Pestovanie repky olejnej na Slovensku: Komplexný sprievodca
Repka olejná (Brassica napus L. var. napus, prípadne Brassica napus), je dominantná a ekonomicky významná poľnohospodárska plodina, ktorá patrí do čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Je to jedna z najstarších kultúrnych plodín pestovaných na našich poliach už tisíce rokov, a to predovšetkým za účelom produkcie kvalitného potravinárskeho oleja, ale aj pre iné odvetvia priemyslu.
Ekonomický a poľnohospodársky význam repky olejnej na Slovensku
Repka olejná má významné postavenie v celosvetovej výrobe olejnín. V posledných desaťročiach sa plocha pestovania výrazne zvýšila. V celkovej produkcii olejnatých semien sa repka v roku 2012 zaradila za sóju s produkciou 62 miliónov ton.
Na Slovensku je repka tradičnou plodinou, ktorá prináša značné ekonomické zisky poľnohospodárom. Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU v Nitre patrí medzi pestovateľov repky olejnej a jej konateľ Pavol Findura zdôrazňuje jej ekonomický prínos: „Prináša peniaze do podniku tento rok tým, že mnohé z tých podnikov nemali vyplatené priame platby a hovorí sa o tom deadline v júni, tak samozrejme o to viac bude zaujímavejšia.“
Štatistiky ukazujú, že najviac repky pestujú farmári v Nitrianskom kraji, kde pokrýva takmer tretinu jej celkovej výmery na Slovensku. V minulom roku bolo na celom Slovensku dopestovaných viac ako 500-tisíc ton repky, čo znamená, že naša sebestačnosť v nej približne dvojnásobne presahuje naše potreby. Značná časť slovenskej produkcie repky olejnej smeruje do zahraničia, predovšetkým do okolitých krajín a Nemecka. Pestovanie sa podľa farmárov vyplatí, hoci na Slovensku chýbajú spracovatelia.
Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová vysvetľuje jej význam: „Je to zisková plodina a tieto financie môže poľnohospodár potom investovať do iných oblastí poľnohospodárstva, ktoré až tak nie sú ekonomicky atraktívne. A to najmä živočíšna výroba a niekedy aj špeciálna rastlinná výroba.“
Odborník na poľnohospodárstvo z SPU Ján Pokrivčák uvádza, že približne polovica repky sa spracúva na Slovensku na výrobu biopalív. Zároveň by bolo prospešné mať lepšie rozvinutý spracovateľský priemysel aj na výrobu jedlých olejov. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová dodáva, že pre rozvoj domáceho spracovania chýbajú dostatočné finančné prostriedky na investície do nových technológií a energeticky úsporných riešení. Rezort pôdohospodárstva však pripravuje podporu pre potravinárov, vrátane podpory marketingu, pomoci pri splácaní úverov a investičnej podpory.
Výroba bionafty z kuchynského oleja
Využitie repky olejnej
Repkový olej sa používa nielen na varenie a vyprážanie, ale aj pre technické účely. Ide napríklad o výrobu hydraulických olejov, fermeží, pracích a kozmetických výrobkov a taktiež nachádza uplatnenie v kožiarskom a gumárenskom priemysle. V potravinárskom priemysle sa repkový olej využíva ako zložka nátierok, šalátových dresingov, koláčov, pečiva, sušienok a pod. Zvyšky semien po vylisovaní sa využijú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Botanické a agronomické aspekty repky olejnej
Repka olejná je jednoročná až dvojročná bylina, dorastajúca do výšky 80 - 150 cm. Má vzpriamenú rozkonárenú valcovitú byľ a pod zemou kolovitý koreň. Listy v prízemnej ružici sú stopkaté, lýrovito, perovito dielne, na okrajoch vrúbkované. Listy na stonke sú sediace, podlhovasto kopijovitého tvaru a sú sivo oinovatené. Stonky sú zakončené väčšinou riedkym strapcovitým súkvetím drobných žltých kvetov. Ak repka kvitne na našich poliach, je neprehliadnuteľná. Plodom je slabo stlačená, 9 cm dlhá šešuľa s krátkym zobáčikom. Rozmnožuje sa semenami. Semeno repky je guľaté, modročiernej farby s hmotnosťou tisícich semien asi 4 - 6 g.
Typy pestovania
Repka sa dá pestovať v dvoch formách: ozimná alebo jarná. Na Slovensku sa pestuje hlavne ozimná repka, ktorá sa vysieva na polia do konca augusta alebo v septembri, ak sú priaznivé poveternostné podmienky. Dĺžka vegetačného obdobia na jeseň by mala byť 80 - 90 dní, počas ktorých sa vytvorí prízemná listová ružica, z ktorej potom na jar vyrastie kvitnúca stonka. Repka vysiata na jeseň do vlhkej pôdy klíči pomerne rýchlo.
Zaradenie jarnej repky do osevného postupu znamená pre pestovateľa menší tlak na mechanizáciu a ľudské zdroje. Na svoj rast vyžaduje iba 150 dní, vďaka čomu na ňu nie je vyvíjaný taký infekčný tlak ako na repku ozimnú. Znížené je riziko fómy a hubových ochorení, ale aj výskytu škodcov. Zaujímavý je aj fakt, že porasty jarných repiek sú menej atakované zo strany vtákov, pretože rýchlo rastú a na jar majú k dispozícii aj iné zdroje potravín. Pre mnohých pestovateľov je repka jarná preferovaná najmä z dôvodu rizikového prezimovania repky ozimnej. Zvýšený tlak na dodávku osiva jarnej formy repky po chladnej jeseni zaznamenávajú osivárske firmy v rámci celej EÚ. Jarné odrody majú oveľa nižšiu hodnotu HTZ ako ich zimné náprotivky, čo treba zohľadniť pri sejbe.
Podmienky pre pestovanie repky olejnej
Pestovateľský areál repky je veľmi široký. Najvhodnejšie sú oblasti s nadmorskou výšky 400 - 600 m, s priemernou ročnou teplotou 6,8 - 8,1 °C a s ročným úhrnom zrážok 590 - 670 mm. Repke olejnej sa darí na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom humusu, vápnika a horčíka, s pH 6 - 6,5. Pôdy vyžaduje ľahké až stredné, hlinitopiesočnaté až hlinité s dostatkom živín. Nevhodné sú príliš ľahké alebo ťažké pôdy so sklonom k hrudkovateniu.
Predplodiny a osevný postup
Repka sa pestuje po skoro zberaných predplodinách. Najlepšími predplodinami sú skoré zemiaky, skorá zelenina, ozimné a jarné miešanky, hrach a krmoviny pozberané do konca júla. Vhodnými predplodinami sú obilniny, najmä ozimné. Jačmeň jarný je menej vhodný, pretože zanecháva pôdu neštruktúrnu a jeho pozberový výdrol je mimoriadne agresívny voči porastu následnej plodiny. Repka je veľmi dobrou predplodinou pre obilniny a považuje sa za dobrého prerušovača v obilninových osevných postupoch.
Pri pestovaní je dôležité dodržiavať striedanie plodín a nezaraďovať repku do osevného postupu po príbuzných rastlinách (napr. kapusta, horčica, reďkev). Po sebe sa repka odporúča pestovať s odstupom 4 - 5 rokov z dôvodu výskytu chorôb a škodcov.
Príprava pôdy
Príprava pôdy závisí od predplodiny, vlahových podmienok, dĺžky časového úseku do sejby, zaburinenosti pôdy, pestovateľského systému a pod. So základnou prípravou pôdy je potrebné začať aspoň 3 - 4 týždne pred sejbou. Výťažok repky olejnej závisí do značnej miery od stavu, v akom zásoby prechádzajú do zimy. Pri pestovaní repky je nevyhnutná starostlivá kultivácia pôdy. Všetky opatrenia na kultiváciu pôdy a prípravu osiva by sa mali vykonávať v čo najväčšej miere pomocou opatrení na ochranu vody, aby sa zaručili priaznivé podmienky pre klíčenie a rast mladých rastlín. Technika výroby by sa mala vždy prispôsobiť poveternostným podmienkam. Pre rýchly rast hĺbky koreňov je potrebné zabrániť zhutňovaniu pôdy. Potrebná je rovnomerná ornica.
