Repík lekársky: Pestovanie, rozmnožovanie a liečivé účinky

Repík lekársky (Agrimonia eupatoria L.) je trváca bylina z čeľade ružovitých (Rosaceae) s krátkym, málo rozkoreneným podzemkom. Je to odolná viacročná bylinka známa svojimi priaznivými účinkami na tráviaci systém, zdravie pečene a imunitný systém. Pomáha pri liečbe kožných problémov a má protizápalové vlastnosti. Repík lekársky má protizápalové účinky na organizmus. Repík lekársky je ďalšou bylinkou, ktorú pozná určite každý. Neoceniteľnou súčasťou bylinkovej lekárničky je repík lekársky. Používa sa už po stáročia ako liečivý prostriedok a tiež ako farbivo.

Opis rastliny

Repík lekársky má 30-80 cm vysokú priamu, zväčša jednoduchú drsno chlpatú stonku s nepárno perovitozloženými nerovnako veľkými listami, zakončenú klasovitými strapcami drobných žltých kvetov. Kvitne od júna do augusta, príjemne vonia. Rastlina dorastá do výšky 30 - 130 cm. Pod zemou má krátky hrubý podzemok. Okrem vysokej žľaznatej stonky z neho vyrastá aj ružica prízemných listov, ktoré sú nepárno perovito zložené z podlhovasto kopijovitých pílkovitých lístkov. Koncový lístok je väčší ako ostatné. Z rubovej strany sú listy husto chĺpkaté so sediacimi žliazkami. Listy na stonke sa postupne smerom nahor zmenšujú. Kvety sa tvoria v dlhom (do 60 cm) koncovom strapcovitom alebo klasovitom súkvetí. Sú krátkostopkaté, obojpohlavné a päťpočetné. Sú žltej farby a majú príjemnú jablkovú vôňu. Stonka obrastená kvetmi pripomína divozel. Plod je lepkavá, ryhovaná nažka uzavretá v zdrevnatenej čiaške s hákovitými výrastkami. Kvietky kvitnú postupne a sú žltej farby. Po odkvitnutí kvetov vznikajú malé nažky s drobnými ostňami (háčikmi), za pomoci ktorých sa ľahko prichytia na odev človeka alebo srsť zvieraťa.

Výskyt a pestovanie repíka lekárskeho

Rastie na suchých miestach v hájoch a lesoch, na rúbaniskách a čistinách, stráňach a lúkach, pasienkoch, kopcoch, popri cestách atď. vo viacerých odrodách. Rastie v temperátnych oblastiach Európy a Ázie, niektoré druhy repíka rastú aj v Severnej Amerike. U nás rastie roztrúsene v polosuchomilných trávnatých spoločenstvách, na medziach pri cestách, na okraji lesov, pri slnečných lesných cestách, lesných čistinkách, v krovinách, priekopách a medziach. Je to teplomilná rastlina. Repík je nenáročný na pestovanie a dobre znáša sucho. Vhodná na pestovanie v záhonoch alebo na okrajoch záhrad. Repík lekársky je nenáročný na pestovanie. Miluje slnko a dobre priepustnú pôdu. Uprednostňuje slnečné stanovište až polotieň a priepustnú, skôr suchšiu pôdu. Repík obľubuje slnečné stanovište a priepustnú, skôr suchšiu pôdu. Je mrazuvzdorný a nenáročný na zálievku; zalievajte najmä po výseve a pri dlhšom suchu. Repík lekársky obľubuje slnečné stanoviská s ľahkou a priepustnou zeminou. Neznáša burinu, ale pomerne dobre toleruje sucho. Nie je náročný na starostlivosť, porastie v podstate sám. Silu kvitnutia podporíte pravidelným polievaním a odstrihávaním už uvädnutých kvetov. Táto liečivá bylinka obľubuje plné slnko a pôdu, ktorá dobre odteká. Avšak bude sa jej dariť aj v čiastočnom tieni, pokiaľ na rastlinu počas dňa dopadá viac slnka ako tieňa. Repík dobre rastie takmer vo všetkých typoch pôdy. Najviac však má rád zem, ktorá dosahuje pH medzi 6,0 a 7,0. Pred vysadením zapracujte do pôdy dobre vyzretý kompost, aby ste zlepšili priepustnosť vody.

