Identifikácia buriny s drobnými fialovými kvetmi a jej vplyv na pôdu
Burina je najlepší indikátor kvality pôdy. Prostredníctvom buriny sa môžete dozvedieť niečo o svojej záhrade, napríklad o vlastnostiach pôdy alebo vlahu.
Charakteristika buriny a jej druhy
Jednoročná burina, ktorá klíči po celý rok, ale obzvlášť hojne rastie na jeseň. Môže to byť zima alebo jar. Nemá žiadne väčšie nároky na pôdu a možno ju nájsť prakticky na všetkých typoch pôdy. Lepšie však rastie v pôdach chudobných na vápnik a mierne kyslých.
Identifikácia podľa listov a kvetov
Po vyklíčení sú klíčne listy široko lopatkovité, celookrajové, so zárezovým hrotom a krátkou stopkou. V neskorších štádiách rastu sa listy na okrajoch stávajú nepravidelne vrúbkované. Spodná časť rastliny má zaoblené alebo vajcovito kopijovité listy s dlhými stopkami a perovito zrezanými palistami. Kvety na dlhých stopkách, jednoduché, s piatimi okvetnými lístkami nerovnakej veľkosti. Farba kvetov sa líši, najčastejšie sú biele a žltkasté a vrchné sú čiastočne aj fialové. Rastlina produkuje až 2 500 hruškovitých, svetlohnedých, pozdĺžne ryhovaných semien.
Durman obyčajný (Datura stramonium)
Durman obyčajný je jednoročná, dvojklíčnolistová burina z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Byľ je priama, vysoká 50-120 cm, holá alebo páperistá. Klíčne listy sú kopijovité, holé, pravé listy sú vajcovité až elipsovité, na báze klinovité až plytko srdcovité, laločnato zubaté, končisté na dlhých stopkách, na líci tmavo zelené, na rube svetlejšie. Kvety sú lievikovité so zvlnenou korunou, bielej alebo fialovej farby, umiestnené na vrcholoch vetiev alebo samostatne na vidliciach. Práve pekné kvety viedli k tomu, že sa durman využíva ako okrasná rastlina. V tom prípade je to však durman metelový (Datura metel), známy aj pod ľudovým pomenovaním „anjelské trúby“.
Durman obyčajný, šíriaci sa na ornej pôde, tvorí obrovské množstvo semien - 500 až 5 000. Aj keď má kolovitý, hlboko zakoreňujúci koreň, prezimuje vo forme semien. Neskorá dormancia umožňuje durmanu klíčiť aj po zbere plodín a do príchodu zimy vytvoriť množstvo zrelých semien. Pôvodne bol burinou rumovísk, úhorov, kompostov a širokoriadkových plodín. Dnes je viditeľný najmä po zbere obilnín. Vyskytuje sa na pôdach s vysokým obsahom dusíka, čím slúži aj ako indikátor obsahu dusíka v pôde. Je teplomilnou rastlinou. Durman je jedovatou rastlinou s nepríjemným zápachom. V silážnych kukuriciach môže zvieratám spôsobovať zdravotné problémy. Ťažké nevyliečiteľné psychické problémy človeku spôsobujú v durmane prítomné tropánové alkaloidy.
Neviditeľný zabijak v pôde: Prečo vám zelenina náhle umiera
Ľuľok čierny (Solanum nigrum)
Ľuľok je jednoročná, 30 - 50 cm vysoká bylina s priamou alebo šikmou byľou. Listy sú tmavo zelené, kopijovité až široko vajcovité, obyčajne celookrajové, na báze klinovité. Kvety sú zvonkovité, biele, na cípoch často svetlo modrofialové, niekedy na konci s naspäť ohnutými cípmi. Plody sú guľovité, fialovo čierne, zelené alebo žltozelené bobule s asi 50 - 70 semenami. Pôvodne tiež rástol na kompostoviskách, rumoviskách, okrajoch hnojísk, smetísk, dvoroch hospodárskych objektov a podobne. Dnes je bežne vidieť ľuľok čierny na plochách po zbere plodín. Kvitne od júla do októbra. Nebezpečenstvo ľuľka čierneho pre človeka je v tom, že je mierne jedovatý, obsahuje množstvo alkaloidov. Bobule ľuľka čierneho nie sú také jedovaté ako ľuľkovca zlomocného (Atropa bella-donna). Pre poľnohospodárov je škodlivosť ľuľka čierneho v tom, že je hostiteľom mnohých škodcov a patogénov poľných plodín.
