Analýza románu Narcis Rudolfa Slobodu: Pohľad na problémy mladého človeka

Rudolf Sloboda patrí medzi najvýznamnejších slovenských spisovateľov 20. storočia. Narodil sa v Devínskej Novej Vsi 16. apríla 1938. Jeho životná cesta bola plná zvratov a osobných výziev, ktoré sa výrazne odrazili v jeho tvorbe. Po štúdiu na FF UK, ktoré nedokončil, pracoval ako baník v Ostrave a neskôr ako robotník vo Vítkovických železiarňach. Oženil sa, mal dcéru, no musel sa starať aj o duševne chorú manželku. Pôsobil vo viacerých umeleckých profesiách, od filmového scenáristu po umeleckého redaktora. Sloboda, ako autor chorvátskych predkov, sa k chorvátskemu nárečiu hlásil ako k materinskému jazyku, čo bolo súčasťou jeho kultúrnej výbavy z predškolského veku.

Rudolf Sloboda je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej slovenskej tvorby. Bol neprehliadnuteľný samorast s neľahkou povahou a pohnutým osudom. Jeho tvorba, vrátane debutového románu Narcis, sa vyznačuje jedinečným rukopisom, ktorý sa nebál prekračovať hranice konformnej literárnej zóny. Ako pravé enfant terrible slovenskej literatúry ukázal smer aj niektorým ďalším nasledovateľom.

Román Narcis: Autobiografické črty a hľadanie identity

Románový debut Rudolfa Slobody, Narcis, vydaný v roku 1965, nesie neodškriepiteľné autobiografické črty. Na jednej strane je tesne zviazaný s konkrétnou biografickou skúsenosťou autora, čím potvrdzuje blízky vzťah biografie a dokumentu k literárnej fikcii v modernej próze. Na druhej strane je otvorenou výzvou pre posúvanie hraníc literárneho výrazu, ktorý je od objektívne overiteľnej skúsenosti odvrátený a nezávislý.

Hlavnou postavou románu je Urban Chromý, mladý študent Filozofickej fakulty UK, ktorý sa rozhodol predať knižky, vybrať peniaze od svojich dlžníkov, opustiť priateľov a rodnú Bratislavu a zamestnať sa ako brigádnik v železiarňach vo Vítkoviciach (časť Ostravy). Urban nie je typickým mladým človekom svojho veku, lebo nie je ctižiadostivý, ambiciózny a nemá chuť vyniknúť. Jeho typickými črtami sú náladová nestálosť, rozporuplnosť, pochybovačnosť, dezilúzia, sebairónia a sklony cítiť sa osamotený, vytrhnutý zo spoločenských väzieb. Nie sú mu cudzie ani úvahy o samovražde.

Sloboda v debute ohlásil koniec klasického literárneho hrdinu s väčšinou pozitívnymi vlastnosťami a do popredia postavil skutočného človeka akoby z okraja spoločnosti, z ktorého svojím autorským talentom vytvoril plnokrvnú literárnu postavu. Takú, s ktorou sa dá nielen v mnohom polemizovať, nesúhlasiť, ale pre jej „normálne“ ľudské prežívanie aj stotožniť. Ako máloktorý iný spisovateľ dokázal Rudolf Sloboda kultivovať žáner „všeobecnej biografie“ - písať prózu v prvej osobe za väčšinu a pre všetkých.

Charakteristika a motivácie Urbana Chromého

Urban Chromý je introvert, sebaskúmač, tak trochu egocentrik a narcis, ktorý vonkajší, objektívne existujúci svet vníma prevažne voluntárne a vždy pod dojmom momentálnych nálad, emócií, bdelých snov alebo náhlych inšpirácií. Hoci niektorí kritici si u neho nevšimli výrazné narcistické sklony, názov románu ostáva záhadou. Nemá len autobiografické črty autora, každý z nás by sa v ňom našiel v situáciách, ktoré úplne bežne zažívame. Autor nevyberá len „podarené scény“.

Urbanov životný postoj je poznamenaný neustálou opozíciou a konfliktmi s okolím, obzvlášť so ženami, a taktiež s vlastnými osobnými problémami. Boj so spoločnosťou pomaly prehráva a vie, že musí čosi zmeniť, začať nejako inak, pokiaľ nechce prehrať úplne. Často premýšľa o samovražde, ako o spôsobe, ako sa vyrovnať s neznesiteľnou prázdnotou a pocitom, že nemá čo ho k životu púta.