Rozmnožovanie repíka lekárskeho

Repík lekársky sa rozmnožuje delením trsov, alebo semenami. Semená vysievame priamo na pole, dobre očistené od buriny, v jeseni alebo na jar tak, aby semená mohli premrznúť. Klíčia pomaly a nepravidelne. Mladé rastlinky vyžadujú časté zavlažovanie a okopávanie. Semienka vysievame riedko priamo na záhon alebo do multiplátov a neskôr rozsádzame. Vysieva sa na jar alebo začiatkom jesene priamo na záhon do hĺbky približne 0,5-1 cm. Rastliny pretrhajte na vzdialenosť 25-30 cm, aby mali priestor. Repík pomerne rýchlo zakoreňuje, môžete si presadiť do záhrady aj rastlinu z voľnej prírody. Zohnať sa dajú aj šľachtené rastliny. Po vzídení udržiavame pôdu mierne vlhkú, bez dlhodobého premokrenia. Po zakorenení znáša sucho a mráz.

Semená repíka sa dajú sadiť priamo na záhon. Avšak urobte tak na jeseň. Agrimonia potrebuje zimný spánok, aby mohla potom na jar vyklíčiť. Osivo sa môže vysadiť aj vo vnútri asi osem týždňov pred predpokladaným posledným mrazom. Vzhľadom na potrebu klíčenia v chlade, musíte semenám vytvoriť vo vnútri rovnaké podmienky, ako keby boli vonku v zime. Tento proces je ľahké napodobniť: naplňte malú nádobu vlhkým substrátom. Zasejte semeno do hĺbky asi 6 mm a jemne ho zatlačte. Prikryte igelitovým vreckom a dajte do chladničky asi na mesiac. Pravidelne ho kontrolujte, aby ste sa uistili, že pôda nevyschla. Krátko pred výsadbou rastlinky pripravujte na teplotné zmeny. Vyberte z chladničky a dajte dole vrecko. Nádobu umiestnite na slnečné miesto a udržiavajte vlhké.

Ako pestovať veľa repy od semena až po zber

Zber a sušenie repíka

Zbierame kvitnúcu vňať. Odrezávame najviac 5 mm hrubé stonky s prízemnými listami a práve sa rozvíjajúcimi kvetmi. Hrubšie časti byle odstránime. Ak sú byle príliš hrubé a tvrdé, zbierame iba prízemné listy a kvetné vŕšky, na ktorých ešte niet veľa plodov. Hrdzou napadnuté listy nezbierame. Zbierajte repík počas kvitnutia, najčastejšie od júna do septembra, za suchého počasia. Strihajú sa horné časti vňate s listami a kvetmi. Materiál sušte v tenkej vrstve v tieni a prievane alebo v sušičke do 40 °C. Po vysušení má rastlina zelenú farbu a príjemnú, mierne horkastú vôňu. Skladujte v uzatvorenej nádobe, v suchu a tme, ideálne do jedného roka. Predmetom zberu je vňať a listy v mesiacoch jún, júl a august. Repík sa zbiera na začiatku kvitnutia rastliny. Rozkvitajúca vňať aj listy sa odrezávajú nožíkom alebo strihajú nožničkami. Zbierané stonky by nemali byť hrubšie ako 0,5 cm a nesmú byť zdrevnatené. Kvety sa rozvíjajú postupne, takže na výhonkoch budú aj kvety aj puky. Nazbieranú vňať s listami spracujte a sušte bez zbytočného odkladu, lebo stonka začína rýchlo tvrdnúť. Repík sa suší v tieni na dobre vetranom mieste pri teplotách do 35°C. Usušená bylina vonia a chutí príjemne horko. Zber: repík sa môže zbierať aj vtedy keď ešte nekvitne - čiže vtedy zbierame list. Ale hodnotnejší je keď ho budete zbierať v počiatkoch kvitnutia. Keďže repík kvitne od spodku smerom na hor, so zberom začneme keď sú rozkvitnuté prvé kvietky na stonke. Odtrhávajte kvitnúcu vňať bez spodných zdrevnatených častí so stonkami, nie silnejšími ako 5 mm. Rastliny, na ktorý sa nachádzajú plody - nažky - sa už nezbierajú. V tomto prípade zbierajte len list. Sušenie: repík sa najlepšie suší, keď ho zviažete do malých kytičiek a zavesíte dolu kvetom. Počas sušenia ho nechytajte, lebo mu sčernejú listy. Uskladnenie: Po usušení, repík strhávam zo stoniek a usušený repík ukladám do veľkého pohára s pevným zatváraním aby sa k nemu nedostala vlhkosť. Repík má totiž sklony plesnivieť, keď nie je dobre vysušený alebo je uskladnený vo vlhku.

Liečivé účinky a použitie

Herba agrimoniae (Agrimoniae eupatoriae) obsahuje triesloviny, flavónové farbivo, éterický olej, horčiny. Repík lekársky je protizápalovo účinkujúca droga. Súčasť priemyselne vyrábaných žlčopudných čajovín a iných liečivých prípravkov. Osoží pri poruchách žlčníka i pečene, pri zápaloch dýchacích a močových ciest, pri žalúdočných a črevných kataroch, ako aj pri nočnom pomočovaní detí. Repík lekársky sa tradične využíva na podporu trávenia, pri ľahkých zápaloch hrdla a na ošetrenie drobných kožných problémov. Obsahuje triesloviny a flavonoidy, ktoré pôsobia sťahujúco a proti zápalu. Triesloviny spolu s flavonoidmi a silicou majú totiž adstringentné (sťahujúce) a protizápalové účinky. Usušená obsahuje množstvo účinných látok ako triesloviny, horčiny, kyselinu kremičitú atď. Okrem vyššie spomenutých liečivých schopností upravuje aj tráviace procesy, choroby obličiek a mechúra. Rastlinka má široké využitie aj v kozmetike. Ošetruje mastnú a nečistú pleť, hojí rany, čistí a dezinfikuje. Užíva sa aj proti suchotám a proti neduhom s močovým mechúrom. Repík lekársky má protizápalové účinky na organizmus. Odvar z neho má upokojujúce účinky na celú tráviacu sústavu (žalúdok, žlčník, pečeň). Používa sa ako sťahujúci prostriedok pri kataroch žalúdka a čriev a na zmiernenie hnačky rôzneho pôvodu. Pomáha upravovať tráviace procesy, podporuje vylučovanie žalúdočných štiav a žlče a pomáha pri pečeňových a obličkových chorobách. Hojí zvnútra i zvonku. Pri použití zvonku zmierňuje príznaky kožných ochorení. Je vynikajúcou bylinou na preťažené hlasivky a tiež pri zápale ďasien a mandlí. Pre svoje protizápalové účinky sa využíva pri kataroch tráviaceho traktu, pri hnačkách a problémoch so žlčníkom. Mierne zvyšuje tvorbu žlče. Vďaka cholínu zabraňuje ukladaniu lipidov (tukov) v pečeni. Horčiny pomáhajú k väčšiemu vylučovaniu žalúdočnej kyseliny. Tlmí zápalové procesy v organizme, či už v tráviacom trakte alebo v dýchacích cestách. Pri vnútornom užívaní má aj parazitické účinky. Zvonku ho použijeme ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine a mandlí. Ako súčasť kúpeľa, sa používa pri zápalových ochoreniach kože. Repík lekársky stimuluje činnosť žlčníka, podporuje detoxikačnú činnosť pečene, zlepšuje metabolizmus tukov a cholesterolu. Zlepšuje trávenie, peristaltiku čriev, tlmí zápalové procesy najmä na slizniciach tráviaceho ústrojenstva, tlmí hnačky. Dezinfikuje, lieči a upokojuje tráviacu sústavu - repík lekársky je v medicíne využívaný už mnoho generácií.

Liečivé účinky repíka lekárskeho

Účinkuje zvieravo, protizápalovo, dezinfekčne a proti hnačkám.
Zvyšuje sekréciu, vylučovanie žlče a pomáha vylučovať moč.
Pomáha liečiť katary žalúdka, žlčníkové ťažkosti.
Používa sa ako kloktadlo pri bolestiach v krku.
Pridáva sa aj do relaxačných kúpeľov.
Je vhodný pri krvácaní, ale aj na všetky zápaly v krku, ústach či hrtane.
Čaj z drogy lieči rozšírenie srdca, žalúdka, čriev alebo kŕčové žily.
Bol najdôležitejšou zložkou lieku zvaného „arkebuzová voda“, ktorá sa používala pri strelných ranách v 15. storočí.
Odvar sa pije ako liek pri všetkých prsných a pľúcnych neduhoch, kataroch alebo ako kloktadlo pri bolesti v krku a chronických zápaloch horných ciest dýchacích.

Príprava a dávkovanie

Príprava čaju

Na šálku (250 ml) použite 1-2 čajové lyžičky sušenej vňate. Zalejte horúcou, nie vriacou vodou a lúhujte 10-15 minút pod prikrývkou. Následne sceďte a pite 2-3× denne, ideálne medzi jedlami. Na kloktanie pripravte rovnako silný zápar a použite ho vlažný niekoľkokrát denne. Pri kožnom použití je vhodný aj slabý odvar (krátke povarenie 3-5 minút). Nápoj nekombinujte s vysokými dávkami iných bylín s trieslovinami. Bežne sa odporúča užívať 2-3 šálky čaju denne počas 2-3 týždňov, potom zaradiť prestávku. Ľudia s citlivým žalúdkom môžu začať slabším nálevom, pretože triesloviny môžu podráždiť tráviaci trakt. U tehotných a dojčiacich žien je vhodná predchádzajúca konzultácia s odborníkom. Malým deťom podávajte len po odporúčaní pediatra a v nižších dávkach. Repík môže znižovať vstrebávanie niektorých liekov a minerálov, preto ho neužívajte tesne spolu s liekmi. Pri akýchkoľvek neobvyklých reakciách užívanie prerušte. Jednu čajovú lyžičku zmesi zalejeme 1/4 litrom vriacej vody, vylúhujeme 10 minút. Repíkový čaj je vhodný pri tráviacich problémoch, cirhóze pečene a pri hnačke. Pomáha upokojiť trávenie, podporuje tvorbu žlče a zvyšuje chuť do jedla.