V súčasnej dobe sa uplatňujú rôzne technológie obrábania pôdy. V ekologickom poľnohospodárstve sa uplatňuje najmä klasická príprava pôdy, ktorá pozostáva z ošetrenej podmietky a strednej orby s urovnaním povrchu pôdy.
Čím kratšie je časové obdobie medzi zberom a siatím, tým menej času zostáva na hnitie slamky. Z tohto dôvodu je jačmeň výrazne vhodnejší ako predchádzajúca plodina ako pšenica alebo raž. Repka predstavuje veľmi vysoké požiadavky na obrábanie pôdy a citlivo reaguje na chyby v kultivácii. Ak sa má repke dať príležitosť vyvinúť silnú koreňovú tapu, je potrebné vyhnúť sa rušivým vrstvám. Optimálne porasty plodín je možné vytvoriť obrábaním pôdy aj bez obrábania pôdy. Rozhodnutie o použití alebo nepoužití pluhu a výber hĺbky kultivácie by sa preto nemal robiť dogmaticky.
Profesor Ján Vašák z Českej zemědělskej univerzity v Prahe odporúča, aby pestovatelia v suchých oblastiach využívali na pestovanie repky skôr „bezorbové“ technológie obrábania pôdy. Po nich sa netvoria hrudy a repka olejná dobre vzchádza. Ak sa rozhodneme pre orbovú technológiu prípravy pôdy, pri ktorej dochádza k zaklopeniu obilia, veľmi často nemusíme vôbec dávať graminicíd. Ale v prípade „čerstvej“ minimalizácie je graminicíd potrebný vždy. Niekedy aj opakovane. Podľa profesora Vašáka chybujeme i pri podmietke. Tradične ju považujeme za spôsob šetrenia vlahy a najdôležitejšiu súčasť agrotechnickej ochrany proti burinám. Lenže príprava pôdy v auguste do hĺbky 80 - 100 mm presuší povrch pôdy. Ak si opäť pripomenieme, že repka olejná klíči z povrchovej vody, zistíme, že po podmietke oveľa lepšie vzíde obilnina z hĺbky 30 - 80 mm a tá potom začne intenzívne potláčať repku a často aj dvojklíčnolistové buriny. Preto nové postupy pestovania repky olejnej umožňujú podmietku vynechať. „Nezískal som dobré skúsenosti ani s tzv. chemickou podmietkou Roundapom.“
Sejba
Agrotechnický termín sejby repky ozimnej v SR je od 10. do 30. augusta, termín sejby repky jarnej sa odvíja od pôdno-klimatických podmienok, čo najskôr na jar. Výsevok upravujeme podľa termínu sejby a výrobnej oblasti. Odporúča sa výsevok 3,5 až 4,5 kg/h, tzn. 50 - 70 semien na štvorcový meter. Repka je najstaršia poľnohospodárska plodina, ktorá sa má vysiať na jeseň. Vyhýbajte sa skladovaniu obilnín.
So sejbou jarnej repky sa netreba ponáhľať a siať hneď v prvých teplých februárových dňoch, hoci sa podmienky môžu zdať priaznivé. Teplota a dĺžka dňa, ktoré sú životne dôležité pre rast, môžu byť nedostatočné. Rastliny začnú vzchádzať príliš pomaly a nevyrovnane a môžu byť preto potlačené burinou. Ak je to potrebné, treba počkať so sejbou až do marca alebo na začiatok apríla, kedy poveternostné podmienky vhodne naštartujú vzchádzajúcu plodinu, vďaka čomu bude výkonnejšia a konkurencieschopná. Repku sejeme do chladnej zeme bez hrudiek.
Výživa a hnojenie
Repka je jednou z najnáročnejších plodín na výživu, ale po zbere väčšinu živín zanecháva v pôde. Zlepšuje bilanciu organickej hmoty v pôde. Normatív potreby živín na 1 tonu semena je: N - 55 kg, P - 11,5 kg, K - 57,0 kg. Dávky hnojív určujeme na základe rozboru pôdy a bilancie živín. Pred tým, ako sa seje repka olejná, je dôležité zapracovať do pôdy aj živiny, ako sú fosfor, draslík, síra a horčík. Okrem týchto živín sa pred sejbou aplikujú aj dusíkaté hnojivá.
Maštaľný hnoj je vhodnejšie použiť k predplodine, ak časový odstup medzi jeho zaoraním a agrotechnickým termínom sejby je kratší ako 5 týždňov. Na jeseň doporučujeme zaoranie maštaľného hnoja, zelené hnojenie, hnojivá podporujúce rast koreňovej sústavy (Agriful, Tecamin Raiz). Tieto produkty aplikujeme aj pri sejbe jarnej repky. Dnes je možné s úspechom pestovať repku aj v ekologickom režime, k dispozícii je množstvo hnojív a pomocných - biostimulujúcich produktov.
Hustota porastu, ktorá sa odvíja aj od úrovne výživy a hnojenia určuje do značnej miery konečný výsledok, teda úrody. Pri nadmernej hustote nemajú rastliny dostatočný priestor pre svoj vývoj rovnako dochádza k zastaveniu rastu koreňov, čo ovplyvňuje negatívne celkový rast a vetvenie repky olejnej. Repka olejná, ktorá vstupuje do zimy by mala mať 10 listov, hrúbka koreňového kŕčku by mala byť 10mm s ideálnou dĺžkou koreňov 10 cm. Takto vyvinutý porast má dobré predpoklady na prezimovanie a skvelé možnosti na bohatú úrodu. Veľmi dôležité je zabezpečiť, aby mala repka olejná bohatý koreňový systém a veľký objem koreňového vlásnenia. V prípade slabšie vyvinutých porastov odporúčame aplikovať produkt RootMost od Agrobiosfer, s vysokým obsahom prírodných auxínov v dávke 1l/ha spolu s prípravkom SoftGuard++ v rovnakej dávke. Touto kombináciou prípravkov podporíte celkové zosilnenie rastlinstva, rast koreňov a veľký objem koreňového vlásnenia, čo prispeje k lepšej mrazuvzdornosti. Bór pôsobí veľmi pozitívne na zvýšenie odolnosti voči mrazom, zamedzuje praskaniu pletív, pomáha koreňom rásť, zabraňuje hnilobám. Z týchto dôvodov sa odporúča aplikovať bór už v jesennom období. V prípade nedostatočnej výživy týmto prvkom dochádza na priereze koreňa k tvorbe dutinky, ktorá je vstupnou bránou pre patogény.
Dusík by mal byť aplikovaný včas - asi polovica celkového množstva (50 - 80 kg/ha) pred sejbou spolu s obdobným množstvom P a K na základe výpočtu (napr. bilančnou metódou) a zvyšok vo fáze 2 - 4 listov. Plodina nikdy nereaguje na neskoršie hnojenie. Je možné celkové dávky dusíka zvýšiť až na 125 kg/ha. Na hnojenie dusíkom využívame komerčné hnojivá v pevnej forme (LAV, LAD, DASA, DAM, močovina a pod.) alebo kvapalnej (DAM, močovina). Z mikroelementov má nezastupiteľné miesto v hnojení repky bór, síra a horčík.
Tabuľka 1: Normatív potreby živín na 1 tonu semena repky olejnej
| Živina | Množstvo na 1 tonu semena (kg) |
|---|---|
| N (Dusík) | 55 |
| P (Fosfor) | 11,5 |
| K (Draslík) | 57 |
Ochrana proti burinám, chorobám a škodcom
Ošetrovanie porastov repky v organickom systéme na redukciu burín je komplikované. Už pri plánovaní sejby repky vyberáme pozemky, ktoré netrpia vysokým stupňom zaburinenia a snažíme sa už pred sejbou podrezávaním odstrániť čo najviac vzchádzajúcich burín. Doporučujeme aj organizáciu porastu prispôsobiť možnosti aktívne zasiahnuť, v prípade potreby, proti burinám. Brány nedoporučujeme použiť z dôvodu mechanického poškodenia listovej plochy a tým aj otvoreniu cesty pre patogény. Profesor Vašák odporúča neumožniť zrnám obilnín a semenám burín klíčiť pred repkou. V praxi to znamená prejsť na „čerstvú“ prípravu pôdy, čiže večer oriem (alebo minimalizujem) a ráno sejem. V chladnej zemi bez hrudiek sa repka prebudí za dva dni a na štvrtý deň začína vzchádzať. V porovnaní s obilím je teda v predstihu.