V jeho úvahách sa objavuje túžba trpieť, napríklad prostredníctvom väzenia, kde by vedel, prečo trpí a bol by nútený milovať oddych. Tieto myšlienky odrážajú jeho hlbokú dezilúziu a pocit beznádeje, ktorý prechádza jeho životom.

Prehľad Urbanových vzťahov a vnútorných konfliktov

• S Danou: Urbanov vzťah s Danou je komplikovaný. Hoci sa k nej neskôr vracia s úmyslom zmeniť svoj život a oženiť sa s ňou, ich vzťah je plný nezhôd a nedorozumení. Urban ju predtým nenávidel pre jej "ošklivosť" a neskúsenosť, uprednostňoval skúsenejšiu Soňu. Dana nakoniec otehotnie, ale je ochotná dieťa potratiť pre Urbana. Ich rozhovor sa končí tak, že Dana mu zapleskne dvere pred nosom, čím mu naznačí, že už pre neho v osobnom živote nemá miesto.
• So Soňou: Soňa je pre Urbana príťažlivejšia pre jej skúsenosť a prefíkanosť. Ich vzplanutie je však krátkodobé a končí sa hádkou, po ktorej Urban upadá do depresívnych až samovražedných nálad.
• S Vierou: Viera je nové dievča, s ktorým Urban vyrastal. Majú si čo povedať a spomínajú na zážitky z detstva. Urban však cíti, že nie všetko je v poriadku a predvída rozchod, spôsobený Vierinou nevôľou voči jeho cynizmu.

Tieto vzťahy ukazujú Urbanovu neschopnosť vytvoriť stabilné a naplňujúce emocionálne väzby, čo vedie k jeho neustálemu hľadaniu a pocitu osamelosti.

Štýl a kompozícia románu Narcis

Syntax, lexika a štýl románu sú charakterizované jednoduchým moderným jazykom, vrátane vulgarizmov. Použitie češtiny v reči Ostravčanov zvyšuje autenticitu. Román obsahuje prvky modernej postrealistickej prózy, ako sú vnútorné monológy, vnútorné dialógy a rozprávanie v 1., 3. aj 2. osobe jednotného čísla.

Román pozostáva z piatich kapitol: Horúci augustový deň rozpomienok, Intermezzo in D, Pokus o smrť v duši, Nádherné stretnutie s časom a Návrat. Štyri z nich boli dopísané pre knižné vydanie a svojím charakterom nadväzujú na tematické dianie prvej kapitoly. Prvá časť kompozície je prepisom kontemplatívneho denníka so štylizovaným rozprávačom a bola napísaná počas Slobodovho brigádnického a neskôr pracovného pobytu v ostravskej bani a železiarňach v rokoch 1958 - 1964.

Základná fabulačná situácia narácie je jednoduchá: „Náš hrdina“ Urban Chromý cestuje z domova do neznámeho mesta, kde má pracovať, nadobudnúť istotu, zreteľnú sociálnu pozíciu a získať vedomosti a zručnosti, ktoré mladíka premenia na muža. Avšak jeho alter ego, hrdina a rozprávač, je svojou povahou introvert, sebaskúmač, tak trochu egocentrik a narcis, ktorý vonkajší, objektívne existujúci svet vníma prevažne voluntárne a vždy pod dojmom momentálnych nálad, emócií, bdelých snov alebo náhlych inšpirácií.

V chronológii a logickej kauzalite rozprávania to spôsobuje nemalé problémy. Reálne záznamy udalostí a okolností ostravského pobytu (práca v bani, kolegovia, život v internáte, zoznamovanie sa s neznámym, ale príťažlivým mestom, vzťah k ženám) sa krížia s reflexívnou a kontemplatívnou líniou textu, ktorá odkazuje na sebastrednú, trochu hysterickú a exaltovanú povahu rozprávača.

Poetika fragmentárneho záznamu, ktorá opomína alebo dokonca ignoruje logickú kauzálnu motiváciu prebiehajúcich udalostí, sa etabluje už s debutom. Na jej miesto nastupuje epický princíp náhlej inšpirácie, náhodnosti, nemotivovanej asociatívnosti, ktorá „realitu diania“ suverénne spája so sujetovým exponovaním motívov sna, predstavy, nepríznakovej spomienky, kontemplácie alebo jednoduchej dekompozície a relativizuje tak možnú kontinuitu príbehu alebo rozprávania.

Príklady rozprávačských techník:

• Vnútorný monológ: "Musím sa dostať do väzenia - vravíš si a myslíš na väzenie, kde je chládok a denne treba ťažko pracovať. Zabiješ ju a dobrovoľne sa prihlásiš."
• Rozprávanie v 2. os. j. č.: "Udobríš sa s ňou a oženíš sa s ňou. Je to dobré dievča, a nie si taký krásavec, aby si si mohol vyberať."
• Snové sekvencie: "Zrazu sa prenášame do jeho snov-halucinácii spôsobených úpalom. Dozvedáme sa za akých okolností odišiel z domu: Predal všetky knihy, priatelia mu vrátili dlhy. . . nikto nevedel, kam cestuje. Rodičom vôbec nepovedal, že nechal školu."

Porovnanie s inými dielami Rudolfa Slobody

Po študentovi Urbanovi Chromom prišiel Daniel, hrdina románu Britva (1967). Tento román už napísal ženatý muž a mladý otec. Aj on je rubom bežného života, rozprávač v ňom aj za svojho čitateľa zaznamenáva nepostrehnuteľný vnútorný svet človeka, ktorý sa ocitá vždy na novom prahu skúsenosti. V Britve je touto skúsenosťou manželstvo, otcovstvo, láska, trpezlivosť, vytrvalosť, a vice versa prchkosť, zlosť, žiarlivosť a sklamanie. Sloboda svojho hrdinu permanentne lustruje, vystavuje ho skúškam, aby sa opakovane presviedčal o krehkosti ľudského (mužského) odhodlania k vytrvalosti, užitočnosti a láske k blížnemu.

Na juvenilnú líniu biografického portrétovania „nášho hrdinu“ nadväzuje až o desaťročie neskôr románom Rozum (1982), ktorý však, v inej, zložitejšej dobe, prináša aj iné koncepty Slobodových svetov. V silne autobiografickom románe Rozum Sloboda nabúral aj predstavu spisovateľa ako svedomia národa, alebo nejakého múdreho starčeka poznajúceho odpovede na zložité otázky ľudského života. Ukázal spisovateľa ako človeka zápasiaceho nielen napríklad s alkoholizmom, ale aj s neschopnosťou dať do aspoň trochu znesiteľného poriadku svoj súkromný život.

Najvýraznejšie svojou ostrosťou a originalitou postrehov, ktorými autor-rozprávač, v tomto prípade Gazda, komentuje nielen seba, ale aj dianie okolo, nadväzuje na Narcis, Britvu a Rozum, román Krv (1991). Román, ktorým akoby Sloboda uzavrel svoj vlastný autoportrét, v ktorom sa zrkadlí aj trpké poznanie, že ľudský život je najťažší spôsob existencie. Možno aj preto, lebo tým, že žijeme, neustále niekomu ubližujeme.

Záver a odkaz Rudolfa Slobody

Rudolf Sloboda zanechal pomerne rozsiahle dielo, ktoré je dnes vďaka vydavateľstvu Slovart k dispozícii v takmer celej podobe. Jeho tvorba, vrátane románu Narcis, je považovaná za dôležitú súčasť slovenskej literatúry. Slobodove texty sú vždy umiestnené v reálnych, geograficky identifikovateľných súradniciach, pričom sa často vracajú do jeho rodnej obce, Devínskej Novej Vsi. Jeho alúzia na rozprávača ako „nášho hrdinu“ je skôr textovou ozdobou a určite nesupluje priame oslovenie. Všetci „naši“ hrdinovia autorových spoločenských románov sú preto síce vystavení autoedukácii, sebapozorovaniu, nikdy však nie renesančnému znovuzrodeniu.

Sloboda vo svojich vetách, nabitých horkosťou, citovým zaujatím, pochybovačnosťou a kverulantstvom, sa večne háda (sám so sebou) o zmysel existencie. V tom predbehol svoju dobu a jeho dielo bude aj naďalej inšpiráciou pre mnohé generácie čitateľov a autorov.

tags: #pohlad #na #problemy #mladeho #cloveka #rudolf

Populárne príspevky:

• Inovatívne pestovanie zemiakov
• Vždyzelený ker s bronzovým nádychom
• Ako pestovať ananás z odrezku
• Klasika historickej romance
• Kompletný sprievodca pre rozmnožovanie odrezkami