Repíkové kloktadlo

Na kloktanie pripravte rovnako silný zápar a použite ho vlažný niekoľkokrát denne. Repíkové kloktadlo je účinné pri zápaloch hrdla a katare nosa. Pri chrapote a bolestiach v hrdle si pripravíme repíkové kloktadlo. Do litra vody dáme dve hrste repíku a varíme tak dlho, až sa odparí tretina objemu.

Repíková masť

Príprava masti: Jedna vrchovatá dvojitá hrsť nadrobno nasekanej sušenej vňati repíka na 250 g bravčovej masti. Vmiešame do horúcej masti a necháme speniť. Zložíme z ohňa, prikryjeme a necháme cez noc vychladnúť. Na natieranie poranených, boľavých a zapálených častí tela si môžeme vyrobiť repíkovú masť. Dve hrste nadrobno narezaného repíku dáme do 250 g vopred rozohriatej bravčovej masti, krátko popražíme. Vo forme masti alebo obkladov využijete repík lekársky pri kožných ochoreniach a zlepšuje tiež hojenie rán.

Suchý obklad

Suchý obklad je účinný pri migréne. Pripravuje sa z čerstvých listov, ktoré sa najprv povaria. Následne sa z nich vytlačí prebytočná šťava a môžu sa prikladať na čelo, ktoré potom prikryjeme gázou alebo obväzom. Aby sa listy neprilepili na pokožku, vhodné je ju pred nanesením obkladu natrieť olejom.

Odvar

Odvar je vhodný je pri všetkých vyššie spomínaných ťažkostiach, pri reume a seknutí.

Kúpeľ

Kúpeľ môžeme použiť ak trpíme ranami, vredmi alebo ekzémami. Kúpeľ pri kožných chorobách. Každý človek by si mal urobiť aspoň raz ročne repíkový kúpeľ pre celkové zlepšenie organizmu.

Tinktúra

Z kvetov si môžete pripraviť tinktúru, ktorá pomáha pri liečbe zápalu močových ciest. Väčšinu tinktúr vyrábam takto: Drogu najprv čo najviac rozdrvíme (lepšie sa vylúhuje) a potom ju namočíme do alkoholu, dáme do pohára a pohár pevne uzavrieme. Alkoholu musí byť podľa druhu drogy najmenej 3 - 5x viac než pevného podielu. Ak používame čerstvú drogu, použijeme alkohol 60 % -80 %, ak je sušená tak 40 % -60 %.

Čerstvá kaša

Čerstvá kaša sa pripraví tak, že si nazbieraný čerstvý repík pomelieme alebo rozmixujeme a použijeme na liečbu zapálených ložísk akné alebo na vyrážky, ekzém, rany na koži, popáleniny. Takto pomletú vňať repíka si môžete uskladniť do vysterilizovaných nádobiek, ktoré uskladníte v mrazničke.

Prípadová štúdia: Repík a psík Dick

Psík Dick bol zrazený vlakom, pričom utrpel rozsiahle poranenia labky, ktoré viedli k amputácii. Rana sa lekárovi nepáčila a hrozila infekcia. Lekár si spomenul na skúsenosť s pacientom, ktorý úspešne použil silné repíkové obklady po amputácii. Preto aj psíkovi odporučil tento spôsob. Majiteľ psíka pripravil silný repíkový čaj (hrsť vňate na ½ l vody) a 3x denne dával amputovanú labku na päť minút do nálevu (celú ju tam ponoril), rany ešte potrel nechtíkovou masťou a znova obviazal. Za 14 dní spokojný lekár vybral stehy. Po mesiaci už bola packa pekne zahojená a nová ružová koža pokrývala všetky bývalé rany. Neskôr sa repíková kúra vykonávala už len raz denne. Po dvoch mesiacoch už nemusel havko nosiť obväz a na labke, na mieste, kde našľapával na zem sa utvorila tvrdá koža pripomínajúca vankúšik, rovnaký ako na ostatných končatinách. Lekár si všetko neveriacky prezeral a priznal, že osud psíka videl veľmi nepriaznivo, len nechcel majiteľom psíka brať nádej.

tags: #repik #lekarsky #rozmnozovanie