Rozsah herbicídov je do značnej miery obmedzený na metazachlór (pre-emergentná a skorá post-emergentná ochrana), na likvidáciu jednoročných širokolistých a trávnych burín. Clopyralid na ničenie dvojklíčnolistových a trvácich burín. S použitím clomazonu treba byť opatrný, nakoľko škody popálením môžu byť závažné. Na likvidáciu dvojklíčnolistových burín, jednoročných tráv, výdrvu obilnín a lipkavca je lepšie použiť aplikácia prípravku s účinnou látkou dimethachlor alebo metazachlór. Z graminicídov sú do repky jarnej povolené prípravky s účinnou látkou quizalofop-P-ethyl.
Proti chorobám, v čase hraničného tlaku, zasahujeme aplikáciou medi (Controlphyt Cu), sírou a i. Proti hubovým chorobám sú registrované prípravky zo skupiny strobilurínov a azolov (biela hniloba, pleseň, čerň, fóma), prípadne ich kombinácia azoxystrobin + cyproconazole. Odporúča sa sledovať porasty a pri prvých príznakoch ochorenia pristúpiť k ošetreniu.
Insekticídne prípravky sa zameriavajú na likvidáciu skočiek, krytonosov, blyskáčika, byľomora a vošiek. Na tento účel dobre poslúžia pyretroidové prípravky (ošetrovať v mimoletovom čase včiel - skoro ráno, neskoro večer!), príp. organofosfáty (chlorpyrifos). Kvetné púčiky sa tvoria 4 - 6 týždňov, kedy je nutné vykonať účinnú ochranu (zvyčajne opakovanú) proti blyskáčikovi.
Zber
Zber repky prebieha kombajnami na zber obilnín, na ktorých sa upravuje žací stôl. Aj keď repka nerovnomerne dozrieva, v ekologickom systéme pestovania musíme nechať porast dozrieť do zberovej vlhkosti do 12%. Zber repky sa robí kombajnom v júli, keď majú semená 8-10 % vlhkosť. Regulátory dozrievania a desikanty použijeme pri vlhkosti semien 20 - 22 %, kedy je už ukončená tvorba asimilátov a o kvalite a výške úrody je rozhodnuté. Pre desikáciu slúžia prípravky s účinnou látkou diquat, ktorých aplikácia značne uľahčí samotný zber.
Vplyv počasia na kvitnutie repky olejnej
Nástup kvitnutia repky je závislý od celého radu faktorov, pričom priebeh počasia v predjarí a jarnom období hrá významnú úlohu. Uznávaná odborníčka na ochranu rastlín Ing. M. Sekerková uvádza, že začiatok kvitnutia je ovplyvňovaný viacerými vzájomne naviazanými faktormi. V tomto vegetačnom období sa na súčasnom vzrastovom stave repky podpísalo najmä neskoré a pomalé otváranie vegetácie, čo bolo ovplyvnené klimatickými pomermi, pričom veľmi negatívnu úlohu zohralo v mnohých regiónoch Slovenska sucho a nízke nočné teploty. Sucho trvalo v podstate až do polovice apríla 2017, s málo výdatnými zrážkami vo väčšine lokalít.
Ing. Sekerková spomína, že podobne skoré kvitnutie repky bolo zaznamenané približne pred ôsmimi rokmi (9. apríla), no vtedy boli repky riadne vyvinuté, s bočnými vetvami a výškou okolo 100 - 110 cm. V tomto roku bolo skoré kvitnutie zaznamenané aj napriek tomu, že repky neboli tak rozvinuté.
Zmeny klímy a priebeh počasia (najmä dlhotrvajúce daždivé, horúce alebo studené počasie) majú vo všeobecnosti negatívny vplyv na kondíciu včelstiev. Posuny v kvitnutí jednotlivých druhov rastlín v dôsledku zmeny klímy vyvolávajú nárazové nektárové a peľové znášky v krátkych časových obdobiach, nasledované znáškovými medzerami. Keďže rastliny a opeľovače nemusia reagovať na zmenu klímy rovnako, môže dochádzať ku strate prirodzenej synchronizácie pri opeľovaní. Rastliny reagujú na otepľovanie zníženým nasadením kvetov, ako aj zníženou produkciou peľu a nektáru. Faktor počasia môže mať podstatný vplyv na vylučovanie nektáru z repky, je však ťažké ho ovplyvniť. Všeobecne sa predpokladá dobrá nektárová znáška v rokoch bez holomrazov koncom jesene a začiatkom jari a nepriaznivého počasia v priebehu kvitnutia (sucho, dážď a vietor).
Repka olejná a jej zloženie
Obsah oleja v semene sa výrazne líši v závislosti na odrode, agronomických podmienkach a prostredí, v ktorom sa pestuje. Jedlé oleje a tuky sa skladajú prevažne z triacylglycerolov, ktoré obvykle predstavujú 94,5 % a 99 % v repkovom oleji. Olej je nutrične bohatou surovinou, nakoľko obsahuje vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, prospešných pre ľudský organizmus. Má neutrálnu farbu a chuť. Obsahuje najmenej nasýtených tukov spomedzi všetkých ostatných jedlých olejov a pritom obsahuje viac omega-3 mastných kyselín ako olivový olej. Má aj vysoký podiel fytosterolov, ktoré majú protizápalový, antioxidačný a protirakovinový účinok na ľudský organizmus a zdá sa, že tiež znižujú hladinu cholesterolu. Z vitamínov sa v semenách nachádzajú vitamín E a vitamíny skupiny B a majú aj vysoký obsah bielkovín.
Semeno repky olejnej obsahuje aj kyselinu erukovú, ktorá je nenasýtenou mastnou kyselinou a má rôzne negatívne účinky na živočíšny organizmus. U pokusných zvierat, ktoré boli kŕmené stravou bohatou na kyselinu erukovú, bolo dokázané riziko poškodenia myokardu, pečene, narušenie oxidatívnej fosforylácie a negatívne pôsobenie na rast mláďat. Pre potravinárske účely sa preto pestujú odrody repky olejnej bez kyseliny erukovej a s veľmi nízkym obsahom glukozinolátov v semene, tzv. dvojnulové odrody. Šľachtením sa postupne docielilo zníženie obsahu kyseliny erukovej zo 40 % na takmer 0 %. Vysoký obsah glukozinolátov zhoršuje kvalitu, pretože obmedzuje možné použitie krmiva vo výžive zvierat. Na druhej strane nízky obsah glukozinolátov v celej rastline je jedným z dôvodov redukcie rezistencie rastliny voči stresu a chorobám. Práve pre vysoký obsah kyseliny erukovej bol repkový olej z hľadiska výživy v minulosti zaznávaný. Vysoký obsah kyseliny erukovej je nežiaducim faktorom, ktorý spôsobuje aj defekty chuti oleja. Až po tom, čo sa postupným šľachtením minimalizovalo jej množstvo, sa stal vyhľadávaným aj pre zdravú výživu. Ak je repka určená na spracovanie za účelom získania produktu pre ľudskú výživu, mala by obsahovať maximálne 2 percentá kyseliny erukovej. Dnešné repkové oleje však kyselinu erukovú prakticky neobsahujú. Ďalšou prítomnou antinutričnou látkou je tzv. sinapín, ktorý spôsobuje horkú a zvieravú chuť repkového semena a zhoršuje jeho stráviteľnosť.
Repka olejná ako medonosná rastlina a jej vzťah k včelárstvu
Repka olejná patrí k významným zdrojom peľu a nektáru na ornej pôde nielen pre včelu medonosnú, ale aj pre iných zástupcov opeľujúceho hmyzu. Polia s kvitnúcou repkou lákajú včely z veľkých vzdialeností vďaka výraznému zápachu a odrazu UV lúčov od korunných lístkov kvetov. Včely vracajúce sa z repkových polí do úľov sú charakteristické žltým „otlačkom“ peľových tyčiniek na ich čele. Repkový lán poskytuje včelám od 25 do 90 miliónov kvetov na 1 hektár. Jeden kvet vytvorí okolo 100-tisíc peľových zŕn a iba sto stačí na jeho opelenie. Na využitie znášky medu a dostatočné opelenie repkového porastu sa odporúčajú 4 včelstvá na 1 hektár. Teoreticky by každé včelstvo mohlo doniesť asi 20 kg repkového medu, pri súčasných pestovateľských plochách by tak repkový med mohol predstavovať cca 30 % z celkového množstva medu na Slovensku.
