Poľnohospodárska pôda vhodná pre pestovanie rýchlorastúcich drevín

Pestovanie rýchlorastúcich drevín (RRD) predstavuje špecifické využitie poľnohospodárskej pôdy, ktoré podlieha osobitnému legislatívnemu režimu. Tento režim je definovaný najmä zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Okrem pôdno-klimatických podmienok je pri výbere vhodnej pôdy potrebné zohľadniť aj legislatívne požiadavky a možnosti podpory.

Definícia a charakteristika rýchlorastúcich drevín

Pestovanie rýchlorastúcich drevín je definované ako pestovanie drevín, ktorých zoznam a maximálny cyklus zberu je uvedený v prílohe č. 1 nariadenia vlády. Pri ich pestovaní je potrebné dodržať minimálny počet 1 600 kusov na hektár. Medzi takéto dreviny patria napríklad vŕba, topoľ a jelša. V súvislosti s podporou Európskej únie sa tento typ pestovania radí pod poľnohospodársku činnosť, ktorá zahŕňa aj pestovanie rýchlorastúcich drevín.

Rýchlorastúce dreviny sú často označované aj ako energetické rastliny a využívajú sa na produkciu drevnej biomasy, primárne na energetické využitie. Ich hlavnou výhodou je krátka doba medzi výsadbou a ťažbou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 2 až 5 rokov. Produkčné porasty týchto drevín sa označujú ako výmladkové plantáže rýchlorastúcich drevín, prípadne energetické plantáže alebo energetický les (anglicky: short rotation coppice, energy plantation, energy forest).

Ilustrácia rýchlorastúcich drevín ako sú vŕby a topoľ

Vhodnosť pôd pre pestovanie rýchlorastúcich drevín

Pestovanie rýchlorastúcich drevín má v slovenských agroekologických a ekonomických podmienkach vysoký potenciál. Najvhodnejšie ekologické podmienky sa nachádzajú v nížinách, pahorkatinových a vrchovinových oblastiach, pričom chladnejšie klimatické podmienky sú menej vhodné. Týmto drevinám vyhovujú skôr vlhšie podmienky reprezentované pseudoglejovými a glejovými typmi a subtypmi pôd. Medzi vhodné pôdy môžeme zaradiť pôdy typu čiernica, smonica a fluvizem s hlbšou hladinou podzemnej vody.

Suchšie pôdy vyhovujú iba čiastočne a nevhodné sú pôdy s extrémne vlastnosťami ako je vysoká skeletovitosť, plytký pôdny profil, veľmi ľahké alebo ťažké pôdne druhy.

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy definuje, že porast rýchlorastúcej dreviny na produkciu drevnej biomasy možno založiť na poľnohospodárskej pôde, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) do piatej až deviatej kvalitatívnej skupiny. Alternatívne je to možné aj na pôde kontaminovanej rizikovými látkami, alebo na pôde zaradenej do tretej alebo štvrtej skupiny kvality, ak sa nachádza v záplavovom území, je zamokrená alebo vystavená veternej erózii.

Pôdy nižšej bonity (medzi hodnotami 6. až 9 na základe kódu BPEJ) sú vhodné na pestovanie RRD. Okrem kvalitatívnych podmienok pôdy je však potrebné podať žiadosť o dočasné vyňatie parcely z poľnohospodárskej pôdy. K žiadosti je potrebné priložiť projektovú dokumentáciu, geometrický plán, vyjadrenia dotknutých inštitúcií a projekt spätnej rekultivácie.

Mapa Slovenska s vyznačenými pôdnymi typmi vhodnými pre pestovanie

Legislatívne požiadavky a podmienky

Legislatíva upravuje aj maximálny cyklus zberu pre jednotlivé druhy rýchlorastúcich drevín. Napríklad pre brezu previsnutú, čerešňu vtáčiu, hrab obyčajný, jaseň štíhly, jelšu lepkavú a topoľ biely je to 8 rokov, zatiaľ čo pre topoľ čierny je to 10 rokov a pre vŕbu košikársku a vŕbu lykovcovitú je to 5 rokov.

Rastlinná výroba na poľnohospodárskej pôde, ktorá je zaradená podľa kódu BPEJ do 3. alebo 4. kvalitatívnej skupiny, je možná, ak sa pôda nachádza v záplavovom území, je zamokrená alebo vystavená veternej erózii. Pôdy, ktoré sú mimo 3. až 5. kvalitatívnej skupiny, sú tiež relevantné.

Osobitný režim platí pre kontaminované pôdy. Na plochách, ktoré sú kontaminované, je možné pestovať rýchlorastúce dreviny bez ohľadu na skupinu kvality pôdy, čo je v súlade so zákonom o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Informácie o kontaminovaných územiach je možné získať z výstupov výskumných úloh.

Pre pestovanie rýchlorastúcich drevín je nevyhnutné podať žiadosť o registráciu do registra plôch rýchlorastúcich drevín, ktorý vedie obvodný pozemkový úrad.

Podpora a výhody pestovania

Pestovanie rýchlorastúcich drevín môže priniesť nielen produkčné, ale aj pozitívne mimoprodukčné efekty. Tieto plantáže môžu pôsobiť pozitívne na okolitú krajinu a životné prostredie, napríklad na regeneráciu pôdy, zvyšovanie biodiverzity a stabilizáciu hydrologického režimu. Z hľadiska ochrany životného prostredia je veľmi výhodné pestovanie vŕb, ktoré sa dajú využiť aj ako biologické čističky.

Napriek tomu, že legislatíva v oblasti ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy bola pôvodne navrhnutá s dobrým zámerom, dnes môže byť v niektorých aspektoch kontraproduktívna a zastaraná. Chýbajú cielené podpory na založenie a obhospodarovanie plantáží, čo odrádza potenciálnych záujemcov. Existuje však možnosť preplatenia nákladov na založenie porastu v rámci opatrenia prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy, avšak s podmienkou trvalého vyňatia pôdy z poľnohospodárskeho fondu.

Pestovanie RRD je tiež vhodnou cestou pre uplatnenie mladých ľudí v poľnohospodárstve a zaujímavým investičným zámerom. Vhodným spôsobom môžu revitalizovať nekvalitné, znečistené, zamokrené alebo erózne ohrozené pôdy.

Maximálny cyklus zberu rýchlorastúcich drevín
Názov dreviny Maximálny cyklus zberu (v rokoch)
Breza previsnutá 8
Čerešňa vtáčia 8
Gaštan jedlý 8
Hrab obyčajný 8
Jaseň štíhly 8
Jaseň úzkolistý 8
Jelša lepkavá 8
Jelša sivá 8
Jelša zelená 8
Topoľ biely 8
Topoľ čierny 10
Topoľ osikový 8
Topoľ sivý 8
Vŕba biela 8
Vŕba košikárska 5
Vŕba lykovcovitá 5
Vŕba rakytová 8

Infografika o cykloch zberu rôznych druhov rýchlorastúcich drevín

tags: #polnohospodarska #poda #vhodna #pre #pestovanie #rychlorastucich

Populárne príspevky: