazuje sa, že je ekonomicky opodstatnené poistiť si kvalitu aj kvantitu úrody rovnomerným a rýchlym ukončením vegetácie porastu. Ak slnečnica zostáva na poli po dozretí dlhšie, úroda sa znižuje každým dňom. Dôvodom môžu byť hubové choroby, vtáky aj zver. Zber slnečnice ročnej bez desikácie má opodstatnenie iba na bezproblémových plochách pri ideálnom priebehu počasia v dobe dozrievania. Pri voľbe desikantu je nutné brať ohľad na rýchlosť účinku, zdravotný stav porastu a prípadne na zaburinenie pozemku. Desikácia sa v súčasnosti vykonáva vhodnou pozemnou aplikačnou technikou. Straty spôsobené pojazdom postrekovačov sú tolerovateľné a vynahradia spôsobené škody, ktoré by vznikli pri zbere desikantom nepripraveného porastu. Desikácia sa vykonáva vtedy, keď je porast takmer zrelý (asi 80 percent nažiek je zrelých a ich vlhkosť dosahuje 20 - 30 percent).

tags: #podmienky #pre #pestovanie #olejnin