Prísun včelstiev do porastov repky má veľký význam pre zvyšovanie hektárových úrod. Dobre opelená repka odkvitne rýchlejšie, rovnomernejšie dozrieva, z dobre opeleného kvetu sa vyvinie až o 1 cm dlhšia šešuľa s väčším počtom semien v porovnaní s kvetom opeleným vlastným peľom. Úrody repky by sa pri dostatočnom opelení mohli zvýšiť až o 30 %.
Predpokladaný vzťah medzi pestovateľmi repky a včelármi by mal byť teda idylický a vzájomne výhodný. Hoci prísun včelstiev na repku má na Slovensku dlhotrvajúcu tradíciu, čoraz viac včelárov začína repkové polia ignorovať. V nedávnej minulosti to mohlo súvisieť aj s nižšou výkupnou cenou repkového medu, ktorý rýchlo kryštalizoval na tuhú konzistenciu. Niektorí včelári nechcú, aby sa do často súbežnej znášky z agátu primiešal nektár z repky, keďže už malá prímes spôsobí „zakalenie“, prípadne skryštalizovanie lepšie predajného agátového medu.
V súčasnosti sa však spotrebiteľské preferencie európskych konzumentov medu menia, čo súvisí s vysokým podielom falzifikátov medu na globálnom trhu v poslednom období, ktorých spoločným menovateľom je jasná farba a trvalo tekutá konzistencia (najčastejšie sú deklarované práve ako medy agátové). Repkový med, často upravovaný miešaním na bielu krémovitú konzistenciu, tak znovu získal obľubu a jeho konzistencia je nepriamou zárukou pravosti medu. Vďaka výskytu niektorých špecifických zdraviu prospešných obsahových látok je tento med najvhodnejším sladidlom v obdobiach zvýšeného výskytu respiračných chorôb. Repkový peľ má v porovnaní s ostatnými rastlinami vysoký obsah bielkovín, včely ho intenzívne zbierajú a jeho zásoby sa nachádzajú v úľoch často ešte koncom leta. Tieto peľové zásoby však môžu byť pre včely zradné v prípade vysokého obsahu rezíduí pesticídov, larvy kŕmené zásobami „otráveného“ peľu (vo forme kŕmnej kašičky) majú skrátenú dĺžku života a peľ s rezíduami pesticídov nezriedka vyvolal chronické až akútne otravy včelstiev.
Tretím faktorom, ovplyvňujúcim prísuny včelstiev k repkovým porastom, je nepredvídateľnosť nektárovej znášky z repky. Potenciál znášky v rôznych oblastiach Európy sa pohybuje od 0 do 30 kg medu na jedno včelstvo, pričom v niektorých rokoch repka včelárov jednoducho „zradí“. V minulej sezóne 2019 veľa včelárov nevytočilo ani gram repkového medu, napriek tomu že krajina bola zaplavená žltou farbou. Naopak, včelstvá často hladovali.
Pri repke prebieha opelenie oboma spôsobmi súčasne, t. j. samoopelenie vlastným peľom (80 %) a cudzoopelenie za pomoci hmyzu (20 %). Je zjavné, že osivárske firmy presadzujú na Slovensku v posledných rokoch samoopelivé hybridy repky. Presadzovanie hybridov so zvýšenou samoopelivou kapacitou môže byť zradné nielen pre včelárov, ale najmä pre samotných pestovateľov. Viac ako 90 % pestovanej repky v Európe predstavujú hybridy. Aj medzi nimi existujú rozdiely, GMS (jadrová samčia sterilita) hybridy produkujú 1,73- krát viac nektáru v porovnaní s CMS (cytoplazmatická samčia sterilita) hybridmi. Informácie o správnom výbere kultivaru / hybridu nemajú pestovatelia k dispozícii, hoci mnohí by to - vzhľadom na záujmy svoje či včelárov - uvítali. Včelu medonosnú treba v tomto kontexte vnímať ako bioindikátor životného prostredia, nie ako producenta medu. Včelári sú integrálnou súčasťou poľnohospodárstva a hoci aj tichá ignorácia zo strany pestovateľov je najhoršou možnou stratégiou.
tags: #pestovanie #repky #olejnej #slovensko