Nevädza poľná (Centaurea cyanus)
Nevädza poľná je jednoročná bylina s charakteristickými, typicky azúrovomodrými kvetmi, ktoré sa objavujú od júna do augusta. Dorastá do výšky 80 cm a má priamu rozkonárenú byľ. Jej úbory sú nielen krásne, ale aj jedlé a využívajú sa v gastronómii či ako súčasť bylinných čajov. V ľudovom liečiteľstve sa používa hlavne pre svoje čistiace, dezinfekčné a sťahujúce vlastnosti. Z hľadiska pôdnych nárokov je pomerne nenáročná, uprednostňuje pôdy hlinité až piesočnatohlinité, skôr suchšie, dobre priepustné a chudobné až stredne bohaté na živiny. Je mierne vápnomilná až tolerantná k mierne kyslej reakcii.
Prírodné rozšírenie a nároky na stanovište
Pôvodný areál tejto rastliny leží vo východnom Stredomorí a Prednej Ázii, odkiaľ sa už v neolite rozšírila s pestovaním obilia po celej Európe. Na Slovensku je teda považovaná za archeofyt, teda druh zavlečený v dávnej minulosti. V súčasnosti je rozšírená kozmopolitne v miernom pásme takmer celého sveta vrátane Severnej Ameriky, Austrálie a ďalších oblastí, kam bola zavlečená ako poľná burina. Ide o typický segetálny druh (poľná burina) viazaný na ľudskú činnosť, ktorý preferuje otvorené, plne oslnené stanovištia. Najčastejšie rastie v poliach s obilninami (historicky hlavne v ozimnej raži) a okopaninami, na poľných okrajoch, úhoroch, násypoch, rumoviskách a iných narušovaných pôdach. Je to výrazne svetlomilná (heliofilná) a teplomilná rastlina, ktorá neznáša zatienenie.
Liečivé a kulinárske využitie
Kľúčovými chemickými zlúčeninami, ktoré definujú jej vlastnosti, sú predovšetkým antokyanové farbivá, konkrétne glykozid kyanín, ktorý je zodpovedný za intenzívnu modrú farbu a má antioxidačné účinky. Ďalej obsahuje flavonoidy (napr. apigenín), horčiny (glykozid cnicín), triesloviny, sliz, kumaríny a minerálne látky, ako sú soli draslíka a mangánu. Pri bežnom použití v gastronómii alebo liečiteľstve je rastlina považovaná za nejedovatú pre ľudí aj pre väčšinu zvierat. Pri požití extrémne veľkého množstva by teoreticky mohlo dôjsť k miernym zažívacím problémom, ale žiadne vážne otravy nie sú známe. Možnosť zámeny s nebezpečnými druhmi je minimálna vďaka jej charakteristickému vzhľadu.
V liečiteľstve sa historicky aj dnes využívajú predovšetkým jej sýtomodré okrajové kvety z kvetného úboru, ktoré sa zbierajú a sušia. Majú protizápalové, močopudné a mierne sťahujúce účinky. Používajú sa vo forme nálevu alebo obkladu pri zápaloch a únave očí, zápaloch spojiviek alebo vnútorne ako súčasť čajových zmesí na podporu funkcie obličiek, močového mechúra a trávenia.
V gastronómii sú jedlé okvetné lístky obľúbenou a vizuálne atraktívnou prísadou do šalátov, dezertov, nátierok alebo ako ozdoba nápojov a pokrmov, ktorým dodávajú jemnú, ľahko korenistú chuť.
Kultivácia a ekologický význam
Ako okrasná rastlina je veľmi cenená v záhradách, najmä v prírodných, vidieckych a lúčnych výsadbách; boli vyšľachtené početné kultivary rôznych farieb (biele, ružové, fialové, vínové, napr. „Black Ball“ alebo zmes „Polka Dot“) a výšok. Ekologický význam je značný, keďže je to významná včelárska rastlina poskytujúca včelám, čmeliakom a motýľom veľké množstvo nektáru a peľu.
História a symbolika
Rodové meno „Centaurea“ pochádza z gréckej mytológie a odkazuje na kentaura Cheiróna, múdreho liečiteľa, ktorý údajne použil rastlinu z tohto rodu na ošetrenie rany spôsobenej otráveným šípom. Druhové meno „cyanus“ je z gréckeho slova „kyanos“, čo znamená „tmavomodrý“ a odkazuje na typickú farbu kvetu.
Rastlina je národnou kvetinou Estónska a historickým symbolom Nemecka (tzv. „kornblume“). V jazyku kvetín symbolizovala nehu, vernosť a nádej. Zaujímavosťou je, že jej semená dokážu v pôde prežiť desiatky rokov a vyklíčiť až po narušení pôdy, čo je adaptácia na život v poli. Vence z tejto rastliny boli nájdené aj v staroegyptskej hrobke faraóna Tutanchamóna.
Ochrana a ohrozenie
Hoci bola v minulosti vnímaná ako obťažná poľná burina, v súčasnosti je na Slovensku pre úbytok vhodných stanovíšť v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva ohrozená. Podľa Červeného zoznamu cievnatých rastlín Slovenska je zaradená do kategórie C3 - ohrozený druh.
Chemická regulácia burín
Z hľadiska chemickej regulácia nebýva durman veľkým problémom. Konkrétne proti durmanu sú v kukurici autorizované prípravky s účinnou látkou 2,4-D: Esteron, Desormone Liquid 60 SL, Dicopur D, Herboxone, s účinnou látkou florasulam v prípravkoch Mustang a Pegas. Tieto herbicídy sú autorizované aj v obilninách, kde dokážu potlačiť durman až do zberu obilnín. Na strniskách je rozšírenie durmanu, ktorý vzchádzal po odznení účinku herbicídov a po zbere, veľmi viditeľné. Clopyralid v Lontrel 300 dobre účinkuje proti durmanu v kukurici len v kombinácii s Esteronom. Dicamba + prosulfuron v prípravku Casper 55 WG, rimsulfuron v prípravku Titus 25 WG sú autorizované na durman v kukurici, Verdict 25 WG v kukurici a zemiakoch. Dobrý účinok proti durmanu aj v iných plodinách majú účinné látky clomazone (Command 36 CS), linuron (Linurex 50 SC), pendimethalin (Stomp 330 EC), najmä v zemiakoch je to metribuzin v prípravkoch Sencor 70 WG, Sencor 70 WP, Metriphar 70 WG a Tribuzin 700.
Chemické ničenie ľuľka čierneho je rovnaké ako pri durmane.
Podslnečník Theofrastov (Abutilon Theophrasti)
Táto burina patrí do čeľade slezovité (Malvaceae). U nás sa šíri jednotlivo alebo v malých skupinkách od 80-tych rokov. Bol zavlečený pravdepodobne z amerického kontinentu so sójou. Prvé výskyty boli pozorované v okolí železníc. Najviditeľnejší je v porastoch repy, v kukurici je konkurenčnou rastlinou. Je tiež jednoročnou rastlinou, ale jeho rozmnožovacia schopnosť je veľmi silná v tom, že tvorí tisíce semien, ktoré si udržujú klíčivosť aj po prechode tráviacim traktom zvierat a sú jediným druhom rastliny, ktorá si udržuje klíčivosť v maštalnom hnoji po šesťmesačnom zretí. Niekedy bývajú zdrojom semien skrmované sójové šroty alebo ich obsah v kŕmnych zmesiach. Podslnečník je mohutná bylina dorastajúca do výšky 1,5 - 2 m, rozkonáruje sa až v hornej polovici, v kukurici sa nerozkonáruje. Typické sú srdcovité listy podobné listom lipy, preto sa niektoré druhy podslnečníka pestovali v minulosti pod názvom „izbová lipka“. Celá rastlina má jemné ochlpenie. Veľmi typické sú hlboko rebrované plody, ktoré zostávajú po opadaní listov na konci vegetácie na rastline. Malá časť semien klíči na budúci rok, ďalšie zostávajú v pôde a postupne klíčia desiatky rokov. Rastliny vzchádzajú hlavne skoro na jar, počas celého roka a nie je výnimkou vidieť ich kvitnúť a dozrievať na jeseň. Abutilon patrí medzi agresívne buriny. Ak sa vyskytnú rastliny podslnečníka na pozemku, je nutné včas zabrániť ich rozšíreniu hneď v počiatočných fázach expanzie. Samostatne rastúce rastliny sú v poraste dobre viditeľné a je potrebné ich ručne vytrhať ešte pred dozretím semien, z pozemku ich odstrániť, aby nezostali spoločne s pozberovými zvyškami na pozemku a aby sa semená nedostali do pôdnej zásoby (semená sú v tobolkách pomerne pevne fixované až do konca vegetácie). Pri silnejšom výskyte v neskorších fázach expanzie je možné podslnečník potlačovať iba chemicky. Je citlivý k herbicídom. Preemergentné aplikácie nie sú pre jeho likvidáciu najvhodnejšie, lebo klíči z rôznych hĺbok, semená sú veľké a dlhoveké. Listy a stopky pokryté hustými trychomami môžu brániť prieniku účinnej látky pri postemergentnej aplikácii, a preto je vhodné používať zmáčadlo. Herbicídny zásah je najvhodnejšie načasovať do počiatočných rastových fáz, kedy sú rastliny podslnečníka najcitlivejšie.
V cukrovej repe je konkrétne na podslnečník autorizovaný herbicíd s účinnou látkou trisulfuron-methyl Safari 50 WG, ďalej možno použiť v repe, kukurici a iných plodinách clopyralid (Cliophar 300 SL, Lontrel 300, Galera) dicamba (Casper 55 WG, Titus Plus Extra WG, Stellar, Callam), 2,4-D (Dicopur D, Herboxone), v slnečnici a kukurici pendimethalin v prípravku Wing P a v ďalších prípravkoch do rôznych plodín.
tags: #polna #burina #drobny #fialovy #kvet